Ahoj, ja by som aj bol schopný, sám za seba sa prikloniť k tomu ,že ide o budúcnosť. Opíšem ti svoju, asi 3 roky starú skúsenosť.
Na strednej škole cca od 2. ročníka som mal kamarátku ku ktorej som mal veľmi blízko, resp. som si to aspoň myslel. Trávil som s ňou veľa času
resp. som na ňu plytval svojim časom (puberta; zaslepenosť). Po čase sa to z mojej strany prehĺbilo, zamiloval som sa do nej, domnievam sa ,že to bolo aj tým, ako často som sa s ňou smial, rozprával, radil jej ale hlavne asi ten smiech a zábava ktorý som však hlavne produkoval; poskytoval ja vo mne spôsobili ilúziu ,že je mi s ňou dobre (keďže v súčasnosti ak sa spýtam sám seba čo som na nej videl a ako je možné ,že ma "dostala", sám sebe sa čudujem, pretože ma nepriťahuje ani len fyzicky). Jej som to nepovedal, zotrvával som v takomto stave asi 2-3 mesiace, čím som v podstate trpel, pretože to dievča mi denno denne hádzala na nos svoje problémy s nejakým promiskuitným diskofilom ak to mám slušne nazvať, do ktorého bola po uši zamilovaná (cca 2 roky až kým ju opitý chytil pod krk a začal ju dusiť, kopla ho a utiekla, dievča ma nižšie IQ cca po polroku mu odpustila a tvrdila ,že sa zmenil a ,že je super kamarát). Po 2-3 mesiacoch som si uvedomil, že mi viac záleží na kamarátstve než aby som riskoval celkové rozbitie, tým pádom som sa vedome odcítil, trvalo to nejaké týždne avšak dosť úspešne, pretože som potom začal vidieť veci ktoré som pred tým nevidel. A to napr. jej správanie voči mne bolo v podstate arogantné, využívala ma pre srandy a zábavu ktorú som jej poskytoval, okrem toho ,že som bol jej bútľava vŕba, a vždy keď mala nervy a hnev (zvyčajne z toho chlapca) vybila si ich na mne. A tak ma jedného dňa prešla trpezlivosť a neozval som sa ku nej, tento stav pretrval len chvíľku potom sme sa opät bavili, pripisujem to tomu ,že som v tej dobe mal ešte akési slabšie srdce pre ňu. Po tom čo som jej odpustil sa pár dní správala normálne a potom to začalo, znášal som to asi mesiac a potom som sa definitívne rozhodol, bol som o tom silno presvedčený, pred rozhodnutím som sa rozprával sám so sebou a dospel som k záveru ,že o nič vlastne neprídem len sa zbavím hada na krku. A tak sa stalo. Skončil som s ňou bolo to už vyše 6 mesiacov čo som s ňou neprehovoril ani na ňu nepomyslel, vlastne som akokeby zabudol na jej existenciu. A tu sa dostávamk tomu čo sa mi stalo.
Myslím ,že to bol 27. júl, letné prázdniny, ponocoval som a tak som nadránom asi o 4:00 zaľahol veľmi unavený. Pamätám si ten "sen" alebo čo to bolo doteraz, pretože som v ňom cítil úplne všetko, cítil som zimu a mráz keďže snežilo, cítil som tlak snehu ako chrastí pod nohamy pri chôdzi, cítil som studený nos a svoj vlastný dych atp. Sen alebo predtucha začala ako niečo normálne, tesne po zavretí oči som okamžite zaspal od nesmiernej únavy a zrazu som len vnímal seba ako kráčam nočným sídliskom rýchlou chôdzou, nevnímal som nejak veľmi len som videl známu ulicu, blok a pouličné lampy pri chodníku, kráčal som rýchlo; splašene a len som kráčal, bolo to dosť "živé" ja živé sny označujem ako lucidné aj keď som len pozorovateľ (v tomto prípade z vlastných očí). Snu som v podstate nerozumel kráčal som bez cieľa (podotýkam, že v sne bolo leto, rozpoznal som to podla toho, že som cítil ,že mám na sebe tričko a kraťasy) ale zrazu sa to celé rozplynulo, úplne nekontrolovane ako nejaký film ktorý niekto nasilu pretočí alebo prepne TV na iný program. Ocitol som sa pred HM Tesco na parkovisku, zababušený (bunda,čiapka,šál,rukavice..) , bola silná zima, noc, nefúkal vietor len taký mrazivý vánok a snežilo riedko, pomaly ale zato veľké vločky. Bolo ticho jak v hrobe, trochu "noir" atmosféra ale gól nastal vtedy keď som sa pohol a vtip je vtom ,že ja som vedel ,že spím a ,že ide o nejaký sen alebo niečo a aj keď to bolo živé nedokázal som to ovládať a to som sa snažil pohnúť nohou iným smerom nešlo to, automaticky som rýchlo kráčal smerom k HM Tesco a jediný zvuk tvoril sneh pod nohamy a veľmi veľmi tlmene v diaľke sem tam nejaké auto. Tak som si povedal ,že dobre nechajme sa prekvapiť kam ma to násilím dovedie, v podstate to vyzeralo tak ,že z toho parkoviska chcem odísť ale oblúkom okolo HM Tesco a akonáhle som sa dostal k Tescu čudoval som sa prečo je zavreté, zvyčajne býva otvorené 24 hodín (Tu podotýkam ,že pohybové aktivity v tom sne boli vykonávané prakticky za mňa bez možnosti to ovplivniť avšak myšlienkové pochody boli pod kontrolou). A teraz sa to stalo, pozrel som sa letmo vedľa a asi 5-6 metrov tam stála potichu a civela na mňa. Mlčala, ja som bol na 2-3 sekundy v šoku, bolo to čudné lebo aj teraz keď to píšem mám pocit ,že daná sekvencia sa odohrala 2-3 sekundy ale pritom mám aj pocit ,že za tak krátky čas som si stihol uvedomiť ,že je dopekla júl, že som na ňu zabudol, neprehovoril snou 6 mesiacov, čo robí do frasa v tomto čudnom extrémne živom sne ktorý sa nedá kontrolovať aj keď chcem ? A ako je možné ,že v tom sne je zima a sneží keď sny sú odrazom reality a málokedy vlastne takmer nikdy sa mi nestalo aby som mal v danom ročnom období sen v ktorom bolo iné ročné obdobie. Nuž otočil som sa a odyšiel, šokovaný a mierne vynervovaný som zamieril k schodom a chcel odísť, vtedy prehovorila. Začala na mňa kričať a zároveň vzlykať, krik cez plač, znelo to z jej strany aj dosť vyčítavo ako keby som jej niečo spôsobil, znelo to nejak takto: "Prosím odpusť mi prosím (vtedy som zastal a otočil sa a pozeral na ňu), ja som proste p*** som si uvedomila všetko, prosím odpusť mi, viem ,že ty si pri mne vždy stál.. blablabla" (konkrétnu verziu si už nepamätám len útržky, aj z toho dôvodu ,že to v sne kričala bľabotala a revala pri tom. Ten pocit vyčítania z jej strany vo mne spôsobil tón akým to hovorila a tuším aj povedala niečo ale už neviem presne čo, niečo kde hovorila ,že som ja spravil nejakú chybu čo je prakticky nonsens). Otočil som sa a šiel ďalej, vtedy chytila histerický šok a začala mi na celé parkovisko brutálne nadávať, opäť som zastal tak stíchla a vtedy sa stala čudná vec.. okrem toho ,že som v sne cítil ,že som z nej na prášky, že mi srdce tĺklo rýchlo a tlak bol zrejme vysoký sa stala vec ktorá ma aj napokon zobudila ..bolo to dosť hnusné neviem to ani úplne opísať ale ja sám som to označil ako niečo ,že sen sa nevedel rozhodnúť aký koniec tomu dať tak mi v podstate začal premietať možné konce a v dosť rýchlom chaotickom slede ako nejaký počítač.. jeden koniec bol taký ,že som sa otočil a šiel preč až zmizol v tme zrazu silný zvuk podobný zvuku zo starých fotoaparátov s bleskom, biele preblesknutie a akokeby blýskanie textúr jednoducho chaos v obraze z pohladu z hora ako z helikoptery na HM Tesco a nasledovala scéna keď som prišiel za ňou a objal ju, opäť rovnaké blýskanie aké som opísal (podotýkam ,že mi z toho v sne nebolo dobre z toho blýskania mi bolo akokeby nevolno a cítil som sa ako keby ma kopal prúd) posledná scéna, prišiel som za ňou chvíľu stál asi meter a pol od ňej a civel na ňu, ticho uvzlykane povedala ,že sa na ňu všetci vykašlali, že jej naj. kamarátka Tina aj ten chlapec, aj všetci ostatný ,že už nemá nikoho okrem mňa ,že nech jej odpustím. V tejto poslednej scéne som len po chvíli povedal ,že "uvidíme" a odyšiel som. Napokon nastalo akési šialené choreo všetkých troch koncov s tým odporným prebleskovaním a začali všetky tri prebleskovať každú sekundu, z čoho mi po pár sekundách prišlo nesmierne zle a prudko som vstal z postele s vytreštenými očami, celý spotený, v šoku a s nesmiernou bolesťou hlavy, už som nedokázal zaspať bolo asi 5:30 ..vstal som, napustil pohár vody a šiel sa vyvetrať k oknu, stále v šoku. Dumal som nad tým asi ešte 2 týždne. Napokon som usúdil ,že je to hlúposť a ,že radšej na to celé zabudnem a teraz príde gól.
V septembri začal maturitný ročník a na konci septembra v jeden upršaný chladnejší deň mi napísala s tým ,že prosí o odpustenie, že si všetko uvedomila, že sa zmenila, že jej je to všetko nesmierne ľúto a ,že prosí o 3tiu šancu, že to ja som ten kto pri nej vždy stál a ,že jej najlepšia kamarátka Tina jej vrazila nôž do chrbta, ten chlapec tiež (ten čo ju dusil) aj neviem kto ešte sa na ňu vykašlal. Pochopitelne som bol v šoku a ihned som si spomenul na ten sen a nijak inak si ho ani nedokážem spojiť ako predpoveď toho čo sa stane. Odpustil som jej horko ťažko nejak sme začali sa znovu baviť, bolo to skvelé do konca strednej, naozaj som si vravel ,že to stálo zato ale po strednej už neudržujeme kontakt, mám pocit ,že sa opäť vrátila k "starému ja". Je to egocentrička, ani na moje narodeniny si nespomenula ,na výške už má opäť niekoho iného kto jej poskytuje srandu; zábavu a koho využíva vo svoj prospech.
ja som sa zalúbil ona do mňa lenže ja som si toho nevšimol a nakoniec z toho nič nebolo,začala ma neznášať
