Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Čo sa inde nevošlo

Moderátor: Moderátori

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 117
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Aug 17, 2017 15:28

Menejcennosť Slovanov z hľadiska anglosasko pangermánskej nadradenosti


Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

„Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov.“

Pán Timura, ako filozof, zaoberajúci sa dávnou históriu Slovanov ďalej hovorí, že naša história tak, ako sa o nej učia deti v školách je iba účelovo zmanipulovaným, pangermánskym obrazom skutočných dejín. Je totiž vytvorená na objednávku, aby dokonale vyhovovala mocensko politickým cieľom a záujmom západu.

A ja uvádzam konkrétny príklad potvrdenia slov pána Timuru. Je ním takzvaný franský kupec Samo, ktorý vraj zjednotil Slovanov a položil základy Veľkomoravskej ríše. Tým sa však nám Slovanom nepriamo naznačuje, že sme si nikdy neboli schopní sami vládnuť. Že ten, kto nás dokázal zjednotiť a vládnuť nám musel prísť vždy iba zo západu.

V našej histórii, ale i v našej najaktuálnejšej súčasnosti teda vládne cielená snaha potláčať, relativizovať, ba až zosmiešňovať absolútne všetko, čo nie je v súlade so západnou gloriolou nadradenosti a výlučnosti, alebo s politickými záujmami západu.

Médiá, ako rozhodujúci mienkotvorný činiteľ spoločnosti sú v rukách západných majiteľov a preto poslušne šíria ich propagandu. A plne poplatné mocenským snahám západu sú i médiá verejnoprávne, dávajúce priestor ľuďom, ktorí znevažujú a relativizujú to naše vlastné a národné, vyzdvihujúc najmä to európske a teda západné.

Médiá sú teda postavené na masívnej glorifikácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na západ a naopak, na masívnej dehonestácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na východ. Na východe sa totiž nachádza veľká, slovanská ríša zla! Jej najväčšie zlo však v skutočnosti spočíva v tom, že sa odmieta skloniť pred nadradenosťou západu a že si nenechá poslušne vyrabovať a vydrancovať krajinu tak, ako stredoeurópski slovanskí vazali.

Voči Rusku a Rusom je možné veľa namietať. Trebárs ruskú mafiu, alebo ruskú vodku, ktorou sa opíjajú. Áno, rozhodne nie sú dokonalí a majú množstvo chýb. Napriek všetkému však majú predsa len čosi mimoriadne cenné, čo ostatné slovanské národy už takmer stratili.

Majú hrdosť! Hrdosť na to, že sú Rusi a že sú Slovania! Majú hrdosť, to jest vlastnosť, ktorá sa ostro prieči mentalite otrokov bez hrdosti, ktorých z nás sformovala a stále usilovne formuje západná propaganda.

Žiaľ, takýmito poľutovaniahodnými otrokmi a sluhami bez štipky vlastnej hrdosti je dnes prevažná väčšina našej mládeže, fascinovanej západom so všetkými jeho príležitosťami, ktoré sa im ponúkajú. Skutočnú a najhlbšiu podstatu tohto klamstva však už pred stáročiami odhalil Ezop v jednej zo svojich bájok:

Stretol sa raz tučný pes s vychudnutým vlkom. Pes sa chválil, aké mu dáva jeho gazda dobroty. Chvály nebrali konca, avšak vlk si medzi tým všimol odretú srsť na krku psa. Spýtal sa ho, od čoho to má?

“Predsa od obojku,“ riekol pes.

„Ty bývaš uviazaný?“ spýtal sa vlk

„Áno, Ale občas sa mi podarí ujsť. Tak ako dnes“.

„No, ďakujem pekne za takúto sýtosť,“ povedal vlk a ušiel do lesa.

A presne takto je to aj s našou mládežou, ale i so všetkými ostatnými, ktorí odchádzajú na západ. Či už kvôli lepším pracovným príležitostiam, kvôli slušným peniazom, ktoré si tam môžu zarobiť, alebo kvôli vyššej životnej úrovni. A hoci sa im toto všetko skutočne splní, vždy v podstate zostanú len tučnými psami, ktorých ich pán neslobodne uväzuje na svojom dvore.

Vždy budú totiž len niečím menejcenným, čomu sa milostivo hádžu zbytky zo stola hojnosti. Tej hojnosti, ktorá je ovocím parazitovania na ich vlastnej práci, ako i na práci ich otcov a materí u nich doma, ktorí pracujú za mizerný plat v otrockých búdach, patriacich západným majiteľom. A pracujú tam v oveľa vyššom pracovnom nasadení a za oveľa nižšiu mzdu, ako pracovníci v tých istých firmách a na tých istých postoch na západe.

Kde je naša hrdosť Slovania? Nepredali sme ju vari za plné bruchá a za omrvinky zo stola hojnosti, ktoré nám milostivo hádžu naši otrokári? Nepredávame ju vari za judášskych tridsať strieborných, čím v očiach otrokárov iba potvrdzujeme ich teóriu o našej menejcennosti?

Je vari naozaj menejcenný ten, kto má schopnosť poctivo pracovať? Kto nie je výbojný? Kto zo svojej vnútornej bytostnej podstaty nikdy neusiluje žiť v nadštandarde? V nadštandarde nad možnosti vlastnej práce tým, že bude parazitovať na iných?

Takýto človek nie je predsa vôbec menejcenný! Naopak, je oveľa cennejší! Lebo v konečnom dôsledku vôbec nezáleží na tom, či je niekto zo západu, alebo z východu! V konečnom dôsledku záleží iba na tom, aký je kto človek! Ako hodnotný je človek! Aké vysoké hodnoty uznáva! Či je to človek, spoliehajúci sa na plody vlastnej práce, prejavujúci až naivnú dôverčivosť k iným, alebo je to naopak človek, žijúci si v blahobyte, ktorý on, jeho otcovia a dedovia nezískali len vlastnou prácou. Avšak on sa z výšky tohto nakradnutého blahobytu pozerá na iných ako na menejcenných.

Je naozaj bezpredmetné a smiešne rozdeľovať ľudí na ľudí zo západu a z východu. Ľudí totiž možno v skutočnosti rozdeliť jedine na dobrých a menej dobrých. Na hodnotných a menej hodnotných. To jest na tých, ktorí uvažujú a jednajú v zmysle ľudsky konštruktívnych hodnôt a týmto spôsobom aj žijú a na tých, ktorí uvažujú a jednajú inak. A síce voči iným deštruktívne a paraziticky.

Avšak každá deštrukcia sa musí nakoniec obrátiť proti tomu, kto na ňu vsádza. A presne tak sa morálne a mravne deštruktívny spôsob myslenia západného sveta začína pomaly meniť v deštrukciu reálnu. V reálny rozklad spoločnosti, ktorá nevsádzala na ľudsky a duchovne dostatočne konštruktívne hodnoty.

Kto totiž mečom bojuje, musí i mečom zahynúť! A musí zahynúť preto, aby uvoľnil cestu tomu, čo je duchovne a hodnotovo konštruktívnejšie. Čo je lepšie! Čo je vnútorne zdravšie! Čo stojí hodnotovo vyššie!

A súčasnému rozkladu západného sveta, ktorému predchádzal jeho vnútorný, mravný, hodnotový a duchovný rozklad nedokážu naozaj zabrániť nijaké žoldnierske armády, ani nijakí ťažkoodenci. Lebo jednoducho to, čo z hľadiska nastavenia výšky hodnôt elementárnej ľudskosti dlhodobo nekráča správne, musí časom zdegenerovať a padnúť tak, ako nevyhnutne padá hnilé jablko zo stromu. Strom tohto univerza totiž ponesie len vnútorne a hodnotovo zdravé jablká, ktoré ak dozrejú, prinesú bohatú úrodu.

Preto sa teda mohutná ríša západu, stojaca na hlinených nohách nekonštruktívnych hodnôt pomaly, ale isto rúca, aby sa tým uvoľnil priestor pre doteraz pod čiernu zem zadupávaných Slovanov, ktorí sú nositeľmi oveľa zdravších a konštruktívnejších hodnôt.

Ale namiesto snahy o pochopenie skutočných príčin súčasného stavu a hodnotovému obratu západu smerom k lepšiemu sa iba stupňuje jeho agresivita a reštrikcia. Lebo navyknutý model jednania nie je také ľahké zmeniť. Ako sa totiž vraví, kôň, ktorý zdochýna najviac kope. A tento zdochýnajúci kôň chce ešte nakoniec dokopať svet do novej, veľkej vojny s Ruskom.

Slovania, zdvihnime už predsa svoje hlavy! Majme hrdosť sami k sebe, pretože ak ju my mať nebudeme, nebudú ju k nám mať ani cudzí!

Slovania, postavme sa trebárs v tichom odpore voči arogancii západu, ktorý nás aj napriek našim protestom naďalej kŕmi podradnými potravinami. Potravinami, ktoré majú síce rovnaký obal, ale diametrálne rozdielnu kvalitu na západe a na východe.

Majme predsa hrdosť a nekupujme to! Kupujme radšej naše vlastné výrobky! Kto si totiž nedokáže vážiť svoje vlastné, oveľa kvalitnejšie, ten si potom naozaj zasluhuje, aby ho cudzí kŕmili odpadom.

Vždy, keď zapneme televízor a otvoríme noviny, buďme si dobre vedomí toho, že ide o nástroje západnej propagandy, pretože ich vlastníkmi sú západní majitelia. Prestaňme už konečne veriť tomu, čo nám hovoria! Prestaňme sa klaňať výlučnosti západu, pod ochrannými krídlami ktorého vraj už musíme zostať navždy, pretože by sme nikdy nedokázali byť úplne samostatnými!

A tisíckrát opakovaná propagandistická lož o našej menejcennosti sa pre mnohých našich bratov stala pravdou! Manipulatívnym spôsobom vnútenou pravdou, aby ich nikdy ani len vo sne nenapadlo zdvihnúť hlavy a oslobodiť sa z nedôstojného vazalstva západu. Preto sú tiež umelo vnášané rozkoly do radov Slovanov a preto sú štvaní proti Rusku.

Prehliadnime konečne všetky tieto manipulatívne klamstvá bratia a spamätajme sa!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 117
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Sep 15, 2017 16:44

Katastrofálne horúčavy ako varovanie ľudstvu!



Absolútne nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho, doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.

A práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za dobu jedného roka.

Tento zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom stále viac približujeme.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.

Najdôležitejšia otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne prijateľným?

Ľudia však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.

Je síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní, avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“, k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému. Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také šťastie a mohli toho dosiahnuť.

Pre väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!

A žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé, materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších, najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!

Nie každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po moci, po kariére a chcením mať stále viac.

Toto sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k elite.

A tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť „hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.

Ak nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.

Nie teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla, nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli dosahovaniu osobných výhod.

Záchrana života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie! Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a nenáročnosti v potrebách!

A toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých nezmietlo z povrchu zemského.

Nikto nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na prírodu a jej možnosti.

Lebo ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na zemi lepšie a krajšie.

Ak ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami seba úplne nezničíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 117
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Okt 19, 2017 17:24

Človeče nešťastný, neodsudzuj kresťanstvo!


Je žiaľ objektívnym faktom, že kresťanstvo spôsobilo počas svojej dlhej histórie veľké množstvo zla. Má na svedomí veľa bolesti, nešťastia a dokonca i ľudských životov. Viď križiacke vojny, inkvizícia a podobne. A práve kvôli všetkej tejto historicky objektívne dokazateľnej negativite dnes veľa ľudí na kresťanstvo zanevrelo. Odvrhujú ho ako celok, pričom si ale neuvedomujú, že tým zároveň odvrhujú i vysoké duchovné učenie, ktoré by im mohlo výrazne pomôcť v ich osobnom, čisto ľudskom vývoji, ale predovšetkým v ich vývoji duchovnom.

Položme si totiž zásadnú otázku: je možné odsudzovať kresťanstvo, ako učenie Ježiša Krista, prichádzajúce na Zem z najvyšších výšin, priamo od Stvoriteľa a k Stvoriteľovi smerujúce za to, že jeden z najbližších Ježišových spolupracovníkov bol zradca? Vrhá vari Judášova zrada čo i len najmenší tieň zakalenia na čistotu Ježišovho učenia?

Odpoveď je viac ako jednoznačná: nevrhá!

A presne takto je to treba chápať i v celkovom historickom kontexte. Na jednej strane tu totiž máme vysoké, vznešené, čisté, ušľachtilé a nezničiteľné ideály pôvodného kresťanstva. Na druhej strane však máme stovky bezcharakterných ľudských jedincov, pokolenie Judášov v radoch kresťanstva, ktorí tieto ideály vždy iba zneužívali vo svoj vlastný prospech. Vo svoj prospech osobný, finančný, mocenský, politický, či akokoľvek iný.

Týmto jedincom boli ideály pravého kresťanstva v podstate vždy ukradnuté. Boli im v skutočnosti dobré len na to, aby mohli prostredníctvom nich efektívne ovládať iných, manipulovať inými a profitovať z iných.

Tieto dve skutočnosti sa už raz konečne ľudia musia pri posudzovaní kresťanstva naučiť od seba odlišovať. Na jednej strane totiž kresťanstvo vždy bolo a vždy bude nositeľom tých najvyšších a najušľachtilejších ideálov, avšak na druhej strane sa v jeho radoch nachádzalo, a žiaľ i nachádza mnoho bezcharakterných jedincov, ktorí tieto ideály iba zneužívajú pre svoje vlastné, zištné zámery.

Žiaľ, ľudia dnešnej doby sú zväčša povrchní. A keďže nie sú ochotní hlbšie nad vecami uvažovať, vo svojej povrchnosti všetko toto spájajú dokopy a tým pádom odsudzujú kresťanstvo paušálne, ako jeden celok. Tým ale vylievajú spolu s vodou aj dieťa. Tým totiž odvrhujú spolu s jeho objektívne historicky dokazateľnými negatívami i vysoké duchovné učenie, ktorým pôvodné a zdravé jadro kresťanstva stále je a stále zostane.

Povedzme si preto teraz niečo o dvoch základných pilieroch kresťanstva, ktoré aj napriek všetkým jeho chybám a negatívam predsa len predstavujú cestu, ktorá musí viesť každého človeka duchovne iba nahor. Cestu, ktorá ho musí viesť k Svetlu a Stvoriteľovi, ak sa vynasnaží v tomto zmysle myslieť, hovoriť, jednať a žiť.

Spomínané dva základné princípy, alebo piliere kresťanstva sú totiž v skutočnosti veľmi prosté. K ich pochopeniu a k životu podľa nich netreba žiadneho náročného teologického štúdia. Sú jednoduché, pretože sú v súlade s jednoduchosťou, ktorú vyzdvihoval samotný Ježiš slovami: buďte ako deti. Preto je i najhlbšia podstata kresťanstva priam detsky jednoduchá, stojaca na láske k Bohu a láske k blížnemu.

Pán toto jadro geniálne zhrnul do jedinej vety: Milovať budeš svojho Boha celým svojim srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou silou a milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého.

V tomto tkvie podstata všetkého! V tomto je celý Zákon a proroci! V tejto jedinej vete je skrytá podstata celej hrubej Biblie, čiže jej Starého i Nového Zákona.

Povedzme si však niečo bližšie o dvoch pilieroch kresťanstva, aby sme pochopili, ako ich je treba správne vnímať a správne vo svojom živote uplatňovať.

Najskôr teda pár slov k láske k Stvoriteľovi. Tá spočíva v snahe o poznanie a naplňovanie jeho Vôle. Vo vážnej osobnej snahe o znovu nájdenie zdravého jadra pravého kresťanstva, očisteného od všetkých zlovoľných pokrivení a dogiem, ktoré doň účelovo vniesli najrozličnejší judáši a zradcovia, aby mohli týmto spôsobom ľahšie a efektívnejšie ovládať iných a manipulovať nimi. Je preto naozaj potrebné vyvinúť vážne úsilie o poznanie autentického kresťanstva v jeho čistej podobe, v akej ho kedysi skutočne hlásal Kristus. V súčasnosti treba vyvinúť naozaj maximálnu snahu o poznanie pravej Vôle Najvyššieho, definovanej Ježišom, pretože počas stáročí bola judášmi v radoch kresťanstva naopak vyvíjaná maximálna snaha, aby bola táto Vôľa pokrivená. Aby neviedla ľudí k Svetlu, ale iba do područia cirkví, ktoré sa stali už len čisto svetskými, mocenskými organizáciami.

A čo povedať k druhému pilieru, ktorým je láska k blížnemu? Veď predsa každý z nás dokonale vie, ako má rád sám seba! A práve takú mieru lásky a ohľadu, akú preukazujeme k sebe samým máme preukazovať i voči našim blížnym. V praxi to teda znamená, že nikdy nemáme iným robiť to, čo si neželáme, aby iní robili nám.

Tieto dva princípy, to jest láska k Bohu a láska k blížnemu predstavujú vrchol a samotnú, najhlbšiu podstatu učenia kresťanstva. Každý, kto podľa nich žije a myslí, kráča k Svetlu. A to bez ohľadu na to, či je v nejakej cirkvi, alebo nie je!

Byť v nejakej cirkvi totiž nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou cesty k Svetlu, ale nie je to samozrejme ani na prekážku. Jediné, čo je skutočne dôležité je poctivé úsilie o reálne naplňovanie lásky k Stvoriteľovi a lásky k blížnemu v každodennom živote. Kresťanom je teda každý, kto takýmto spôsobom jedná, alebo sa o to aspoň snaží, pretože skutočné kresťanstvo sa prejavuje činmi.

Kto však tak ale nečiní, ani sa o to vážne nesnaží, môže byť aj v desiatich cirkvách naraz, skutočným kresťanom nikdy nebude.

Môže drahocenná perla stratiť svoju cenu, ak spadne do bahna? Zašpiní sa síce, ale jej veľká cena zostáva stále nezmenená! A presne tak je to i s drahocennou perlou dvoch základných a nadčasových pilierov pravého kresťanstva, ktoré nemôžu nijakým spôsobom stratiť svoju veľkú hodnotu a cenu. A to ani tým, že sú ponorené do bahna tejto Zeme.

A preto každý rozumný človek, vedomý si tejto skutočnosti je schopný vyňať drahokam z bahna, očistiť ho, aby potom čistý a jasný mohol zažiariť v jeho dlani, v jeho srdci i v jeho duši. Aby mu žiarou svojho vznešeného lesku trvalo ukazoval pravú cestu k Svetlu.

Nerozumný je však každý človek, zhnusený bahnom, vytvoreným ľuďmi samotnými, ktorý v ňom nechá ležať túto drahocennú perlu bez povšimnutia a ešte ju sám vo svojej antipatii zadupe hlbšie do bahna. Nerozumný je každý, kto ju nezdvihne a nedá si námahu, aby ju očistil. A preto ona nikdy nezažiari ani v jeho dlani, ani v jeho srdci, ani v jeho duši. A preto mu neukáže cestu k Svetlu a on bude musieť blúdiť v temnotách tejto zeme, aby v nich nakoniec biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou naveky zatratenej duše!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 117
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Nov 16, 2017 19:35

Holá pravda o vojnových štváčoch! Neuveríte, kto medzi nich patrí


Dnes už asi málokto pozerá ruské filmy o boji proti nemeckému fašizmu v období druhej svetovej vojny. Filmy na túto tému vznikajú v Rusku aj v súčasnosti, a napriek určitým veciam, ktoré by sa im dali vytknúť, pretože nakoniec každému filmu sa dá niečo vytknúť, sú vo všeobecnosti nositeľmi jedného veľmi hlbokého posolstva.

Ukazujú nám totiž, ako obyčajní ľudia, dovtedy žijúci predovšetkým v zmysle nižšieho dobra, zameraného hlavne na vlastný prospech, dokázali prekonať sami seba. V hraničnej situácii sa totiž stávali schopnými hrdinsky položiť svoj vlastný život, všetky svoje nádeje a všetko svoje vlastné súčasné i budúce dobro za dobro vyššie. Za dobro národa, ktorý bol napadnutý dobyvateľmi. Za spravodlivosť, ľudskosť a mier!

Lebo ak odhliadneme od vysokej politiky a všetkých ostatných zákulisných politických machinácií, vojna miliónov obyčajných ruských vojakov proti rozpínavosti nemeckého fašizmu, ktorý náhle vpadol do ich vlasti bola vojnou spravodlivou, pretože bola vojnou obrannou.

Ale aj nemeckí vojaci obetovali svoje životy! Avšak vo vojne dobyvačnej a teda nespravodlivej. Vo vojne, spôsobenej až do obludnosti vystupňovaným, nacionálnym egoizmom, ktorý si právom nadradenej rasy osoboval nový životný priestor na úkor iných, rasovo menejcennejších.

Vojenský konflikt fašistického Nemecka a vtedajšieho Sovietskeho zväzu má teda určitý hlbší a doposiaľ nepoznaný rozmer. Ukazuje nám totiž, do akých rozmerov to až môže dospieť, ak sa orientujeme iba na dobro vlastné, nízke a egoistické. Na dobro hmotné a materiálne, a to hoci aj na úkor iných.

Ukazuje nám, že preferovanie tohto nízkeho druhu „dobra“ stupňuje ľudskú bezohľadnosť, ľudskú chamtivosť, ľudskú nemorálnosť a ľudskú vierolomnosť. Ukazuje nám, že to všetko musí nakoniec nevyhnutne vyústiť do vzájomných konfliktov a vojen.

Ukazuje nám teda, že maximálne vystupňovanie chorého princípu nízko stojaceho dobra vždy zákonite rozbieha vojenskú mašinériu, ktorá môže byť zastavená jedine vtedy, ak sa ľudia stanú opäť schopnými vyšvihnúť sa k dobru vyššiemu. Keď sú ľudia schopní obetovať svoje vlastné dobro i svoje životy za dobro vyššie. Za dobro všeobecné! Keď sú ľudia schopní zomierať v mene spravodlivosti, cti, ľudskosti a mieru.

Lebo jedine vo vyzdvihnutí dobra celku, dobra všeobecného, dobra vysokých a ušľachtilých cností, ktorými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť a morálka spočíva konštruktívny princíp bytia. Princíp, ktorý je schopný víťaziť nad zlom a eliminovať ho! Princíp dobra ducha, ktorý ak by bol ľuďmi trvalo preferovaný v každodennom živote, naša civilizácia by nepoznala konflikty a vojny, a žila by v harmónii.

Ak ale ľudia vo svojej nepochopiteľnej neschopnosti poučiť sa ustavične preferujú iba ono nízko stojace dobro osobného, hmotného prospechu, v snahe o jeho nadobúdanie začínajú vždy čoraz viacej stupňovať svoj egoizmus. A spolu s ním sa stupňujú tie najnegatívnejšie ľudské vlastnosti, až to nakoniec všetko vyvrcholí v nešťastí vojnového konfliktu, v ktorom sa jedni snažia násilím dosiahnuť „dobra“ a prospechu na úkor iných.

No a potom, ak nemá byť celý svet absolútne podmanený, zotročený a spustošený týmto typom „dobra“ a jeho prisluhovačmi, musia sa ľudia vo svojom odpore voči nemu vždy opätovne hrdinsky vyšvihnúť k dobru vyššiemu. V hraničnej situácii agresívneho vystupňovania zvráteného princípu nízko stojaceho dobra musia byť neraz ochotní obetovať svoje vlastné životy za vysoké a vznešené princípy, akými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť, morálka, alebo právo prežiť ľudsky dôstojný život na zemi bez otrockej slučky na krku. Ak by ale ľudia dokázali žiť v takomto vysokom mravnom a morálnom naladení natrvalo a vždy opäť nanovo neklesali k uctievaniu nízkeho, osobného dobra ako stredobodu všetkého, žiadne vojny by nikdy byť nemuseli.

Keď sa ale aj v súčasnosti celkom vážne hovorí o vojne mocností a keď sa na ňu intenzívne pripravuje, je to len a len svedectvom toho, že v ľuďoch našej modernej doby sa opäť začínajú na maximálnu mieru stupňovať všetky negatívne vlastnosti, spojené s uctievaním a vyzdvihovaním spomínaného, nízkeho typu „dobra“.

A aby nebol svet opäť uvrhnutý do skazy vojnového šialenstva, musia ľudia dneška v sebe dokázať zmobilizovať princíp vyššieho dobra a všetky, s ním spojené vyššie a ušľachtilejšie hodnoty. Lebo ak to nedokážu teraz, na úsvite novej vojny, budú k tomu donútení vo vojnových hrôzach, ktoré sa na našej Zemi pravidelne opakujú vždy z týchto istých dôvodov.

Na každom jednotlivcovi záleží, či sa rozhodne dať svojmu životu vyšší rozmer. Rozmer ducha, rozmer dobra všeobecného, ktoré je jediným skutočným dobrom, alebo mu dá iba nízky rozmer dobra čisto egoistického a materiálneho. „Dobra“, ktoré sa nakoniec predsa len vždy ukáže, ako to najzhubnejšie zlo!

Uvedomme si teda, že nie je dobro ako dobro! Uvedomme si, že jestvuje dobro vyššie, nás a naše vlastné, osobné záujmy presahujúce a dobro nižšie, zohľadňujúce jedine naše vlastné, hmotné a materiálne záujmy.

No a podľa toho, k akému typu dobra sa my sami prikláňame sa radíme medzi ľudí buď vysoko, alebo nízko stojacich. A podľa toho, ktorých z nich je väčšina sa utvárajú dejiny tejto civilizácie.

Žiaľ, história našej civilizácie je históriou vojen, vraždenia a neslýchaného utrpenia, spôsobovaného jednými ľuďmi druhým. Toto je jasným svedectvom úbohej nízkosti takzvaného „dobra“, ktoré preferujeme a ktoré je iba dobrom čisto materialisticko egoistickým, bez vyššieho, duchovno morálneho rozmeru. Bez zohľadňovania dobra absolútne pre všetkých.

A preto každý, kto takto nízko myslí a jedná je podporovateľom a strojcom vojny, pretože ním podporované, nízke a egoistické materiálne „dobro“ vo svojom nevyhnutnom stupňovaní vždy doteraz zákonite vyústilo do konfliktných situácií, do agresivity a vojen.

Strojcom mieru a harmonického, trvalo udržateľného spôsobu života na Zemi je jedine ten, kto vo všetkom, čo myslí a činí berie vždy do úvahy dobro vyššie. Dobro celku! Dobro ducha, spočívajúce v preferovaní vysokých a ušľachtilých cností. Jedine takýto človek je skutočne človekom, ktorý chce mier a preto si aj mier zaslúži.

Kto však uctieva zlo svojim nízkym a egoistickým ponímaním dobra, toto ním živené zlo bude nakoniec musieť tvrdo dopadnúť na jeho vlastnú hlavu, aby sa v hrôzach a bolesti napokon predsa len vyšvihol ku skutočnému, vyššiemu dobru, ktoré ho presahuje a ktoré je jediným pravým dobrom.

Alebo potom, ako to nedokáže, aby v týchto hrôzach a bolesti, ním samým privolanými biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou hodnotovo fatálne zdegenerovanej duše.

Záverečné poučenie: Človeče, ži čestne, spravodlivo, skromne a ľudsky! Lebo ak takým nebudeš, tvoja nečestnosť, nespravodlivosť, neskromnosť a neľudskosť ťa nakoniec dotlačia k tomu, že s nasadením vlastného života budeš raz musieť bojovať za česť, spravodlivosť a najelementárnejšiu ľudskosť na Zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š


Návrat na "Off Topic"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný