Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Čo sa inde nevošlo

Moderátor: Moderátori

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Menejcennosť Slovanov z hľadiska anglosasko pangermánskej nadradenosti


Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

„Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov.“

Pán Timura, ako filozof, zaoberajúci sa dávnou históriu Slovanov ďalej hovorí, že naša história tak, ako sa o nej učia deti v školách je iba účelovo zmanipulovaným, pangermánskym obrazom skutočných dejín. Je totiž vytvorená na objednávku, aby dokonale vyhovovala mocensko politickým cieľom a záujmom západu.

A ja uvádzam konkrétny príklad potvrdenia slov pána Timuru. Je ním takzvaný franský kupec Samo, ktorý vraj zjednotil Slovanov a položil základy Veľkomoravskej ríše. Tým sa však nám Slovanom nepriamo naznačuje, že sme si nikdy neboli schopní sami vládnuť. Že ten, kto nás dokázal zjednotiť a vládnuť nám musel prísť vždy iba zo západu.

V našej histórii, ale i v našej najaktuálnejšej súčasnosti teda vládne cielená snaha potláčať, relativizovať, ba až zosmiešňovať absolútne všetko, čo nie je v súlade so západnou gloriolou nadradenosti a výlučnosti, alebo s politickými záujmami západu.

Médiá, ako rozhodujúci mienkotvorný činiteľ spoločnosti sú v rukách západných majiteľov a preto poslušne šíria ich propagandu. A plne poplatné mocenským snahám západu sú i médiá verejnoprávne, dávajúce priestor ľuďom, ktorí znevažujú a relativizujú to naše vlastné a národné, vyzdvihujúc najmä to európske a teda západné.

Médiá sú teda postavené na masívnej glorifikácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na západ a naopak, na masívnej dehonestácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na východ. Na východe sa totiž nachádza veľká, slovanská ríša zla! Jej najväčšie zlo však v skutočnosti spočíva v tom, že sa odmieta skloniť pred nadradenosťou západu a že si nenechá poslušne vyrabovať a vydrancovať krajinu tak, ako stredoeurópski slovanskí vazali.

Voči Rusku a Rusom je možné veľa namietať. Trebárs ruskú mafiu, alebo ruskú vodku, ktorou sa opíjajú. Áno, rozhodne nie sú dokonalí a majú množstvo chýb. Napriek všetkému však majú predsa len čosi mimoriadne cenné, čo ostatné slovanské národy už takmer stratili.

Majú hrdosť! Hrdosť na to, že sú Rusi a že sú Slovania! Majú hrdosť, to jest vlastnosť, ktorá sa ostro prieči mentalite otrokov bez hrdosti, ktorých z nás sformovala a stále usilovne formuje západná propaganda.

Žiaľ, takýmito poľutovaniahodnými otrokmi a sluhami bez štipky vlastnej hrdosti je dnes prevažná väčšina našej mládeže, fascinovanej západom so všetkými jeho príležitosťami, ktoré sa im ponúkajú. Skutočnú a najhlbšiu podstatu tohto klamstva však už pred stáročiami odhalil Ezop v jednej zo svojich bájok:

Stretol sa raz tučný pes s vychudnutým vlkom. Pes sa chválil, aké mu dáva jeho gazda dobroty. Chvály nebrali konca, avšak vlk si medzi tým všimol odretú srsť na krku psa. Spýtal sa ho, od čoho to má?

“Predsa od obojku,“ riekol pes.

„Ty bývaš uviazaný?“ spýtal sa vlk

„Áno, Ale občas sa mi podarí ujsť. Tak ako dnes“.

„No, ďakujem pekne za takúto sýtosť,“ povedal vlk a ušiel do lesa.

A presne takto je to aj s našou mládežou, ale i so všetkými ostatnými, ktorí odchádzajú na západ. Či už kvôli lepším pracovným príležitostiam, kvôli slušným peniazom, ktoré si tam môžu zarobiť, alebo kvôli vyššej životnej úrovni. A hoci sa im toto všetko skutočne splní, vždy v podstate zostanú len tučnými psami, ktorých ich pán neslobodne uväzuje na svojom dvore.

Vždy budú totiž len niečím menejcenným, čomu sa milostivo hádžu zbytky zo stola hojnosti. Tej hojnosti, ktorá je ovocím parazitovania na ich vlastnej práci, ako i na práci ich otcov a materí u nich doma, ktorí pracujú za mizerný plat v otrockých búdach, patriacich západným majiteľom. A pracujú tam v oveľa vyššom pracovnom nasadení a za oveľa nižšiu mzdu, ako pracovníci v tých istých firmách a na tých istých postoch na západe.

Kde je naša hrdosť Slovania? Nepredali sme ju vari za plné bruchá a za omrvinky zo stola hojnosti, ktoré nám milostivo hádžu naši otrokári? Nepredávame ju vari za judášskych tridsať strieborných, čím v očiach otrokárov iba potvrdzujeme ich teóriu o našej menejcennosti?

Je vari naozaj menejcenný ten, kto má schopnosť poctivo pracovať? Kto nie je výbojný? Kto zo svojej vnútornej bytostnej podstaty nikdy neusiluje žiť v nadštandarde? V nadštandarde nad možnosti vlastnej práce tým, že bude parazitovať na iných?

Takýto človek nie je predsa vôbec menejcenný! Naopak, je oveľa cennejší! Lebo v konečnom dôsledku vôbec nezáleží na tom, či je niekto zo západu, alebo z východu! V konečnom dôsledku záleží iba na tom, aký je kto človek! Ako hodnotný je človek! Aké vysoké hodnoty uznáva! Či je to človek, spoliehajúci sa na plody vlastnej práce, prejavujúci až naivnú dôverčivosť k iným, alebo je to naopak človek, žijúci si v blahobyte, ktorý on, jeho otcovia a dedovia nezískali len vlastnou prácou. Avšak on sa z výšky tohto nakradnutého blahobytu pozerá na iných ako na menejcenných.

Je naozaj bezpredmetné a smiešne rozdeľovať ľudí na ľudí zo západu a z východu. Ľudí totiž možno v skutočnosti rozdeliť jedine na dobrých a menej dobrých. Na hodnotných a menej hodnotných. To jest na tých, ktorí uvažujú a jednajú v zmysle ľudsky konštruktívnych hodnôt a týmto spôsobom aj žijú a na tých, ktorí uvažujú a jednajú inak. A síce voči iným deštruktívne a paraziticky.

Avšak každá deštrukcia sa musí nakoniec obrátiť proti tomu, kto na ňu vsádza. A presne tak sa morálne a mravne deštruktívny spôsob myslenia západného sveta začína pomaly meniť v deštrukciu reálnu. V reálny rozklad spoločnosti, ktorá nevsádzala na ľudsky a duchovne dostatočne konštruktívne hodnoty.

Kto totiž mečom bojuje, musí i mečom zahynúť! A musí zahynúť preto, aby uvoľnil cestu tomu, čo je duchovne a hodnotovo konštruktívnejšie. Čo je lepšie! Čo je vnútorne zdravšie! Čo stojí hodnotovo vyššie!

A súčasnému rozkladu západného sveta, ktorému predchádzal jeho vnútorný, mravný, hodnotový a duchovný rozklad nedokážu naozaj zabrániť nijaké žoldnierske armády, ani nijakí ťažkoodenci. Lebo jednoducho to, čo z hľadiska nastavenia výšky hodnôt elementárnej ľudskosti dlhodobo nekráča správne, musí časom zdegenerovať a padnúť tak, ako nevyhnutne padá hnilé jablko zo stromu. Strom tohto univerza totiž ponesie len vnútorne a hodnotovo zdravé jablká, ktoré ak dozrejú, prinesú bohatú úrodu.

Preto sa teda mohutná ríša západu, stojaca na hlinených nohách nekonštruktívnych hodnôt pomaly, ale isto rúca, aby sa tým uvoľnil priestor pre doteraz pod čiernu zem zadupávaných Slovanov, ktorí sú nositeľmi oveľa zdravších a konštruktívnejších hodnôt.

Ale namiesto snahy o pochopenie skutočných príčin súčasného stavu a hodnotovému obratu západu smerom k lepšiemu sa iba stupňuje jeho agresivita a reštrikcia. Lebo navyknutý model jednania nie je také ľahké zmeniť. Ako sa totiž vraví, kôň, ktorý zdochýna najviac kope. A tento zdochýnajúci kôň chce ešte nakoniec dokopať svet do novej, veľkej vojny s Ruskom.

Slovania, zdvihnime už predsa svoje hlavy! Majme hrdosť sami k sebe, pretože ak ju my mať nebudeme, nebudú ju k nám mať ani cudzí!

Slovania, postavme sa trebárs v tichom odpore voči arogancii západu, ktorý nás aj napriek našim protestom naďalej kŕmi podradnými potravinami. Potravinami, ktoré majú síce rovnaký obal, ale diametrálne rozdielnu kvalitu na západe a na východe.

Majme predsa hrdosť a nekupujme to! Kupujme radšej naše vlastné výrobky! Kto si totiž nedokáže vážiť svoje vlastné, oveľa kvalitnejšie, ten si potom naozaj zasluhuje, aby ho cudzí kŕmili odpadom.

Vždy, keď zapneme televízor a otvoríme noviny, buďme si dobre vedomí toho, že ide o nástroje západnej propagandy, pretože ich vlastníkmi sú západní majitelia. Prestaňme už konečne veriť tomu, čo nám hovoria! Prestaňme sa klaňať výlučnosti západu, pod ochrannými krídlami ktorého vraj už musíme zostať navždy, pretože by sme nikdy nedokázali byť úplne samostatnými!

A tisíckrát opakovaná propagandistická lož o našej menejcennosti sa pre mnohých našich bratov stala pravdou! Manipulatívnym spôsobom vnútenou pravdou, aby ich nikdy ani len vo sne nenapadlo zdvihnúť hlavy a oslobodiť sa z nedôstojného vazalstva západu. Preto sú tiež umelo vnášané rozkoly do radov Slovanov a preto sú štvaní proti Rusku.

Prehliadnime konečne všetky tieto manipulatívne klamstvá bratia a spamätajme sa!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Katastrofálne horúčavy ako varovanie ľudstvu!



Absolútne nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho, doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.

A práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za dobu jedného roka.

Tento zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom stále viac približujeme.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.

Najdôležitejšia otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne prijateľným?

Ľudia však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.

Je síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní, avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“, k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému. Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také šťastie a mohli toho dosiahnuť.

Pre väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!

A žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé, materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších, najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!

Nie každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po moci, po kariére a chcením mať stále viac.

Toto sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k elite.

A tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť „hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.

Ak nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.

Nie teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla, nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli dosahovaniu osobných výhod.

Záchrana života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie! Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a nenáročnosti v potrebách!

A toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých nezmietlo z povrchu zemského.

Nikto nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na prírodu a jej možnosti.

Lebo ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na zemi lepšie a krajšie.

Ak ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami seba úplne nezničíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Človeče nešťastný, neodsudzuj kresťanstvo!


Je žiaľ objektívnym faktom, že kresťanstvo spôsobilo počas svojej dlhej histórie veľké množstvo zla. Má na svedomí veľa bolesti, nešťastia a dokonca i ľudských životov. Viď križiacke vojny, inkvizícia a podobne. A práve kvôli všetkej tejto historicky objektívne dokazateľnej negativite dnes veľa ľudí na kresťanstvo zanevrelo. Odvrhujú ho ako celok, pričom si ale neuvedomujú, že tým zároveň odvrhujú i vysoké duchovné učenie, ktoré by im mohlo výrazne pomôcť v ich osobnom, čisto ľudskom vývoji, ale predovšetkým v ich vývoji duchovnom.

Položme si totiž zásadnú otázku: je možné odsudzovať kresťanstvo, ako učenie Ježiša Krista, prichádzajúce na Zem z najvyšších výšin, priamo od Stvoriteľa a k Stvoriteľovi smerujúce za to, že jeden z najbližších Ježišových spolupracovníkov bol zradca? Vrhá vari Judášova zrada čo i len najmenší tieň zakalenia na čistotu Ježišovho učenia?

Odpoveď je viac ako jednoznačná: nevrhá!

A presne takto je to treba chápať i v celkovom historickom kontexte. Na jednej strane tu totiž máme vysoké, vznešené, čisté, ušľachtilé a nezničiteľné ideály pôvodného kresťanstva. Na druhej strane však máme stovky bezcharakterných ľudských jedincov, pokolenie Judášov v radoch kresťanstva, ktorí tieto ideály vždy iba zneužívali vo svoj vlastný prospech. Vo svoj prospech osobný, finančný, mocenský, politický, či akokoľvek iný.

Týmto jedincom boli ideály pravého kresťanstva v podstate vždy ukradnuté. Boli im v skutočnosti dobré len na to, aby mohli prostredníctvom nich efektívne ovládať iných, manipulovať inými a profitovať z iných.

Tieto dve skutočnosti sa už raz konečne ľudia musia pri posudzovaní kresťanstva naučiť od seba odlišovať. Na jednej strane totiž kresťanstvo vždy bolo a vždy bude nositeľom tých najvyšších a najušľachtilejších ideálov, avšak na druhej strane sa v jeho radoch nachádzalo, a žiaľ i nachádza mnoho bezcharakterných jedincov, ktorí tieto ideály iba zneužívajú pre svoje vlastné, zištné zámery.

Žiaľ, ľudia dnešnej doby sú zväčša povrchní. A keďže nie sú ochotní hlbšie nad vecami uvažovať, vo svojej povrchnosti všetko toto spájajú dokopy a tým pádom odsudzujú kresťanstvo paušálne, ako jeden celok. Tým ale vylievajú spolu s vodou aj dieťa. Tým totiž odvrhujú spolu s jeho objektívne historicky dokazateľnými negatívami i vysoké duchovné učenie, ktorým pôvodné a zdravé jadro kresťanstva stále je a stále zostane.

Povedzme si preto teraz niečo o dvoch základných pilieroch kresťanstva, ktoré aj napriek všetkým jeho chybám a negatívam predsa len predstavujú cestu, ktorá musí viesť každého človeka duchovne iba nahor. Cestu, ktorá ho musí viesť k Svetlu a Stvoriteľovi, ak sa vynasnaží v tomto zmysle myslieť, hovoriť, jednať a žiť.

Spomínané dva základné princípy, alebo piliere kresťanstva sú totiž v skutočnosti veľmi prosté. K ich pochopeniu a k životu podľa nich netreba žiadneho náročného teologického štúdia. Sú jednoduché, pretože sú v súlade s jednoduchosťou, ktorú vyzdvihoval samotný Ježiš slovami: buďte ako deti. Preto je i najhlbšia podstata kresťanstva priam detsky jednoduchá, stojaca na láske k Bohu a láske k blížnemu.

Pán toto jadro geniálne zhrnul do jedinej vety: Milovať budeš svojho Boha celým svojim srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou silou a milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého.

V tomto tkvie podstata všetkého! V tomto je celý Zákon a proroci! V tejto jedinej vete je skrytá podstata celej hrubej Biblie, čiže jej Starého i Nového Zákona.

Povedzme si však niečo bližšie o dvoch pilieroch kresťanstva, aby sme pochopili, ako ich je treba správne vnímať a správne vo svojom živote uplatňovať.

Najskôr teda pár slov k láske k Stvoriteľovi. Tá spočíva v snahe o poznanie a naplňovanie jeho Vôle. Vo vážnej osobnej snahe o znovu nájdenie zdravého jadra pravého kresťanstva, očisteného od všetkých zlovoľných pokrivení a dogiem, ktoré doň účelovo vniesli najrozličnejší judáši a zradcovia, aby mohli týmto spôsobom ľahšie a efektívnejšie ovládať iných a manipulovať nimi. Je preto naozaj potrebné vyvinúť vážne úsilie o poznanie autentického kresťanstva v jeho čistej podobe, v akej ho kedysi skutočne hlásal Kristus. V súčasnosti treba vyvinúť naozaj maximálnu snahu o poznanie pravej Vôle Najvyššieho, definovanej Ježišom, pretože počas stáročí bola judášmi v radoch kresťanstva naopak vyvíjaná maximálna snaha, aby bola táto Vôľa pokrivená. Aby neviedla ľudí k Svetlu, ale iba do područia cirkví, ktoré sa stali už len čisto svetskými, mocenskými organizáciami.

A čo povedať k druhému pilieru, ktorým je láska k blížnemu? Veď predsa každý z nás dokonale vie, ako má rád sám seba! A práve takú mieru lásky a ohľadu, akú preukazujeme k sebe samým máme preukazovať i voči našim blížnym. V praxi to teda znamená, že nikdy nemáme iným robiť to, čo si neželáme, aby iní robili nám.

Tieto dva princípy, to jest láska k Bohu a láska k blížnemu predstavujú vrchol a samotnú, najhlbšiu podstatu učenia kresťanstva. Každý, kto podľa nich žije a myslí, kráča k Svetlu. A to bez ohľadu na to, či je v nejakej cirkvi, alebo nie je!

Byť v nejakej cirkvi totiž nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou cesty k Svetlu, ale nie je to samozrejme ani na prekážku. Jediné, čo je skutočne dôležité je poctivé úsilie o reálne naplňovanie lásky k Stvoriteľovi a lásky k blížnemu v každodennom živote. Kresťanom je teda každý, kto takýmto spôsobom jedná, alebo sa o to aspoň snaží, pretože skutočné kresťanstvo sa prejavuje činmi.

Kto však tak ale nečiní, ani sa o to vážne nesnaží, môže byť aj v desiatich cirkvách naraz, skutočným kresťanom nikdy nebude.

Môže drahocenná perla stratiť svoju cenu, ak spadne do bahna? Zašpiní sa síce, ale jej veľká cena zostáva stále nezmenená! A presne tak je to i s drahocennou perlou dvoch základných a nadčasových pilierov pravého kresťanstva, ktoré nemôžu nijakým spôsobom stratiť svoju veľkú hodnotu a cenu. A to ani tým, že sú ponorené do bahna tejto Zeme.

A preto každý rozumný človek, vedomý si tejto skutočnosti je schopný vyňať drahokam z bahna, očistiť ho, aby potom čistý a jasný mohol zažiariť v jeho dlani, v jeho srdci i v jeho duši. Aby mu žiarou svojho vznešeného lesku trvalo ukazoval pravú cestu k Svetlu.

Nerozumný je však každý človek, zhnusený bahnom, vytvoreným ľuďmi samotnými, ktorý v ňom nechá ležať túto drahocennú perlu bez povšimnutia a ešte ju sám vo svojej antipatii zadupe hlbšie do bahna. Nerozumný je každý, kto ju nezdvihne a nedá si námahu, aby ju očistil. A preto ona nikdy nezažiari ani v jeho dlani, ani v jeho srdci, ani v jeho duši. A preto mu neukáže cestu k Svetlu a on bude musieť blúdiť v temnotách tejto zeme, aby v nich nakoniec biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou naveky zatratenej duše!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Holá pravda o vojnových štváčoch! Neuveríte, kto medzi nich patrí


Dnes už asi málokto pozerá ruské filmy o boji proti nemeckému fašizmu v období druhej svetovej vojny. Filmy na túto tému vznikajú v Rusku aj v súčasnosti, a napriek určitým veciam, ktoré by sa im dali vytknúť, pretože nakoniec každému filmu sa dá niečo vytknúť, sú vo všeobecnosti nositeľmi jedného veľmi hlbokého posolstva.

Ukazujú nám totiž, ako obyčajní ľudia, dovtedy žijúci predovšetkým v zmysle nižšieho dobra, zameraného hlavne na vlastný prospech, dokázali prekonať sami seba. V hraničnej situácii sa totiž stávali schopnými hrdinsky položiť svoj vlastný život, všetky svoje nádeje a všetko svoje vlastné súčasné i budúce dobro za dobro vyššie. Za dobro národa, ktorý bol napadnutý dobyvateľmi. Za spravodlivosť, ľudskosť a mier!

Lebo ak odhliadneme od vysokej politiky a všetkých ostatných zákulisných politických machinácií, vojna miliónov obyčajných ruských vojakov proti rozpínavosti nemeckého fašizmu, ktorý náhle vpadol do ich vlasti bola vojnou spravodlivou, pretože bola vojnou obrannou.

Ale aj nemeckí vojaci obetovali svoje životy! Avšak vo vojne dobyvačnej a teda nespravodlivej. Vo vojne, spôsobenej až do obludnosti vystupňovaným, nacionálnym egoizmom, ktorý si právom nadradenej rasy osoboval nový životný priestor na úkor iných, rasovo menejcennejších.

Vojenský konflikt fašistického Nemecka a vtedajšieho Sovietskeho zväzu má teda určitý hlbší a doposiaľ nepoznaný rozmer. Ukazuje nám totiž, do akých rozmerov to až môže dospieť, ak sa orientujeme iba na dobro vlastné, nízke a egoistické. Na dobro hmotné a materiálne, a to hoci aj na úkor iných.

Ukazuje nám, že preferovanie tohto nízkeho druhu „dobra“ stupňuje ľudskú bezohľadnosť, ľudskú chamtivosť, ľudskú nemorálnosť a ľudskú vierolomnosť. Ukazuje nám, že to všetko musí nakoniec nevyhnutne vyústiť do vzájomných konfliktov a vojen.

Ukazuje nám teda, že maximálne vystupňovanie chorého princípu nízko stojaceho dobra vždy zákonite rozbieha vojenskú mašinériu, ktorá môže byť zastavená jedine vtedy, ak sa ľudia stanú opäť schopnými vyšvihnúť sa k dobru vyššiemu. Keď sú ľudia schopní obetovať svoje vlastné dobro i svoje životy za dobro vyššie. Za dobro všeobecné! Keď sú ľudia schopní zomierať v mene spravodlivosti, cti, ľudskosti a mieru.

Lebo jedine vo vyzdvihnutí dobra celku, dobra všeobecného, dobra vysokých a ušľachtilých cností, ktorými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť a morálka spočíva konštruktívny princíp bytia. Princíp, ktorý je schopný víťaziť nad zlom a eliminovať ho! Princíp dobra ducha, ktorý ak by bol ľuďmi trvalo preferovaný v každodennom živote, naša civilizácia by nepoznala konflikty a vojny, a žila by v harmónii.

Ak ale ľudia vo svojej nepochopiteľnej neschopnosti poučiť sa ustavične preferujú iba ono nízko stojace dobro osobného, hmotného prospechu, v snahe o jeho nadobúdanie začínajú vždy čoraz viacej stupňovať svoj egoizmus. A spolu s ním sa stupňujú tie najnegatívnejšie ľudské vlastnosti, až to nakoniec všetko vyvrcholí v nešťastí vojnového konfliktu, v ktorom sa jedni snažia násilím dosiahnuť „dobra“ a prospechu na úkor iných.

No a potom, ak nemá byť celý svet absolútne podmanený, zotročený a spustošený týmto typom „dobra“ a jeho prisluhovačmi, musia sa ľudia vo svojom odpore voči nemu vždy opätovne hrdinsky vyšvihnúť k dobru vyššiemu. V hraničnej situácii agresívneho vystupňovania zvráteného princípu nízko stojaceho dobra musia byť neraz ochotní obetovať svoje vlastné životy za vysoké a vznešené princípy, akými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť, morálka, alebo právo prežiť ľudsky dôstojný život na zemi bez otrockej slučky na krku. Ak by ale ľudia dokázali žiť v takomto vysokom mravnom a morálnom naladení natrvalo a vždy opäť nanovo neklesali k uctievaniu nízkeho, osobného dobra ako stredobodu všetkého, žiadne vojny by nikdy byť nemuseli.

Keď sa ale aj v súčasnosti celkom vážne hovorí o vojne mocností a keď sa na ňu intenzívne pripravuje, je to len a len svedectvom toho, že v ľuďoch našej modernej doby sa opäť začínajú na maximálnu mieru stupňovať všetky negatívne vlastnosti, spojené s uctievaním a vyzdvihovaním spomínaného, nízkeho typu „dobra“.

A aby nebol svet opäť uvrhnutý do skazy vojnového šialenstva, musia ľudia dneška v sebe dokázať zmobilizovať princíp vyššieho dobra a všetky, s ním spojené vyššie a ušľachtilejšie hodnoty. Lebo ak to nedokážu teraz, na úsvite novej vojny, budú k tomu donútení vo vojnových hrôzach, ktoré sa na našej Zemi pravidelne opakujú vždy z týchto istých dôvodov.

Na každom jednotlivcovi záleží, či sa rozhodne dať svojmu životu vyšší rozmer. Rozmer ducha, rozmer dobra všeobecného, ktoré je jediným skutočným dobrom, alebo mu dá iba nízky rozmer dobra čisto egoistického a materiálneho. „Dobra“, ktoré sa nakoniec predsa len vždy ukáže, ako to najzhubnejšie zlo!

Uvedomme si teda, že nie je dobro ako dobro! Uvedomme si, že jestvuje dobro vyššie, nás a naše vlastné, osobné záujmy presahujúce a dobro nižšie, zohľadňujúce jedine naše vlastné, hmotné a materiálne záujmy.

No a podľa toho, k akému typu dobra sa my sami prikláňame sa radíme medzi ľudí buď vysoko, alebo nízko stojacich. A podľa toho, ktorých z nich je väčšina sa utvárajú dejiny tejto civilizácie.

Žiaľ, história našej civilizácie je históriou vojen, vraždenia a neslýchaného utrpenia, spôsobovaného jednými ľuďmi druhým. Toto je jasným svedectvom úbohej nízkosti takzvaného „dobra“, ktoré preferujeme a ktoré je iba dobrom čisto materialisticko egoistickým, bez vyššieho, duchovno morálneho rozmeru. Bez zohľadňovania dobra absolútne pre všetkých.

A preto každý, kto takto nízko myslí a jedná je podporovateľom a strojcom vojny, pretože ním podporované, nízke a egoistické materiálne „dobro“ vo svojom nevyhnutnom stupňovaní vždy doteraz zákonite vyústilo do konfliktných situácií, do agresivity a vojen.

Strojcom mieru a harmonického, trvalo udržateľného spôsobu života na Zemi je jedine ten, kto vo všetkom, čo myslí a činí berie vždy do úvahy dobro vyššie. Dobro celku! Dobro ducha, spočívajúce v preferovaní vysokých a ušľachtilých cností. Jedine takýto človek je skutočne človekom, ktorý chce mier a preto si aj mier zaslúži.

Kto však uctieva zlo svojim nízkym a egoistickým ponímaním dobra, toto ním živené zlo bude nakoniec musieť tvrdo dopadnúť na jeho vlastnú hlavu, aby sa v hrôzach a bolesti napokon predsa len vyšvihol ku skutočnému, vyššiemu dobru, ktoré ho presahuje a ktoré je jediným pravým dobrom.

Alebo potom, ako to nedokáže, aby v týchto hrôzach a bolesti, ním samým privolanými biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou hodnotovo fatálne zdegenerovanej duše.

Záverečné poučenie: Človeče, ži čestne, spravodlivo, skromne a ľudsky! Lebo ak takým nebudeš, tvoja nečestnosť, nespravodlivosť, neskromnosť a neľudskosť ťa nakoniec dotlačia k tomu, že s nasadením vlastného života budeš raz musieť bojovať za česť, spravodlivosť a najelementárnejšiu ľudskosť na Zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Čo bolo podstatou pôvodnej duchovnosti dávnych Slovanov?


Aká bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo uctievali a čo považovali za realitu? Kým boli v skutočnosti ich takzvaní „bohovia“?

Všetkým nám je jasné, že ľudia v minulosti žili v úplne inom vzťahu k prírode, ako my dnes. Môžeme to vidieť trebárs na živote našich slovenských predkov spred sto rokov. A to samozrejme už ani nehovoriac o ľuďoch spred vyše tisíc rokov, čiže v období veľkej Moravy, o ktorom budeme hovoriť.

Pre vtedajších ľudí bola príroda prirodzeným partnerom. Bola im súperom, s ktorým bolo treba počítať a ktorého nebolo hodné podceňovať. Naši predkovia mali voči nej patričnú úctu, cítili k nej bázeň, ba dokonca až určitú posvätnosť.

No a práve prostredníctvom tohto svojho postoja začali časom nadobúdať schopnosť reálne vnímať vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania.

Iba my dnes si totiž myslíme, že v prírode sa všetko deje akosi samo od seba. Že po jari samo od seba prichádza leto, potom jeseň a zima. Že sám od seba prichádza dážď, vietor, atď.

To je ale omyl, pretože nič sa nedeje len tak samo od seba. Za všetkým týmto dianím stojí vedomá inteligencia, ktorá ho spravuje, riadi a udržuje.

Len si trebárs skúsme spomenúť na staré ľudové rozprávky. Nájdeme v nich množstvo zmienok o rôznych vílach, rusalkách, vodníkoch, škriatkoch, či iných bytostiach, takým, alebo onakým spôsobom spojených s určitým konkrétnym prírodným dianím.

Tieto bytosti však nie sú žiadnym výmyslom, ako sa my dnes domnievame. Sú v skutočnosti personifikáciou a zosobnením vedomej inteligencie, spravujúcej prírodné dianie, pretože naši predkovia ju mohli vnímať, komunikovať s ňou a čiastočne s ňou i spolupracovať.

Celkom prakticky to teda znamená, že trebárs vedomú inteligenciu, ktorú vnímali za spravovaním vodstva nazvali vodníkmi. Vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním rastlín a stromov nazvali elfami. Vedomú inteligenciu, stojacu za starostlivosťou o pôdu nazvali gnómami. Vedomú inteligenciu, schopnú hýbať pohoriami nazvali obrami, a tak ďalej, a tak ďalej.

Podstata duchovnosti našich slovanských predkov teda spočívala v uctievaní vedomej inteligencie, stojacej za prírodným dianím.

A ak sa pozrieme na prírodu, na jej nádheru, účelovosť a poriadok, na to, že v podstate umožňuje život človeka na Zemi musí nám byť jasné, že inteligencia za ňou stojaca môže byť len pozitívna. Že môže stáť jedine v službách Svetla!

Keď totiž čítame v evanjeliách, že bez Vôle Stvoriteľa nespadne na zem ani len lístoček zo stromu, tak je to práve táto vedomá inteligencia, stojaca za prírodným dianím, ktorá Vôľu Stvoriteľa vo svete prírody reálne naplňuje. Predstavuje to teda nespočetné množstvo verných služobníkov Najvyššieho, naplňujúcich v prírodnom svete jeho Vôľu.

Skúsme sa teraz pozrieť na niektorých konkrétnych týchto služobníkov, a pozrime sa na nich nie len z hľadiska slovanskej mytológie, ale aj s prienikom do mytológie starogermánskej, gréckej, či rímskej, pretože všetky tieto dávne národy mali svoje vlastné kontakty s onou vedomou inteligenciou a samozrejme, nazvali ju svojimi vlastnými menami. Pri hlbšom pozorovaní je ale zjavné, že tu vždy ide stále o to isté.

Najvyšším slovanským vládcom živlov bol hromovládny Perun, správca hromov, bleskov a búrok. Jeho obdobou v starogermánskej mytológii bol Thor. V gréckej mytológii zase Zeus a v rímskej Jupiter.

Najvyšší vládca sveta prírody, nazvaný rôznymi národmi rôznymi menami mal svoje sídlo na určitej hore. V starovekom Grécku sa volala Olymp, zatiaľ čo starí Germáni ju nazvali Valhalla.

Ale vráťme sa naspäť k slovanským menám vládcov najrozmanitejšieho prírodného diania. Tak napríklad Svarog bol vládcom Slnka a ohňa, čiže vedomou inteligenciou, stojacou za spravovaním Slnka a ohňa.

Morena bola vládkyňou zimy a smrti.

Vesna vládkyňou jari, mladosti a života. Zaháňala Morenu, oživovala zamrznutú prírodu a prinášala sviežu zeleň.

Devana bola Perúnovou dcérou a vládla svetlu nebeskému i svetlu pozemskému.

Vo svete vedomej inteligencie prírody však vládlo určité hierarchické usporiadanie. Začínalo to od spravovania najmenších rastlín, potom stromov, pohorí a pokračovalo to cez správu živlov, až po správu tých najväčších celkov. A tak existuje napríklad i vedomá inteligencia, ktorá má na starosti planétu Zem a nazýva sa Erda, alebo inteligencia, spravujúca Mesiac, nazvaná Luna.

Staroveké národy však prostredníctvom svojho jemnejšieho zrenia dospeli ešte k vyššiemu poznaniu. A síce, že určitý druh vedomej inteligencie stojí i za spravovaním všetkých vysokých a ušľachtilých cností.

Tak napríklad starovekí Gréci nazvali inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti múdrosti Pallas Athénou. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti cudnosti Artemis. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti vernosti a materstva Héra, a tak ďalej, a tak ďalej.

Dávne národy teda neuctievali iba vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania, ale aj inteligenciu, stojacu za spravovaním vysokých a ušľachtilých cností. A tieto skutočnosti, či už priamo, alebo nepriamo kládli na stúpencov tohto typu duchovnosti požiadavku zachovávať vysoké a ušľachtilé cnosti vo svojom každodennom živote. V podstate tu teda išlo o všestranný osobnostný rast jednotlivcov prostredníctvom rozvíjania ušľachtilých cností.

Máte dojem, že všetko toto sú iba nejaké výmysly, ktorých reálne potvrdenie nie je možné nikde nájsť? Ak áno, tak sa mýlite, pretože o týchto skutočnostiach existujú dokonca historické písomné zmienky. V určitých kľúčových momentoch dejín totiž vyššie zmienená inteligencia zasahovala celkom reálnym a viditeľným spôsobom do vývoja vecí ľudských. Uveďme si konkrétne príklady:

V evanjeliách môžeme nájsť príbeh o tom, ako sa učeníci plavili s Ježišom v loďke po mori a on zaspal. Po čase sa strhol vietor a začali sa vzdúvať veľké vlny, až hrozilo, že sa loďka potopí. Vtedy prišli učeníci za Pánom a riekli: „Pane, ty si tu spíš a nedbáš o to, že hynieme“. A Pán vstal, pohrozil vetru i moru, takže okamžite nastala veľká tíšina.

Príbeh popisuje zázrak, ale my dnes môžeme poznať charakter tohto zázraku, ktorý nebol ničím iným, ako vedomou komunikáciou s inteligenciu, stojacou za spravovaním živlu vetra a mora. A táto inteligencia, stojaca v službách Stvoriteľa musela okamžite uposlúchnuť príkaz toho, kto sám priamo od Stvoriteľa na Zem prišiel.

Alebo ďalší príklad z Biblie, a síce prechod Izraelitov cez Červené more, keď prešli jeho stredom suchou nohou a ako je napísané: „voda stála ako múr po ich ľavej i po ich pravej strane“.

Ide tu opäť o krásnu ukážku toho, ako inteligencia, nachádzajúca sa za prírodným dianím ochraňovala národ, ktorý bol povolaný k priamej službe Stvoriteľovi.

Alebo ešte iný príklad z našej najaktuálnejšej súčasnosti. Je tomu pár rokov dozadu, kedy ázijské krajiny zasiahla vražedná vlna cunami, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov. Ba šlo to dokonca až do desiatok tisícov.

Zaujímavé ale je, že všetky voľne žijúce zvieratá sa dokázali včas vzdialiť do bezpečia, takže sa im nič nestalo. A tak paradoxne, ten najmenší slimáčik sa bezpečne plazil pár centimetrov od miesta, kam až dosiahla vražedná prívalová vlna, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov.

Prečo sa zvieratá zachránili, ale ľudia nie? Pretože zvieratá majú svoje spojenie s inteligenciu, stojacou za spravovaním prírodného diania a tá ich včas varovala a dala im presne vedieť, koľko stoviek metrov od pobrežia sa nachádza bezpečná zóna.

A táto inteligencia by samozrejme varovala aj ľudí, keby boli čo i len trochu otvorenejší. Ale žiaľ, ľudia sú predsa realisti! Ľudia predsa neveria v žiadne povesti, bájky a rozprávky! A preto títo racionálni ľudia dnešnej doby museli vlastnými životmi zaplatiť za svoju nevieru.

Alebo sa pozrime trebárs na liečivé rastliny, ktoré každodenne používame. Myslíte si, že ich liečivé účinky boli objavené iba náhodne?

Vôbec nie? Toto poznanie k nám prišlo prostredníctvom vnímavých jedincov, schopných komunikovať s inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného sveta, ktorá im prezradila, aké konkrétne rastliny majú liečivé účinky na ten, alebo onen ľudský neduh.

A ďalších, podobných príkladov by sa dalo samozrejme uviesť ešte oveľa viac.

Čo dodať na záver? Snáď iba to, čo kedysi riekol Kristus: „Ak by ste mali viery čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tejto hore: vstaň, zdvihni sa a vrhni sa do mora, veru hovorím vám, stane sa tak!“

Ak sa ale takéto a im podobné veci dnes na zemi nedejú, neznamená to, že by sa diať nemohli. Znamená to iba, že ľuďom chýba podobná viera. Ľudia totiž nemajú ani len za máčny máčik skutočnej a pevnej viery v Stvoriteľa, a už vôbec nie vieru v nejakú vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírody, ktorá je však práve tu na zemi schopná vo svete prírodného diania reálne naplňovať Vôľu Najvyššieho, v určitých zlomových momentoch rovnajúcu sa zázrakom.

A preto realistickí ľudia dneška majú iba svoje vlastné zázraky. Zázraky svojho rozumu, vedy a techniky, ktoré sú však žiaľ iba úbohou náhradou toho, čo by bol človek na Zemi schopný vykonať prostredníctvom svojej pravej a pevnej viery v Pána a za podpory, pomoci a spolupráce vedomej inteligencie, stojacej za spravovaním prírodného diania.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Demaskovanie pokrytectva charity, prijímania migrantov a ekológie


Žijeme v dobe maximálneho rozkvetu pokrytectva a tento fakt nebude žiadnou novinkou pre nikoho, kto je len trochu vnímavý. A jedným z mnohých pokrytectiev je napríklad to, že ľudia, ktorí svojim bezohľadným jednaním spôsobujú iným zlo sa zároveň stavajú do úlohy humanistov a dobrodincov. Vždy ale riešia len dôsledky a nikdy sa nezamerajú na samotnú podstatu problému. To by totiž znamenalo nevyhnutnú zmenu správania sa ich samotných, čo doteraz nikto z týchto takzvaných dobrodincov neurobil.

Ale aby sme iba neteoretizovali, uveďme si zopár konkrétnych príkladov tohto špecifického druhu pokrytectva. Prvým z nich bude charita.

Charita je pomocou najbiednejším a najchudobnejším. Ale kde sa vzali títo najbiednejší a najchudobnejší? Nie všetci si to totiž zavinili sami!

Nemajú snáď biedu najchudobnejších na svedomí práve tí najbohatší? Tí kapitalisticky najdravejší a najbezohľadnejší?

Nie je vari celý súčasný spoločenský systém uspôsobený tak, aby sa v ňom bohatí stávali stále bohatšími a chudobní stále chudobnejšími? Aby bohatí a mocní boli v ich bezohľadnom a bezcharakternom hromadení ziskov zákonmi nepostihnuteľní?

Nie je vari už takmer nepísaným pravidlom, že čím viac niekto má, tým väčšia je pravdepodobnosť, že to nadobudol nepoctivo? Že sa za tým často skrýva podvod a mafiánske praktiky?

Takto sa žiaľ v dnešnej dobe nadobúda a zveľaďuje bohatstvo na jednej strane, ale zároveň vytvára bieda, núdza a chudoba na druhej strane.

Ale aj takýto bezohľadný človek má predsa len svedomie, ktoré sa v ňom aspoň z času na čas pohne. A aby ho uspokojil, vyčlení zo svojho nečestne nadobudnutého bohatstva nepatrnú omrvinku a túto, so všetko možnou mediálnou pompou ušľachtilo daruje tým najbiednejším. Tým najchudobnejším, z ktorých mnohých on sám vyprodukoval svojim vlastným, bezohľadne nečestným správaním, zatiaľ čo tisíce ostatných chudobných a biednych aj tak ostávajú bez akejkoľvek pomoci.

Toto sú dobrodinci našej doby! Toto sú humanisti a osobnosti plné ľudskosti, pomáhajúce tým najbiednejším, ktoré môžeme vidieť na televíznych obrazovkách! Toto sú ľudské kreatúry, ktoré dokázali pošpiniť ešte aj taký ušľachtilý počin, ako je charita.

Alebo ďalší príklad. Príklad nanajvýš aktuálny. Je ním pomoc utečencom. V súčasnom ponímaní je to opäť len riešenie dôsledkov, bez snahy riešiť skutočné príčiny. Ono veľké pokrytectvo spočíva v tom, že Európa sa na jednej strane štylizuje do symbolu humanizmu a prijíma tisíce utečencov.

Ale na druhej strane táto istá Európa spolu s USA, v mene vlastných mocenských a geopolitických záujmov neváha destabilizovať, vojensky zasahovať, či inými spôsobmi bezohľadne rozvracať krajiny, ako je Líbya, Sýria, Ukrajina a mnohé iné.

A z týchto, alebo cez tieto západom rozvrátené krajiny potom prúdia do Európy tisíce migrantov, ktorých prijímanie je považované za prejav humanizmu.

Obrovské pokrytectvo tohto humanizmu je teda v tom, že ak by Európa a USA skutočne uplatňovali humanistický a rovnoprávny vzťah ku všetkým národom sveta, ak by ich nechali ísť svojou vlastnou cestou a násilím sa im nesnažili vnútiť absolútne cudzí systém západnej demokracie, ak by vo vzťahu k prírodnému bohatstvu iných krajín nepresadzovali svoje bezohľadné geopolitické a mocenské zámery, k nijakému problému s utečencami by nikdy nedošlo.

Takýto je teda v skutočnosti takzvaný humanizmus západu. Jeho pravá tvár je tvárou chamtivej, vypočítavej, agresívnej a zištnej, mocensko geopolitickej bezohľadnosti. A túto svoju pravú, ohyzdnú tvár sa snaží pokrytecky maskovať takzvaným humanistickým prijímaním utečencov, čím iba čiastočne kompenzuje svoje zlé svedomie. Milióny, západnou agresiou zbedačených ľudí nakoniec aj tak zostávajú doma a trápia sa bez pomoci. A to sú tí najchudobnejší! Tí najviac potrební pomoci!

A poďme ďalej a demaskujme ďalšie pokrytectvo. A síce pokrytectvo ekológie!

Možno si poviete: čo je na ekológii zlé? Na ekológii ako takej nič, ale v skutočnosti ide opäť iba o riešenie najvypuklejších dôsledkov a nie skutočných a hlbokých príčin.

V 60. rokoch 20. storočia využívalo ľudstvo 75 percent všetkých prírodných a energetických zdrojov našej planéty. V súčasnosti ich však využívame už 170 percent, čo znamená, že tých 70 percent naviac sú percentá, vyjadrujúce drancovanie našej planéty nad jej možnosti. Nad možnosti jej obnoviteľných zdrojov.

Tieto navyše odčerpané zdroje teda nedokáže príroda už nikdy sama obnoviť, čo musí mať skôr alebo neskôr za následok enviromentálne zrútenie ekosystémov.

No a ako už inak, vedúce postavenie v tomto samovražednom trende drancovania zaujímajú USA a západná Európa. Ich blahobyt totiž vytvára taký tlak na prírodné zdroje, aký je z dlhodobého hľadiska enviromentálne neudržateľný. A ešte navyše, všetci ostatní sa tento životný štýl snažia napodobňovať a čo najskôr dosiahnuť.

Pokrytectvo západného sveta teda spočíva v tom, že kvôli čoraz väčším ziskom a zvyšovaniu svojej životnej úrovne neváha drancovať prírodu až na samotný pokraj jej možností, alebo až dokonca nad jej možnosti, no a potom, na upokojenie svojho zlého svedomia vyčlení nepatrný zlomok z týchto prírode ulúpených zdrojov na jej ochranu. A za takéto pokrytectvo sú západné krajiny ešte mediálne oslavované, ako vzor ekologického cítenia.

Keby ale západ bezohľadne nedrancoval všetky prírodné zdroje a dokázal by žiť oveľa skromnejšie, na úrovni pre prírodu enviromentálne znesiteľnej, neboli by v podstate ani potrebné žiadne veľké ekologické aktivity.

Ale žiaľ, hromadenie ziskov za akúkoľvek cenu a sebecké, blahobytné užívanie si patria k samotnej podstate kapitalizmu, ktorý týmto spôsobom ženie svet prírody i celú našu planétu k ekologickému kolapsu, pretože uskromniť sa vo svojich potrebách je pre bohatý západný svet čosi nepredstaviteľné a nereálne. Uskromňovať sa majú iba iní, ale v žiadnom prípade nie oni!

Ak sa teda pozrieme súhrnne na problematiku charity, migrantov a ekológie, všetko toto sú v skutočnosti iba vonkajšie, v zásade vlastnú podstatu neriešiace náplaste, ktoré maskujú bezohľadnú a neukojiteľnú chamtivosť.

Lebo charita je len chabou náplasťou na bezohľadné kapitalistické parazitovanie na jednotlivcoch, alebo celých národoch. Parazitovanie, ktoré programovo produkuje ľudí odkázaných na charitu.

Prijímanie migrantov je len náplasťou na bezohľadne agresívnu rozpínavosť západného sveta, ktorá kvôli svojim geopolitickým a mocenským zámerom neváha ničiť a rozvracať iné krajiny.

No a ekológia je zase iba náplasťou na bezohľadné drancovanie prírodných zdrojov planéty Zem, príliš vysoko nastavenou životnou úrovňou najmä západného sveta, ktorej sa však západ nehodlá v žiadnom prípade zriecť.

Ak by teda neexistovala všadeprítomná, bezbrehá a bezohľadná túžba po peniazoch, moci a užívaní si, prekračujúca všetky hranice únosnosti, nebolo by vôbec treba takmer žiadnej charity, žiadneho prijímania migrantov, ani žiadnej ekológie.

Všetko toto však má svoje najhlbšie príčiny. A práve po nich treba pátrať!

Čo je teda najhlbšou príčinou bezbrehej a bezohľadnej túžby po peniazoch, po moci a po užívaní si, idúcou za svojim cieľom aj cez mŕtvoly?

Tou príčinou je nevedomosť! Ľudia totiž zabudli kým sú a na čo tu sú! Že sú v skutočnosti bytosťami svetla a ducha, a preto im pravé šťastie a vnútorné naplnenie môže priniesť len naplňovanie hodnôt svetla a ducha.

V hmotnosti sveta sme zabudli na svoju pravú, svetlú podstatu. A vo svojej nevedomosti sme sa začali mylne domnievať, že šťastia a vnútorného naplnenia môžeme dosiahnuť len prostredníctvom hmoty. Len prostredníctvom naplňovania svojich hmotných túžob, potrieb, žiadostí a pôžitkov.

A tak sme v nevedomosti o skutočnej podstate nášho bytia začali roztáčať kolotoč hromadenia vecí a kolotoč oddávania sa najrozličnejším materiálnym pôžitkom.

To nám však nedokáže darovať skutočné, hlboké šťastie a vnútorný mier, pretože sa vo svojom fatálnom materialistickom omyle snažíme iba čisto materiálnym spôsobom nasýtiť základné potreby svojho ducha.

Ale nijakými pôžitkami hmoty nie je možné nasýtiť hlad iskričky svetla v nás. Tú totiž môžeme sýtiť jedine našim odriekaním sa necností a zušľachťovaním sa v cnostiach. Jedine tým rastie svetlo v nás a rozhára sa v čoraz väčší plameň. V pochodeň svetla, ktorú to neodolateľne vnútorne priťahuje k ríši Svetla. Z nej sme kedysi vyšli a do nej sa môžeme navrátiť jedine vtedy, ak sa staneme plnohodnotnými bytosťami svetla, zdokonalenými vo všetkých ušľachtilých cnostiach. Jedine toto prináša človeku šťastie a dáva plnosť jeho bytiu!

Honba ľudí za čoraz väčším bohatstvom a blahobytom nie je teda v skutočnosti ničím iným, ako svedectvom ich hlbokej nevedomosti o podstate seba samých. Je svedectvom ich nesmiernej vnútornej chudoby. Chudoby ich ducha, ktorý v nich trpí nedostatkom a hladuje, pretože ho nie je možné nasýtiť ničím, čo je hmotné. Pretože ho je možné nasýtiť ba tým, čo je duchovné. Čo je duchovne hodnotné! Iba hodnotami Ducha! A tými je spravodlivosť, čestnosť, dobro, ľudskosť, ohľaduplnosť a skromnosť, ktoré v sebe rozvíjame, ktorými sa vo svojom živote riadime a ktorými sú predchnuté všetky naše slová, činy a myšlienky.

Ak teda dávame telu, čo mu patrí, dávajme aj duchu, čo mu patrí! Jedine potom budeme šťastní! Jedine potom bude v našom bytí viacej svetla a mieru. Jedine potom budeme rozhojňovať iskru svetla v sebe a tým naplňovať zmysel nášho bytia.

Ak ale podľahneme ilúzii, že hmota je všetkým, ak budeme chcieť napĺňať potreby nášho ducha hmotnými náhradami, šťastní nikdy nebudme! A kvôli tomuto svojmu omylu sa napokon staneme ničiteľmi. Egoisticky bezohľadnými ničiteľmi ľudí, národov i celej planéty Zem.

A nakoniec, vo svojej neschopnosti dosiahnuť skutočného šťastia a naplnenia zanevrieme i na Stvoriteľa. Toho však už zničiť môcť nebudeme, pretože Ten, za všetko naše bezohľadné ničenie napokon zničí nás. Rozomelie nás na prach, ako nepotrebné stavebné kamene, ktoré svojimi prázdnymi životmi samé dokázali, že sa nehodia do jeho mierumilovnej výstavby.

Zo všetkých síl preto využime zostávajúci drahocenný čas na to, aby sme sa užitočnými a potrebnými stavebnými kameňmi stali. Nežime už v materialistickom blude, z ktorého omylu sa napokon predsa len raz prebudíme, ale to už môže byť neskoro. Neskoro pre nás osobne, i pre celý náš svet!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Kde sa vzal duch človeka? Poznajme sami seba, svoj pôvod a svoju cestu!


Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti! Iba možnosťou jej rozvinutia, čo znamená, že ak v sebe tento potenciál plne neaktivujeme a nezrealizujeme, zahrabeme to najdrahocennejšie, čo máme. Premrháme totiž svoju šancu na dosiahnutie nesmrteľnosti ducha tým, že svoj život premárnime honbou za vecami druhoradými a podružnými. Za vecami hmotnými.

Odkiaľ sa ale vzal v človeku tento poklad? Odkiaľ pochádza oná drahocenná perla duchovného potenciálu nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás, i keď nie každý z nás ju v sebe plne rozvinie?

Ľudský duch! Už tento pojem samotný nám napovedá, že jeho pôvod je v ríši Ducha. Čiže v duchovnej ríši, ktorá je totožná s kráľovstvom nebeským, alebo s rajom.

Pozrime sa na celú vec najskôr zdola, od pozemského človeka smerom nahor. Ak žijeme na zemi vo fyzickom tele, disponujeme v sebe tromi zložkami. Telom, dušou a duchom.

V kresťanstve je zaužívaný pojem takzvaného očistca, to jest určitej úrovne bytia, v ktorej naša duša, smrťou zbavená fyzického tela trávi kratší, ale spravidla dlhší čas za účelom potrebného očistenia a zdokonalenia do takej miery, aby sme boli napokon schopní vstúpiť do ríše ducha. Očistec je teda akýmsi prechodným miestom, alebo akousi medzi úrovňou medzi hmotnosťou a ríšou ducha. Do očistca teda vstupuje človek vo svojej čisto duševnej podobe po odložení fyzického tela. Je tomu tak preto, lebo po fyzickej smrti je málokto duchovne natoľko rozvinutý, aby mohol ísť priamo do ríše ducha, čiže do raja.

Takáto je cesta ľudskej bytosti smerom zdola nahor. A teraz sa pozrieme na jej cestu zhora smerom nadol, aby sme pochopili, odkiaľ sa vzal náš duch.

Duch každého z ľudí žil vo večnej duchovnej ríši v akomsi nevedomom stave. V stave nevedomého duchovného zárodku, alebo nevedomej duchovnej iskry, ktorá prejavila túžbu po plnom seba uvedomení. Týmto prvotným popudom večnej iskry nášho ducha, touto prvotnou túžbou po seba uvedomelom bytí začína duchovná púť každého z nás.

Na základe toho teda malá iskrička svetla, iskrička ducha vytryskáva z večnej ríše Ducha smerom dolu do hmotnosti. Rodí sa do hmotnosti, aby v nej rástla a silnela, prostredníctvom rozvíjania vysokých a vznešených hodnôt Ducha. Hodnôt spravodlivosti, cti, dobra, nezištnosti, ohľaduplnosti a mnohých iných. Tým sa z malej, svetlej iskričky stáva čoraz jasnejší plameň dozrievajúcej duchovnej osobnosti, ktorá sa má rozvinúť až do takej miery svetlosti a duchovnej zrelosti, aby mohla nakoniec vstúpiť do raja a žiť tam, ako vedomá osobnosť.

Toto je účelom zrodenia duchovného zárodku do hmotnosti. Toto je skutočným zmyslom bytia každého z nás. Máme sa, podobní bájnemu vtákovi fénixovi, ako žiariví duchovia vzniesť z hmoty do kráľovstva nebeského.

Ale vráťme sa k zostupu duchovného zárodku z duchovnej ríše do hmotnosti. Pri jeho zostupe to nie je hneď hmotnosť najhrubšia, ale najskôr tá jemnejšia, ktorú je preto možné nazvať jemnohmotnosťou. Svojim vstupom do jemnejšej hmotnosti si duchovný zárodok oblečie ako šaty jemnohmotný obal. A tento obal sa nazýva duša. No a potom, v ďalšom slede sa onen duchovno duševný človek zrodí na zemi vo fyzickom tele.

Žiaľ hmotnosť, čiže tá hrubá v jej fyzickej rovine, alebo tá jemná v jej duševnej rovine, so všetkým čo ponúka, sa stáva ľudským bytostiam pascou, v ktorej zabúdajú na to, kým sú, odkiaľ prišli a prečo prišli. Zabúdajú na to, že sú duchovné iskry a že jediným zmyslom ich bytia je plné rozvinutie vlastného svetelného duchovného potenciálu.

Ľudia sa teda stávajú iba ľuďmi duševno telesnými, ktorí berú ohľad iba na tieto dve zložky svojej osobnosti. Iba tie rozvíjajú a ich potreby napĺňajú.

V telesnej oblasti to zahŕňa obrovské množstvo uspokojovania hmotných potrieb a hmotných pôžitkov. V duševnej oblasti to zahŕňa uspokojovanie potrieb duševných, ako je trebárs hudba, literatúra, dramatické umenie, výtvarné umenie a podobne.

Skutočným zmyslom celého nášho bytia je však jedine náš rozvoj duchovný. Ten musí byť preto vždy na prvom mieste!

Ak si ale prestaneme byť tohto vedomí, ak zabudneme na svoj cieľ, ktorým je opätovný návrat do ríše ducha, stávame sa ľuďmi mŕtvymi. Žijeme síce na úrovni tela i na úrovni duše, ale duchovne sme mŕtvi, pretože nás zaujímajú iba veci hmotné. Veci hmotné z hľadiska dobra nášho fyzického tela, alebo veci jemno hmotné z hľadiska dobra našej duše.

Keď ale človek nehľadí na záujmy svojho ducha, keď sa nezdokonaľuje v cnostiach a nezbavuje necností, keď neustále nevzhliada k Svetlu a k jeho Zdroju, ktorým je večný Boh, keď sa nesnaží poznávať Vôľu tohto Jediného a neusiluje sa podľa nej žiť, keď žije len životom tela a duše, podľa svojich vlastných predstáv a podľa svojej vlastnej vôle, keď žije iba vo svete hmoty hrubej a hmoty jemnejšej a jedine v týchto hraniciach sa pohybuje všetko jeho myslenie, všetky jeho túžby a všetky jeho ciele, keď ilúziu života v hmote považuje za skutočnú realitu a naopak, skutočnú realitu večného bytia v ríši ducha za ilúziu, musí to mať preňho katastrofálne následky.

Hmota totiž, či už tá hrubá, alebo aj tá jemnejšia, ako všetko čo je hmotné, podlieha kolobehu vzniku a zániku. Tak je to s každým telom, tak je to s našou planétou a tak je to aj s celým našim okolitým hmotným vesmírom. A to i z jeho jemnohmotnou časťou.

A tie katastrofálne následky spočívajú v tom, že ak včas nestihneme rozviazať všetky svoje väzby s hmotou, ak včas nestihneme duchovne dozrieť a vstúpiť do ríše ducha, budeme musieť byť podrobení zániku všetkého hmotného, s ktorým zostávame zviazaní. Následný nevyhnutný zánik osobnosti každého človeka, zviazaného s hmotnosťou je totožný s večným zatratením.

Človek je teda určitou iskričkou svetla a táto iskrička v ňom je tým najväčším pokladom, aký má. Je ale jeho povinnosťou rozžiariť ju. Rozjasniť ju v žiarivé svetlo čistoty a ušľachtilosti cnostnej bytosti ducha, ktorá sa tak môže vrátiť nazad do ríše Svetla.

Človeče, buď si teda toho stále vedomý! Jednaj podľa toho v každej chvíli a budeš žiť!

Ak však zabudneš, kým si, zahynieš! Zahynieš v hrôzach rozkladu hmoty, ktorú si považoval za to jediné a preto s ňou zostaneš až do samého konca pevne zviazaný! Túto pevnú väzbu, ktorá ťa bude ťahať k definitívnej záhube môžeš však preťať jedine vtedy, ak poznáš kým si a zo všetkých síl sa vynasnažíš dostať tam, odkiaľ si prišiel. Dávaj si však dobrý pozor človeče, aby si to nakoniec stihol!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Česko slovenský mravnostný konflikt

Správa z tlače: Mesto Piešťany siahlo po cenzúre umenia a spôsobilo škandál medzinárodných rozmerov. Primátor mesta Miloš Tamajka a nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová dali z hlavnej siene zvesiť obrazy legendárneho českého maliara Jiřího Načeradského a presunuli ich do bočného vestibulu. Prekážalo im zobrazenie nahých ľudských tiel.

Majiteľ zbierky, rešpektovaný zberateľ umenia a publicista Ivan Melicherčík považuje tento prístup za barbarský voči umeniu i voči uznávanému českému výtvarníkovi. Niečo také vraj ešte nezažil.

Nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová je ale toho názoru, že takéto obrazy nepatria do sobášnej siene. Galéria je totiž zároveň aj sobášnou miestnosťou.

Keď ako nová riaditeľka zbadala už nainštalované obrazy, nepáčilo sa jej to. Išla preto za primátorom a ten dal príkaz stiahnuť obrazy zo sobášnej siene a dať ich do foyer.

Odborníci na umenie krútia nad malosťou Piešťan hlavou. Galerista Peter Mach, spravujúci dielo Jiřího Načeradského je cenzúrou v Piešťanoch šokovaný. Hovorí, že obrazy a kresby Jiřího Načeradského vystavovali významné múzeá v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni i v Berlíne, kde sa všade stretli s uznalým prijatím a nie s cenzúrou a zvesením obrazov.

V slovách Martina Kellenbergera, známeho slovenského výtvarníka je však už cítiť aj trochu iný pohľad, keď hovorí: „Je to výstava pre dospelých. Niektoré obrazy na nej sú odvážne a niektoré môžu vyvolať úsmev, u niekoho azda aj pohoršenie. Výstavu by som však určite nezvesil iba preto, že sú tam veci, na ktoré je treba vo vzťahu k deťom dozrieť“

Toľko teda z dennej tlače. My sa však teraz skúsme pozrieť na celú problematiku trochu hlbšie a ukázať si, kde sa asi nachádza pravda v konflikte dvoch strán, s ktorých jedna argumentuje umením, odbornosťou a svetovým renomé, zatiaľ čo druhá argumentuje morálkou a mravnosťou.

Podstata problému spočíva v odpovedi na základnú, filozoficko duchovnú otázku, či je prípustné, aby v ľudskej spoločnosti existovali hodnoty a priority, ktoré by bolo možné za určitých okolností postaviť nad mravnosť a morálku?

Je to zásadná otázka, s ktorou sa musí každý vysporiadať predovšetkým vo vzťahu k sebe samému. Čiže vo vzťahu k tomu, ako sa on sám bude pozerať na svet a ako v ňom bude jednať. Či bude mravnosť a morálku považovať za to najvyššie a podriadi tomu všetko ostatné, alebo naopak, či bude schopný kritérium mravnosti a morálky odsunúť v určitých momentoch bokom a nadradiť nad to iné hodnoty.

Ak sa pozrieme na daný problém z duchovného hľadiska, čiže z hľadiska existencie Stvoriteľa, je odpoveď jednoznačná a absolútne jasná. Vždy a v každej situácii, dokonca i vtedy, ak by nás to malo stáť život sme ako ľudské duchovné bytosti povinní zohľadňovať na prvom mieste predovšetkým kritéria mravnosti a morálky. Kritéria mravnosti a morálky, ktoré v skutočnosti, vo svojej najelementárnejšej podstate robia z človeka človeka. Jedine oni sú totiž hlavným kritériom našej ľudskosti. Bez nich by sme žili ako zvieratá.

Keby sme teda vždy a v každej situácii jednali v súlade s nimi, naša Zem a život na nej by sa musel nevyhnutne zmeniť v rajskú záhradu. Bol by to život, naplnený spravodlivosťou, dobrom, čestnosťou a ušľachtilosťou, ktoré sú zákonitým ovocím stromu mravnosti. Lebo dobrý strom musí nevyhnutne prinášať iba dobré ovocie.

Pozrime sa však na reálny, každodenný život okolo seba a nájdeme v ňom naopak obrovské množstvo skazeného ovocia zla, nečestnosti, nespravodlivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, a tak ďalej, a tak ďalej. To ale znamená, že strom, na ktorom rastie takéto skazené ovocie musí byť zlý!

A tento zlý strom je stromom nemorálnosti a nemravnosti! Stromom ilúzie zhubného presvedčenia, že je možné stavať určité hodnoty vyššie, než je mravnosť a morálka. Nech už je to trebárs takzvané výtvarné umenie, nech už je to divadlo, alebo film. Nech už je to podnikanie, nech sú to štátne, alebo politické záujmy, či čokoľvek iného.

Ak totiž v ktorejkoľvek z týchto oblastí začneme odsúvať mravnosť a morálku bokom a na prvé miesto klásť niečo iného, je to cesta do pekiel. Je to cesta do záhuby, ktorou sa vydal náš svet tak, ako nám to naznačuje vyššie spomínaný, kultúrno mravný konflikt v meste Piešťany.

Ukazuje nám totiž, že odborná verejnosť, renomovaní kritici a publikum v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni, či v Berlíne stavajú hodnoty takzvaného moderného umenia oveľa vyššie, ako hodnoty elementárnej mravnosti a morálky. Ako hodnoty mravnosti a morálky, na ktorých spochybňovanie okamžite reaguje svedomie každého súdneho človeka.

Ale žiaľ, náš svet už stratil akúkoľvek súdnosť! Mnohí vzdelaní, vplyvní a mocní si už dávno zvykli stavať svoje vlastné hodnoty a svoje vlastné priority nad mravnosť a morálku. A práve preto to dnes vyzerá tak, ako to vyzerá. Práve preto sa náš svet stal brlohom bezohľadnosti, nečestnosti, nespravodlivosti, skazenosti, zvrhlosti a neľudskosti.

Mnohí mocní, vzdelaní a vplyvní tohto sveta, ale aj mnohí obyčajní ľudia, ktorí zdieľajú ich názory, alebo ich len slepo prijímajú, všetci títo sa s iróniou a posmechom pozerajú na naivných hlupáčikov, ktorí vo svojej zaostalosti ešte kladú mravnosť a morálku na najvyššie miesto. Zásadná otázka ale znie, kto je tu v skutočnosti hlupákom a kto zaostalým?

Ak totiž budeme tvrdo úprimnými a povieme si naozaj pravdu, obrazy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že majú byť zvesené, ale nemali byť nikdy ani namaľované!

Filmy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že nemajú byť premietané, ale nemali byť nikdy ani natočené!

Knihy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nielenže nemajú byť čítané, ale nemali byť nikdy ani napísané!

Ale poďme ďalej!

Podnikateľské zámery, ktoré odporujú mravnosti a morálke, nemajú byť nikdy plánované, ani uskutočňované! A tak je to i so všetkými štátnickými, či politickými rozhodnutiami. Tak je to so všetkými činmi kohokoľvek z ľudí, ktoré ak odporujú mravnosti a morálke, nemali byť nikdy vykonané. Ba dokonca, tak je to aj s našimi myšlienkami, pretože tými, ktoré protirečia mravnosti a morálke, sme sa nikdy vo svojom vnútri nemali a nemáme vôbec zapodievať!

Ak by totiž vo výtvarnom umení, vo filmoch, v literatúre, v divadle, v politických rozhodnutiach, v podnikaní, pri každom jednotlivom čine každého z nás, ba dokonca pri každej našej jednotlivej myšlienke bolo ako najrozhodujúcejšie práve mravné a morálne hľadisko, náš svet by bol rozhodne oveľa krajším, lepším a ušľachtilejším miestom.

V súčasnosti je ale žiaľ takým, akým je práve preto, lebo je dokonalým obrazom a dokonalými odzrkadlením nesprávneho postoja väčšiny ľudí k hodnotám mravnosti a morálky.

Ak by ale ľudia zmenili svoj postoj, zmenili by celý svet! Ak by totiž začali stavať mravnosť a morálku vždy na prvé miesto, veci by sa okamžite začali meniť k lepšiemu! Jedine v tomto je skrytá lepšia budúcnosť! Jedine týmto spôsobom sa náš svet môže stať naozaj lepším!

Konajme tak, aj keď to v súčasnosti vzbudí posmech všetkých tých, ktorí nás budú považovať za zaostalých a nemoderných. Všetci títo moderní a pokrokoví totiž vo svojej slepote netušia a nevnímajú, že svojim spochybňovaním bezvýhradnej nadradenosti morálky a mravnosti sa stávajú služobníkmi temnoty, smerujúcimi náš svet do záhuby. Do záhuby, spôsobenej uctievaním zhubného princípu prípustnej nemorálnosti, ktorá z neho, v ďalšom nevyhnutnom reťazení urobí peklo.

My sa však staňme služobníkmi svetla, ktorí náš svet budú naopak smerovať k lepšej budúcnosti tým, že vo svojom vnútri, i vo svojom reálnom živote postavia práve mravnosť a morálku vždy a v každej situácii na prvé miesto.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Naliehavá výzva protestným zhromaždeniam na námestiach! Poznajte, ako je vami manipulované!

Neuveriteľne priepastné sú hlbiny zla a normálnemu, slušnému človeku je nepochopiteľné, čoho všetkého sú schopní ľudia, slúžiaci tomuto princípu. Akej sú schopní ľsti, zákernosti, pretvárky, podvodu a klamstva. Takéto niečo sa doslova vymyká pochopeniu dobrosrdečných, slušných ľudí, ktorým sú podobné veci bytostne cudzie. Avšak práve preto sú v súčasnosti služobníkmi tohto deštruktívneho princípu slušní ľudia nedôstojne manipulovaní!

Väčšina z nich prichádza na námestia vyjadriť svoje ľudské a občianske rozhorčenie nad vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zároveň prichádzajú vyjadriť svoju nevôľu voči súčasnej vláde, ktorá už dlhšiu dobu zlyháva v základných mravných princípoch.

A majú pravdu! Majú pravdu v tom, že vláda je prehnitá, pretože dlhodobo kryje nekalú činnosť viacerých svojich členov, ako i mnohých vláde blízkych osôb. Vláde Róberta Fica sa tiež dostáva aj z hľadiska vyšších zákonitostí presne toho, čo si vo svojej arogancii moci, nerešpektujúcej základné mravné princípy zaslúži. Lebo ako sa vraví, Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

Preto slušní ľudia na námestiach celkom oprávnene požadujú novú kvalitu a čisté ruky. A práve v tejto zmene nekvality za novú kvalitu vidia oprávnenie a hlavný účel všetkých demonštrácií, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Slovensku.

Toto všetko je však iba časťou celkovej pravdy! Je to iba lícová strana mince! Ale ako vieme, každá minca má aj svoj rub! Avšak práve tento rub, túto odvrátenou tvár súčasného diania nie je väčšina slušných ľudí schopná vnímať, pretože sa vo svojej zvrátenosti jednoducho vymyká hraniciam chápania priemerného, pozitívne uvažujúceho človeka.

Oným tragickým a desivým rubom súčasného diania je skutočnosť, že sily, bažiace po moci a dokonale znalé naivity dobrosrdečných ľudí, premyslene a rafinovane manipulujú ich legitímnym rozhorčením zo spoločenskej a politickej situácie, aby dosiahli svoje vlastné ciele. Vedome teda manipulujú s ich legitímnym odporom voči prehnitej vláde a tiež i s ich oprávneným rozhorčením nad vraždou dvoch mladých ľudí. Ľudia boli vyburcovaní, aby vyšli do ulíc, zvrhli vládu a vyvolali rozvrat spoločnosti. A v tomto rozvrate sa má vyprofilovať nová štátna moc, ktorá bude oveľa viacej naklonená prozápadným, a voči Slovensku deštruktívnym snahám.

Súčasné demonštrácie, na ktorých prejavujú slušní ľudia svoje oprávnené rozhorčenie sa teda v skutočnosti dejú v réžii transatlantických štruktúr a ich domácich prisluhovačov, ktorí sa túžia dostať k moci a okradnúť národ o všetko, čo mu ešte zostalo. O pitnú vodu, o pôdu, alebo o podniky vo vlastníctve štátu. Ide tu teda v skutočnosti len o boj o moc a o geopolitický vplyv, pričom k dosiahnutiu tohto účelu dokonale poslúžilo premyslené zneužitie oprávneného rozhorčenia slušných ľudí z vraždy novinára a z prehnitej vlády. A slušní ľudia vo svojej naivnej dobrosrdečnosti nespoznávajú, ako sa týmto spôsobom stali iba nástrojom v cudzích rukách, určeným na dosiahnutie vytýčených cieľov. Ďalej bude nasledovať už len dianie v duchu slov: po použití odhodiť!

Ide o osvedčený a už mnohokrát v rôznych častiach sveta úspešne aplikovaný postup. Či už v Líbyi, v Sýrii, alebo na Ukrajine. No a konečným cieľom toho osvedčeného, manipulatívneho zneužívania oprávnenej nespokojnosti slušných ľudí, v réžii transatlantických deštruktívnych síl nebolo doposiaľ nič iného, ako deštrukcia. Deštrukcia spoločnosti a národa, z ktorej vždy nakoniec profitujú iba tieto zákerné skryté sily a ich poslušní domáci lokaji. Ale nikdy nie národ, protestujúci za zlepšenie domácich pomerov.

Mnohí zo slušných ľudí, ktorí sú dnes na Slovensku vo svojom oprávnenom rozhorčení zo súčasnej vlády takto manipulovaní sú veriaci. A títo veriaci, ale aj všetci ostatní by mali vedieť, že Kristus, dokonale poznajúci zákernú záludnosť zla, nás pred ňou varoval slovami: Dávajte si dobrý pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale vo vnútri to budú draví vlci!

A presne takýmito vlkmi sú súčasní opoziční, mimovládni a západní baránkovia, nabádajúci slovenský národ k zvrhnutiu vlády. Sú to vlci, ktorí slušných ľudí oklamali svojim rúchom baránka a prostredníctvom ich oprávnených protestov sa snažia dosiahnuť svoje dravčie ciele. Štvú národ proti súčasnej vláde mafiánov a zlodejov, aby po jej násilnom zvrhnutí zostavili svoju vlastnú vládu ešte horších zlodejov, mafiánov a úžerníkov. A navyše zapredancov a slepých poskokov západu.

Milí slušní ľudia, protestujúci na námestiach! Vaša oprávnená nespokojnosť sa stala len obyčajným nástrojom v rukách transatlantických štruktúr, ktorých lokaji, to jest väčšina opozičných poslancov, mimovládne organizácie, mainstreamové médiá, herci, spisovatelia a iní pseudo intelektuáli sa snažia o prevzatie moci. O nič iného tu nejde! Nejde vôbec o vaše dobro, ani o dobro slovenského národa! Ide len o nastolenie takej vlády, ktorá by bola oveľa ústretovejšia zámerom transatlantických síl na dosiahnutie úplného zotročenia a rozkradnutia Slovenska, než bola súčasná vláda Róberta Fica.

Kedysi dávno žil národ Inkov. Inkovia sami seba nazývali deťmi Slnka. A hoci išlo o národ maximálne dobrosrdečný, bieli dobyvatelia mu privodili strašný koniec. Tento národ bol totiž tak dobrosrdečne naivný, že nedokázal čeliť ľsti, prehnanosti a zákernosti bieleho človeka, s jeho túžbou po zlate a moci. Boli totiž jednoducho ako baránkovia, neschopní čeliť vlkom.

Poučenie, ktoré by si z toho mohli zobrať všetci súčasní slovenskí slušní ľudia je nasledovné: človek môže byť sám osebe dobrý, slušný, čestný a mravný, ale pretože žije vo svete zla, ľstivosti a bezohľadnosti, musí byť zároveň nevyhnutne ostražitý! Má žiť ideálu dobra, ale musí si byť vedomý aj úkladov, úskokov a zákernosti zla! Musí sa mať pred ním na pozore, pretože inak, vo svojej dobrosrdečnej naivite utrpí nevyhnutne škodu. Svojim nedostatkom ostražitosti a bdelosti totiž umožňuje zlovoľným, aby ho oklamali, aby ním manipulovali a jeho dobrosrdečnosti zneužili k dosiahnutiu svojich vlastných, zištných, mocenských a bezohľadných cieľov, zameraných v konečnom dôsledku práve proti týmto dobrákom.

A mimochodom, ak hovoríme o osude indiánov, najmä tých severoamerických vo vzťahu k bielym dobyvateľom, je v tom niečo viac ako symbolické. Medzi belochmi a indiánmi bolo uzatvorených veľa vzájomných zmlúv, z ktorých belosi porušili viac, ako deväťdesiat percent, čo je historicky dokázané. Indiáni totiž zmluvám naivne dôverovali, zatiaľ čo pre belochov to boli takmer vždy len akty ľstivosti, prostredníctvom ktorých postupne pripravovali naivných indiánov o ďalšie a ďalšie územia. Až ich nakoniec zákerne zbavili akýchkoľvek práv na svoju vlastnú zem a zvreli do rezervácií.

A tento princíp falošnej ľstivosti, prostredníctvom ktorého služobníci princípu zla dosahujú svojich vlastných zištných cieľov sa stal v posledných desaťročiach integrálnou súčasťou americkej zahraničnej politiky. Ide o princíp, ktorý je už samozrejme moderným spôsobom sofistikovaný, ale vo svojom základnom ryse je to stále rovnaké. Takýmto spôsobom to bolo efektívne uplatnené voči mnohým národom sveta, ktoré boli nakoniec olúpené o všetko ekonomické a prírodné bohatstvo a stali sa cudzincami na svojom vlastnom území.

Tento osvedčený princíp ľsti, kedy jedna strana naivne prvoplánovo verí, že veci sa dejú v mene dobra a spravodlivosti, zatiaľ čo druhá strana od samého začiatku zneužíva túto dobrosrdečnú naivitu na dosiahnutie svojich vlastných, nekalých cieľov, tento osvedčený princíp manipulatívnej ľstivosti sa v súčasnosti odvíja pred našimi očami v priamom prenose na slovenských námestiach.

A nakoniec ešte jedna dôležitá vec. Skutočný vzostup národa sa nikdy nerodí z pokriku davov! Skutočný vzostup národa sa odvíja jedine od vnútorného, duchovného, morálneho a mravného vzostupu každého jednotlivca, tvoriaceho základnú bunku národa.

Lebo jedine národ, usilujúci o dobro, spravodlivosť, ľudskosť a ušľachtilosť môže dúfať, že sa mu dostane spoločenskej a politickej reprezentácie rovnakých kvalít. Práve takto to totiž funguje na základe železnej logiky zákona spätného pôsobenia, činného v našom univerze, prostredníctvom ktorého sa každému jednotlivcovi i každému národu dostane presne toho, čo si zaslúži. Bez zásadnej vnútornej zmeny k lepšiemu je preto akákoľvek vonkajšia zmena vlády vždy len kozmetická a kontraproduktívna.

V roku 1989 sme boli nespokojní so socialistickým zriadením a zvrhli sme ho, pretože sme sa cítili byť utláčanými a dúfali sme, že bude lepšie.

Dnes, v roku 2018 sú ľudia opäť na námestiach, pretože nie sú spokojní s vládou a dúfajú, že keď vládu zvrhnú, budú sa mať lepšie.

Je však takmer stopercentne isté, že sa tým nič zásadného nezmení, pretože ľudia samotní sa duchovne nezmenili a zostávajú stále rovnakými. A preto tak, ako sme v roku 89 zmenili len vtedajšiu formu útlaku ideológie na novú formu útlaku kapitálu a peňazí, tak v roku 2018 zmeníme iba Ficovu nemorálnu vládu, za novú vládu presne rovnakých, ak nie ešte viac nemorálnych ľudí s jediným zásadným rozdielom: že budú oveľa viacej vychádzať v ústrety zámerom transatlantických štruktúr, ktoré sa v skrytosti samé, prostredníctvom svojich nastrčených a financovaných bábok podieľajú na organizovaní nepokojov.

Zmenou vlády sa teda v podstate vôbec nič nezmení, ak sa nezmení súčasný politický systém. Vo svete už existujú dobré a fungujúce príklady, ako by sa to dalo po novom, trebárs princíp priamej demokracie vo Švajčiarsku.

Ale ani to nie je samospasiteľné, pokiaľ národ samotný neprecitne duchovne, morálne a mravne. Lebo iba morálné, mravné a duchovné pozdvihnutie národa mu môže priniesť spravodlivosť, čestnosť a ľudskosť, za ktoré v súčasnosti bojuje na námestiach. Tohto cieľa však nikdy nedosiahne skandovaním, ani demonštráciami, ale jedine snahou každého jednotlivca, alebo minimálne aspoň väčšej časti národa o spravodlivosť, ľudskosť a čestnosť. Jedine potom budeme môcť mať nakoniec aj takú vládu, ktorá bude sama reprezentovať všetky tieto kvality.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Slušní ľudia nepotrebujú robiť žiadne revolúcie! Vyjadrenie k situácii na Slovensku



Tento článok je hĺbkovou analýzou toho, prečo sú aj z duchovného hľadiska všetky protesty za slušné Slovensko kontraproduktívne a nikdy nemôžu priniesť nijaké zlepšenie situácie. Je už totiž najvyšší čas, aby konečne padol ustavične živený mýtus o tom, že hlavnú zodpovednosť za všetko zlé, čo prežívame u nás doma, alebo aj vo svete môžu politici, potom veľké nadnárodné korporácie a nakoniec svetová elita najmocnejších a najbohatších.

Všetko je však úplne inak a my si ukážme, ako v skutočnosti vzniká vyššie spomínaná, mocenská hierarchia bezohľadnosti, ktorá naozaj utláča obyčajných ľudí a oni majú dojem, že sú iba bezbrannými obeťami. Obeťami bezcharakterných politikov, obeťami dravého nadnárodného kapitálu, alebo obeťami úzkej svetovej elity, ktorá má s ľudstvom svoje vlastné temné plány.

Otvorene a bez obalu treba zdôrazniť, že obyčajní ľudia nie sú žiadnymi nevinnými obeťami systému a pomerov, ktoré musia znášať. Obyčajní ľudia totiž splodili tento systém, podporujú ho a stále ho udržujú pri živote!

Ako to celé funguje?

Predstavte si sporo a provokatívne odetú ženu, kráčajúcu po ulici, ktorá na seba doslova priťahuje chlipné pohľady mužov. Ba neraz provokuje i vulgárne poznámky. Ide samozrejme o naozaj o nízke mužské jednanie, ktoré nie je možné ospravedlniť, ale treba si uvedomiť, že najväčší podiel na tom nesie v prvom rade ten, kto tomu dáva prvotný podnet. Ten, z koho pohoršenie pochádza!

Prečo o tom hovoríme? Pretože na základe úplne rovnakého mechanizmu vznikajú i vonkajšie pomery, v ktorých musia ľudia žiť!

Ľudia sú totiž žiaľ vo všeobecnosti zväčša povrchní, plytkí a materialistickí. Sú upriamení iba na seba a svoj vlastný prospech, za ktorým idú slepo, ako akési obrovské stádo oviec. A tieto ovce, táto masa vo svojej povrchnosti a plytkosti života, zameraného úzkoprso iba na seba doslova provokuje inú kategóriu ľudí, takzvaných „šikovných“ k tomu, aby profitovali z ich všeobecnej plytkosti a malosti. Aby túto negatívnu povahu más obratne vyžili na ich ovládanie a zotročenie, prostredníctvom ich vlastných chýb a nedostatkov.

Pretože masy priťahuje živočíšna telesnosť, doprajme im ju predsa vo filmoch, v knihách, v časopisoch, alebo na internete, nech sa do nej ponoria tak intenzívne, že už nebudú mať záujem o nič iného.

Pretože masy priťahuje plytká, až primitívna zábava najrozličnejšieho druhu, doprajme im ju. Či už v televízii, v rozhlase, alebo v bulvárnej tlači. Nech im vypĺňa celý ich voľný čas a celý ich duševný obzor, aby sme my, tí šikovnejší, mohli potom poza ich chrbát robiť, čo sa nám len zapáči.

Masy chcú žiť v ilúzii, že sa niekto snaží o ich dobro a preto im bohato, ale čisto iba slovne doprajme túto ilúziu a neustále ich bombardujme pojmami ako ľudské práva, demokracia, mier, multikulturalizmus, boj proti terorizmu, či iným svetovým hrozbám a nepriateľom. Živme v nich takúto ilúziu dobra, pričom pod jej pláštikom si robme, čo len chceme. Veď oni sú tak naivní a nemysliaci, že nikdy nespoznajú naše skutočné úmysly. A ak sa aj niekto mysliaci medzi nimi nájde, väčšina aj tak neuverí jeho takzvaným konšpiračným bludom.

Súčasný systém sa podobá stupňovitej pyramíde. Jej základ, jej prvý stupeň tvoria obyčajní ľudia so všetkými, vyššie spomínanými chybami a necnosťami. No a každý ďalší stupeň pyramídy predstavuje o trochu vyšší, hierarchický stupeň moci, profitujúcej z negatívnych vlastností más.

A tak to ide od jedného stupňa pyramídy k druhému, stále vyššie a vyššie. Až sa nakoniec v tomto stupňovaní moci dostaneme k našim politickým špičkám a potom k politickým lídrom svetového formátu stojacim nad nimi. Tí sú zase ovládaní mocnými nadnárodnými korporáciami, a tieto sú ovládané takzvanou elitou, čiže najbohatšími ľuďmi sveta, stojacimi na samom vrchole pyramídy a sústreďujúcimi vo svojich rukách obrovskú moc.

Avšak stabilita každej pyramídy, ba každej stavby je možná jedine vtedy, ak stojí na pevnom základe! No a tým pevným základom, na ktorom stojí súčasný pyramidálny systém moci je plytkosť, povrchnosť, konzum, materializmus, nízke vášne a úbohý duševný a duchovný obzor obyčajných ľudí, ktorí idú ako slepé stádo jedine za svojim vlastným prospechom.

Toto je základ, na ktorom celá stavba vznikla a ktorý celú stavbu drží. A ak sa aj striedajú rôzni vládcovia, rôzne spoločenské systémy, alebo rôzna politická garnitúra, charakter ovládania más zostáva stále rovnaký. Stále rovnaký, pretože to najpodstatnejšie, to najzákladnejšie, čiže ľudia zo svojimi chybami, nedostatkami a nízkosťami zostávajú stále rovnakí.

Je to teda celé tak, že tí hore so všetkými ich negatívnymi vlastnosťami v skutočnosti ľuďom nevládnu, ale obyčajní ľudia samotní svojimi chybami a nízkosťou svojej duše umožňujú, aby im vládli práve ľudia takéhoto druhu. Ľudia plní bezohľadnosti, chamtivosti, egoizmu, pokrytectva, karierizmu a túžby po neobmedzenej moci.

Z poznania všetkých týchto zásadných skutočností ale zároveň vyplýva, že k obratu k lepšiemu môže dôjsť iba zdola. Ak sa totiž hodnotovo zmení základ, čiže obyčajní ľudia, zmení sa tým absolútne všetko. Ak sa teda zmení smerom k vyšším a ušľachtilejším hodnotám prvý stupeň pyramídy, musí byť taktiež nevyhnutne nahradená celá stará hierarchia moci ľuďmi novej hodnotovej línie.

Netreba preto vôbec žiadnych revolúcií v doterajšom slova zmysle! To, čo je treba, aby sa celkový život ľudí zmenil k lepšiemu je jedine veľká, revolučná zmena hodnôt! Revolučná zmena hodnotového zamerania más, ktorá je schopná zmeniť tvár celého terajšieho sveta, pretože ak sa zmení základ, musí sa nevyhnutne zmeniť aj všetko to, čo bude stáť na tomto základe. A to od základu až po samotný vrchol pyramídy.

Pochopme už predsa konečne jednoduchú pravdu a detsky jednoduchú zákonitosť, že spravodlivosti sa môže predsa dostať jedine tomu, kto je sám spravodlivý! Že dobra sa môže dostať jedine tomu, kto je sám dobrý! Že ľudskosti a ohľaduplnosti sa môže dostať iba tomu, kto je sám ľudský a ohľaduplný! Že čestne môže byť pristupované iba k tomu, kto je sám čestný! A tak ďalej, a tak ďalej.

Avšak všeobecný sklon ľudí k nečestnosti, zlu, nespravodlivosti, bezohľadnosti a iným nízkym negatívnym vlastnostiam musel nevyhnutne splodiť práve taký negatívny a zvrátený systém moci, aký nám vládne v súčasnosti.

Ľudia! Obyčajní, jednoduchí a prostí ľudia zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu a tým zmeníte všetko! Tým privodíte tú najzásadnejšiu zmenu v dejinách, pretože pohnete základom, na ktorom všetko stojí! Lebo jedine v zmene jednotlivcov, tých najobyčajnejších ľudí, v ich hodnotovom obrate k vyššiemu, lepšiemu a ušľachtilejšiemu sa skrýva kľúč k zásadnej zmene charakteru ľudskej civilizácie na planéte Zem.

O tom, v koho rukách sa skrýva skutočná moc sa však zaryto mlčí! Je naopak intenzívne živené presvedčenie, že jednotlivec a takzvaný obyčajný človek nič nezmôže. A robí sa ešte mnoho iných vecí preto, aby ľudia nikdy neprecitli a zostali žiť navždy v blude, že im skutočne vládnu tí, ktorí stoja na najvyšších priečkach pyramídy moci.

Mocní nášho sveta zrážajú najrozličnejšími spôsobmi obyčajných ľudí nadol a všemožne ich duševne a osobnostne devalvujú, len aby neprecitli k poznaniu moci, ktorá sa skrýva v ich rukách. V neuveriteľnej moci zmeniť svet prostredníctvom zmeny seba samých!

Áno, skutočná moc nespočíva v rukách tých, ktorí nám vládnu, ale v rukách tých, ktorí ich nechávajú vládnuť! A preto budú takzvaní mocní tohto sveta donekonečna, či už mediálne, alebo mnohými inými spôsobmi ohlupovať masy a duševne ich degradovať, len aby to nepochopili. Aby nikdy nepochopili, že jedine oni sami majú v rukách skutočnú moc! Moc meniť a zmeniť veci okolo seba! Moc zmeniť celú spoločnosť i celý svet!

Takéhoto precitnutia jednotlivcov sa doslova hrozí súčasná hierarchia moci, profitujúca z toho najnižšieho, čo v ľuďoch jestvuje a všemožne to podporujúca, pretože príklonom obyčajných ľudí k lepšiemu, morálnejšiemu, vyššiemu, spravodlivejšiemu, čestnejšiemu a ušľachtilejšiemu by sa nevyhnutne povážlivo zakolísala pyramída súčasného systému moci, aby sa následne celkom zrútila a navždy pochovala celý tento zvrátený systém pod sebou.

Aby konečne na nových, obrodených základoch dobra, spravodlivosti, ušľachtilosti a podobných vysokých ľudských a duchovných hodnôt mohla vyrásť nová pyramída úplne iného druhu. Pyramída, ktorá vynesie na vrchol majstrov všetkých týchto cností, zatiaľ čo žiaľ dnes stoja na jej vrchole iba majstri všetkých našich vlastných chýb, nízkostí a necností. Lebo v konečnom dôsledku má a bude mať naša civilizácia i každý národ na svojom vrchole vždy iba takých ľudí, také vlády a také spoločenské elity, aké si zaslúži a aké dokonale odzrkadľujú základnú hodnotovú orientáciu najširších más obyvateľstva.

PS. Takzvaní slušní ľudia a ďalšie, s nimi spriaznené iniciatívy bojujú v súčasnosti na Slovensku za výmenu morálne nevyhovujúcich politikov za morálne vyhovujúcejších. Neuvedomujú si však zákonitosť, že títo politici sú iba dokonalým odzrkadlením celkovej morálnej a hodnotovej klímy v spoločnosti. A ak sa v tomto smere nič nezemní a všetko zostane pri starom, noví politici, ktorí nahradia starých budú takí istí.

Ak by ale naozaj všetkým týmto iniciatívam takzvaných slušných ľudí išlo o dobro spoločnosti, nesústreďovali by sa s takou vehemenciou iba na výmenu jednotlivých osôb vo vláde, ktorá prakticky nič nezmení, aj keby sa tam dostala opozícia, ale bojovali by za systémovú zmenu celkovej hodnotovej a morálnej klímy v spoločnosti, definovanej do podoby konkrétnych zákonov, ako i do zmeny hodnotových spoločenských priorít. Jedine takéto pozitívne zmeny by potom postupne samy o sebe začali generovať oveľa slušnejšiu politickú garnitúru.

Z hľadiska všetkých týchto zákonitostí sa revolučné dianie slušných ľudí, bojujúcich za slušné Slovensko javí ako pokrytectvo, ktoré síce požaduje zmenu nevyhovujúcich ľudí, ale nie zmenu morálne a hodnotovo nevyhovujúceho systému, ktorý musí vždy nevyhnutne produkovať iba tomu zodpovedajúcu, morálnu a hodnotovú ľudskú nekvalitu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Odkaz všetkým starým ľuďom: nie ste zbytoční!


Staroba so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to zožiera.

Všetko je však v skutočnosti úplne inak a dokonca aj nevládny človek, odkázaný na cudziu starostlivosť môže byť za určitých okolností pre náš svet a našu planétu oveľa užitočnejším, ako tisíce ľudí v najproduktívnejšom veku.

Tieto skutočnosti som si veľmi silne uvedomil pri slovách istého starého človeka, ktorého naozaj hlboko trápilo, že je už len do počtu. Ale čo keď práve on patrí do počtu spravodlivých, ktorí svetlou hodnotou svojej spravodlivosti ešte stále udržujú opodstatnenie trvania ľudskej existencie a bytia na našej planéte?

Naša planéte, ale v širšom kontexte aj celé naše univerzum je totiž veľkým javiskom boja dvoch protichodných síl. Sily Svetla a sily temnoty. No a každý z nás, jednotlivcov, sa svojimi postojmi, myslením, hodnotami a jednaním vždy zaraďuje do prvej, alebo do druhej kategórie.

Inými slovami povedané, vždy sa stávame buď služobníkmi Svetla, alebo služobníkmi temnoty. Vždy sa musíme nakoniec rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridáme, pretože na obidvoch stoličkách sa dlhodobo sedieť nedá. Vždy totiž musíme tak, ako sa píše, iba "jedného týchto dvoch pánov milovať a druhého nenávidieť". No a to, na ktorú stranu sa pridá väčšina ľudí, väčšina národa a väčšina svetovej populácie, potom formuje konkrétny osud každého jednotlivca, každého národa, alebo celej našej planéty.

Ak sa teda väčšina z nás rozhodne pre Svetlo a jeho hodnoty, budeme určite kráčať k svetlej budúcnosti. Ak sa ale rozhodneme pre temnotu a jej hodnoty, čaká nás nevyhnutne temná budúcnosť.

Svetlom a jeho hodnotami je spravodlivosť, ušľachtilosť, dobro, nezištnosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, skromnosť, úcta, čestnosť, mravnosť, vnútorná čistota a v reálnom živote žitá duchovnosť.

Temnotou a jej hodnotami je nespravodlivosť, zlo, bezohľadnosť, nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, karierizmus, nemravnosť, vnútorná nečistota, formálna duchovnosť, ale aj bezmyšlienkovitosť, konzumnosť, plytkosť a nízky materializmus.

Väčšina ľudí nášho sveta sa svojou hodnotovou orientáciou dobrovoľne rozhodla kráčať cestou temnoty a preto svoj osobný osud, osud vlastného národa i osud celej našej planéty smerujú do temnoty. Do temnoty zničenia! Do temnoty a skazy našej planéty, ale aj do absolútneho konečného rozkladu vlastnej osobnosti. Toto musí byť jasné každému, kto žije v súčasnom svete a vníma jeho základné hodnotové smerovanie.

No a za situácie, kedy si väčšina obyvateľstva sveta vybrala cestu temnoty, smerujúcu k zničeniu, je nesmierne cenný každý človek, jednotlivec, ktorý si naopak svojou celkovou životnou orientáciou zvolil cestu Svetla. Cestu pozitívnych, konštruktívnych a budujúcich hodnôt dobra, ktoré držia náš svet a zabraňujú jeho totálnemu zrúteniu.

Bez týchto ľudí by sa už totiž muselo všetko dávno zosypať, pretože oprávnenosť existencie života a bytia na každej planéte je podmienená iba zachovávaním konštruktívnych a budujúcich hodnôt Svetla. Bez nich stráca oprávnenie svojej existencie akýkoľvek život a akékoľvek bytie. Bez nich musí preto všetko nevyhnutne samovoľne smerovať do skazy a seba deštrukcie.

Ak ho od nej nezadržuje zodpovedajúci počet spravodlivých!

Lebo jedine tento, relatívne malý počet spravodlivých drží pri živote aj našu planétu a zabraňuje zániku všetého, čo sa na nej nachádza. Takáto je žiaľ realita bez toho, že by si jej nesmiernu závažnosť uvedomovala väčšina ľudí, slúžiacich temnote.

Ak sa ale máme vrátiť nazad k našej téme o starých ľuďoch, ktorí sa cítia byť zbytoční a už len do počtu, mali by si hlboko uvedomiť, že vôbec nie sú zbytoční a vôbec nie sú do počtu, ak svojou celkovou životnou hodnotovou orientáciou patria práve do toho počtu spravodlivých, ktorí držia našu Zem a zabraňujú jej zániku. A to je nesmierne cenné! To totiž prináša Svetlo na Zem! A toto Svetlo rozháňa temnotu, ktorá by sa jej chcela zmocniť úplne.

Preto nie je zbytočný život nijakého človeka, ktorý je v tomto zmysle nositeľom Svetla. Nech by bol akokoľvek starý a akokoľvek nevládny. Najrozhodujúcejším kritériom kvality života a jeho skutočnej hodnoty nie je totiž nič iného, ako práve miera Svetla, ktorú sme schopní kotviť a sprostredkovávať svojou existenciou.

To je skutočná hodnota! To sú skutočne hodnotní ľudia! Jediný takýto človek, aj keby bol akokoľvek nevládny, alebo starý je v skutočnosti oveľa väčším prínosom pre našu planétu, ako tisíce iných ľudí v produktívnom veku, ponorených do priemerného, štandardného sebectva svojej služby temným hodnotám.

Preto bolo tiež povedané, že prví budú poslednými a poslední prvými. Lebo prvými vo svete temných hodnôt sa stávajú predovšetkým ľudia, ktorí sami tieto temné hodnoty preferujú. Veľká česť všetkým výnimkám!

Skutočné hodnoty a tým pádom aj naozaj hodnotní ľudia sú naopak našim svetom odsúvaní bokom, až na posledné miesto, i keď práve oni sú v skutočnosti tými prvými. Prvými v línii Svetla, dávajúcej ešte opodstatnenie životu na zemi. Sú prvými, pretože sú skutočne ľuďmi! A ľudskosť, pravé človečenstvo človeku prepožičiava iba jeho úsilie o hodnoty Svetla.

Tam totiž, kde tohto úsilia niet sa postupne stráca aj ľudskosť, až sa napokon stratí úplne. Potom zostane už len živočích temných hodnôt, čoraz viacej sťahujúci do temnoty seba samého i celý svet. Jedine vznešené hodnoty Svetla môžu dať vysokú hodnotu každému človeku, ktorý sa na ne orientuje bez ohľadu na to, akého je veku.

No a práve k tejto vysokej méte, k tejto hlbokej životnej múdrosti by mal dospieť na sklonku svojho života, vo svojej starobe každý človek. Lebo jedine ten žil správne, kto dospel až sem, aj keď trebárs v mladšom veku určitý čas holdoval falošným hodnotám.

Nie je ale nič smutnejšie, ak starý človek na sklonku svojho života nedozrel k takémuto druhu múdrosti. Ak nakoniec zostal iba malicherným, hádavým, trvalo nespokojným a plným negativity, ktorú vŕši na svojom okolí. Takýmto spôsobom sa potom žiaľ v istom zmysle stáva mnoho starých ľudí naozaj príťažou. Nie však svojim vekom, ani svojou nemohúcnosťou, ale svojim ustavične negatívnym duševným naladením, bez pravej múdrosti. Tým sa totiž pridávajú ku všeobecnému smerovaniu nášho sveta do skazy úplne rovnako, ako väčšina ostatných ľudí v produktívnom veku, vedome alebo nevedome slúžacich temnote.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Minulosť a súčasnosť ovládania más elitou. Zmenilo sa len málo!


Už v dávnej minulosti ľudstva sa vyprofilovali tri základné spoločenské vrstvy, pretrvávajúce až dodnes. Prvou je na vrchole stojaca, úzka elita. Treťou sú masy, ktoré sa elita snaží čo najefektívnejšie ovládať a držať v područí, ba až v otroctve, najlepšie s možnosťou rozhodovania o živote a smrti.

No a druhou, medzi nimi stojacou vrstvou je spoločenská vrstva výkonnej moci elity, reprezentujúca rôzne stupne riadenia spoločnosti, ktorá reálne uskutočňuje tu najšpinavšiu prácu smerom k ovládaniu a zotročovaniu más. Odmenou za to je vyšší príjem a vyššie spoločenské postavenie.

V rozličných dobách sa táto základná štruktúra uplatňovala rozličným spôsobom a úspešne sa uplatňuje dodnes. To jediné, čo sa vždy menilo boli len vonkajšie formy, ale podstata zostáva stále rovnaká.

Už zo starých egyptských malieb je známe zobrazenie troch otrokov, pracujúcich na poli, ktorých poháňajú do práce štyria dozorcovia. Išlo o dobu otvoreného a bezohľadného zotročovania más elitou, pričom rozdiel medzi otrokom a obyčajným, chudobným, manuálne pracujúcim slobodným človekom bol len minimálny.

Elita vládla ľudu tvrdou rukou a samozrejme, vždy sa našlo dostatok dobre platených poskokov, ktorí držali masy v poslušnosti prostredníctvom hrubého fyzického násilia. Tieto bezohľadné ľudské kreatúry, aj keď samé pochádzali z más, sa kvôli svojmu vyššiemu finančnému príjmu a spoločenskému postaveniu neváhali stať krutým nástrojom v rukách elity a jej bezohľadnej nadvlády nad obyčajným ľudom.

Po nástupe feudálneho systému všetko ďalej pokračovalo, iba v trochu inej, pozmenenej podobe. Masy, najmä vidieckeho obyvateľstva, už síce neboli kvázi otrokmi, mali však povinnosť zdarma odpracovať určitý objem práce na majetkoch vtedajších elít. Ale pretože išlo o objem mimoriadne vysoký, boli potrebné donucovacie zložky, ktoré bezohľadne a pod hrozbou tvrdých fyzických trestov zabezpečovali plnenie týchto povinností.

Zaujímavé však je, že vo feudalizme vstupuje do hry okrem doterajšej, tvrdej formy nadvlády elít nad masami aj prvok mentálneho ovplyvňovania. Jeho účelom bolo už v zárodku, v myslení ľudí potlačiť narastajúci, prirodzený odpor voči nespravodlivosti.

Žiaľ, k tejto úlohe sa prepožičala cirkev, ktorá namiesto svojho poslania hájiť spravodlivosť, lásku k blížnym a práva slabých, pôsobila v záujmoch silných, za čo získavala peniaze, majetky a vysoké spoločenské postavenie.

Feudalizmom však do určitej miery končí epocha tvrdej a otvorenej nadvlády elít nad masami a začína epocha nová. Epocha nadvlády mäkkej, v ktorej pozvoľna začína nadobúdať čoraz väčšiu prevahu mentálna manipulácia a mentálne ovládanie. Zdanlivo sa teda všetko akoby zhumanizovalo, avšak v skutočnosti sa zmenila len vonkajšia forma, pričom cieľ zostal stále rovnaký.

Akýmsi prechodom k novodobej epoche mäkkého ovládania más sú dva spoločenské systémy dvadsiateho storočia, v ktorých to bolo ešte pol na pol. To znamená, že sa vyznačovali jednak tvrdým vynucovaním absolútnej poslušnosti más prostredníctvom štátneho teroru a jednak intenzívnym propagandistickým ovplyvňovaním obyvateľstva želaným ideologickým smerom. Išlo o komunizmus a fašizmus.

Po druhej svetovej vojne, možno aj trochu dôsledkom hrôz, aké musel svet prežiť, sa postupne začína najmä na západe dostávať do popredia mäkká forma ovládania más, ktorej vrchol prežívame v súčasnosti.

Cieľ však zostáva stále nemenný. Je ním dosiahnutie čo najefektívnejšej poslušnosti más a ich čo najefektívnejšieho zotročenia. Jediný rozdiel je v tom, že v minulosti boli nástrojom tohto zotročenia reálne fyzické okovy a reťaze, kým v súčasnosti ide o okovy a reťaze duší a myslí. Toto novodobé spútavanie vedomia obyvateľstva sa totiž deje prostredníctvom médií, alebo iných mienkotvorných, predovšetkým mimovládnych organizácií, s možnosťou vplyvu na spoločenské povedomie.

Prebieha to tak, že najmä mediálne, ale aj mnohými inými spôsobmi sú do povedomia spoločnosti cielene vnášané rôzne deštruktívne prvky, ktorých implementácia má za následok dezintegráciu osobnosti, pretože s osobnosťou, vnútorne dezintegrovanou sa dá oveľa jednoduchšie manipulovať a dostať ju práve tam, kde elita potrebuje.

Jedným z takýchto dezintegračných prvkov, zameraných už na deti útleho veku je presadzovanie gender ideológie. Tá tvrdí, že doterajšie základné členenie pohlaví na chlapca a dievča podľa očividnej fyzickej stavby je už zastaralé a modernej dobe nevyhovujúce. Takýto názor dokonca spadá do kategórie škodlivých rodových stereotypov a musí byť prekonaný možnosťou slobodnej voľby jedinca z päťdesiatich ďalších rodov, z ktorých si je možné voľne vyberať a identifikovať sa s nimi.

Konfrontácia osobnostne ešte nevyzretých detí a maloletých s týmito skutočnosťami má však za následok, ba priamo spôsobuje ich vnútornú dezintegráciu. Dieťa totiž začína byť na pochybách, kým vlastne je. Začína tápať v základných veciach, ktoré boli doteraz jasné a o ktorých sa nepochybovalo.

Osobnosť dieťaťa a jeho vnímanie reality je otrasené. Bez pevnej opory v samom sebe sa potom stáva ľahko manipulovateľným jedincom. A to je cieľ! O dosiahnutie populácie práve takéhoto typu jedincov elitám ide, pričom toto je len jeden zo spôsobov cieleného, deštruktívneho vplyvu na súčasnú mládež.

Úspešným výsledkom dlhodobého, širokospektrálneho sociálno inžinierskeho pôsobenia je stav dnešnej mládeže, ktorá v Čechách vo forme protestov proti prezidentovi Zemanovi, alebo na Slovensku vo forme protestov za slušné Slovensko vytvára atmosféru spoločenského nepokoja a snaží sa presadiť záujmy nadnárodných elít, idúc proti reálnym záujmom vlastného národa.

Medzi ďalšie prvky, cielene otriasajúce integritou osobnosti je odstraňovanie a potláčanie národných koreňov prostredníctvom multikultúrnej rozmanitosti. Presadzovanie imigrácie a snaha o rasové miešanie bielych Európanov s tmavým obyvateľstvom je opäť iba sociálne inžinierskym pokusom elít o vytvorenie novej, národne i rasovo dezintegrovanej masy, ktorá, vytrhnutá z vlastných koreňov, bude oveľa ľahšie ovládateľná a manipulovateľná.

V istej múdrej knihe je totiž napísané: „Pôvod dáva oporu pre celé bytie každého jednotlivca.“ A tak aj náš národný pôvod a naša národná identita majú veľký význam pre celé naše súčasné pozemské bytie. Cieľom všetkých multikultúrnych snáh nie je teda žiaden humanizmus, ale je ním snaha o odstránenie najprirodzenejšej a najelementárnejšej opory bytia človeka a dosiahnutie jeho národnej dezintegrácie.

Ďalším z takýchto osobnostne a mentálne deštruktívnych prvkov je takzvaná spoločenská korektnosť. Médiami a inými mienkotvornými organizáciami v rukách svetových elít bolo cielene vytvorené spoločenské povedomie toho, čo je správne, čo sa má a čo sa môže. A zároveň povedomie toho, čo je nesprávne, čo sa nemá a čo nemôže. No a každý, kto vybočí z tohto elitami nastaveného rámca je okamžite spoločensky znevažovaný označeniami ako islamofób, homofób, xenofób, nacionalista, konšpirátor a podobne.

Ak teda napríklad v socializme vládla priama štátna cenzúra, tak v súčasnosti úplne rovnako vládne elitami mentálne vynútená autocenzúra, na základe ktorej si ľudia dovolia hovoriť a písať len to, čo je spoločenský korektné. Ak sú totiž trebárs nejako politicky, alebo spoločensky činní, alebo chcú niečo znamenať, nemôžu predsa riskovať, aby boli obvinení z politickej nekorektnosti a tým pádom mohli byť profesionálne, morálne, alebo inak znemožnení.

Aj keď teda ľudia vnímajú mnohé veci ako nesprávne a nemôžu sa nimi vnútorne stotožniť, proti svojmu vlastnému presvedčeniu o nich hovoria jedine v súlade s politickou korektnosťou. Inak myslieť a inak môcť hovoriť však v dlhodobejšom horizonte vedie opäť iba k určitej miere dezintegrácie osobnosti.

Ďalším presadzovaným deštruktívnym prvkom, s cieľom dezintegrácie celého spoločenského povedomia je presadzovanie homosexuality, ako čohosi úplne normálneho, s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Nie je samozrejme správne prechovávať nevraživosť voči homosexuálom, ale rovnako nie je správne, aby úchylku, ktorou homosexualita predsa len je, začala väčšinová spoločnosť akceptovať ako normu. Ba dokonca, ako sa to deje v súčasnosti, čosi viac, ako normu. Kto totiž napríklad nie je v umeleckej branži homosexuál, nie je takmer nijakou osobnosťou, hodnou mediálnej pozornosti.

Spoločným cieľom všetkých vyššie spomínaných, i mnohých iných nespomínaných praktík, ako je trebárs každodenné zámerné šírenie myšlienkového a hodnotového balastu v médiách, ktoré ohlupuje osobnosť, ako je úpadková pop kultúra, a tak ďalej, a tak ďalej, je vyprodukovať vnútorne absolútne a po všetkých stránkach dezintegrované masy, podobné trstine, ktorá sa bude vždy poslušne ohýbať v súlade s tým, kam vanie vietor prianí svetových elít.

A to ešte nie je všetko, pretože do budúcnosti sú pripravené mnohé ďalšie kroky, zamerané na dosiahnutie absolútnej kontroly nad masami a ich slepej a bezvýhradnej poslušnosti. Je to trebárs elitami pripravovaný bezhotovostný styk, ktorý bude znamenať absolútne odstránenie reálnych papierových peňazí a mincí. Ide o trend, podporovaný bankármi, politikmi, ekonómami, médiami a ostatnými, dobre platenými poskokmi elít, s cieľom dosiahnuť absolútnu kontrolu nad ľuďmi prostredníctvom absolútnej kontroly nad ich finančnými prostriedkami a nad každou ich obchodnou transakciou.

Ak totiž niekto vlastní hotovosť, je relatívne finančne slobodný. Kto ale hotovosť nemá, je bankám vydaný na milosť a nemilosť, pretože v prípade potreby môže byť úplne ľudsky eliminovaný zablokovaním účtu a tak dokonca zomrieť od hladu.

V súvislosti s nedávnym povinným čipovaním psov na Slovensku možno ešte spomenúť, že po tomto zákernom kroku, ktorému ako sa zdá, povrchné masy vôbec neodporujú, bude logicky nasledovať ďalší krok, avizovaný už v Jánovej Apokalypse, kedy budú aj ľudia samotní na povel elít čipovaní ako psy. A ako so psami bude potom s nimi aj zaobchádzané!

Ako sa všetkým týmto veciam brániť?

V dobách tvrdej nadvlády elít nad masami sa ľudia často stavali voči ich bezohľadnosti a nespravodlivosti so zbraňou v ruke a platili za to vlastnými životmi.

V súčasnosti, v období mäkkej nadvlády elít nad masami, sa je proti tomu možné postaviť poznaním. Poznaním toho, čo sa vlastne deje, akým spôsobom je cielene rozkladná osobnosť ľudí a aké sa k tomu používajú konkrétne prostriedky. Hlavnými sociálne inžinierskymi nástrojmi v rukách elity sú médiá, mimovládne organizácie, ale trebárs aj moderná, konzumná, úpadková pop kultúra. Títo všetci spoločne sa snažia o dosiahnutie požadovanej úrovne osobnostnej dezintegrácie jednotlivcov, ktorí sa majú zmeniť na tupé, poslušné a nemysliace konzumné stádo, slúžiace jedine elite a jej záujmom.

Myslím, teda som!

Kto sa v dnešnej dobe mäkkého ovládania más elitami na princípe mentálnych manipulácií nesnaží samostatne kriticky myslieť, kto iba naivne prijíma to, čo pre neho vymysleli iní a ponúkajú mu to v médiách, kto sa bez akéhokoľvek odporu zaraďuje do povrchnej a živočíšne plytkej masy konzumných spotrebiteľov, ten v podstate ani nežije! Ten nie je žiadnou skutočnou a samostatnou osobnosťou. Ten je len bezduchým produktom premysleného, sociálne inžinierskeho mechanizmu, ktorý bez vlastného vedomia slúži elite, pričom táto elita ho sériou postupných krokov ženie do absolútneho otroctva.

Pravda vás vyslobodí!

Časťou veľkej, oslobodzujúcej Pravdy je aj poznanie podstaty a charakteru súčasnej manipulácie a ovládania más elitami, ktoré dáva každému človeku možnosť oslobodiť sa a vymaniť sa z týchto manipulácií. Dáva mu možnosť nadobudnúť vlastnú ľudskú dôstojnosť prostredníctvom plného rozvinutia schopnosti samostatného, kritického myslenia a zvažovania.

A ak človek dá nie len na rozum a rozumové zvažovanie, ale zapojí do toho aj vlastné cítenie, alebo inak povedané tušenie, ktoré vyviera z najväčších hlbín jeho osobnosti, stane sa naozaj schopným rozlíšiť skutočné dobro od dobra domnelého a skutočnú pravdu od pravdy domnelej.

Široká cesta samovražednej plytkosti más, nekriticky podliehajúcich mainstreamovým médiám je širokou cestou, vedúcou k úplnému zotročeniu každej takejto nezrelej osobnosti v područí elity.

Len úzka cesta je cestou k slobode! Je ňou cesta vlastného zvažovania a zohľadňovania impulzov svojho citu. Toto je cesta, vedúca k slobodnému bytiu človeka na Zemi bez otrockých okov, ktorými v súčasnosti spútava elita duše a vedomie väčšiny ľudí.

A celkom na záver otázka pre čitateľov. Kam podľa vás smeruje súčasná elita masy a dianie na našej planéte? Myslíte si, že k mieru, porozumeniu medzi národmi, k spolupráci a k harmónii, alebo naopak k sporom, ku konfliktom, k napätiu a k príprave nového svetového vojnového požiaru?

Odpoveďou na túto otázku dostávame odpoveď na to, čo je vlastne súčasná elita zač. Sú to služobníci Temnoty, ktorí pod pláštikom pekne znejúcich slov smerujú celý náš svet do temnoty a ich vlastnej, bezvýhradnej temnej nadvlády. A práve preto sa je treba vymaniť zo všetkých ich manipulácií a nejsť cestami, odporúčanými všetkými súčasnými mediálnymi, politickými, umeleckými, intelektuálnymi, duchovnými a inými poskokmi elít ako jedine správne.

PS. V súčasnosti je na celom svete aktívne využívaná rozličná miera tvrdého, alebo mäkkého ovládania más, v rôznych vzájomných kombináciách.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Horúčavy odhaľujú obludný egoizmus našej civilizácie

Vonku, v prírode vládnu extrémne horúčavy a medzi ľuďmi vládne zase extrémna hlúposť, ktorá pramení z ich nekonečného sebectva. Chcete dôkaz? Na vlastné uši si ho môžete vypočuť takmer vždy, keď si naladíte nejaké komerčné hudobné rádio. Súčasťou tohto typu rádií totiž bývajú krátke správy s predpoveďou počasia. No a práve o predpoveď počasia ide! Jednu z nich som si vypočul a musel som okamžite napísať tento text.

Všetci vieme, že prázdninové mesiace sú obdobím vrcholu leta, čo sa prejavuje horúčavami a suchom. Tak tomu bolo aj 17.7. 2018, kedy som náhodou zachytil inkriminované správy. Vonku všetko pomaly vysychalo, chradlo a živorilo. Už dlhšie výdatne nenapršalo, bolo veľmi teplo a sucho, s výrazným deficitom vlahy. Kukuriciam sa od sucha stáčali listy, vysychali tekvice, zemiaky i ostatné plodiny. Celá príroda až doslova prahla po vlahe a čakala na ňu ako na požehnanie.

No a za tohto stavu oznamoval v predpovedi počasia bodrý hlas moderátora, že žiaľ, počasie sa zhorší, zamračí sa a na väčšine územia bude hroziť dážď.

Tieto jeho slová sú svedectvom neuveriteľného sebectva a fatálneho odtrhnutia od reality. Dotyčný pán a jemu podobní totiž vnímajú každý dážď počas leta ako hrozbu.

Ale hrozbu čoho? No predsa ich osobných voľnočasových aktivít! Ako nebezpečnú hrozbu ich piknikov, výletov, grilovačiek, žúrov, hudobných festivalov a iných príjemných spôsobov letného užívania si. Podľa tohto druhu konzumne zameraných ľudí by bolo najlepšie, keby stále svietilo slnko s teplotou okolo tridsať stupňov. To by bolo leto, aké má byť a aké by im dokonale vyhovovalo. Dážď je pre nich hrozba, pretože im znepríjemňuje ich plány, alebo ich dokonca dakedy celkom znemožňuje.

Títo ľudia totiž vôbec netušia, a ani ich to nezaujíma, že rastlinné produkty, ktoré sú pestované pre našu obživu potrebujú optimálny počet slnečných dní, ale aj optimálne množstvo zrážok a vlahy. A to kvôli tomu, aby mohlo byť všetkého hojnosť na našom stole.

K jednoduchosti takéhoto pochopenia však títo ľudia nikdy nedošli, pretože oni predsa nakupujú v obchodných reťazcoch a tam je vždy dostatok všetkého. Súvis dažďa s týmto dostatkom vôbec nechápu a ani nad tým nikdy neuvažovali.

Ale všetko je inak! Avizovaná „hrozba“ dažďa, ktorá sa potom naozaj na základe spomínanej predpovede počasia naplnila, nebola vôbec žiadnou hrozbou, ale požehnaním. Veľkým požehnaním pre prírodu a všetko rastlinstvo, ktoré mohlo konečne doplniť aspoň časť svojho deficitu vlahy, a ktoré si po ochladení mohlo aspoň na chvíľu odpočinúť od horúčav.

Celá táto záležitosť nám ale ukazuje oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ukazuje nám neuveriteľnú hĺbku sebectva mnohých súčasných ľudí, ktorí vnímajú realitu života jedine cez prizmu toho, čo je pre nich osobne výhodné, pričom nie sú schopní chápať širšie súvislosti života.

Nie dážď je hrozbou milí priatelia! Vy sami, s vašim úzkoprsým zmýšľaním a sebectvom ste hrozbou pre tento svet! Lebo vo svojom egoizme a absolútnej odtrhnutosti od reality vidíte hrozbu tam, kde ide v skutočnosti o požehnanie. Vidíte teda zlo tam, kde ide o dobro. A naopak, to čo vy osobne považujete za dobro, je v skutočnosti len vašim vlastným sebectvom, a teda zlom.

Je však katastrofou, že tento konkrétny príklad, ktorý tu spomíname, je obrazom vzťahu mnohých ľudí k celému životu ako takému. Podobne sebeckým spôsobom totiž neuvažujú len vo vzťahu k počasiu, ale vo vzťahu ku všetkému. Je tým poznačená celá ich štruktúra myslenia, ako aj ich základná hodnotová orientácia.

Po celý svoj život preto žijú v kráľovstve krivých zrkadiel, v ktorom im ich egoistické zameranie iba na seba samého kriví vnímanie skutočnej reality. A preto v mene svojho sebeckého kultu takzvaného „dobra“ pustošia prírodu, drancujú planétu a vykorisťujú ľudí. Deje sa tak pre ich „dobro“ a ich blahobyt, ktoré sú v skutočnosti len sebeckou bezohľadnosťou, neschopnou vnímať, ako všetkému okolo seba ubližujú.

Takáto je pravda o našom svete a na našej civilizácii. Takáto je pravda o egoisticky bezohľadných ľuďoch nášho sveta, ktorí chcú žiť naplno a užívať si. To je pre nich hlavným meradlom vecí! To je rozhodujúce! Všetko ostatné je vedľajšie a nezaujímavé.

Ako ale nazvať takéto bytosti? Ako ich označiť a ako ich pomenovať? Sú to naozaj ľudia? Lebo pravá ľudskosť, skutočná ľudskosť začína až tam, kde sme schopní povzniesť sa nad svoje vlastné, sebecké záujmy.

Pravá ľudskosť začína až tam, kde sme schopní vnímať všetko živé okolo nás v širších súvislostiach a nie iba cez prizmu vlastných sebeckých prianí. V súvislostiach toho, že nie moje priania sú stredom vesmíru a meradlom všetkých vecí, ale že každý z nás je drobnou súčasťou veľkého celku univerza. A podstata ľudskosti spočíva v chcení dobra tohto veľkého celku. V chcení dobra, ktoré prináša požehnanie všetkým bytostiam a berie ohľad na všetko, čo je jestvuje.

Hľadieť iba na svoje vlastné dobro a svoje vlastné priania bez ohľadu na čokoľvek iného je naopak nešťastím a hrozbou nášho sveta. Je to niečo úbohé a nízke, čo nás ľudsky devalvuje a znehodnocuje.

Buďme preto ľuďmi a nie sebcami! Myslime ako ľudia, hovorme ako ľudia, jednajme ako ľudia a vnímajme svet ako ľudia!

A zároveň nebuďme povrchnými! Povrchne neprijímajme najrozličnejšie konzumné hlúposti, ktoré sa do nás snažia zo všetkých strán hustiť a ktorých nekritickým prijímaním pozvoľna degeneruje naša ľudskosť.

Buďme ľuďmi a nikdy nezabúdajme, že skutočná ľudskosť začína až tam, kde je v mysli, vo vedomí a v jednaní rozhodujúce dobro celku. Lebo keď sa bude dariť celku, bude sa dariť aj všetkým jeho častiam, teda aj nám osobne.

Ak však budeme poškodzovať celok našimi osobnými prianiami, ak ich budeme uskutočňovať na jeho úkor, nepredstaviteľná sila celku univerza sa začne pozvoľna stavať proti nám. Začne sa proti nám búriť, začne nás biť a nakoniec, ak sa ani pod údermi prírodných síl nespamätáme a nezbavíme vlastného sebectva, budeme musieť byť v prirodzenej sebaobrane celku vymazaní z povrchu zemského, i celého tohto stvorenia, ktorému svojim egoistickým vnímaním dobra iba škodíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Americkí filmoví hrdinovia odporúčajú: dajte na svoj inštinkt! A majú pravdu!


Ak sledujete filmy americkej produkcie, môžete sa často stretnúť s týmto odporúčaním. Vždy totiž, keď ide o nejaké závažné rozhodnutie o živote a smrti, koná hlavný hrdina na základe svojich inštinktov. A koná na základe nich aj z toho dôvodu, že niet času veci premyslieť a zvážiť, ale je treba jednať okamžite. A aj napriek absencii racionality, ktorá by to jednoducho nestihla, je toto inštinktívne jednanie správne a prináša zdar.

Pretože je to naozaj veľmi zaujímavý fenomén, skúsme sa naň pozrieť trochu podrobnejšie a ukážme si, o čo tu vlastne v podstate ide.

Hoci sa to v amerických filmoch nazýva inštinkt, v skutočnosti nejde o žiaden inštinkt, pretože ten majú iba zvieratá. U človeka to môžeme nazvať intuíciou, tušením, alebo vyciťovaním.

Zviera postráda rozumovú zložku osobnosti a preto je celé jeho konanie iba inštinktívne. Inštinkty sú impulzy najvnútornejšej podstaty zvieraťa, ktoré mu signalizujú, ako v danej situácii jednať čo najsprávnejšie. A keďže, ako už bolo povedané, zviera postráda racionálnu zložku osobnosti, koná vždy na základe inštinktov, a preto koná vždy správne. To jest tak, ako v danej situácii najlepšie vie. Z tohto dôvodu sú zvieratá vždy prirodzené, spontánne a pokiaľ žijú vo voľnej prírode aj zdravé. Vždy totiž konajú v súlade so sebou samými, čiže so svojou najvnútornejšou podstatou, ktorú prostredníctvom inštinktov bezvýhradne rešpektujú.

Zo znalostí týchto skutočností sa môže človek poučiť a využiť ich vo svoj prospech. Vo svoj prospech v tom zmysle, že ak bude aj on vždy jednať v súlade so svojou najvnútornejšou podstatou, bude jednať vždy správne a bude správne zvládať aj tie najkomplikovanejšie a najnebezpečnejšie životné situácie rovnako úspešne, ako sa to darí mnohým hrdinom amerických filmov.

Prvé, čo si je ale treba uvedomiť je skutočnosť, že najvnútornejšia podstata zvieraťa a najvnútornejšia podstata človeka sú rozdielne. To je na prvý pohľad zrejmé. U zvierat ide o podstatu bytostnú a u človeka podstatu duchovnú.

Zvieratá i ľudia žijú síce v hmotnom svete a majú hmotné telá, ale ich vnútorná podstata nie je ani u jedných, ani u druhých z tohto hmotného sveta. Zvieratá so svojou bytostnou vnútornou podstatou pochádzajú z bytostnej ríše a ľudia so svojou duchovnou podstatou z duchovnej ríše. A táto podstata zvierat a podstata ľudí vstupuje do hmotného sveta, aby sa v ňom vyvíjala, rástla a dozrievala prostredníctvom zdolávania ťažkostí, prekážok a výziev hmotného sveta.

Ak zvieratá, ale aj ľudia zostanú v hmotnom svete v spojení so svojou najvnútornejšou podstatou, ich podstata, pochádzajúca zo sveta nadhmotného a preto schopná nadhľadu nad hmotou, im bude vždy neomylne ukazovať, kadiaľ majú viesť ich cesty hmotnosťou, aby sa im darilo a aby na nich správnym spôsobom vnútorne rástli a dozrievali.

Zásadný problém u ľudí však spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat majú aj rozum, ktorý im má uľahčovať ich život v hmotnosti. Avšak pri všetkých pozitívach, ktoré rozum ľudskej civilizácii priniesol, sa stal pre nás zároveň nešťastím v tom, že nám rozvinutá rozumovosť znemožnila čistý a bezprostredný kontakt s vlastnou, najvnútornejšou duchovnou podstatou. Ľudský myšlienkový život sa stal totiž až tak veľmi intenzívnym, že prehlušil všetko ostatné. Z ľudí sa stali len ľudia rozumu, bez spojenia a kontaktu so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Namiesto dvoch darov, ktoré mali aktívne využívať ku svojmu prospechu, čiže daru rozumu a daru ducha, využívajú len jeden a ten druhý zapudili.

A preto robia ľudia všetky svoje zásadné životné rozhodnutia už len na základe svojho rozumového zvažovania, pretože svoje spojenie s vlastnou najvnútornejšou podstatou prostredníctvom impulzov citu, prostredníctvom tušenia, prostredníctvom intuície i prostredníctvom svedomia stratili.

Ako už ale bolo naznačené, rozum je nástrojom na uľahčenie života človeka v hmotnosti. Rozum dokonale rozumie hmote a dokáže ju ovládať, pretože on sám je hmotný. To je na jednej strane klad, ale na druhej strane zároveň zápor, pretože rozum nemá potrebný nadhľad nad hmotnými a materiálnymi vecami, a preto na všetko nazerá iba z krátkodobého a ohraničeného hľadiska. Rozum je zároveň chladne racionálny a nevníma morálny rozmer vecí a celého bytia ako takého. Chladná rozumová racionalita bez patričných morálnych mantinelov však vyprodukovala také ľudské vlastnosti, ako je bezohľadnosť, nenávisť, nespravodlivosť, závisť, chamtivosť, zvrhlosť a mnohé iné. No a život v súlade s týmito „hodnotami“ prináša ľudstvu neustále konflikty, násilie, vojny, drancovanie, vykorisťovanie, vraždenie, biedu, neznášanlivosť, a tak ďalej, a tak ďalej.

Z uvedených negatívnych skutočností je teda zrejmé, že človek na rozdiel od zvierat nekráča svojim bytím správne, pretože nevytvára svet harmónie, ako je tomu v prírode.

A predsa z času na čas, trebárs v niektorom z amerických filmov vyvstane z hlbín zabudnutia tá najzásadnejšia pravda ľudského bytia, spočívajúca v poznaní, že človek sa má riadiť svojimi inštinktmi. Že jedine takto je to správne a jedine toto môže priniesť zdar.

My už teraz vieme, že u človeka to nie sú žiadne inštinkty, ale podnety ducha vo forme intuície, tušenia, svedomia a impulzov citu. Ich prostredníctvom je nám vždy ukázaný správny smer, ktorým máme vo svojom živote kráčať.

A nakoľko naše najvnútornejšie jadro je duchovné, bude nás vždy navádzať na cesty ducha. Bude nás navádzať, aby sme každú situáciu vo svojom živote riešili v zohľadnení vysokých a vznešených hodnôt ducha.

Naše najvnútornejšie jadro nás bude teda vždy svojimi impulzmi nabádať k tomu, aby sme jednali spravodlivo, čestne, ohľaduplne, ľudsky a ušľachtilo. To je spôsob, akým máme hmotný svet pretvárať a formovať v súlade s hodnotami ducha a tak vytvoriť pozemský odlesk harmónie a šťastia, ktorý vládne v ríši nášho pôvodu, v ríši Ducha.

Zviera má inštinkty, na základe ktorých jedná a človek má tušenie, cítenie, intuíciu a svedomie, na základe ktorých má tiež jednať. Súhrnne boli všetky tieto impulzy našej najvnútornejšej podstaty pomenované hlasom Božím v nás. Človek má teda kráčať vo svojom bytí a zohľadňovať vo svojich rozhodnutiach predovšetkým to, čo mu napovedá tento hlas. Potom bude kráčať cestami, ktoré sú Božie a potom sa stane schopným vybudovať kráľovstvo nebeské aj na zemi.

Žiaľ, človek namiesto kráľovstva nebeského, kráľovstva harmónie, kráľovstva ducha, porozumenia a mieru vybudoval na zemi kráľovstvo rozumu. Kráľovstvo vypočítavosti, kráľovstvo bezohľadnosti, kráľovstvo chamtivosti a kráľovstvo nemorálnosti. A to preto, lebo nekráčal a nekráča cestami ducha a vo svojom živote nezohľadňuje a neberie na zreteľ jeho impulzy.

Začnime sa preto skutočne riadiť svojim „inštinktmi“, ako nám to odporúčajú hrdinovia amerických filmov. To znamená, začnime sa riadiť impulzmi svojho ducha, aby sme jednali správne a aby sme kráčali tam, kam nám ukazuje a kam nás vedie naša najvnútornejšia podstata.

A pretože je to podstata duchovná, nemôže nás viesť nikam inam, ako k výšinám Ducha! K výšinám ľudskosti a pravého človečenstva! K výšinám naplňovania tých najušľachtilejších cností! K výšinám našej osobnej ľudskej zrelosti, ako i k výšinám celej našej ľudskej civilizácie. Jedine to je cesta hodná človeka! Jedine k nej nás budú vždy nabádať všetky impulzy našej najvnútornejšej podstaty, na ktoré by sme mali už konečne začať dbať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 162
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Nemravnosť - zákerný jed, ktorý otravuje našu osobnosť


Nemravnosť je ako kvapka jedu v pohári dobrého vína. A hoci môže ísť o víno vynikajúceho ročníka, hoci môže lahodne chutiť, nepatrná kvapka jedu v ňom nás otrávi. A čím viac budeme piť takéto víno pre jeho dobrú chuť, tým viac si budeme otravovať svoj organizmus, až nás to napokon zabije.

Milí priatelia, hoci to vôbec netušíte, aj váš vlastný vnútorný život už v dnešný deň prijal svoju kvapku jedu rozkladnej nemravnosti, či už prostredníctvom internetu, prostredníctvom filmov, kníh, časopisov, vtipov, rečí, piesní, alebo dokonca módy, ktorá dnes letí.

Jed nemravnosti, obsiahnutý v tomto všetkom sa pomaly zhromažďuje vo vašej duši, otravuje ju, až ju napokon úplne otrávi. A práve o to ide temnote, ktorá za tým stojí. Ide jej o strhávanie ľudských duší do temna a ich konečný zánik v temnotách.

Ale buďme konkrétni a pozrime sa na dve oblasti života, v ktorých sa doslova kupčí s tým pudovo najnižším, čo v človeku jestvuje.

Pozrieme sa trebárs na reklamu. Súčasťou deväťdesiatich percent všetkej reklamy, či už v televízii, v tisícoch reklamných letákoch v našich schránkach, alebo kdekoľvek inde je atraktívna a sporo odetá žena. Spojenie atraktívnej a sporo odetej ženy je už snáď neoddeliteľnou súčasťou reklamnej prezentácie každého nového modelu auta, prichádzajúceho na trh. Ide tu o zámerné a zákerné podprahové pôsobenie na spotrebiteľa, fungujúce asi takto:

Takmer obnažená žena evokuje v prevažnej časti mužskej populácie čosi dráždivé. Čosi nízkym spôsobom príjemné a žiadúce. No a prostredníctvom určitého podprahového pôsobenia sa potom stáva pre spotrebiteľa nevedomky rovnako žiadúcim aj samotný výrobok, takýmto spôsobom prezentovaný. Túžba po jednom, a síce po atraktívne, sporo odetej žene, sa spája s túžbou po druhom, čiže po výrobku. Dve veci sa teda zlejú do jednej, čím sa pre spotrebiteľa stáva výrobok žiadúcim, a on ani dobre nevie prečo.

Toto manipulatívne zdvojené pôsobenie je veľmi osvedčené a má pozitívny vplyv na zvyšovanie predajnosti výrobkov. Práve preto je v reklame masívnym spôsobom stále využívané.

Na jednej strane ide teda o cielenú manipuláciu s najnižšími pudmi človeka a s necnosťou nemravnosti, čo zvyšuje predaj, avšak na druhej strane ide o veľmi negatívny dopad na spoločnosť, pretože ju postupne čoraz viacej mravne rozkladá a ničí.

Druhou oblasťou, kde sa cielene pracuje s nemravnosťou je súčasná móda. Tvorcovia ženskej módy, či už prostredníctvom ženských časopisov, alebo ženských televíznych relácií celkom otvorene deklarujú, že moderná žena dneška má byť sexi. Že má byť určitým žiadúcim sexuálnym objektom, ktorý prostredníctvom módy rafinovane odhaľuje všetky vnady tak, aby žena svojim vzhľadom vyvolávala záujem a pozornosť mužov. Aby sa pre nich stala ešte viac atraktívnejšou a príťažlivejšou. Takéto sú súčasné módne trendy a na takomto ideovom a filozofickom základe vznikajú v dielňach súčasných módnych tvorcov nové módne kolekcie.

V konečnom dôsledku však predsa len záleží na každej jednotlivej žene, ako sa postaví k vlastnému odievaniu. Či sa k nemu postaví povrchne a bezmyšlienkovite, v slepom a nekritickom prijímaní súčasných, mravne zvrátených módnych trendov. Alebo naopak, uprednostní odev oveľa ušľachtilejší a ľudsky dôstojnejší.

Žena totiž prenikavo pôsobí už iba čisto svojim vonkajším zjavom. A práve týmto svojim vonkajším zjavom sa môže stať pre všetkých, ktorí s ňou prichádzajú denne do styku buď ukazovateľom cesty k pozdvihnutiu spoločnosti prostredníctvom mravného a ušľachtilého odevu, alebo naopak, sa pre nich môže stať ukazovateľom cesty k úpadku prostredníctvom odevu, stávajúceho sa pre mnohých podnetom k nemravnosti.

Kristus kedysi povedal asi toto: „Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoje oko, vylúpni ho a odhoď ho ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezoký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi očami upadnúť do zatratenia svojej duše.

Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoja ruka, odtni ju a odhoď ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezruký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi rukami upadnúť do zatratenia svojej duše.“

Samozrejme, že nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vylúpol svoje oko a odťal svoju ruku. Ale rozhodne treba všetkých vyzvať k hlbokému zamysleniu nad týmito slovami, pretože z ich naozaj tvrdej formulácie vyplýva obrovská vážnosť dopadu zachovávania princípu mravnosti na celé naše bytie. A to dopadu mimoriadne pozitívneho v prípade mravnosti, alebo mimoriadne negatívneho v prípade nemravnosti.

Zavrime preto nepriepustne všetky brány našej duše a nevpúšťajme do nej rozkladnú nemravnosť, ktorá sa na nás v súčasnosti valí zo všetkých strán. Ktorej sú plné filmy, divadlá, knihy, časopisy, obrazy, reklama, móda, alebo internet.

Zavrime nepriepustne brány svojej duše pred všetkým týmto jedom, aby sme sa tak stali osviežujúcimi oázami v dnešnej púšti nemravnosti.

Snažme sa zachovávať svoje vnútro čisté, pretože len tak môžeme byť skutočne ľuďmi. Bez zachovávania čistoty vnútra a preto vnútorne zaplavení tisícorakými podnetmi nemravnosti sa totiž stávame len výsmechom človeka. Stávame sa len ľudskými kreatúrami, presiaknutými nemravnosťou a preto kráčajúcimi do náručia temna, ktoré nás tak zákerne otrávilo týmto zhubným princípom.

A dávajme si tiež dobrý pozor na to, aby sme sa aj my samotní nestali pre iných pokušením k nemravnosti. A to či už spôsobom svojho odievania, spôsobom svojej reči, alebo vecami, výtvormi a dielami, vychádzajúcimi z našich rúk.

Lebo pre každého, kto sa pre iných stáva pokušením k nemravnosti znejú opäť veľmi výstražne tieto Pánove slová: „Veru hovorím vám, kto by bol pohoršením k nemravnosti hoci len pre jedného jediného z mojich najmenších, pre toho by bolo stokrát lepšie, keby si zavesil na krk mlynský kameň a skočil do mora“.

A opäť samozrejme nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vešal na krk mlynský kameň a skákal do mora. Ale rozhodne je všetkých potrebné dôrazne vyzvať k tomu, aby si duchovne nevešali na krk balvan nemravnosti, ktorý ich ľudsky a osobnostne bude sťahovať do temných hlbín. Do hlbín, kde bude nakoniec úplne udusená ich vedomá osobnosť a celé ich vedomé bytie.

A preto z najvyšších Výšin znejú naliehavo ku všetkým ľudským bytostiam, ktoré si chcú uhájiť svoju ľudskosť v dnešnom mori nemravnosti na Zemi tieto slová: „Udržuje krb svojich myšlienok čistý! Dbajte o čistotu svojho myslenia, svojho ctenia a svojho chcenia! Jedine takto budete schopní šíriť mier a dobro na Zemi a jedine takto budete môcť po odchode zo Zeme kráčať do večnej ríše kráľovstva nebeského, a nie do večného zatratenia vašej duše v ríši temnoty.

V jednom z apokryfných evanjelií je napísané: „Ak je svetlo vo vás temnotou, aká hrozná musí byť temnota samotná?“

Svetlom v nás je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život. A toto svetlo v podobe čistého a ušľachtilého vnútorného života má osvetľovať všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú naši životnú púť, ako i našu základnú hodnotovú orientáciu. No a z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek potom nemôže kráčať nikam inam, ako jedine k Svetlu.

Ak je ale svetlo v nás v podobe nášho čistého a ušľachtilého vnútorného života zakalené rozkladným princípom nemravnosti, stáva sa temnotou. A táto vnútorná temnota následne ovplyvňuje všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú našu životnú púť a ovplyvňuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu.

No a opäť z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek nemôže kráčať nikam inam, ako práve do náručia temna. Do vražedného náručia temnoty, kde bude udusené jeho bytie, pretože podľahol rozkladnému princípu nemravnosti. Ten je totiž jedným z jedovatých šípov temnoty, vystreľovaných do duší a do vedomia ľudí, aby ním boli vnútorne otrávení, aby ich to strhlo nadol a aby mohli byť nakoniec zničení.

Najdôležitejším poslaním človeka na Zemi nie je totiž jeho ekonomický prínos pre spoločnosť, ako sa dnes mylne nazdávame. Nie je ním ani jeho schopnosť zarábať peniaze, ani jeho možnosti využívania tisícorakých pôžitkov tohto sveta.

Najvyšším poslaním človeka je jeho schopnosť kotviť Svetlo na Zemi! Schopnosť povznášať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Povznášať seba samého, svoj národ i celú planétu.

Dbajme preto úzkostlivo, aby svetlo v nás bolo naozaj svetlom, a nie temnom. Dbajme preto, aby náš vnútorný život bol iba čistý a ušľachtilý, pretože jedine takto sme schopní napĺňať svoje človečenstvo. Jedine takto sa môžeme stať svetlom sveta a povznášať smerom k Svetlu všetko okolo nás.

Čo dodať na záver? Snáď iba tieto slová:

Blahoslavení nech sú všetci ľudia čistého srdca, lebo oni sú požehnaním Zeme a ich je kráľovstvo nebeské!

Nech sa ale trasú všetci ľudia srdca nečistého, lebo oni sú prekliatím Zeme a ich je kráľovstvo temnoty!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Napísať odpoveď