Zdieľané OBE/AC

[mathias]

Ahoj,

počul som že počas OBE/AC/ je možné vytiahnuť inú osobu "von z tela" , prípadne že je možné vôjsť do snu nejakej osoby ak vám dá zvolenie.

Vedel by mi niekto o tom povedať viac ? Prípadne akým spôsobom sa to dá dosiahnuť ?


ďakujem M.

[Pali]

Také niečo som ešte neskúšal, ale za predpokladov že:
1. sme viac ako len fyzické telo/chemický stroj halucinujúci vedomie,
2. sme prepojení
3. všetci máme rovnaký potenciál, len rôzne rozvinutý
4. pocity a myšlienky sú skutočné
5. pocity, myšlienky, slová a činy sú tvorivé procesy ktoré v rôznej miere ovplyvňujú a/alebo utvárajú/vytvárajú rôzne reality
... máme zdanlivo neobmedzený potenciál a nevidím dôvod prečo by sa to nedalo.

Ak by som to ja chcel skúsiť - dosiahnuť, potreboval by som iste prekonať isté bariéry vo forme strachov. Pravdepodobne by som potreboval ísť postupne od tých strachov, ktoré sú na povrchu a následne odbaľovať akoby z cibule ďalšie a ďalšie strachy. Viera v čokoľvek je limitujúca - viera je zaobalený strach, pri ktorom nevedomosť/neznalosť potrebujeme zamiesť pod nejaký pohodlný koberec - vieru.

Z vlastného života už viem že správnych odpovedí na otázky je veľa - je veľa úrovní chápania otázky .. veľa perspektív ako sa dívať na jednu situáciu.
Prevzaté odpovede z rôznych zdrojov, ktoré sa nám pozdávajú/páčia sú ekvivalentom viery - namiesto vlastnej práce akceptujeme nejaký názor v nejakom rozsahu za svoj .. považujeme to za pravdePODOBNÉ.

Ak chceme ísť cestou, na ktorej sa nám naskytuje možnosť zažívať zdanlivo "paranormálne" veci, potrebujeme sa oslobodiť od svojich strachov a vier v rôzne koncepty. Potrebujeme si uvedomiť čo je pre nás pravda. Pravda je len to, čo si sami zažijeme na vlastnej koži - a aj tá môže byť ovplyvnená limitujúcou vierou a strachom, ktoré obe filtrujú časti zážitku, tak aby to bolo čo najmenej v rozpore s danou vierou a čo najmenej podnecovalo zmenu názorov a oslabenie strachu.

Všetok strach vychádza z nepoznania a vytvára pocit bezmocnosti voči istému aspektu veci/situácie, ktorej sa bojíme a ktorú nechápeme.

Takže ak chceš naozaj vedieť či je možná daná vec na ktorú si sa pýtal, máš možnosť zistenia vlastnej subjektívnej pravdy, alebo chlácholivého zaobalenia neistoty (ktorá je nejaký podliehajúci strach z neznáma) do viery, cez vypočutie si cudzích názorov alebo zážitkov.

Keby som chcel ja naozaj vedieť odpoveď, začal by som subjektívnym potvrdením si vymenovaných predpokladov.

Uvítam akýkoľvek komentár a názor na môj náhľad.
Prajem príjemné učenie sa.

[TheDreamingDead]

Pali: aj tak sa dá, ale zatiaľ mám celkom úspech vo všeobecnosti, keď sa bezmyšlienkovite vrhnem do niečoho. Zvyčajne ma niekde vytrhne znepokojenie a strach, ale riešim to až po tom, čo sa s ním stretnem.

Keby som to chcela skúsiť, stačil by mi jeden predpoklad: byť v astráli vedomím (a byť trochu zoznámená s tým stavom - v ideálnom prípade). Myslím, že to je stav, ktorý sám o sebe vyžaduje celkom slušnú sebatranscendenciu - teda aj prekonanie vier a strachov a (postupné) otvorenie sa predpokladom, o ktorých Pali píše.
Po stručnom zamyslení sa nad bezhraničnosťou možností a nesmiernou silou potenciálu, ktorý má každý v sebe by som to najskôr skúsila (nemám nikde prečítané ako sa to robí, takže asi by som to "skúsila ako príde") a až potom sa (skôr či neskôr) vŕtala v sebe, v obmedzeniach strachu, vier a nedôvery. To by som vyhľadávala za predpokladu, že by som chcela nájsť spávnu zmenu k dosiahnutiu zámeru, alebo vylepšeniu efektu - stále je kam sa posunúť - skôr, či neskôr.

[Pali]

Pekne si to napísala TDD - všímaš? ..nie DDT

To čo som chcel napísať ako prvé mi pri mojom intelektuálnom prístupe nakoniec uniklo a ty si to správne pomenovala.

Viem z vlastnej skúsenosti že stačí mať na očiach svoj vytúžený približný cieľ a ísť za ním dosť dlho. Ak si budeme priať nájsť spôsob, cestu, metódu a budeme toto prianie aj dostatočne podkladať "energiou" prostredníctvom kreatívnych procesov, dosiahnutie istého výsledku je len otázka času.
Zvýraznil som slovo "približný", pretože ak si držíme cieľ príliš strnulo, neraz si nevšimneme lepšie varianty cieľa, alebo úplne nový cieľ, ktorý je z novej perspektívy jediný cieľ hodný dosahovania. Starý cieľ vtedy je otázka, ktorú sme už svojim vývojom prekonali - je to niečo, čo asi už právom upadlo do "jamy" zabudnutia a nepodstatnosti.

Toto je proces učenia, proces vnútornej zmeny.
Pri tomto procese sa zmení uhol pohľadu na veci, čo umožní zodpovedanie niektorých otázok a vynorenie mnohých nových otázok. Otázky sú oveľa dôležitejšie ako odpovede. Zdá sa že na otázky je veľa úrovní správnych odpovedí a bolo by obmedzujúce pre náš vývin prestať hľadať alebo prestať si všímať lepšie a lepšie vysvetlenie pre už zdanlivo "známe".

Dnes som si uvedomil že možno žiadna odpoveď nebude nikdy "finálna". Ako sa však budeme vyvíjať, iste prerastieme mnohé otázky. Zrazu už nebudú podstatné. Náš obraz podstatného sa vykryštalizuje a mi si dovolíme pustiť otázky, spojené s dávno prekonanými konceptami a potrebami, ktoré kedysi dominovali v našej subjektívnej realite. To znamená prekonanie starých potrieb, názorov, ... prekonanie limitácií.

To mi pripomína budhistické filozofické koncepty kde sa učí nepripútavať sa k ničomu. To vyžaduje u bežného človeka v tejto realite upustenie od veľkého množstva potrieb, názorov, vier, strachov ... limitácií.
To umožňuje rast, učenie sa ... a spoznávanie doposiaľ nepoznaných schopností, ktoré sme vždy mali k dispozícii.

Odstup a nepripútavanie sa k veciam, situáciám a emóciám neznamená že nemôžeme nič mať, vlastniť alebo prežívať.
Znamená to len že nás tie veci, situácie a emócie neovládajú.

[TheDreamingDead]

Myslím, že do určitého bodu aj dosahovanie cieľov (alebo iba pokúšanie sa o ne) podľa očakávania je prínosné. Predpokladám, že si to prechádza každý.. ale ešte prínosnejšie je pustiť to s myšlienkou na bezhraničnosť. Vtedy príde zaujímavý stav, kedy sa zrútilo staré a nové koncepty sa nestihli vytvoriť.. a po x perestroikách človeku ostane prirodzený stav "out of the box"

pokiaľ sa s tým niekto nestotožní na prvý krát.



a inak aké DDT? dala som si to do google a vyhodilo mi to Dichlórdifenyltrichlóretán... mal si na mysli tento insekticíd?

[Pali]

Znova pekne výstižné TDD

Vďaka tvojmu príspevku som si uvedomil že niečo podobné už robím - teda s tou bezhraničnosťou.

Môj postup k tomu bol cez mnohonásobné poznanie že pravda sa mení so stupňom vývoja a perspektívou. Uvedomil som si na základe toho že všetko čo viem bude skôr či neskôr inak - zastaralé,prekonané lepšou/presnejšou pravdou alebo možno úplne nesprávne.
Tam u mňa prišlo pochopenie výrazu "Viem že nič neviem".

Následne som si pri viacerých okolnostiach uvedomil svoje limitácie - nemôžem predpokladať že všetko budúce dianie sa bude odvíjať podľa vzorov z minulého diania. Neustále sa totiž s prístupom ku kreatívnemu zdroju núkajú nové skokové pokroky, ktoré sú zjavne oddelené od všetkého čo sme poznali z minulosti.
Vtedy prišlo hlbšie pochopenie výrazu "Neviem čo neviem".

Cez tieto dve pochopenia zrazu vidím vo všetkom a každom z nás nekonečný potenciál.
Stalo sa pre mňa príjemné vedieť že nič neviem a že nemôžem vedieť čo ešte neviem. To je asi tá bezhraničnosť o ktorej si písala.

Ohľadom DDT ... Pali spravil malý joke, lebo si všimol PALIndróm

[TheDreamingDead]

Stalo sa pre mňa príjemné vedieť že nič neviem a že nemôžem vedieť čo ešte neviem. - dobrá formulácia, vystihuje, že ide vlastne o stav paradoxu
(a to mi pripomína, že by som ho mohla začať znova viac vyhľadávať)

síce sa to vzďaľuje od topicu, pod ktorým píšeme (alebo ide do abstraktnej hĺbky?), udrela mi do očí táto formulácia a nie som si istá, či ju chápem úplne správne:

Neustále sa totiž s prístupom ku kreatívnemu zdroju núkajú nové skokové pokroky, ktoré sú zjavne oddelené od všetkého čo sme poznali z minulosti.

Kontext bol trochu iný, ale vyznieva mi z toho, akoby len to nové, odostrené mohlo v sebe niesť podstatný obsah a to je odtrhnuté od toho predošlého - skreslenejšieho. Trošku by som s tým nesúhlasila, aj keď neviem, či to, bolo to, čo si chcel napísať. Mám zážitky, ktoré som svojho času príliš nechápala a vsunula som ich do určitej interpretácie, považovala som to za pasé v spleti nových zážitkov. Ale po dlhej dobe sa akoby dovysvetľúvajú symboly z tých starých. Takže nové úrovne poznania akoby nevchádzali do môjho života, nie sú niečim novým, ale akoby vystupovali z tieňa, kde sa sem tam zaleskli. (preto je zápisník môj dobrý kamoš, keďže niekedy je odstup niekoľkoročný)

[Pali]

Súhlasím s tebou TTD,

Teda ohľadom objavovania nových významov minulých poznatkov - myslím že som viac krát popísal že "pravda" sa neustále vyvíja, ak jej to umožníme.
Tou vetou som mal na mysli objektívne dôvody, kvôli ktorým je neskonale veľa toho, čo neviem. A keď to človek pozoruje, zistí možno hĺbku toho jednoduchého faktu že "neviem čo neviem".
Náš intelekt a ego dokážu zjavne vnímať len túto realitu a čerpať len z informácií v nej alebo z našich minulých poznatkov. Dianie v tejto realite však nie je lineárne. Prírodné systémy pracujú v istých intervaloch skokovo. Mi sme súčasťou prírodných systémov - vesmíru, reality, existencie.

Ako metaforu si predstavujem človeka, ktorý si myslí že sa udeje to, čo vidí v priamočiarej línii pred sebou. To je predpokladanie toho lineárneho pokroku.
Avšak v každom momente sa situácia môže vyvinúť radikálne odlišne od toho čo sme očakávali - to by mohlo byť pekne reprezentované pravouhlou odbočkou na ktorúkoľvek stranu. Keďže náš intelekt a ego nevedia kedy odbočka príde a kam bude viesť, snaží sa nám kvôli zahnaniu strachu z neistoty a bezmocnosti vytvoriť dojem že sa dejú veci lineárne.
- Preto väčšina ľudí predpokladá vedome alebo nevedome že z minulých udalostí a subjektívnych skúseností môžu odvodiť čo sa bude diať neskôr.

Vychádza to zrejme hlavne z neschopnosti intelektu pochopiť dôvody minulého diania. Na pochopenie kauzality by sme potrebovali 2 veci:
1. Všetky objektívne faktory.
2. Logické uvažovanie

Žiaľ je nemožné pre nás, ako malý článok v realite, ktorá je oveľa väčšia ako si uvedomujeme, poňať "objektívne" všetko čo nás priamo alebo nepriamo ovplyvňuje.
Naša fyzika (vedný odbor) tápa v tme, lebo si nevie poradiť s niektorými už 100 rokov starými poznatkami a je príliš zaseknutá/zabehnutá v známych koľajach. To už nemusíme hovoriť o tom, že najbežnejšia neprirodzená príčina smrti je vraj štatisticky pošmyknutie sa v kúpeľni, že v každom momente v meste môžeme nedobrovoľne "stretnúť" čelné sklo alebo inú časť auta, ... a je nespočet iných triviálnych situácií ktoré by poslúžili ako príklad našej ignorancie, pokiaľ ide o "objektívne" dáta.
Z pohľadu evolúcie pre nás logické uvažovanie nebolo potrebné na prežitie. Riadili sme sa, podobne ako iné zvieratá, inštinktmi - pocitom v "žalúdku".
Preto sme navzdory tomu, čo nám ego a intelekt neraz nahovárajú, veľmi nelogické stvorenia. Matematika a logika ako vedný/akademický odbor boli vytvorené práve ako nástroje na zlepšenie našej chabej schopnosti logicky vyhodnocovať dostupné fakty - teda bez vplyvu "žalúdka" a inštinktov (podvedomé programy, neraz dnes evolučne nepotrebné/škodlivé).