Pred pár mesiacmi som pár krát zažil pocit silnej energie a vibrácií. Vtedy som len začínal s pokusmi a pochopiteľne som sa tešil - teda bol som emocionálne rozrušený.
Potom som sa uvoľnil a poddal s vedomím že ma to samo posunie tam kam mám ísť.
Neskôr som si spomenul/pochopil že cieľom je poddať sa čomukoľvek, s vedomím že všetko je v poriadku. Napokon len samo-vyvolaný strach je niečo čo nás môže pribrzdiť v akýchkoľvek snahách, ktoré máme. A aj takýto strach a zážitky s ním spojené je len lekcia ktorá nás má naučiť nevyvolávanie strachu.
Je to ako všetko ostatné geniálny systém automatickej spätnej väzby pri čomkoľvek čo robíme, za účelom postrčenia nás na optimálnejší smer.
Mimochodom budhisti, ktorí sú v tomto všetkom už asi tisíce rokov majstri majú také pekné filozofické učenia kde radia ľuďom aby neočakávali - stačí robiť všetko pre to aby sa nám niečo splnilo a sústrediť sa na vykonávanie. Vtedy to plodí radosť z konania/života a samotný výsledok sa môže alebo nemusí naplniť. Ak je daný cieľ prospešný pre náš rast, asi sa potom obvykle automatický dostaví.
Druhá vec ktorá mňa v budhistickej filozofii zaujala, a je podľa mňa aj v tejto veci relevantná, je tzv. "equinimity" - je to komplexná téma, ale v skratke som to ja pochopil ako akceptovanie všetkého čo je, lebo je to na niečo a má to teda svoj význam.
Príklad:
Keď ma teda na príklad naštve úradníčka, je to možnosť uvedomiť si že naštvanie len mne fyzicky škodí, a ani v tej situácii obvykle nepomôže veci poriešiť. Teda je lepšie to vziať ako "lekciu" od úradníčky, ktorá je v tomto prípade náš učiteľ. Ak sa uvedomím a napriek automatickým reakciám nechám hnev/podráždenosť vyprchať (nie potlačiť), tým že si ju uvedomím a chvíľku sa na ňu sústredím, mám možnosť prekonať sa a hádam ešte aj nesebecky zlepšiť náladu úradníčke.
Aj keď moja žiadosť nie je vybavená k mojej spokojnosti, prichádza pre mňa spätná väzba v podobe šťastia, že som sa správne zachoval a niečo sa naučil, úradníčka je šťastnejšia ako pred mojim príchodom, lebo som jej cielene nejako spravil radosť a dúfajme (neočakávajme) že táto jej novonadobudnutá pozitívna energia sa prejaví pri ďalšom "zákazníkovi".
Teraz obvykle vnímam pomalšie vibrácie v zadnej časti v hlave po chvíľke sústredenia sa na dýchanie. Obvykle to neviem zosilniť a ani si nie som istý či to mám zosilňovať.
V poslednej dome sa môj úmysel/intencia prejavujú obvykle v lucidných snoch, v ktorých trénujem cestovanie mimo telo. Z mnohých zdrojov som pochopil že všetky tie špeciálne stavy sú vlastne len prejavom skutočnej vyššej reality, ktorej subset je naša fyzická realita. Je to v podstate to čo tvrdili kvantoví fyzici, Einstein a aj ezoterické a mystické učenia z minulosti - všetko čo považujeme za fyzické je len ilúzia.
Rozhodol som sa trochu intenzívnejšie venovať sa cestám mimo telo, popri trénovaní mysle cez meditatívne techniky.
Úmysel/intencia je to najpodstatnejšie .. ako sa potom dostaneme k cieľu je druhoradé. Avšak ak máme nejaké konkrétne očakávania, neraz prehliadneme že sme už boli v cieli. Preto je dôležité byť bez očakávaní a zahodiť všelijaké naše predstavy ako ten cieľ vyzerá - treba byť jednoducho otvorený, ale zdravo skeptický. K akejkoľvek veci je dobré pristupovať s detskou zvedavosťou a nevinnosťou, podporenou absenciou strachu... kedykoľvek príde niečo čo by nás mohlo stiahnuť do negatívneho spektra emócií, použiť vlastnú metaforu na vyjadrenie ochrany. Na príklad: obklopenie bielym svetlom - nie preto že biela je nevyhnutne dobrá, ale v našej kultúre sa biela spája s dobrom a čierna so zlom. A mimochodom je ťažšie si vizualizovať čierne svetlo
. Najlepšie je spraviť si vlastnú metaforu .. hocičo čo nám dáva význam ochrany a teda možnosť pocitu bezpečia a následne šťastia/radosti.
Na záver môjho prvého a veľmi dlhého príspevku sa ešte podelím s mojou obľúbenou technikou, ktorú som si sám vymyslel/všimol:
1. uvoľniť sa fyzicky ..
2. vyprázniť myseľ ako to len ide, na príklad cez sústredenie sa na dýchanie, alebo na časť tela, ...
3. následne vnímať čo cítim, aké mám vnemy, prípadne či niečo nevidím
4. výsledok na seba nenechá dlho čakať, ak sme úspešne potlačili myšlienky - buď sa prejavia nejaké náhodné obrazce, scény, miesta, alebo občas prichádza pocit priestoru. Niekedy je to pocit vnemu tvarov .. čiže nie zrak, ale vedomie istého tvaru, veci alebo priestoru.
5. trénovanie detskej zvedavosti a nevinnosti cez jednoduché pozorovanie - snaha nič nehodnotiť. Len si tak uvedomujem "wau" .. "zaujímavé" .. "a toto je čo?" ..
Je to obzvlášť dobrá technika, ak človek nevie zaspať . .tak aspoň môže ten čas využiť ostrením mysle cez meditáciu a následne hádam aj nejaké dobrodružstvo.
Ak tam je podliehajúci úmysel, ako mať LD alebo OBE, je to potom neraz brána k tomu čo chceme.
Hlavne neočakávať že uvidíme seba ako vychádzame z tela a podobne .. možno nám je práve dovolené preskakovať túto realitu a ísť niekam na zaujímavejšie miesto po lekcie.
Možno ak sa nad to prenesieme, práve nám systém za odmenu dá možnosť zalietať si na Zemi a pozrieť sa čo kamarát na druhej strane sveta práve robí.
Sme tu aby sme sa učili, takže je najlepšie priať si lekcie, ktoré nám umožnia rásť ... prípadne sa pýtať veci, ktoré nás zaujímajú a ktorých odpovede majú potenciál nás niečo podstatnejšie naučiť.
A lekcie sú obvykle, ako som sa dočítal a aj zažil, o uvedomení si a vedomom eliminovaní strachu (voľbe nemať negatívne emócie ale mať pozitívne - emócie a myšlienky vo väčšej realite priamo tvoria okolie a situácie) a manipulovaní s energiou/hmotou.
Dúfam že niekomu bude to čo som napísal na niečo dobré. Veľa šťastia
a idem hneď späť.
