Príspevokod užívateľa Pali » St Jan 01, 2014 11:05
Ahoj LeonidasII,
Realita každého z nás je striktne subjektívna. Nezáleží na tom čo si iní myslia o tom čo to mohlo byť, ale čo si ty sám myslíš.
Takže čo si myslíš že to mohlo byť, prečo a čo si z toho zážitku hodláš zobrať?
Všetko čo zažívame nás nejako poznamenáva - mení. Aký si myslíš že na teba mohol mať tento zážitok?
Mimochodom, otázky sú podľa mňa dôležitejšie ako odpovede, lebo sú motiváciou pre hľadanie a cestu poznania, na ktorej sa obvykle dozvieme viac a iné veci, ako sme sa pýtali. Spoznať motivácie svojich otázok je asi to najdôležitejšie čo môžeme zistiť - neraz dôležitejšie ako odpovede na samotné otázky.
Ľudia a vlastne všetky živé bytosti sú motivované v jadre len strachom alebo láskou.
Konáme v zmysle lásky ak chceme: spájať, komunikovať, tvoriť, zdieľať (sharovať), pomáhať nesebecky druhým (bez sústredenia sa na seba a očakávania nejakej odplaty/odmeny), rozdávať, ...
Strach je presný opak lásky: rozpájať, nekomunikovať, ničiť, nedeliť sa, sústreďovať svoje konanie len vo svoj sebecký prospech, zhromažďovať, ...
Všetko čo znižuje entropiu akéhokoľvek systému - teda zvyšuje mieru/štruktúru organizácie, pri zachovaní slobodnej vôle každého jednotlivca a/alebo článku/časti ktorý/á je súčasťou daného systému, je v zmysle princípov lásky.
Čím si myslíš sú motivované tvoje záujmy vedieť čo to bolo a aké pocity sa ti spájajú s tými scénami kde si bol zrazený autom alebo keď padáš? Strach alebo láska? Ak je to mix oboch, k čomu to inklinuje viac a prečo?
.. toto by mňa osobne na tvojom mieste zaujímalo.