Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Čo sa inde nevošlo

Moderátor: Moderátori

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Aug 11, 2016 14:50

Prečo ma iritujú predpovede kolapsu civilizácie?



Prednedávnom som sa na internete stretol s textom, ktorý hovoril o možnostiach prežitia po kolapse civilizácie. Článok bol napísaný formou testu a podľa počtu získaných bodov dostal čitateľ určitý komplexný obraz o možnostiach svojho osobného prežitia, alebo neprežitia podobnej krízovej situácie.

Otázky v teste sa týkali oblastí, ako je fyzická kondícia, jedlo a zásoby, prístup k pitnej vode, zdravotnícka zručnosť a vybavenosť, možnosť tepla a úkrytu, momentálne dostupná finančná hotovosť, či zbraní a ochrany bezpečnosti.

Ak sa trochu hlbšie pozrieme pod povrch svetového diania, musíme chtiac nechtiac priznať, že žiaľ podobné články majú svoje opodstatnenie. Že ľudia by jednoducho mali byť pripravení a počítať aj takouto alternatívou.

Čo je ale potom na tom tak iritujúceho?

Všetky informácie podobného druhu, ktoré žiaľ vzhľadom k stavu súčasnej spoločnosti môžu mať svoju cenu sa predsa len vyznačujú určitým druhom slepoty. Slepoty, spôsobenej obmedzeným vnímaním života, zameraného iba na hmotné. V našom konkrétnom prípade v obmedzení záchrany iba na záchranu čisto hmotného druhu. Čiže iba na čisto fyzické prežitie.

Mnohí si teda na jednej strane uvedomujú, že naša civilizácia sa rúti ku kolapsu, avšak na druhej strane sú schopní uvažovať o svojom vlastnom prežití jedine takým istým spôsobom, kvôli ktorému sa ku nám kolaps približuje. Čiže iba spôsobom hmotným, materiálnym a fyzickým.

A práve v tomto tkvie oná, nesmierne iritujúca, ba až poburujúca skutočnosť. Ľudia sa totiž vôbec nepýtajú na príčiny, ktorých poznaním a elimináciou by sa ešte dalo mnohé zachrániť. Ľudia uvažujú jedine o zachovaní vlastného života neuvedomujúc si, že práve ich dlhodobo egoistický a materialistický spôsob uvažovania má prichádzajúce zrútenie na svedomí.

Nadchádza však čas, kedy si budeme musieť konečne uvedomiť, že takto to ďalej ísť nemôže. Kedy si budeme musieť uvedomiť, že človek vždy bol a je predsa len viac, ako hmota a telesné funkcie. A preto jeho myslenie, snaženie a životné úsilie nemôže a nesmie byť zamerané iba na hmotu. Takýto druh obmedzenosti a osobnostnej degradácie v nás totiž aktivuje iba samé negatívne vlastnosti, akými sú sebectvo, chamtivosť, bezohľadnosť, egoizmus, konzumnosť, plytkosť, nečestnosť, nespravodlivosť a mnohé iné.

A to potom vyvoláva konflikty, nedorozumenia, spory, násilie a vojny. Ľudstvo drancuje Zem a prírodu, znečisťuje vodu i vzduch. Preferovaním pomýlených hodnôt spejeme vo svojej slepote, obmedzenosti a bezohľadnosti k veľkému celosvetovému kolapsu.

Človek však, ako už bolo povedané, vždy bol a vždy bude viac ako hmota. Človek je totiž bytosť duchovná. No a práve v našom vzďaľovaní sa od hodnôt ducha a zameriavaní sa iba čisto na hmotné sa skrýva pravá príčina toho, že sme to ako civilizácia napokon dotiahli až k hranici katastrofického zrútenia.

Táto príčina teda tkvie v našom vzďaľovaní sa od hodnôt ducha, tvoriacich najelementárnejší pilier samotnej ľudskosti. Tkvie v odkláňaní sa od najprirodzenejšej ľudskej túžby po hľadaní čohosi vyššieho a vznešenejšieho, čo hmotu presahuje.

Týmto spôsobom sa začala vytrácať skutočná ľudskosť, stojaca na hodnotách spravodlivosti, cti, ohľaduplnosti, skromnosti, jednoduchosti, ušľachtilosti a prirodzenej duchovnosti.

Príklonom ľudí iba k hmotnému začali naopak bujnieť a rozrastať sa všetky, už raz spomínané negatívne ľudské vlastnosti, s takouto obmedzenosťou spojené, ako sú nespravodlivosť, nečestnosť, bezohľadnosť, egoizmus, konzumnosť, chamtivosť, povrchnosť, neušľachtilosť, nízkosť, skazenosť a mnohé iné.

Tak bola nastúpená cesta, ktorá ani nemôže viesť nikam inam, ako k totálnemu zrúteniu. No a v tušení nevyhnutného konca sa ľudia opäť mylne domnievajú, že prežije iba človek svalov. Človek hmoty. Človek, ktorý bude mať najlepšiu kondíciu, najviac zásob a bude aj po ostatných stránkach dobre materiálne pripravený.

Všetko bude ale úplne inak! Tam totiž, kde je len telo, sa zhromaždia supy! To znamená, že iba čisto telesné a materiálne nebude môcť tentokrát obstáť. Tentokrát bude totiž môcť skutočne obstáť iba to, čo v sebe ponesie i hodnoty ducha!

Kto totiž hodlá zachrániť iba svoj hmotný život, stratí ho, čo znamená, že každý človek bez hodnôt ducha je už teraz v podstate mŕtvy. Avšak na druhej strane, keby snáď niekto hoci aj fyzicky zomrel, na základe jeho vnútorného naladenia k hodnotám ducha bude žiť.

K vysokým a ušľachtilým duchovným hodnotám vzhliadajúci človek nemôže preto v nadchádzajúcej dobe absolútne nič stratiť, zatiaľ čo človek materialistický stratí svojou fyzickou smrťou absolútne všetko.

Nikto samozrejme nechce tvrdiť, že sa nemáme i hmotne zodpovedne pripraviť na možnú eventualitu fyzického prežitia v prípade veľkého celosvetového kolapsu. Avšak naša príprava nesmie v nijakom prípade zostať iba čisto hmotnou, pretože ak sa zodpovedne nepripravíme aj duchovne, nebude nám to nič platné. Dominantné rozhodujúce budú totiž tentokrát predovšetkým hodnoty ducha.

A je tu ešte jedna veľmi vážna vec, ktorá je zvlášť iritujúca na všetkých predpovediach kolapsu civilizácie. Je ňou skutočnosť, že ich šíritelia si vôbec nekladú otázku, ako by sa ešte dalo tomuto kolapsu zabrániť, či prípadne, ako by sa v dnešnej dobe ešte dali minimalizovať jeho dôsledky na najnižšiu možnú mieru. Lebo ak už aj ľudstvo vo svojej slepote a tupej materialistickej obmedzenosti premeškalo možnosť odvrátenia kolapsu svojej pokrivenej civilizácie, možnosť minimalizácie jeho účinkov tu stále ešte je! A táto možnosť spočíva v obrate čo najväčšieho počtu ľudí k duchovným hodnotám.

Je preto doslova trestuhodné, ak nám niekto hovorí o prichádzajúcom zrútení civilizácie a o tom, aby sme sa naň dobre materiálne a fyzicky pripravili, ale nehovorí nám o tom, že stále ešte existuje veľmi výrazná možnosť, ako toto zrútenie minimalizovať.

A práve toto by malo byť v dnešných dňoch prioritou! Každý z nás sa totiž môže stať veľmi výrazným nápomocným činiteľom minimalizácie nadchádzajúceho kolapsu na čo najmenšiu možnú mieru. Nápomocným svojim vlastným, vážnym vnútorným obratom k hodnotám ducha. K hodnotám pravdy, cti, dobra a spravodlivosti. K hodnotám vecí duchovných, ktoré vysoko presahujú úzke hranice racionálno hmotného obmedzenia. Toho racionálno hmotného obmedzenia, ktoré ľudstvo tlačí k okraju priepasti.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Sep 09, 2016 13:14

Neobvyklý obraz Stvoriteľa, ktorý požaduje


Existuje niekoľko veľmi vážnych skutočností, ktoré by si mal človek dneška zvlášť uvedomiť. V prvom rade je to fakt, že existuje Stvoriteľ, z ktorého Vôle všetko vzniklo a ktorého Vôľou je všetko udržiavané. Jeho Vôľa je z tohto dôvodu určujúca a rozhodujúca pre všetko, čo jestvuje vo stvorení. Je preto jednou z najlegitímnejších požiadaviek Tvorcu a Majiteľa stvorenia vyžadovať od každého tvora, ktorý smie žiť v jeho stvorení poznanie a naplňovanie jeho Vôle.

Ďalej si je treba uvedomiť, že celé tie tisícročia života na zemi boli darovaným časom určeným na to, aby sme toto najdôležitejšie poznanie pochopili a zrealizovali vo svojom živote.

Ďalej si je treba zvlášť uvedomiť, že čas milostiplného čakania na to, kým to človek pochopí a zrealizuje nie je nekonečný. Musí si uvedomiť, že i všetky ľudské predstavy presahujúca trpezlivosť Božia má svoje hranice. Musí si jednoducho uvedomiť, že raz čas nášho učenia skončí a ďalší priestor, ďalšiu možnosť života vo stvorení dostanú už len tí, ktorí ho správne využili. To jest tí, ktorí pochopili jednu z najzásadnejších právd aká vôbec jestvuje, a síce súcnosť bezvýhradnej zvrchovanosti Vôle Najvyššieho v diele stvorenia a z nej prameniacu životnú nevyhnutnosť podriadiť sa tejto Vôli.

No a ďalej si je treba uvedomiť, že Stvoriteľ, Pán a Vládca univerza disponuje mocou i prostriedkami k tomu, aby ak k podriadeniu nedôjde dobrovoľne, privodil ho silou svojej moci i proti vôli ľudí.

No a nakoniec by si mal každý človek uvedomiť, že sa nezadržateľne približuje deň, v ktorom má v celom stvorení zvíťaziť Vôla Najvyššieho. A to i na našej Zemi.

O všetkých vyššie spomínaných skutočnostiach nám hovorí nasledovné podobenstvo:

„Istý človek zasadil vo svojej záhrade strom. Keď vyrástol, každý rok k nemu chodil a čakal, kedy prinesie ovocie. Keď však ovocia stále nebolo, povedal nakoniec svojmu záhradníkovi: „Vytni ho, veď načože bude darmo ďalej využívať zem?“ Záhradník však riekol: „Pane, počkaj ešte rok. Okopem ho, pohnojím ho a ak ani potom neprinesie ovocie, dáš ho vyťať.“

Aká je skutočná totožnosť hlavných aktérov podobenstva a čo nám ním má byť vlastne konkrétne povedané?

Človekom ktorý zasadil strom je Stvoriteľ, stromom je človek a záhradou je stvorenie. Bol to Stvoriteľ, ktorý človeku daroval možnosť vedomého bytia vo svojom stvorení, za čo s plnou právoplatnosťou Majiteľa od neho očakáva primerané ovocie. Ovocím má byť zodpovedajúca miera dobrotivosti jeho srdca, zodpovedajúca miera čistoty a ušľachtilosti jeho vnútra, čiže čistoty myšlienkového života a zodpovedajúca miera ochoty poznávať Vôľu Najvyššieho a žiť s ňou v súlade.

Podobenstvo nám však žiaľ tiež hovorí, že ovocný strom, čiže človek dlhodobo neprinášal nijaké ovocie a preto sa ho ten, kto ho zasadil rozhodol vyťať.

Ide o nesmierne vážnu vec! Znamená totiž, že Stvoriteľ už raz zlomil palicu nad nehodným pozemským ľudstvom a ako neužitočný strom sa ho rozhodol odstrániť zo svojho stvorenia.

Kto však je oným záhradníkom, ktorý prosil Majiteľa záhrady o ročný odklad? Záhradníkom, ktorý sa rozhodol poskytnúť neplodnému stromu zvýšenú starostlivosť?

Oným záhradníkom je Božia Láska, ktorá dala ľuďom poslednú šancu. Božia Láska, ktorá je protipólom Božej Spravodlivosti. A Pán z tejto Lásky prišiel na zem, aby ju skypril svojim Slovom. Aby zemi daroval svoje Slovo. V ňom bolo ľudstvu ukázané, ako má správne myslieť, hovoriť a jednať tak, aby bolo schopné v čo najkratšej dobe priniesť Majiteľovi záhrady oprávnene požadované ovocie.

Znamená to teda, že čas, v ktorom v súčasnosti žijeme je časom nadstaveným. Znamená to, že ľudstvo žije v nadstavenom čase, v ktorom má, ba musí priniesť požadované ovocie. Ľudia ho už jednoducho musia preniesť ak nechcú, aby boli napokon vyťatí ako neužitočné stromy, ktoré iba daromne využívajú zem.

Takáto je holá pravda o človeku žijúcom vo stvorení. Takáto je nepohodlná, nechcená a nepríjemná pravda týchto dní. Pravda, ktorá žiaľ nezaznieva z kazateľníc, ani z úst duchovných učiteľov a majstrov, pretože to nie je nič, čo by sa ich stúpencom dobre počúvalo.

Žiadne ľudské uhýbanie a zahmlievanie však nemôže nič zmeniť na tvrdej pravde o ostrí sekery, svištiacej vzduchom smerom ku kmeňov všetkých stromov, ktoré nechcú prinášať Stvoriteľom právom požadované ovocie.

Láskou Božou nadstavený čas sa pomaly blíži ku koncu a oceľová sekera v rukách Spravodlivosti Najvyššieho onedlho vytne všetky neužitočné stromy z nádhernej záhrady stvorenia, ktorej súčasťou je i naša zem. Kto bude medzi nimi, môže si za to sám pre svoju vlastnú ľahostajnosť, pretože neustále ľahkomyseľne ignoroval všetky podobné upozornenia a nevyužil zostávajúceho času k zmene seba samého k lepšiemu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Okt 06, 2016 16:53

Burknini! Lekcia mravnosti nemravnej Európe!


Burkini sú celotelové plavky moslimiek, ktoré sa najmä na francúzskych plážach stali jednou z najhorúcejších tém tohto leta. Reportérka Mathilde Cousinová bola napríklad svedkom ponižujúceho pokutovania ženy za to, že nemala oblečenie „rešpektujúce dobré mravy a sekularizmus“. Vyzeralo to dosť násilne, keď traja policajti obkolesili dotyčnú ženu, pričom jeden z nich držal prst na spúšti slzotvorného plynu.

A nakoľko ide naozaj o dosť radikálny postoj, akým sa súčasná moderná Európa rozhodla chrániť „dobré mravy“, pozrime sa bližšie na celý problém práve z hľadiska mravnosti a morálky. Z hľadiska toho, čo je naozaj mravné a čo nemravné, bez ohľadu na to, či ide o islam, alebo európske hodnoty.

Zámerne nepoužívam pojem kresťanstvo, pretože súčasná Európa už žiaľ nemá so skutočnými kresťanskými hodnotami takmer nič spoločné. A je nanajvýš paradoxné, že z hľadiska problému burkín sa islamský pohľad na vec a skutočné kresťanské hodnoty absolútne zhodujú.

Poďme však priamo k veci. Žena v islame chodí zahalená preto, aby mužov neprovokovala k zmyselnej nečistote. Aby muži ženu prvoplánovo nevnímali iba ako objekt svojich zmyselných chúťok, ale aby v nej na základe absencie všetkej vonkajšej zmyselnosti boli nútení hľadať hodnoty vyššie. Hodnoty duše a ducha. Žena v islamskom svete chodí teda zahalená preto, aby chránila muža od zla a nízkosti, ale zároveň aby chránila od nízkosti zmyselných pohľadov i samu seba.

S veľkým prekvapením však zistíme, že najvyššia autorita kresťanstva, samotný Ježiš Kristus má na vec úplne rovnaký názor. V tejto súvislosti totiž riekol: „Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa teda zvádza tvoje oko na hriech, vylúpni ho a odhoď od seba, lebo lepšie je ti vojsť s jedným okom do života, ako skončiť s obomi očami v zatratení“.

Ak by sa teda Európa doposiaľ držala kresťanských hodnôt tak, ako tomu bolo v minulosti, európske ženy a dievčatá by sa nemohli promenádovať po plážach a kúpaliskách tak, ako sa po nich promenádujú dnes, provokujúc mužov k zmyselnej nečistote.

Ale dnešná realita je iná a tento druh všeobecne akceptovanej nemravnosti, vzdialenej od pôvodných kresťanských hodnôt je v súčasnosti naopak považovaný za tradičné európske hodnoty a za „dobré mravy“, ktoré treba chrániť. Hoci aj násilím, pokutami a hrozbou použitia slzotvorného plynu.

A tak dochádza na francúzskych plážach k zvláštnemu precedensu, keď sa práve moslimky vo svojom plážovom odeve snažia hájiť skutočnú mravnosť, ako i skutočné kresťanské hodnoty. Tým však zároveň nepríjemným spôsobom nastavujú zrkadlo nemravnosti dnešnej Európy a jej odklonu od vlastných, tradičných kresťanských hodnôt. A naša takzvaná moderná Európa reaguje tak, že represívnym spôsobom útočí na prejavy skutočnej mravnosti a násilím sa snaží presadzovať takzvané „dobré mravy a sekularizmus“, ktoré sú však v skutočnosti nemravnosťou a otvoreným výsmechom pravej mravnosti.

Uvedomujeme si vôbec, v akej dobe to dnes vlastne žijeme? Žijeme totiž v dobe tak neuveriteľne pokrivenej a pomýlenej, v ktorej je čierne považované za biele a biele za čierne. V dobe, v ktorej je sankcionovaná snaha o mravnosť a naopak, nemravnosť európskych žen na plážach, ale aj mimo nich v podobe mini módy je považovaná za „prejav dobrých mravov“.

Je očividne evidentné, že Európa sa vzdialila a stále viac vzďaľuje od tej najelementárnejšej mravnosti a morálky. Avšak morálka a mravnosť patria medzi základné duchovné hodnoty čo znamená, že vzďaľovaním sa od nich sa zároveň vzďaľujeme od hodnôt ducha, čím nevyhnutne duchovne upadáme. Duchovne sa prepadáme do hlbín, v ktorých už ani nie sme schopní rozpoznávať čierne od bieleho, dobré od zlého a mravné od nemravného.

V otázke mravnosti stojí teda súčasná Európa proti hodnotám ducha. Avšak naše univerzum, v ktorom žijeme povstalo z Ducha! A preto má v ňom budúcnosť iba to, čo sa o hodnoty Ducha opiera a čo ich rešpektuje. Naopak všetko, čo tieto hodnoty ignoruje sa dobrovoľne vydáva na cestu úpadku.

Úpadok ducha, morálky, mravnosti a spolu s nimi taktiež napríklad zmyslu pre česť, spravodlivosť, ušľachtilosť a iné vyššie hodnoty, takýto druh všeobecného úpadku však so sebou zákonite a nevyhnutne prináša úpadok materiálny. Úpadok ducha, totožný s vnútorným rozvratom osobnosti so sebou automaticky prináša rozvrat vonkajší.

Vnútorný hodnotový rozvrat súčasnej Európy teda celkom zákonite spúšťa najrozličnejšie rozvratné procesy a priam k sebe priťahuje najrozmanitejšie rozvratné živly, ktoré sa majú stať vonkajším, fyzickým a teda reálnym vykonávateľom tohto rozvratu. Jedným z takýchto činiteľov môže byť trebárs i súčasný prílev imigrantov a spolu s nimi prílev islamu v jeho agresívnej, netolerantnej a stredovekým spôsobom krutej podobe.

Zastaviť rozvrat je možné jedine návratom k skutočným hodnotám! K hodnotám ducha! K hodnotám skutočnej a pravej mravnosti, morálky, cti a spravodlivosti. Ak toto Európa nepochopí a nedokáže, je stratená. Bude musieť byť vo svojej súčasnej podobe absolútne rozvrátená, pretože jej vonkajší rozvrat sa stane nevyhnutným a zákonitým dôsledkom jej rozvratu vnútorného a hodnotového. Lebo natrvalo jednoducho nie je možné žiť bláznivom blude, že čierne je biele a biele čierne. Že dobré je zlé a zlé je dobré. A že práve európska nemravnosť je tými „dobrými mravmi a tradičnými hodnotami“, ktoré je treba chrániť. Lebo ako povedal Kristus, jedine mravnosť je cestou do života, zatiaľ čo nemravnosť cestou do záhuby.

PS. V čitateľoch môže vzniknúť oprávnená otázka, na akých pozíciách to vlastne stojím, ak na jednej strane vyzdvihujem prístup islamu k plážovej móde, avšak na druhej strane hovorím o islame ako o agresívnom a stredovekým spôsobom krutom náboženstve.

Osobne sa vždy snažím stáť na pozíciách skutočnej mravnosti a skutočných duchovných hodnôt bez ohľadu na akékoľvek náboženstvo. Pravdou totiž je, že pravá mravnosť a skutočné duchovné hodnoty tvoria zdravý základ všetkých náboženských systémov, zatiaľ čo to scestné, pomýlené, agresívne a netolerantné do nich z najrozličnejších dôvodov vniesli iba ľudia samotní. Tak boli ľudskou rukou skrivené a dehonestované všetky náboženstvá. Avšak pravá mravnosť a skutočné hodnoty ducha sú nezničiteľné a nemožno ich nikdy sprofanovať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Nov 03, 2016 17:04

Ako privolávajú obyčajní ľudia tretiu svetovú vojnu?


Ak naša civilizácia bude mať ešte čosi takého, ako históriu, súčasné obdobie sa do nej určite zapíše. Čím? No predsa krízou veľmi podobnou tej karibskej v päťdesiatich rokoch minulého storočia, kedy stál svet iba na krôčik od jadrovej vojny. Dnes to však nie je Kuba, ale Sýria, kde sa USA a Rusko dostali do konfliktu, ktorý má nebezpečný potenciál prerásť až do jadrovej konfrontácie.

O tom, že je vec naozaj vážna svedčí fakt, že Rusi v čase najväčšej eskalácie krízy začali sťahovať domov zo zahraničia rodiny diplomatov a že uskutočnili pre nás neslýchané cvičenie civilnej obrany, v ktorom 40 miliónov ľudí nacvičovalo fungovanie života po jadrovom údere.

Z úst amerických i ruských generálov zneli tvrdé slová na adresu protivníka, pričom hrozné je, že od týchto mocných mužov vyššieho veku by sme predsa len očakávali určitú zrelosť a nadhľad, zatiaľ čo ich verbálny prejav mal naopak charakter post pubertálnych vyhrážok.

A hoci naša civilizácia momentálne viac menej balansuje na samotnom okraji hranice, deliacej nás od svetovej vojnovej katastrofy, obyčajní ľudia žijú pokojne svoj život a väčšina z nich vôbec o ničom netuší.

Avšak človek, ktorý o tejto kritickej situácii vie a pozoruje ľudí okolo seba, ponorených do svojich problémov, či tešiacich sa zo svojich radostí, si musí po určitom hlbšom uvažovaní uvedomiť, že v ich hlavách, mysliach a hodnotách musí byť pravdepodobne niečo zlé. Niečo skazené, ba až zvrátené, ak to všetci spoločne znovu dotiahli až na pokraj vražednej vojny.

V našich hodnotách, v našom spôsobe myslenia a v celkovom charaktere nášho životného snaženia musí byť niečo naozaj vrcholne zvráteného, ak napriek prvej svetovej vojne s jej obeťami a materiálnou devastáciou, napriek druhej svetovej vojne s ešte väčším počtom obetí a ničením sme v súčasnej, takzvanej modernej dobe došli až na pokraj vojny tretej. Vojny, ktorá môže byť vojnou poslednou. A to nie preto, že by sme snáď po nej natoľko zmúdreli, ale preto, že nás už nebude a že spolu s nami zmiznú i zvrátené hodnoty, ktorým sme verili. Vražedné pseudo hodnoty, ktoré nás viedli od jednej hroznej vojny k druhej, až k vlastnému sebazničeniu.

Nedávno som počúval rozhlasovú reláciu o príčinách vzniku druhej svetovej vojny. Hovorilo sa v nej o Versaillskej zmluve, ktorá bola po prvej svetovej vojne uzavretá takým spôsobom, že to nevyhnutne muselo viesť k vojne ďalšej. V relácii sa tiež hovorilo o tom, že Anglicko v tichosti tolerovalo Versaillskou zmluvou zakázané zbrojenie Nemecka tajne dúfajúc, že sa jeho agresia obráti na východ smerom ku vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Že vo vojnovom konflikte sa navzájom položia na kolená problémové Nemecko a komunistické Rusko, čím získa Anglicko nadvládu nad Európou.

Hovorilo sa tam tiež o dohode o rozdelení Poľska medzi Ruskom a Nemeckom, k čomu aj došlo, pretože niekoľko dní po Hitlerovom napadnutí Poľska ho z východu napadla sovietska armáda a obsadila územia s Nemeckom vopred zmluvne dohodnuté. A hovorilo sa tam ešte o mnohých iných podrazoch, tajných zákulisných rokovaniach, nedodržaných zmluvách a všetky tieto známe i menej známe historické fakty boli prezentované ako udalosti, vedúce ku vzniku druhej svetovej vojny.

V skutočnosti to však bolo úplne inak! V skutočnosti boli totiž všetky tieto udalosti iba dôsledkami, ktoré vo svojom ďalšom reťazení viedli k zahájeniu vojny, zatiaľ čo ich pravou a prvotnou príčinou bola ľudská vierolomnosť, ľudská zákernosť, bezohľadnosť, nenávisť, chamtivosť, egoizmus a k tomu ešte mnoho iných, podobných negatívnych vlastností, prítomných v hlavách a mysliach politikov pri všetkých rokovaniach a uzatváraní zmlúv.

Áno, práve tieto najrozmanitejšie negatívne ľudské vlastnosti sa stali skutočnou príčinou druhej svetovej vojny! Vtedajšia politická a mocenská elita ich totiž niesla v sebe a za ich výdatného spolupôsobenia formovala charakter všetkých politických jednaní, plánov, zámerov, špekulácií, úkladov a úskokov, ktoré vo svojom súhrne napokon viedli až k tragickým udalostiam druhej svetovej vojny.

Avšak všetky spomínané negatívne vlastnosti politickej a mocenskej elity v konečnom dôsledku iba verne odzrkadľovali všetky chyby a nedostatky toho ktorého národa, z ktorého táto elita ako zo základnej platformy vzišla.

A presne rovnako je tomu i dnes! Nie mocní nášho sveta, nie generáli, ani politici určujú charakter a priebeh svetových udalostí. Alebo presnejšie povedané, neurčujú ich vôbec tak priamo, ako sa na prvý pohľad zdá, ale iba nepriamo.

Najpodstatnejším činiteľom sú totiž tí najobyčajnejší ľudia, ktorí charakterom svojho myslenia, svojich hodnôt a svojej životnej orientácie určujú charakter politickej a mocenskej elity, ktorá z týchto pomerov nevyhnutne povstáva. A táto elita potom svojimi rozhodnutiami utvára charakter a priebeh svetových udalostí, čo však znamená, že prvotnou príčinou všetkého, čo sa vo svete deje sú tí najobyčajnejší ľudia. Ich myslenie, hodnoty, mravnosť, morálka a životná orientácia. Toto základné a elementárne spoločenské podhubie sa potom zákonite premieta do spôsobu myslenia, konania, hodnôt, mravnosti, morálky, názorov a životnej orientácie mocenskej elity toho ktorého národa. A táto elita, na základe svojho vyššie uvedeného, celkového hodnotového naladenia potom určuje smerovanie národov, ako i charakter svetových udalostí.

Ak sme teda dnes vystavení hrozbe tretej svetovej vojny, nevyhnutne to musí znamenať, že takmer všetky hodnoty a celkové vnútorné naladenie obyčajných ľudí musí byť tak negatívneho druhu, ktorý vo svojej gradácii vedie skôr alebo neskôr k vražedným svetovým konfliktom. Ku konfliktom, ktorých hlavnými vinníkmi sú prve obyčajní ľudia, pretože negatívny charakter všetkého toho, čo uznávajú a čomu veria speje nevyhnutne vo svojom stupňovaní až k vojnovým katastrofám.

Toto je veľmi jednoduchý, prostý a zákonitý dej, ktorý bol aktívny už pri vzniku prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny a je aktívnym i dnes. Ale keďže národy tento skrytý mechanizmus doteraz nepoznali a neustále vnútorne zotrvávajú v rozkladných hodnotách, musia nanovo prežívať vlastnú minulosť, ibaže v novom šate a v rozdielnych formách. Z tohto jednoduchého a prostého dôvodu preto dospelo ľudstvo najskôr k prvej svetovej vojne, potom k druhej a teraz speje k tretej.

Ako už teda bolo povedané na začiatku, čosi veľmi podstatné musí byť vo vnútri ľudí zlé. Ale čo?

Pozrime sa na život okolo seba a hľadajme to tam. Ak budeme schopní nazrieť trošku hlbšie pod zdanlivo celkom dobre fungujúci povrch, musíme to tam nájsť!

Pod vonkajším pozlátkom ilúzie súčasného, navonok spokojného a bezproblémového života nemôžeme predsa nepostrehnúť bezohľadnosť, chamtivosť, podvod a klamstvo, ktoré sa pod ním skrýva. Nemôžeme nepostrehnúť nečestnosť, nespravodlivosť a bezbrehý egoizmus, ktorého je svet plný. Nemôžeme nepostrehnúť neušľachtilosť, nečistotu, skazenosť, nemorálnosť, nemravnosť a zvrhlosť, v ktorých sa ľudia utápajú. Nemôžeme nepostrehnúť surovosť a vulgárnosť, ktorá sa okolo nás šíri až do takej miery, že je to mnohými považované už za niečo celkom normálne. Nemôžeme nevnímať bezducho konzumný spôsob života, prázdnu poživačnosť a nízku snahu mať iba plné bruchá a plné peňaženky. Nemôžeme nevidieť ešte mnoho iných, negatívnych a zvrátených vlastností, ktorým sa ľudia vo veľkej miere oddávajú.

Niečím ako Sodomou a Gomorou je v skutočnosti tento svet a tak, ako bola zničená Sodoma a Gomora, tak v podobe vraždenia a apokalyptických hrôz permanentne dopadá zhnité ovocie pokrivených hodnôt späť na svojich pôvodcov, ktorí sú to potom nútení prežívať na vlastnej koži v podobe hrôz vojnových. Stále zas a znova, avšak žiaľ bez toho, že by sa poučili. A preto sa história stále opakuje.

Na akých len inteligentných a vzdelaných sa hrajú ľudia nášho sveta a pritom sú v skutočnosti obyčajnými, nepoučiteľnými hlupákmi, ktorí stále dookola opakujú tie isté chyby a preto ich neustále a vždy v rôznych obmenách dobieha vlastná minulosť.

Ako je vôbec možné, že títo vzdelaní a inteligentní ľudia, a zvlášť nášho moderného veku doteraz nepochopili, že jedine dobrom, že jedine rozvíjaním a pestovaním dobra sa je možné vyhnúť všetkému zlu. A to i tomu najväčšiemu v podobe vraždenia a vojny, pretože jedine dobro predstavuje cestu rozvoja a vzostupu jednotlivcov, národov i celého sveta.

Zlo, čo i len to najnepatrnejšie vedie svojim nevyhnutným stupňovaním nakoniec k seba zničujúcim tragédiám a k zničeniu všetkého toho, čo sa vo vzájomnom previazaní so zlom vybudovalo. Jedine dobro vo svojom stupňovaní môže prinášať čoraz väčšie dobro a rozkvet. Jedine dobro je život, zatiaľ čo zlo je smrť!

No a tým dobrom nie je nič iného, ako snaha ľudí byť čestnými, spravodlivými, ohľaduplnými, ľudskými a ušľachtilými. Ľuďmi, ktorí nehľadia iba na záujmy svojho brucha, ale i na záujmy svojho ducha. Ľuďmi, ktorí sú si vedomými toho, že skutočný zmysel bytia človeka spočíva predsa len v niečom oveľa vznešenejšom, ako iba jesť, piť, mať a užívať si, čiže v „hodnotách“, ktoré v súčasnosti vypĺňajú celý duševný obzor takmer až živočíšneho druhu existencie väčšiny ľudí.

Boj za mier a za oveľa plnohodnotnejší život v mieri teda spočíva v obrate ku všetkým vysokým, vznešeným a ušľachtilým hodnotám. Boj za mier a za právo prežiť svoj život v mieri je teda bojom za dobro v sebe a okolo seba. Je vedomou snahou o čistý a ušľachtilý vnútorný myšlienkový život. Je snahou o dosahovanie vysokých a vznešených ideálov a cností. Lebo každá iná cesta ako táto ľudí postupne oberá o mier vnútorný, aby ich nakoniec obrala aj o mier vonkajší a uvrhla do víru ničenia a skazy.

http://smeromkzivotu.blogspot.sk/

Užívateľov profilový obrázok
psychonaut
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 136
Dátum registrácie: Št Jún 25, 2015 11:52
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa psychonaut » Pi Nov 11, 2016 12:29

To snáď nemyslíte vážne pán Šupa, že tu obhajujete nosenie burkíň. Ak to pôjde s Vami takto ďalej, tak onedlho sa z Vás stane moslim. Mali by ste chodiť viac do spoločnosti medzi ľudí, lebo potom sa z človeka stane čudák ak ste en zavretý doma a s nikým nekomunikujete.
Blogy meditačných technikách a šamanizme si môžete pozrieť tu old/blog.php?u=1604

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Dec 01, 2016 19:40

Bezhotovostná platba ako cesta k totálnemu zotročeniu


Už iba tí starší zažili a pamätajú časy, kedy dostávali mzdu priamo na ruku, čiže v hotovosti. Potom prišla doba, kedy sa bolo možné rozhodnúť, či budeme dostávať peniaze v hotovosti, alebo na účet. Sloboda výberu napokon skončila celoplošnou povinnosťou zriadenia účtov v bankách.

Tento krok bol samozrejme zdôvodňovaný výhodami, aké to prinesie. Argumentovalo sa najmä bezpečnosťou, spočívajúcou v odstránení rizika nosenia vysokých súm v hotovosti. Peniaze bude mať totiž každý bezpečne uložené v banke, odkiaľ si ich môže kedykoľvek vyberať prostredníctvom bankomatu.

Vždy, keď sa robí nejaká zmena podobného druhu, prebieha spravidla podľa vyššie uvedeného scenára. Na jednej strane sa cielená propaganda rozplýva nad pozitívami a výhodami pre bežného občana, ale na druhej strane sa pokrytecky mlčí o ziskoch, ktoré banky z toho majú. Avšak odhliadnúc od týchto ziskov, išlo o jeden z prvých, ale zásadných krokov k úplnému zotročeniu obyvateľstva.

Druhým pripravovaným krokom má byť absolútne odstránenie hotovosti, čiže reálnych papierových peňazí a mincí. Všetky platby by mali prebiehať už len bezhotovostne, prostredníctvom platobných kariet.

V súčasnosti žijeme v dobe, kedy je ešte možné platiť aj hotovosti, aj platobnou kartou. Všetko ale smeruje k absolútnemu odstráneniu hotovosti.

A opäť, ako v spomínanom prvom prípade sa bude propagandisticky hovoriť iba o výhodách pre ľudí. A opäť, ako v prvom prípade to bude iba lesklé vonkajšie pozlátko, skrývajúce iné zámery. Pozlátko, zastierajúce zásadný krok v zmysle absolútneho zotročenia obyvateľstva, ktoré sa týmto pádom stane vydané bankám na milosť a nemilosť.

Bankám? Prvoplánovo áno, ale v skutočnosti ľuďom, ktorí ich vlastnia a ktorí sú ich majiteľmi. Ide o zopár najbohatších rodín sveta, ktoré robia všetky vyššie spomínané kroky vyslovene zámerne, za účelom absolútneho ovládania všetkých a všetkého. Za účelom absolútneho a bezvýhradného ovládania ľudí, ktorých financie sa dostanú pod kuratelu elity. A elita, v skrytosti usilujúca o svetovládu môže potom kedykoľvek finančne zničiť každého nepohodlného jednotlivca, či celé skupiny ľudí, ktoré by sa chceli ich zámerom postaviť na odpor jednoducho tým, že im zablokuje účty. Takýmto spôsobom bude možné ľuďmi manipulovať a prostredníctvom financií ich donútiť podriadiť sa životu, alebo presnejšie povedané otroctvu v súlade prianiami, zámermi a predstavami elity.

No a keďže obyvateľstvo bude nosiť platobnú kartu neustále pri sebe, bude možné jej prostredníctvom presne určiť každého pohyb, miesto pobytu, ako i to, čo konkrétne predáva a kupuje.

Ale pretože bude dochádzať k prípadom, že niekto kartu alebo stratí, alebo zabudne, alebo zámerne nebude chcieť nosiť so sebou, pristúpi sa k tretiemu a záverečnému kroku. Najskôr, ako je už zvykom, iba k dobrovoľnej ponuke. Neskôr však k povinnosti dať si implantovať podkožný čip.

A propaganda bude opäť hovoriť iba o výhodách. Pravý účel však bude úplne iný. A to zavŕšenie zotročenia ľudí, ktorými bude možné prostredníctvom implantovaných čipov ľubovoľne manipulovať. Čipy budú mať totiž oveľa významnejšie funkcie, ako je iba bezhotovostná platba a možnosť určenia presného miesta pobytu. Existujú indície, že prostredníctvom implantovaných čipov je možné ľudí emocionálne, psychicky a myšlienkovo ovplyvňovať.

Ako trebárs napríklad vy dnes ovládate svoj televízny prijímač diaľkovým ovládaním a obyčajným stlačením gombíka volíte programy, či už zábavu, šport, film, pieseň, alebo čokoľvek iného, na čo sa budete pozerať a čo na vás bude vnútorne pôsobiť, presne rovnako môže niekto z neznámeho centra stláčať ovládač a prostredníctvom implantátu vo vás aktivovať rozličné psychické stavy, ako je trebárs zúfalstvo, strach, úzkosť, túžbu zabíjať a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia sa týmto spôsobom stanú doslova robotmi v niečích rukách, ktorými sa dá podľa ľubovôle manipulovať. A ak elita uzná za vhodné, jednoducho vo vás vyvolá sebevražedné sklony a odstráni vás z tohto sveta vašimi vlastnými rukami.

Inak za účelom absolútneho ovládnutia ľudskej psychiky boli a sú okrem podkožných implantátov vyvíjané i mnohé iné technológie, ktorých vzájomným spolupôsobením je možné doslova modelovať ľudskú psychiku a podľa potreby manipulovať ľudským vnútorným životom.

Prečo by mal každý aspoň čo to vedieť o týchto skutočnostiach?

Preto, aby sme sa mohli proti ním postaviť. Aby sme sa nenechali ako ovce manipulovať médiami, ovládanými elitou, ktoré nás budú lživo presviedčať, že všetko čo sa chystá je iba pre naše dobro a pre náš prospech. Len si napríklad spomeňme na známu ľudovú múdrosť: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

Buďme si preto dobre vedomými toho, že takmer všetky oficiálne média sú v rukách elity a táto elita nemá s plebsom žiadne dobré, ani humanistické zámery. Nie sme pre nich ničím! Sme iba masou, ktorá má byť zotročená, aby slepo slúžila elite.

A všetko toto, čo sa nám zdá byť nanajvýš absurdné sa môže diať iba preto, lebo ľudia stratili schopnosť posudzovať veci srdcom. Pretože ľudia sa stali iba ľuďmi čistého rozumu, ktorých je možné kedykoľvek podľa potreby oklamať rafinovanou rozumovou lžou. Keby však viac dbali na hlas svojho srdca, boli by schopní vždy rozpoznať za zdanlivo navonok proklamovaným dobrom zákerne číhajúce zlo, ktoré dobro vedome zneužíva len ako zástierku. Ako zástierku skutočných, čiernych a obludných zámerov.

Dávajte si veľký pozor na všetkých tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, zatiaľ v skutočnosti sú to draví vlci! Tieto maximálne výstižné slová neboli nikdy tak aktuálne, ako práve dnes.

Rozpoznávať vlkov v rúchu baránka však dokáže iba človek čistého a dobrého srdca. Človek, ktorý vníma hlas svojho srdca, čiže hlas svojho svedomia a riadi sa ním. Jedine takýto človek, ktorý je spravodlivým, pretože ho jeho srdce a jeho svedomie nabáda k spravodlivosti, ktorý je čestným, pretože ho jeho srdce nabáda k čestnosti, ktorý je ohľaduplný, pretože ho jeho srdce nabáda k ohľaduplnosti, ktorý je dobrým, pretože ho jeho svedomie nabáda k dobru, jedine takýto človek je schopný rozpoznávať dobro od zla a zlo, ktoré sa za dobro iba maskuje.

To, či teda bude a zostane jednotlivec slobodným je priamo závislé od slobody jeho ducha. Od toho, akú mieru slobody prejavu dá v sebe svojmu duchu, svojmu srdcu, svojmu svedomiu a svojmu citu, čo v skutočnosti jedno jest. A jeho duch, jeho srdce, jeho svedomie, či jeho cit ho nemôžu viesť k ničomu inému, ako k dobru, cti a spravodlivosti.

S takýmto človekom potom už však nie je možné manipulovať, pretože sa stáva schopným ostrého rozlišovania medzi dobrom a zlom. Stáva sa schopným rozpoznávať vlkov v rúchu baránka a zlo, ktoré sa za dobro iba prefíkane maskuje.

Keďže ale ľudia vo všeobecnosti neveľmi dbajú hlasu svojho srdca, hlasu svojho citu a svedomia, ktoré ich vždy nabáda iba k dobru, čestnosti, spravodlivosti a ušľachtilosti, keďže ľudia vo všeobecnosti omnoho viac veria kalkulatívne účelovému rozumu, stratili schopnosť rozpoznávať dobro od zla a preto hromadne prepadajú za obeť zlu, ktoré sa zákerne maskuje za dobro.

A toto zlo, obratne využívajúce frázy o slobode, demokracii, ľudských právach, multikulturalizme, pokroku, či výhodách absolútneho odstránenia hotovosti a mnohých iných veciach ženie ľudstvo ako ovce do pasce totálneho zotročenia. Do otroctva služby svetovej elite, ktorá sama slúži silám Temna.

Lebo žiaľ, v tomto stvorení platí neúprosný zákon že ten, kto nie je slobodný v duchu, musí nakoniec stratiť i slobodu vonkajšiu.

Staňme sa preto slobodnými v duchu! Dajme slobodu vlastnému svedomiu, vlastnému citu a vlastnému srdcu. Načúvajme ich hlasu, ktorý nás vedie k spravodlivosti, čestnosti, dobru a ušľachtilosti. Jedine tak sa staneme ľuďmi, podporovanými silami Dobra a tým pádom schopnými čeliť nástrahám síl Temnoty a Zla, ktorých službe sa prepožičala elita nášho sveta.

***

„A všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci prijímajú na pravú ruku a na čelo znak a nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak.“

„Tretí anjel zvolal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a príjme znak na svoje čelo a svoju ruku, bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou ...“

„A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijal znak jej mena.“

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Dec 30, 2016 19:32

Prečo nám chce Tvorca vziať slobodnú vôľu?


Stvoriteľ nám daroval slobodnú vôľu. Môžme ju užívať po svojom, čiže žiť v hriechu, alebo žiť podľa jeho prikázaní. Ibaže prikázania sú vlastne konkrétne pravidlá. Zákony ako správne žiť. Musíme ich dodržiavať, ak chceme byť spasení, teda úplne sa im podriadiť. Prestať žiť podľa svojej vôle a začať žiť podľa Vôle Božej. Dobrovoľne sa vzdať vlastnej vôle a úplne sa podriadiť niečomu vyššiemu. Vzdať sa svojho práva rozhodovať o vlastnom živote a prijať fakt, že sme bezmocne vydaní napospas niekomu inému. Nie je to definícia otroctva? Aj keď zrejme myslená v dobrom? Stvoriteľ nám teda na jednej strane slobodnú vôľu daroval, ale v skutočnosti chce, aby sme sa jej zriekli a úplne sa mu podriadili. Ako je to teda?

Odpoveď: Ak chceme pochopiť princíp slobodnej vôle vo vzťahu k Stvoriteľovi musíme sa pokúsiť pozrieť na tento problém nie z nášho malého, ľudsky pozemského pohľadu, ale z pohľadu Stvoriteľa. To jest zhora smerom dolu k človeku. Jedine takýmto spôsobom sa nám to môže veľmi jednoduchým spôsobom vyjasniť.

Svet, stvorenie a teda i človek vznikli z Vôle Najvyššieho. Každý z ľudí je preto nepatrnou čiastočkou Jeho Vôle. Čiastočka Vôle Stvoriteľa teda predstavuje najhlbšiu a najelementárnejšiu časť našej vnútornej podstaty. No a naša skutočná a pravá slobodná vôľa nie je spojená s ničím iným, ako práve s našou vnútornou podstatou. To teda prakticky znamená, že ak by sme boli schopní načúvať svojej najvnútornejšej podstate a ísť cestami, ktoré nám ukazuje, museli by sme nevyhnutne kráčať cestami plne totožnými s Vôľu Stvoriteľa. K nej nás totiž práve z našej skutočnej slobodnej vôle ťahá naša vnútorná podstata, nakoľko ona sama je nepatrnou čiastočkou Vôle Najvyššieho, z ktorej povstala.

Ako sme teda už na začiatku povedali, celé stvorenie, vrátane človeka vzniklo z Vôle Božej. V úvodných častiach Biblie sa v kapitole o stvorení sveta píše: „Duch Boží sa vznášal nad vodami.“

Stvoriteľ teda tvoril a stvoril svet zo svojej Vôle, A túto tvorivú Vôľu Božiu nazýva Biblia Božím Duchom. Duchom Božím, ktorý sa vznášal nad vodami a formoval svet. Bol to teda Duch Boží, čiže Duch Svätý. Vôľa Stvoriteľa a Duch Svätý, Duch Boží je teda jedno a to isté. A ako sme si na začiatku povedali, z tejto Vôle, čiže z tohto Ducha vznikol človek. Z tvorivého a prvotného Ducha Božieho, ktorý tvoril svety vznikol ľudský duch ako malá a nepatrná časť Ducha.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu. A práve táto naša túžba po Bohu, po Jeho Svetle a po živote v súlade s Jeho Vôľou je skutočným prejavom našej pravej slobodnej vôle.

To teda znamená, že keby sme sa pokúsili dať slobodu nášmu vlastnému duchu, tento nás zo svojej vlastnej slobodnej vôle nemôže viesť nikam inam, ako k Výšinám a ku vznešeným hodnotám Ducha.

Slobodná vôľa nie je teda v skutočnosti vôbec nič z toho, čo dnes za slobodnú vôľu ľudia považujú. To všetko je len obyčajná svojvôľa a holdovanie vlastným slabostiach, či úchylkám. To, čo teda dnes ľudia opovažujú za slobodnú vôľu sú iba najrozličnejšie nánosy a nečisté strusky, ktoré im znemožňujú nájsť spojenie so svojou skutočnou slobodnou vôľou, ktorá je totožná jedine so slobodou ich ducha. Zo slobodou ich najvnútornejšej duchovnej podstaty, ktorá povstala z Ducha Božieho, z Ducha Svätého, z Vôle Stvoriteľa a je preto automaticky k tejto Vôli a k tomuto Duchu priťahovaná.

My ľudia sme zostúpili do hmotného sveta za účelom nášho duchovného vývoja a hlboko vo svojom podvedomí máme vtlačené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Zmyslom nášho duchovného vývoja tu na Zemi je prebudiť ich k plnému vedomiu. Plne vedome sa stotožniť s tým, čo nesieme podvedome ukryté v hĺbke seba samého. Ak to dosiahneme, staneme sa duchovne zrelými, duchovne slobodnými a plne zjednotenými so svojou skutočnou slobodnou vôľou.

No a účelom Mojžišových prikázaní, Kristovej náuky, či iných hodnotných duchovných učení je, aby sme sa rozpomenuli. Aby sme sa na základe náuky, prichádzajúcej z Ducha rozpomenuli na svoju najvnútornejšiu podstatu. Na to, že sme duchovnými bytosťami, ktoré vznikli z Vôle Božej a preto chcú zo svojej najvnútornejšej prirodzenosti k tejto Vôli smerovať.

Náš každodenný život v súlade s náukami, prichádzajúcimi z Ducha má v nás teda prebudiť k životu a k plnému uvedomeniu to hlboko skryté, podvedomé v nás. Máme sa jednoducho tu na Zemi rozpomenúť na nádherný, rozprávkový sen, z ktorého sme sem dolu do hmotnosti prišli. Na nádherný a rozprávkový sen, ktorého je naša najvnútornejšia duchovná podstata neoddeliteľnou súčasťou. Máme konečne pochopiť, kým naozaj sme. Máme odložiť naše najrozmanitejšie názory, náhľady, túžby a priania, fixované iba na hmotný svet, ktorých pestovanie považujeme za legitímny prejav svojej slobodnej vôle. Máme konečne nájsť našu skutočnú slobodnú vôľu, ktorá je spojená so slobodou nášho ducha a tým s veľkou Vôľou Stvoriteľa.

Ak ste sa niekdy s plnou vážnosťou ponorili napríklad do Kristových slov, museli ste predsa tu a tam hlboko vnútorne vycítiť, že vo vás niečo prebúdzajú. Že vyvolávajú akúsi tajomnú odozvu. Že vo vás niečo rozochvievajú. Že je to čosi ako ako sen, ktorý sa vám kedysi sníval a na ktorý sa pod vplyvom týchto slov nejasne rozpomínate.

Je to preto, že Kristove slová, či slová prorokov sú volaním. Volaním Ducha k duchu človeka! Volaním určeným k precitnutiu. Volaním určeným k prebudeniu. K pozemskému znovuzrodeniu do reality Ducha, z ktorej sme prišli, z ktorej pochádzame a s ktorou sa máme tu na Zemi opäť plne stotožniť. To je náš cieľ a to je zmysel nášho života!

Stvoriteľ nás teda v nijakom prípade nezotročuje svojimi prikázaniami, ale naopak, ukazuje nám nimi cestu k skutočnej slobode.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Jan 27, 2017 19:21

O hlbokých duchovných príčinách súčasného svetového diania


Tento text je pokusom o postihnutie prvotnej príčiny a posledného dôsledku veľkého svetového diania, ktorým má byť zotročenie národov a zredukovanie ľudstva samozvanou elitou na takzvanú zlatú miliardu.

Áno, za fatálnej nevedomosti vyššie spomínaných skutočností sú jednotlivci i celé národy ako ovce nenápadne, ale isto tlačení k nastoleniu nového svetového poriadku nadvlády elít nad absolútne zotročenými masami.

Nič sa však nedeje náhodou a všetko má svoj hlboký zmysel. Pokúsme sa preto, ako už bolo spomenuté na začiatku, nájsť prvotnú príčinu toho, prečo vôbec k podobnej situácii došlo a zároveň sa tiež pokúsme pochopiť, aký hlboký duchovný význam a zmysel bude mať konečné, absolútne zotročenie ľudstva, ku ktorému to smeruje.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že všetko, čo sa deje má duchovný podtext, pretože my ľudia žijeme v rámci univerza, ktoré má duchovný rozmer. A preto skutočné a prvotné príčiny toho, čo v súčasnosti prebieha nemôžu byť iné, ako duchovné.

Človek je totiž bytosťou duchovnou a jeho najhlbšie duchovné jadro má svoje potreby. Trebárs potrebu po prežívaní takého ušľachtilého citu, ako je láska. Potrebu po prežívaní harmónie, dobra a šťastia. Potrebu po spravodlivosti a ľudskosti. Potrebu po poznaní hlbších súvislostí bytia a potrebu po Bohu.

Človek dneška je však žiaľ materialistom a potreby jeho vlastného ducha sú mu viacmenej ukradnuté. To, čo ho zaujíma predovšetkým je hlavne naplňovanie a uspokojovanie svojich materiálnych potrieb. Jedine toto sa mu stalo všetkým a o nič iného sa už nesnaží. Ba na nič iného už ani nemyslí. Týmto spôsobom však odsunul svojho ducha i so všetkými jeho potrebami kamsi bokom. Zavrel ho do žalára a doslova ho zotročil svojimi, nikdy nekončiacimi, hmotnými potrebami.

Avšak ľudia tejto zeme nepoznali a nepoznávajú, že všetko, čo v sebe dlhodobo vnútorne prechovávajú a živia má napokon tendenciu prejaviť sa celkom otvorene a viditeľne aj navonok. A preto presne tak, ako to funguje pri chorobe, kedy je takmer každá jednotlivá nemoc iba vonkajším zhmotnením nami vnútorne prechovávanej negativity a disharmónie, presne takto isto sa naše vlastné, dlhodobé zotročovanie svojho ducha napokon zhmotňuje do vonkajších pomerov, v ktorých sa nás samotných snaží niekto reálne a fyzicky zotročiť. Zotročovaním vlastného ducha a ignorovaním jeho potrieb si tak ľudia sami sebe ukovali otrocké okovy nadvlády peňazí, kapitálu, nadnárodných korporácií a globalistických elít, usilujúcich o absolútnu svetovládu.

A keďže ľudstvo nechce nič vedieť o týchto hlbokých, skrytých súvislostiach a vo svojej slepote naďalej pokračuje v zotročovaní vlastného ducha, stupňuje tým nevyhnutne aj svoj vonkajší útlak, prostredníctvom ktorého sú ľudia postupne pripravovaní o všetky svoje slobody. Slučka na ich krku sa čoraz viacej zaťahuje, trebárs len takou snahou o odstránenie hotovosti a preferovaním bezhotovostného styku, čoho konečným dôsledkom majú byť podkožné implantáty. A to je naozaj len jeden z príkladov pripravovaného, budúceho zotročenia obyvateľstva.

Ľudia sú však maximálne povrchní a preto nič nebadajú. Dokonca sa vysmievajú a majú za bláznov tých, ktorí ich na toto nebezpečenstvo upozorňujú.

Keď sa ale nakoniec dômyselná slučka na ich hrdle zatiahne natoľko, že zalapajú po dychu, keď globalistická elita plne odhalí svoju antihumánnu tvár skrytú za súčasnou humanistickou maskou, keď začne podľa svojich zvrátených plánov regulovať počet otrokov na zlatú miliardu, keď sa teda súčasné, dobrovoľné otroctvo ducha obyvateľstva našej planéty pretransformuje do vonkajšej podoby obludného, novodobého otroctva, spojeného s utrpením, stupňujúcim sa až do neúnosnosti, vtedy, aj napriek všadeprítomnej bolesti a hrôze bude mať toto dianie svoj hlboký duchovný význam.

Keď totiž ľudia spoznajú, že im v ich situácii, ktorú si sami zavinili, už nemôže pomôcť nikto a nič, pomaly, a akoby v prebúdzaní sa z hlbokého spánku si začnú uvedomovať, že jestvuje iba jeden jediný, na koho pomoc sa ešte budú môcť obrátiť a spoliehať. A síce Boh!

Boh, od ktorého Ducha sa odvrátili tým, že vytrvalo ignorovali existenciu a potreby vlastného ducha, tvoriaceho ich najhlbšiu vnútornú podstatu. Takýmto drsným spôsobom teda napokon dostanú príležitosť prebudiť v sebe k životu duchovnú iskru, ktorá v nich vždy ticho túžila po Bohu, po Svetle a po všetkých vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnotách a cnostiach.

Chápete teda o čom je v skutočnosti súčasné veľké svetové dianie, ktoré sa odvíja pred našimi očami?

Je o našom vlastnom, dobrovoľnom zotročení ducha, ktoré sa zhmotňuje do reálnej a fyzickej podoby vonkajšieho zotročenia, prinášajúceho obrovské utrpenie, v ktorom majú ľudia v strate všetkých slobôd, istôt a dôstojnosti opätovne prebudiť k životu svojho ducha a oslobodiť ho.

Lebo jedine ľudia slobodní duchom si zaslúžia žiť v slobodných pomeroch a v slobodnej spoločnosti, pretože oni sami si takýmto spôsobom pre seba zvnútra navonok tieto pomery sformovali.

Lebo jedine ľudia, ktorí začnú uspokojovať potreby svojho ducha po osobnom živote v súlade s dobrom, spravodlivosťou, cťou a duchovnosťou si zaslúžia žiť v prostredí a v spoločnosti plnej dobra, spravodlivosti, čestnosti a všetkých ostatných vysokých a ušľachtilých hodnôt.

Lebo my ľudia môžeme v železnom a neoblomnom Zákone spätného účinku, činnom v tomto stvorení žať vždy iba to, čo sme zasievali. A to vo vzťahu k našej konkrétnej téme znamená, že za vlastné, vnútorné zotročenie ducha musíme nevyhnutne zožať zotročenie vonkajšie.

Ak preto chceme prežiť slobodný a ľudsky dôstojný život v slobodnej spoločnosti, musí tomu nevyhnutne predchádzať sejba slobody vlastného ducha a naplňovania všetkých jeho ušľachtilých potrieb.

No a o všetkých týchto nesmierne vážnych skutočnostiach je v súčasnosti potrebné otvorene hovoriť preto, aby ľudia dobrovoľne nastúpili cestu k pravej slobode. Lebo ak tak dnes neučinia dobrovoľne, bude musieť nakoniec prebúdzať ich ducha utrpenie, o akom sa im doteraz ani nesnívalo.

Ak teda nechceme prežiť to, pred čím sme boli varovaní v Zjavení Jánovom, v takzvanej Apokalypse, ktorá podrobne opisuje čo všetko sa prihodí duchovne zotročenému ľudstvu, vykročme dobrovoľne na cestu k duchovnej slobode. Otvorme sa svojmu duchu, ktorý sa nám ticho prihovára prostredníctvom nášho svedomia a začnime vedome napĺňať jeho potreby, ktoré nás po našej smrti privedú do výšin Ducha a počas nášho života na tejto zemi k šťastiu, mieru, spokojnosti a slobode.

A mimochodom, viete čo v skutočnosti znamená slovo Apokalypsa? Znamená to premena. Znamená premenu duchovne zotročeného ľudstva v ľudstvo duchovne slobodné. Žiaľ ale, za cenu utrpenia. Utrpenia, ktoré by nebolo vôbec potrebné, keby ľudstvo nastúpilo cestu k slobode vlastného ducha dobrovoľne.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Feb 16, 2017 16:27

Trump! Svet dostal šancu! Využije ju?


Koncom roka 2016 balansoval náš svet takmer na pokraji vojenského konfliktu USA a Ruska, s tendenciou jeho eskalácie až do jadrovej konfrontácie. Atmosféra priam hmatateľného napätia, s podtextom blízkeho svetového konfliktu mocností však povolila okamžite po zvolení Trumpa za prezidenta USA a v súčasnosti je možné badať v tomto smere naozaj značné uvoľnenie.

To samozrejme neznamená, že by bolo zrazu všetko absolútne bezproblémové, ale minimálne o vojne mocností sa už ako o skoro hotovej veci prestalo hovoriť.

Zvolenie Trumpa bolo značným šokom pre mocenskú elitu, spojenú s americkými zbrojárskymi firmami. Jej prezidentskou kandidátkou bola Hillary Clintonová. Bol to šok i pre všetkých mediálnych, politických, treťosektorových a mnohých ďalších prisluhovačov tejto elity, ktorí za jej peniaze presadzujú jej agendu, bez ohľadu na záujmy vlastných národov, ktoré zrádzajú.

Elite, jej prisluhovačom, ako i malým a veľkým zradcom národov aj napriek takmer stopercentnému ovládaniu veľkých svetových médií, aj napriek obrovským finančným prostriedkom, použitým za účelom víťazstva Hillary Clintonovej však tentokrát predsa len klapli zuby na prázdno.

Obyčajní, jednoduchí, pracujúci Američania totiž nepodľahli rozsiahlej mediálnej manipulácii, ktorá sa ich intenzívne snažila presvedčiť o tom, čo je pre nich a pre Ameriku skutočne dobré. Obyčajní a jednoduchí Američania už totiž začali mať plné zuby agresívnej mocenskej elity, ktorá sa z nadbytku peňazí nemôže už celkom spratať do kože a cielene ženie svet do konvenčnej, či dokonca až jadrovej konfrontácie mocností.

Obyčajní a jednoduchí Američania totiž pochopili, že práve oni by na to najviac doplatili, pretože práve oni by sa stali, ako sa to hovorilo v minulosti, onou „potravou pre delá“ a bezbranným cieľom prvých odvetných úderov.

Obyčajní a jednoduchí Američania pochopili, že sú len obyčajnými pešiakmi vo veľkej rozohranej šachovej partii mocných a bohatých tohto sveta. Obyčajnými pešiakmi, ktorých môže byť kvôli najrozličnejším geopolitickým a mocenským záujmom pokojne a bez najmenších výčitiek svedomia obetovaných akékoľvek množstvo.

Veď nakoniec plné právo na život má len najužšia elita najbohatších a najmocnejších, zatiaľ čo všetci ostatní a všetko ostatné je tu len na to, aby slúžilo ich zámerom. A ak sa tieto zámery podarí uskutočniť, potom aj tak bude predsa nakoniec počet všetkých týchto zbytočných ľudí zregulovaný na „zlatú miliardu“ otrokov elity, ktorá im milostivo dovolí živoriť odmenou za to, že jej môžu slúžiť.

Toto všetko stelesňovala prezidentská kandidátka Hillary Clintonová, pričom ona samotná bola iba poslušnou bábkou a poslušným nástrojom v bezohľadných rukách elity.

Donald Trump, aj napriek všetkým jeho chybám predstavoval naopak vzburu proti snahám mocenskej elity. Predstavoval odpor obyčajných ľudí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty a budujú Ameriku voči elite najbohatších a najmocnejších. Tí totiž mnohokrát iba špekulatívne profitujú z ich práce a vo svojej zaslepenej chamtivosti a mocibažnosti chcú dohnať Ameriku i svet do novej veľkej vojny dúfajúc, že sa na nej zase opäť dobre nabalia tak, ako tomu bolo v podstate doteraz vždy vo všetkých posledných vojnách.

Nech už je to akokoľvek, nech si už boli bežní Američania všetkých týchto vecí plne vedomí, alebo ich vnímali a vytušili iba podvedome, každopádne sa im podarila veľká vec. Podarilo sa im aspoň dočasne zvíťaziť nad chobotnicou moci a jej propagandistickými mediálnymi lžami.

A práve týmto prehliadnutím a prebudením sa obyčajného amerického občana dostal svet šancu. Dostalo sa mu uvoľnenia napätia a priestoru pre rozvíjanie normálneho a pokojného života. Dostalo sa mu toho, o čo by s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel po zvolení Hillary Clintonovej, ktorá by v poslušnom plnení príkazov elity iba stupňovala napätie a hnala svet k seba zničujúcemu konfliktu.

Bol nám teda všetkým darovaný čas. Tento čas, ako sa vraví v ekonomike, však „nesmie byť bez úžitku prejedený“, to jest premrhaný. Tento čas musí byť správne využitý, pretože deštruktívna temnota, skrývajúca sa za zámermi najbohatších a najmocnejších nášho sveta sa so stopercentnou istotou nevzdala svojich zámerov.

Ako ale má svet správne využiť darovaný čas?

Ľudia by mali v prvom rade pochopiť, že tam, kam sme sa dostali na sklonku roku 2016, to jest na prah novej svetovej vojny, sme sa dostali práve prostredníctvom hodnôt, ktoré preferujeme a ktoré vo všeobecnosti považujeme za dôležité a prioritné.

Aké sú to „hodnoty“?

Peniaze, majetky, kariéra, moc, postavenie, sláva, užívanie si a konzumný spôsob života. Absolútne a bezvýhradné podriadenie sa týmto „hodnotám“ však so sebou nevyhnutne prináša bezohľadnosť, chamtivosť, podvod, klamstvo, nečestnosť, nespravodlivosť, nemravnosť a mnoho iného. Lebo absolútna a bezvýhradná orientácia na hodnoty nižšieho druhu nemôže so sebou prinášať nič iného, ako iba nízkosť a zlo. Zlo, ktoré sa nabaľuje ako lavína, aby nakoniec dopadlo na svet v jeho najhroznejšej podobe, vo forme vojnového šialenstva.

Nikto samozrejme netvrdí, že mať peniaze, majetok, určité postavenie, atď je zlé. Nikto netvrdí, že je zlé užívať si radostí tohto sveta. Zlé však je, ak sú v hierarchii ľudstva tieto hodnoty na prvom mieste. Ak už nad nimi, alebo aspoň popri nich nič nie je a jedine oni sú tým najdôležitejším, o čo ľudia usilujú.

Ak totiž nepostavíme vysoko nad peniaze, majetky, kariéru, moc, slávu, či užívanie si česť, spravodlivosť, ľudskosť, dobro, mravnosť a ušľachtilosť, stratíme to najpodstatnejšie, čo z nás robí ľudí a prostredníctvom čoho by sme mohli poľudštiť svoj prístup k peniazom, majetkom, moci, k užívaniu si radostí života, či k čomukoľvek inému.

Jednoducho povedané, iba prostredníctvom cností sa človek stáva človekom. Človekom, schopným pristupovať ku všetkému v živote správne.

Naopak, absencia cností berie ľuďom potrebný nadhľad nad vecami a oni sa stávajú ich otrokmi. Otrokmi peňazí, majetkov, moci, kariéry, slávy, či užívania si. Tým pádom sa im však tieto veci stávajú prekliatím namiesto požehnania, pretože k ich nadobudnutiu neváhajú použiť akýchkoľvek menších, či väčších nemorálností. Neváhajú sa stať jedni druhým vlkmi.

Ľudstvo bez cností je ľudstvom kráčajúcim cestami zla. A toto zlo postupne prerastá celou spoločnosťou a silnie až do takej miery, že napokon vyústi do podoby zničujúceho vojenského konfliktu, ako do akéhosi vrcholného bodu koncentrácie všetkého zla.

Ak náš svet dokázal prostredníctvom zvolenia Donalda Trumpa odvrátiť toto zlo, pretože ľudia konečne vedome, alebo aspoň podvedome pochopili, že „hodnoty“ ktorými žijú a ktorými nás ustavične masírujú médiá poplatné záujmom elity nebudú asi správne, ak sme prehliadnutím aspoň určitej časti obyvateľstva získali ešte šancu, musí byť táto šanca využitá. Bezpodmienečne využitá k nadobudnutiu vyššie spomínaných cností, ktoré postavíme vysoko nad všetky ostatné hodnoty, pretože jedine tak budme stáť správne, čiže v princípoch dobra a našim údelom nemôže byť potom nič iného, ako dobro.

Ak ale ľudia opäť premeškajú darovaný čas a nevyužijú ho k nadobudnutiu cností, ak budú aj naďalej bezvýhradne slúžiť iba peniazom, majetkom, moci, kariére, sláve, užívaniu si, konzumu, či iným podobným „hodnotám“ ignorujúc a prehliadajúc cnosti, zlo takýmto spôsobom nimi samými živené a podporované napokon zhustne natoľko, že sa znovu po nejakej dobe nevyhnutne dostaneme na pokraj toho, o čo zlu vždy v konečnom dôsledku ide. Na pokraj skazy a pustošenia ako vrcholného ideálu zla, zhmotneného do podoby seba zničujúceho vojenského konfliktu.

Až sa teda prostredníctvom nášho vlastného života bez cností opäť dostaneme k podobnému zlomovému momentu, ako koncom roka 2016, môže sa nám stať, že zlo, stelesnené snahami svetovej elity bude schopné prevážiť misky váh na svoju stranu a náš svet nedostane žiadnu podobnú šancu, akú dostal v súčasnosti zvolením Donalda Trumpa. Potom totiž nakoniec, v nevyhnutnom reťazení udalostí môže dôjsť k tomu, že zhubné dôsledky našej vlastnej nemorálnosti a nášho vlastného ignorovania cností nás všetkých, alebo aspoň prevažnú časť jednoducho vymažú z povrchu zemského.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Mar 09, 2017 17:08

Človeče buď človekom! Aj v intimite!


Vopred upozorňujem, že tento text je určený iba ľuďom, ktorí akceptujú duchovný rozmer bytia. Mnohí z nich sa totiž domnievajú, že ak uzavrú cirkvou posvätený manželský zväzok znamená to, že pri uspokojovaní svojej telesnosti môžu v rámci neho robiť absolútne čokoľvek. Že úplne všetko, čo činia pri plnení svojich manželských povinností je tým pádom prípustné a počestné.

Toto je ale zásadný omyl, pretože skutočnú posvätnosť môžu dať vzájomnému telesnému spojeniu iba partneri samotní, pričom rôzne nemravné, ba až zvrátené praktiky ich manželskú intimitu poškvrňujú a znečisťujú. A nijaká sviatosť manželstva na tom nemôže absolútne nič zmeniť. Nemôže posvätiť a očistiť to, čo je nemravné a nečisté.

Tí, ktorí chcú stáť v tomto smere správne tak, ako by ako skutočné ľudské bytosti stáť mali si musia uvedomiť, že k manželskému telesnému aktu je treba pristupovať s určitou mierou čistoty a ušľachtilosti. To môže ich pudovo zmyselnú vášeň pozdvihnúť na vyššiu, ušľachtilejšiu a ľudskej bytosti dôstojnejšiu úroveň.

Vezmime si napríklad skutočnosť, že zvieratá zostávajú pri tomto akte čisté a prirodzené. Ale ľudia nie, pretože práve ich rozum, ktorý zvieratá nemajú, sa im stáva kameňom úrazu. Pretože mnohokrát práve vo svojej mysli a fantáziách strhujú tento akt do nízkosti, ba často až do zvrátenosti.

A jedinci, ktorí nie sú ešte celkom mravne otupení to aj jasne cítia, avšak pokiaľ žijú v manželskom zväzku, posvätenom nejakou cirkvou uspokojujú sa zvyčajne tým, že práve oným cirkevným posvätením je to úplne v poriadku. Tým ale iba prehlušujú vlastné svedomie, ktoré každú bytosť upozorňuje, že pri uspokojovaní svojej telesnosti prekročila hranicu od mravne, a teda duchovne akceptovateľného k mravne i k duchovne neakceptovateľnému. Že človek prekročil určitú hranicu a klesol pod vlastnú dôstojnosť.

Tieto skutočnosti vyciťuje naozaj každý, či už veriaci, alebo neveriaci. Záleží čisto iba na jednotlivom človeku, či bude akceptovať tiché napomínanie svojho svedomia a bude sa snažiť aj pri tomto akte zachovávať určitú úroveň mravnosti a ušľachtilosti, hodnej bytosti zvanej človek, alebo bude toto vnútorné nabádanie ignorovať a svojim oddávaním sa nemravnosti a nízkosti klesne hlboko pod vlastnú úroveň.

Treba totiž vedieť, že pri vysokých kritériách mravnosti sú ľudia schopní dosiahnuť až čohosi takého, ako je nepoškvrnené počatie. To jest počatie, pri ktorom nie je vzájomné telesné spojenie poškvrnené zmyselnou nečistotou, čoho nevyhnutným dôsledkom musí byť úplne iná kvalita plodu, ako pri počatí zmyselnosťou poškvrnenom.

Bude preto určite veľmi poučné pozrieť sa na to, ako tomu bolo v skutočnosti v prípade Márie z Nazareta. Mária mala vnútorné videnie, v ktorom jej bolo zvestované, že sa jej narodí Boží Syn a že bude počatý z Ducha Svätého.

Na zemi sa však môže zrodiť nový človek jedine zo vzájomného telesného spojenia muža a ženy, pretože práve takto to funguje v zákonitostiach nášho univerza, utvorených podľa Vôle Stvoriteľa.

A Syn Boží, ktorý ku nám zavítal na našu zem napokon sám zdôraznil, že neprišiel zákony rušiť, ale naplniť. A preto musel byť aj v prípade jeho pozemského príchodu naplnený zákon nevyhnutného spojenia muža a ženy, predchádzajúci zrodeniu každého nového človeka.

Tentokrát však išlo o počatie nepoškvrnené, pretože Mária, vnútorne silno upriamená na splnenie veľkého prisľúbenia zo Svetla, prežila nepoškvrnené telesné spojenie s rímskym stotníkom Kreolom, ktorého milovala. Kreolus jej sľúbil, že po svojom návrate do Ríma požiada cisára o ukončenie svojej vojenskej služby, vráti sa do Nazareta a vezme si Máriu za manželku.

Ale žiaľ, trvalo to tak dlho, že Mária kvôli pokračujúcemu tehotenstvu, ako i kvôli židovským zvykom už nemohla viac čakať a preto bola duchovne privedená k Jozefovi, ktorý sa mal stať jej náhradnou pozemskou ochranou a záštitou.

No a napokon v čase, kedy do rastúceho detského telíčka vstupuje duša, do lona Márie z Nazareta zostúpil prostredníctvom Ducha Svätého Syn Boží Ježiš.

Čo však má byť vzhľadom k našej téme týmto všetkým povedané? No predsa to, že ideálu nepoškvrneného počatia môže na zemi dosiahnuť každý ľudský pár, ktorý bude pri telesnom spojení dbať o čistou a ušľachtilosť. A to tým, že budú ľudia vo svojej mysli i v celom svojom živote upriamení k vysokým a vznešeným ideálom, ako je dobro, láska, ohľaduplnosť, čestnosť, vnútorná čistota a duchovnosť.

Za takýchto okolností ich to potom nebude ani pri telesnom spojení strhávať nadol, až k živočíšnej zmyselnosti, čím sa ich telesné spojenie, ako i počatie z neho stane nepoškvrneným. Nepoškvrneným nízkou zmyselnosťou, ale ušľachtilé a ľudskej bytosti hodné.

A ak sa ušľachtilé vnútorné naladenie v zmysle vyššie spomínaných hodnôt stane úplne prirodzeným a bude teda prirodzene pokračovať aj po počatí, duša, ktorá sa v príslušnom čase vtelí do tela plodu nemôže byť iná, ako krásna a ušľachtilá, pretože budúca matka si práve stavom svojho vnútra takúto dušu pritiahla. Lebo jednoducho ovocím ušľachtilosti môže byť len ušľachtilosť, zatiaľ čo ovocím nízkosti môže byť len nízkosť.

Takýmto spôsobom môžu teda ľudia svojim prístupom k intimite posúvať náš svet k lepšiemu, vyššiemu a krajšiemu. Alebo ho môžu naopak strhávať stále nižšie a hlbšie, až do úplnej mravnej a neskôr nevyhnutne aj reálnej skazy.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Apr 06, 2017 15:15

Bratia Slovania! Nemajú nás za nič!


Viete o tom, že existuje plán elity najbohatších a najmocnejších nášho sveta na zredukovanie ľudstva na zlatú miliardu? A viete, aká má byť rasová a národnostná skladba tejto miliardy, ktorá má slúžiť elite? Viete o tom, že jej najväčšiu časť majú tvoriť predovšetkým národy západného sveta, pričom mnohé slovanské národy majú byť úplne vyhladené? Alebo z nich má byť ponechaný iba nepatrný zlomok, určený na zabezpečovanie základnej obslužnosti území, ktoré pôvodne osídľovali.

Ak neveríte, zadajte si do internetového vyhľadávača názov: „Harvardský a Houstonský projekt - Plán na likvidáciu Slovanov“. Ide o mimoriadne zaujímavý dokument, ktorého charakter dokonale vystihuje táto malá ukážka:

„Ukrajinec si bude myslieť, že bojuje proti Rusku, že bojuje za svoju slobodu. Bude si myslieť, že nakoniec dosiahol slobodu. No vtedy sa dostane do úplnej závislosti od nás.“

„V tejto vojne hlupákov budú slovanskí hlupáci oslabovať seba, ale posilňovať nás, hlavných organizátorov vzájomných vojen, pričom v krvavých udalostiach nebudeme priamo účinkovať.“

Takéto sú teda zákulisné praktiky elity západného sveta, pričom nadradenosť západu je už aj dnes jasne badateľná každému, kto ju vnímať chce. Rukolapným dôkazom toho, že sme pre nich iba ľuďmi druhej kategórie je trebárs stará známa skutočnosť rozdielnej kvality potravín, ktoré sa v rovnakom obale, v rovnakej váhe a v rovnakej cene predávajú na západe a na východe Európy.

Rozdielna je iba kvalita! Ľuďom druhej kategória musí totiž stačiť aj druhoradá! Aj odpad!

A to ani nehovoriac o národoch Afriky, či iných zaostalejších krajinách, ktorých obyvateľstvo je týmito nadľuďmi považované za bytosti tretej kategórie. Celkom otvorene o nich totiž hovoria, ako o treťom svete. Takto pekne to majú všetko rozdelené.

Spomínaná, plánovaná cesta k nášmu zotročeniu, ale i k zotročeniu iných národov má však svoje fázy. Prvou fázou je zotročenie ekonomické, ktoré je viacmenej realitou.

Druhou fázou je zotročenie mentálne a treťou zotročenie totálne, s možnosťou ľubovoľného rozhodovania o živote a smrti a o bytí a nebytí.

V súčasnosti sa v plnom prúde pracuje na zotročení mentálnom, ktorého podstatu dokonale vystihol už Goethe slovami: „Niet väčšieho otroka ako ten, ktorý si vo svojom zotročení myslí, že je slobodný.“

Tieto Goetheho slová sa vo svojej zvrátenej podobe stali hlavným princípom mentálneho podmanenia si slovanských národov strednej Európy, ale samozrejme nie len ich. Jeho podstata spočíva v tom, že lúpežník, škodca, zotročovateľ a podvodník vystupuje navonok ako zástanca ľudských práv a demokracie. Ako nositeľ prosperity a svetlej budúcnosti ľudstva.

Pod maskou podobných, krásnych ideálov a za aktívnej spolupráce západu poplatných, judášskych médií je medzi jednotlivými národmi cielene vytváraný a udržiavaný takýto klamlivý obraz. Sú im zároveň neustále mediálne podsúvané správne myšlienky, správne názory, správny životný štýl i správne hodnoty.

Je až neuveriteľné, ako ľahko sme podľahli a stále podliehame tomuto vymývaniu mozgov. Je až neuveriteľné, ako ľahko sme sa zriekli nášho pôvodného, hodnotného a zdravého, a prijali sme to povrchné, prázdne a choré, čo hodnoty iba predstiera. Je neuveriteľné, ako bezmyšlienkovite a nekriticky sa mnohí klaňajú všetkému, čo k nám prichádza zo západu, i samotnému západu, hoci ten nás v podstate nemá za nič.

Sú mnohí, ktorí zrádzajú vlastné národy čisto pragmaticky, teda pre peniaze. Sú však tiež mnohí, ktorí tak činia vo svojej naivite čisto z vlastného presvedčenia. Z ich radov pochádzajú takzvaní užitoční hlupáci, ktorí stoja na strane nepriateľov národa, skrývajúcich sa za masku jeho priateľov.

A keďže oficiálne médiá dávajú priestor jedine podobnému, prozápadnému typu ľudí, vyzerá všetko úplne inak, ako v skutočnosti je. Podvodníci, judáši a ich poskokovia vyzerajú ako nositelia krásnych ideálov a tí, ktorí vnímajú toto pokrytecké klamstvo a stavajú sa proti nemu sú označovaní za nacionalistov, konšpirátorov, rusofóbov, xenofóbov, islamofóbov a ešte neviem akých iných fóbov.

A tak veľká väčšina ľudí žije v úplne naruby prevrátenej realite, v ktorej je čierne mediálne označované ako biele a biele ako čierne. V ktorej je nepriateľ národa označovaný ako jeho priateľ a jeho priateľ a zástanca ako jeho nepriateľ. Je to skutočne stav, rovnajúci sa absolútnemu mentálnemu vyšinutiu, ktoré je ale samozrejme cielené.

To však, že nás naši takzvaní západní priatelia, boli schopní takýmto spôsobom oklamať a stále nás klamú je len naša vina. Veď predsa už v evanjeliách sa jasne píše: Dávajte si pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale v skutočnosti sú to draví vlci.

My sme však vo svojej slovanskej, dobrosrdečnej naivite, ale aj vo svojej povrchnosti myslenia prehliadli toto upozornenie a naopak, naši nepriatelia si dali a stále dávajú mimoriadne záležať na tom, aby vyzerali ako baránkovia. Sú to však naozaj vlci, ktorí chcú trhať a roztrhať! A ak sa vám zdá toto tvrdenie prehnane radikálne, vrelo odporúčam štúdium vyššie zmieneného Houstonského a Harvardského projektu.

Je už naozaj načase pochopiť, čo sa v skutočnosti deje pod navonok ľúbivo prezentovaným povrchom. Je načase prehliadnuť realitu nášho rafinovaného mentálneho zotročenia, ktoré je vykonávané tak inteligentne a sofistikovane, že zotročení, presne v duchu citovaných Goetheho slov žijú v domnienke, že sú slobodní. A v snahe hájiť svoju slobodu sa pridávajú na stranu zotročovateľov, prispievajúc tým k vlastnému zotročeniu.

Pokiaľ toto ľudia neprehliadnu, budú musieť zostať v otrockom područí a v porobe. Budú musieť zostať iba lacnou pracovnou silou a ľuďmi druhej kategórie, kŕmenými druhotriednymi potravinami, ktorých mladá generácia bude odchádzať robiť sluhov západnému svetu. A nakoniec budú zotročení totálne a absolútne, so všetkými katastrofálnymi dôsledkami, ktoré to so sebou prinesie.

Zdvihnite preto z prachu svoju hrdosť bratia východní Slovania! Zodvihnite hlavu a prestaňte sa ponížene poklonkovať všetkému, čo k vám prichádza zo západu. A hoci je tam mnoho dobrého, i vy máte čo ponúknuť. Nie ste totiž o nič horší, ako oni.

Lebo aj napriek tomu, že ste tak nepochopiteľne ľahko prepadli zvonku prichádzajúcej nízkosti a balastu, vo vašom vnútri a vo vašej duši sa predsa len ešte skrývajú vysoké hodnoty. Hodnoty ducha a pravej slovanskej dobrosrdečnosti. Hodnoty dobra, mravnosti, ľudskosti a skromnosti. Sú tam, v hĺbke vašich duší, ibaže prekryté dnešným konzumným balastom. Dajte im v sebe vyrásť a rozkvitnúť. Nechajte ich prerásť do svojho každodenného života.

Buďte svojskými a autentickými! Staňte sa veľkými veľkosťou svojej vlastnej, slovanskej podstaty a nie tým, že sa budete snažiť napodobňovať veľkosť iných, ktorá pre vás aj tak navždy zostane vnútorne cudzou.

Lebo čas Slovanstva práve prichádza, zatiaľ čo čas národov západu pomaly končí. Žiaľ, z podvedomého vyciťovania tejto skutočnosti vzniká v mnohých z nich neprajnosť a nenávisť, ktorá spôsobuje, že sú úmyselne hádzané polená pod nohy tým, ktorí majú prevziať štafetu ďalšieho vývoja civilizácie. A to sú Slovania!

Staňme sa preto čo najrýchlejšie vnútorne i navonok hodnými toho, čo sa ku nám ako nejaké určenie približuje smerom z budúcnosti. Lebo čím tmavšia a nepreniknuteľnejšia je temnota noci súčasného úpadku ducha a všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt, tým bližšie je svitanie! A my bratia nedopusťme, aby nás toto nadchádzajúce svitanie zastihlo duchovne, morálne a mravne nepripravených.

Lebo našimi najväčšími nepriateľmi nie sú naši nepriatelia, skrývajúci sa za priateľov, ale predovšetkým naše vlastné necnosti. Náš vlastný, fatálny nedostatok hrdosti, s ktorým sa ponížene skláňame pred tými, ktorí toho nie sú vôbec hodní. Pred tými, ktorí nás tým viac nemajú za nič, čím viac sa pred nimi skláňame.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Apr 27, 2017 15:47

Zobuďme sa! Otčenáš nikdy nebol len modlitbou!


Modlitba Otčenáš nebola nikdy tým, za čo ju ľudia po celé stáročia považovali. Nikdy totiž nebola iba modlitbou, to jest niečím, čo má byť odriekané v domnení, že práve používaním týchto slov sa správne modlíme.

Otčenáš je v skutočnosti niečím oveľa väčším! Je to praktický návod, ako má človek žiť a o aké hodnoty má vo svojom živote usilovať.

Skladá sa z dvoch časti. V prvej nám je ukázané, ako máme pristupovať k Stvoriteľovi a v druhej, ako máme pristupovať k svojmu vlastnému životu. Čiže, čo si v ňom máme predovšetkým priať.

„Otčenáš, ktorý si na nebesiach!“ Tieto slová znamenajú, že človek uznáva otcovskú autoritu Boha. Voči nej totiž stojí a vždy bude stáť ako dieťa. A tak, ako je pre dieťa ranného veku bezvýhradnou autoritou autorita jeho rodičov, ktorých poslúcha, pretože mu chcú iba dobre, tak má byť pre nás všetkých bezvýhradnou autoritou náš Pán. Autoritou, pred ktorej Vôľou sa v hlbokej detskej dôvere skláňame.

„Posväť sa meno tvoje!“ Ide o vyjadrenie hlbokej úcty a posvätnosti. Tú máme preukazovať Pánovi a všetkému, čo s ním súvisí. A teda i jeho menu!

„Príď kráľovstvo tvoje.“ To nie je nijaká prosba, ani nijaké pokorné, alibistické očakávanie. To je sľub! To je záväzok! To je vyjadrenie odhodlania k činu! Práve nimi, konkrétnymi činmi a reálnym jednaním v každodennom živote má totiž každý z nás prispieť svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných schopností k tomu, aby mohlo prísť na zem kráľovstvo nebeské. Našim vlastným pričinením a za nášho vlastného spolupôsobenia.

„Buď Vôľa tvoja.“ Tieto slová sú opäť záväzkom pre každého, kto ich vyslovuje. Záväzkom, že sa bude snažiť vo svojom živote zohľadňovať Vôľu svojho Otca. A to nie len vo svojich slovách a činoch, ale aj vo svojich myšlienkach a citoch. Vôľa Otcova sa teda má stať merítkom a kritériom absolútne všetkého, čo človek činí a čo sa ešte len učiniť rozhoduje.

Jej plneniu však nevyhnutne predchádza jej znalosť. Jej dokonalé pochopenie, aby sme mohli na základe jej poznania správnym spôsobom formovať svoj život. Nie je totiž možné plniť niečo, čo nepoznáme, alebo čo síce poznáme, ale iba povrchne a nedostatočne.

Kto nechce poznávať Vôľu Najvyššieho, nemôže ju plniť a kto ju neplní, nevyhnutne tým sám na seba privoláva negatívne spätné účinky. Lebo ako už bolo povedané, Otcova Vôľa nám chce iba dobro a ak ju odmietame, môže sa nám dostať jedine protipólu dobra, čiže zla.

Lebo nasledujúce slová: „ako v nebi, tak i na zemi“ v ich ďalekosiahlom dosahu znamenajú, že v blaženosti dobra, v ktorej žijú obyvatelia raja žijú iba preto, lebo poznajú a bezvýhradne naplňujú Vôľu Otcovu. A na zemi môže byť ako v nebi jedine vtedy, ak aj tu budú ľudia jednať rovnako.

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ - tak začína druhá časť Otčenáša. Naznačuje nám, že sa máme starať o nadobúdanie chleba každodenného, ako i všetkých svojich ostatných potrieb, avšak ako na prvoradé musíme vždy dbať na Vôľu Otcovu. Uspokojovanie našich potrieb sa nám nikdy nesmie stať absolútne všetkým, aby sme nakoniec, v bláznivom ošiali ich nikdy nekončiaceho napĺňania úplne zabudli na svojho Otca a jeho Vôľu tak, ako sa to stalo ľuďom súčasnej doby.

„A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Kto dokáže odpustiť, tomu bude odpustené. Kto ale odpustiť nedokáže, ten sám nemôže očakávať žiadneho odpustenia.

Každý z nás sa vo svojom živote previnil voči svojim blížnym, i keď dakedy nechtiac. A voči každému z nás sa previnili naši blížni. Mnohokrát i veľmi bolestne. Ak ale my im nebudeme schopní odpustiť ich previnenia voči nám, nemôžu byť odpustené ani tie naše voči druhým.

Neschopnosť odpustiť a ustavičné jatrenie starých rán a vín je totiž nešťastím nášho sveta i každého jednotlivca, ktorý tak činí. Ukážme si to na príklade zo súčasnosti:

Existujú krajiny, ktorým svojho času Rusi ublížili, ako napríklad Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, či Ukrajina. Ich neschopnosť odpustiť ani po mnohých desiatkach rokov však v súčasnosti prerastá až do nenávisti. A ich nenávisť, obratne využívaná ľuďmi so svetovládno mocenskými záujmami vytvorila z týchto krajín výbušné zóny, naplnené obrovským potenciálom nenávisti, schopným prerásť až do veľkého, svetového konfliktu mocností.

Lebo neschopnosť odpustiť prináša nenávisť, nenávisť plodí konflikt a konflikt prináša skazu. Na nenávisti, ako na niečom silne deštruktívnom nie je jednoducho možné konštruktívne budovať a je smutné, že trebárs súčasná politická orientácia Ukrajiny je postavená práve na nenávisti, prameniacej z neschopnosti odpustiť. Na nenávisti, opierajúcej sa o fašistickú minulosť a fašistické tradície. A podobná atmosféra vládne i v pobaltských krajinách.

Áno, niekedy býva naozaj ťažké odpustiť, ak nám niekto veľmi ublížil. Chce to dakedy čas a bolo by pokrytecké podávať si ruky, ak to vnútorne tak necítime. Je však potrebné pracovať na odpustení, aby sme k nemu mohli napokon dôjsť. Hojivý čas nám môže byť nápomocným k tomu, aby sme sa nakoniec zbavili ťažoby krívd a dokázali odpustiť vo svojom srdci. Lebo jedine odpustením je možné pretnúť reťaz zla, ktoré by muselo vo svojom ďalšom stupňovaní až do nenávisti priniesť veľa nepredvídateľného nešťastia nám samotným i nášmu okoliu.

„A neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého.“ Veľké je pokušenie, spočívajúce v nadhodnocovaní našej vlastnej, egoistickej, ľudskej vôle. Veľmi veľké je pokušenie stavať svoju malú a nedokonalú vôľu nad Vôľu nášho Otca. Avšak práve týmto spôsobom sa vzďaľujeme dobru a vydávame na cesty zla.

Je preto potrebné zbaviť sa tejto prvotnej príčiny zla. A to hoci aj prežívaním nami samými takýmto spôsobom privolaného utrpenia, v ktorom pochopíme, aká falošná a nedokonalá je naša vlastná vôľa. V ktorom pochopíme, že naša svojvôľa je v podstate otvorenou bránou ku zlu, zatiaľ čo radosť, šťastie, mier a vnútorné naplnenie spočívajú iba v plnení a zohľadňovaní dokonalej Vôle Najvyššieho.

Ale keďže dnes žijeme v dobe materializmu a absolútneho odtrhnutia od Boha, „modlia“ sa súčasní ľudia svojim spôsobom života nasledovný anti otčenáš:

Čosi také, ako Boh je im úplne ľahostajné a nepredstavuje to pre nich vôbec nijakú autoritu.

Jeho meno im nie je vôbec sväté a sú ho preto schopní povláčiť v najneuveriteľnejšej špine.

Nezaujíma ich nijaké kráľovstvo nebeské, ktoré by sa mali snažiť vytvárať na zemi. Naopak, budujú si svoje vlastné kráľovstvo. Kráľovstvo povrchného lesku a krivých zrkadiel, pod ktorého vonkajšou fasádou na obdiv vystavovaných ušľachtilých ideálov sa skrýva faloš, nízkosť, skazenosť, túžba po moci a neuveriteľná ľudská malosť.

Ľudí nezaujíma nijaká Vôľa Najvyššieho. Majú záujem len o napĺňanie svojej vlastnej vôle a preto nemôže byť na zemi tak, ako v nebi, ale je na nej ako v pekle, plnom zloby, chamtivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, egoizmu, závisti, zvrhlosti a mnohého iného.

Získavanie chleba každodenného, ako i ostatné napĺňanie svojich potrieb sa uskutočňuje tak, že sa bezohľadne odtrháva chlieb každodenný od úst iným a nenásytná chamtivosť jedných pripravuje o tie najzákladnejšie potreby druhých.

Ľudia neodpúšťajú svojim vinníkom, ale naopak, živia a stupňujú svoju nenávisť. A ich nenávisť, podporovaná zvrhlými elitami nášho sveta je stupňovaná až k hranici novej, celosvetovej vojnovej katastrofy s víziou jadrovej vojny, ako poslednej bodky za históriou civilizácie na našej planéte, odvrátenej od Vôle Božej.

Vo svojej domýšľavosti a pýche upadajú ľudia dneška do márnivého pokušenia o veľkosti vlastnej vôle, ktorá ako divé zviera odtrhnuté z reťaze ženie svet do nešťastia a skazy. Vo svojej slepote nepoznávajú zlo, ktorému v ústrety sa bezhlavo ženú uctievaním vlastnej vôle. Zlo, ktorého katastrofálne dôsledky od nich nemôžu byť odvrátené, pretože tak oni sami chcú.

V maximálne jednoduchom súhrne to teda znamená, že život v súlade s múdrosťou, obsiahnutou v Otčenáši musí ľuďom priniesť kráľovstvo nebeské na zemi. A v ich osobnom živote šťastie, radosť a mier.

Naopak, anti otčenáš súčasného spôsobu života je istou cestou, smerujúcou k záhube ľudstva i celej našej planéty. K záhube, ktorá sa ku nám všetkým s desivou rýchlosťou približuje. K záhube, ku ktorej kráčame vnútorne rozorvaní, nenaplnení a na míle vzdialení od prežívania skutočného, hlbokého a pravého šťastia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Máj 25, 2017 16:44

Neuveriteľné, ale doba temna stále trvá!


Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

O stredoveku sa zvykne hovoriť, ako o dobe temna. Pozrime sa však teraz na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogickou s najsúčasnejším a najaktuálnejším dianím.

Jedná sa o násilné rozpustenie rádu templárov okolo roku 1300. Išlo o rád, združujúci v sebe stav duchovný so stavom rytierskym. Jeho členovia žili ako mnísi, ale boli zároveň bojovníkmi, pretože ich poslanie spočívalo v ochrane pútnikov, smerujúcich k Spasiteľovmu hrobu.

Išlo o rád veľmi ctený a vážený. Každý vyšší európsky šľachtický rod si považoval za česť vstup jedného zo svojich potomkov do rádu. Samozrejme, že k prírastku nových členov dochádzalo s imaním a darmi, zodpovedajúcimi ich spoločenskému postaveniu, na základe čoho sa rád templárov stal jedným z najbohatších a najmocnejších rádov v Európe. Vlastnil mnoho hradov a veľké materiálne bohatstvo, ktoré ešte rozširoval svojimi obchodmi.

A práve bohatstvo sa mu stalo jeho skazou. Preň sa totiž stal tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Ten sa rozhodol privlastniť si ho a naplniť ním svoju prázdnu štátnu pokladnicu.

A tak začalo zo strany Filipa IV. bezohľadné a rafinované prenasledovanie rádu templárov, pričom práve v tomto jeho jednaní môžeme nájsť onú spomínanú, neuveriteľnú paralelu s našou súčasnosťou, kedy sa zlodej, usilujúci sa o privlastnenie si majetkov druhého prostredníctvom jeho likvidácie pokrytecky a nehanebne stavia do úlohy ochrancu práva. V prípade Filipa IV. do úlohy ochrancu pravej a čistej kresťanskej viery.

Jeho prvým rafinovaným krokom bolo prijatie tézy, že ako kresťanský kráľ má povinnosť hájiť čistotu kresťanstva. A okamžite sa aj razantne chopil jeho obhajoby, pretože kráľovými poskokmi dosadení falošní svedkovia obvinili príslušníkov rádu templárov z tých najneuveriteľnejších zvrhlostí, ktoré vraj potajme praktizujú. Krivé obvinenia zámerne rozšírili medzi pospolitý ľud, aby bola verejná mienka na strane kráľa, keď sa začne s vyšetrovaním.

No a vyšetrovania z podozrenia kacírstva sa chopil hlavný francúzsky inkvizítor, čomu samozrejme plne zodpovedali i metódy výsluchov. Po mnoho týždňovom neľudskom mučení sa nakoniec „kacíri“ priznali ku všetkým svojim zvrhlostiam, len aby od seba odvrátili ďalšie týranie. Nakoniec došlo k ich upáleniu a zhabaniu ich movitého i nemovitého majetku.

A tak sa stalo, ako už toľkokrát v histórii, že zlodej a vrah, sám seba vyhlasujúci za ochrancu najušľachtilejších princípov dosiahol manipuláciou práva a verejnej mienky to, že nevinné obete boli označené za zvrhlé kreatúry a tak s nimi bolo i podľa „práva“ naložené, zatiaľ čo skutočné zvrhlé kreatúry boli pasované za ochrancov dobra, spravodlivosti a práva.

Tento základný model sa zopakoval v dlhej histórii ľudstva nespočetne krát a v najrozmanitejších obmenách. A žiaľ, opakuje sa aj v dnešnej dobe, iba v inej forme a v novom šate, pričom podstata je stále taká istá. Žiaľ, väčšina ľudí je tak povrchná a slepá, že nie sú schopní vybadať ten istý rukopis. A to ani vtedy, ak ich niekto na to priamo upozorní. Jednoducho tomu neveria a považujú to za fikciu.

Aj dnes tu totiž máme určitú elitu najbohatších a najmocnejších, ktorí si chcú privlastniť celý svet a absolútne ho ovládnuť. Elitu, ktorá sama seba stavia do pozície ochrancu najušľachtilejších ideálov. Ochrancu ľudských práv, slobody a demokracie. V ich mene má morálne právo zlikvidovať a vojenský zdevastovať v preventívnych úderoch celé národy.

V skutočnosti žijeme v realite akéhosi sprisahania najbohatších a najmocnejších proti zvyšku sveta, pretože presne tak, ako bolo hlavným zámerom Filipa IV. Pekného iba získanie majetkov a bohatstva, tak je aj dnes jediným zámerom elity úsilie o peniaze, majetky a moc.

A ako Filip IV. nedbal na hrozné utrpenie, ktoré podstúpili ním neprávom obvinení v mučiarňach inkvizície, tak sa i dnes nehľadí na utrpenie státisícov, postihnutých nepokojmi, vojnami, či zámerne vyvolávanými prevratmi prostredníctvom takzvaných farebných revolúcií.

A ak náhodou neexistujú nijaké reálne dôvody k rozpútaniu želaného rozvratu, násilia, vraždenia a agresie, treba si ich jednoducho vymyslieť! Tak, ako chemické zbrane v Iraku. Alebo trebárs za pomoci svojich spojencov uskutočniť útok pod falošnou vlajkou, akým bol nedávny chemický útok v Sýrii a vyprovokovať napätie a reakcie, aké prispievajú k neustálemu vyhrocovaniu konfliktu.

Rozhodujúci je iba hmotný prospech, rozširovanie moci a geopolitické záujmy elity najmocnejších nášho sveta, pričom verejná mienka je modernými médiami cielene spracovávaná podobne, ako za čias Filipa IV. tak, aby podporovala záujmy elity a aby stavala do zlého svetla všetkých, ktorí sa odvažujú vzdorovať bezcharakternej arogancii moci.

A masy, povrchné, nemysliace a konzumné sebou nechávajú nedôstojne manipulovať, považujúc zločincov a vrahov za dobrodincov. A ich obete, na ktorých prírodné a materiálne bohatstvo sa ulakomili za nepriateľov len preto, že sa oprávnene snažia hájiť to svoje.

Lož a pokrytectvo súčasnej doby sú obrovské. Pod médiami cielene vytváranou humanistickou ilúziou sa však v skutočnosti skrýva to isté zlo, tá istá chamtivá túžba po peniazoch, majetkoch, územiach a moci, idúca za svojim cieľom aj cez mŕtvoly, aká tu bola pred stáročiami.

Žiaľ, iba zlomok ľudí je schopných prehliadnuť lož a zmanipulovanú skutočnosť, zatiaľ čo väčšina tomu podlieha. A podlieha tomu preto, lebo sami vo väčšine prípadov podliehajú najrozličnejším necnostiam. Podliehajú nečestnosti, egoizmu, chamtivosti, bezohľadnosti, hmotárstvu, konzumu, povrchnosti a mnohému inému, čo im v zakalení ich duševného zraku znemožňuje rozpoznať manipuláciu reality, vytvorenú na objednávku mocných. Ľudia žijú v matrixe fiktívnej reality a mnohí po celý svoj život nepochopia, ako sú v nej uväznení. Mnohí zase vedome, alebo nevedome spolupracujú na fungovaní a udržiavaní tohto systému, na základe čoho sa majú celkom dobre. A preto cez prizmu vlastného egoizmu nevidia dôvody, prečo by boli veci treba meniť.

Je to však všetko život v omyle! Je to tupá existencia na úrovni stáda oviec, hnaných presne tam, kam si žiada elita. A ak bude treba, aj na smrť! Aj do novej veľkej vojny! A ľudia to nevnímajú, pretože temné bremeno vlastných necností im znemožňuje prehliadnuť realitu manipulácie, v ktorej sa nachádzajú.

Aktívne sa vzopnúť tomuto zlu je však možné jedine vtedy, ak sa dokážme vzopnúť zlu v sebe samých. Ak jednoducho vezmeme vietor z plachiet Zlu, ktorému slúžia elity nášho sveta tým, že sa sami staneme lepšími. Že sa staneme spravodlivejšími, čistejšími a ušľachtilejšími! Že sa staneme nesebeckými a ochotnými pomáhať, pretože jedine svojim vlastným príklonom k dobru oslabíme princíp Zla.

V konečnom dôsledku tu totiž máme len zápas síl Zla so silami Dobra. A momentálne víťazia tie, ktoré väčšina ľudí živí a podporuje! To jest, sily Zla, podporované zlými a negatívnymi vlastnosťami miliónov.

Elity a prostredníctvom nich Zlo, v súčasnosti vládnuce svetu má teda svoju moc iba preto, lebo mu k nej my sami napomáhame. Ak sa však prikloníme vo svojich myšlienkach i vo svojom jednaní k dobru, okamžite tým zmeníme strategické rozloženie síl medzi pólom Zla a pólom Dobra. Okamžite tým oslabíme Zlo a posilníme Dobro.

Postavme sa teda za Dobro! Ale nie tak, aby sa nepovedalo, ale skutočne! Prostredníctvom svojho čistého myslenia a spravodlivého jednania! Prostredníctvom osobného rozvinutia všetkých ušľachtilých a vznešených cností! Buď to dokážeme a pričiníme sa tým k víťazstvu Dobra, alebo nás naopak úplne všetkých zhltne Zlo, pretože sme mu podliehali.

Potom však neplačme, že sme sa stali obeťami nejakej bezohľadnej svetovej elity, ktorá na zemi rozpúta zničujúce sily Zla trebárs prostredníctvom jadrovej vojny. My sami budeme spolu vinní, pretože svojim príklonom ku Zlu a svojimi necnosťami sme tomu dali potrebný mandát.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Jún 22, 2017 15:35

O bezprecedentnom evolučnom úpadku súčasnej Európy



Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Čo však akýmkoľvek spôsobom odmieta akceptovať prirodzený vývoj k čoraz vyššej duchovnosti a duchovnej zrelosti je tými istými zákonitosťami univerza odsúvané bokom, na vedľajšiu koľaj, ako duchovne neperspektívne a preto nevyhnutne smerujúce k záhube.

No a žiaľ, práve toto je stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Európa.

A pri tom Európa kráčala po celé stáročia relatívne správne! Bola totiž kresťanskou a hodnoty kresťanstva sa jej obyvatelia snažili vnášať do svojich životov. Samozrejme že viac, alebo menej efektívne, pričom nemožno nespomenúť i mnohé negatívne javy, akým bola trebárs inkvizícia, alebo náboženské konflikty a vojny. Každopádne však Európa, aj napriek všetkým svojim chybám predsa len stála v prirodzenom prúde duchovne evolučného vývoja univerza.

Žiaľ, zásadná trhlina v tomto vývoji sa začala objavovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia nástupom priemyselnej revolúcie. Množstvo technických výdobytkov vyvolalo totiž obrovské nadšenie z toho, čo všetko človek dokáže. Vyvolalo nadšenie z ľudských rozumových schopností a možností.

Duchovné začalo byť považované za čosi prežité, spiatočnícke a nemoderné. No a výsledkom tohto novo nastúpeného trendu je súčasný materializmus a ateizmus. Výsledkom je vznik nového náboženstva konzumu a užívania si. Náboženstva plného brucha a plných peňaženiek.

Ako však už bolo povedané na začiatku, všetko, čo nastúpi deštruktívny trend straty duchovnosti je samotné smerované k deštrukcii, pretože rozklad duchovnosti a s ňou neoddeliteľne spojenej mravnosti sa nevyhnutne, skôr alebo neskôr transformuje do podoby rozkladu vonkajšieho. Ak totiž v národoch stráca duchovnosť význam, z hľadiska duchovnej podstaty univerza stráca význam existencia takýchto národov, pretože sa odvrátili od chceného evolučného vývoja.

Európa sa v súčasnosti podobá starovekému Rímu tesne pre jeho pádom. Rímu, v ktorom v jeho začiatkoch vládol určitý poriadok a určitá morálka, zatiaľ čo pod vplyvom blahobytu a peňazí prúdiacich z provincií prepadol na svojom sklonku dekadencii, zvrátenosti, zvrhlosti a nemravnosti. Až nakoniec, kvôli svojmu hlbokému vnútornému hodnotovému rozvratu prestal byť schopný čeliť nájazdom barbarov.

I súčasná Európa sa zmieta v nemravnosti a najrozličnejších zvrátených trendoch, ktoré európske inštitúcie presadzujú ako normu. Nech už je to gender ideológia voľnej zámeny pohlaví, registrované partnerstvá, predčasná sexualizácia mládeže a podobne.

A rovnako, ako za čias Ríma začína byť aj Európa atakovaná novodobými barbarmi, ktorí prichádzajú, aby ju zrazili na kolená.

V evanjeliách sa píše: kde je telo, tam sa zhromaždia supy. To znamená, že všetko iba čisto hmotné, bez úsilia o duchovné je v skutočnosti mŕtve a ako mŕtve musí byť odstránené. A tak sa teda v súčasnosti v podobe migrantov a agresívneho islamu zlietajú do Európy supy, aby túto duchovnú mŕtvolu odstránili z povrchu zemského.

Migranti k nám prinášajú islam s jeho živelnou duchovnosťou. S duchovnosťou stredovekým spôsobom krutou, ale predsa len duchovnosťou, na rozdiel od duchovne vyprázdnenej, materialistickej, ateistickej a konzumnej Európy. Do popredia sa teda jednoznačne tlačí to, čo je schopné niesť ďalej štafetu duchovnosti, zatiaľ čo to, čo duchovnosť stráca je zákonitosťami univerza odsúvané bokom, smerom k úpadku a absolútnemu rozvratu.

O všetkých týchto skutočnostiach nehovorím snáď preto, že by som bol na strane islamu, ale preto, aby sme pochopili najhlbšie príčiny súčasného diania a tým poznali, v čom spočíva záchrana. A záchrana spočíva jedine v našom opätovnom zaradení sa do prúdu duchovnej evolúcie.

Môžeme totiž vystavať okolo celej Európskej únie päť metrový múr a môžeme vyhostiť úplne všetkých migrantov, ak ale nezastavíme vlastný duchovný a morálny rozklad a nezaradíme sa do prúdu duchovnej evolúcie, budeme atakovaní inými rozkladnými činiteľmi, aby sme nimi boli nakoniec, ako vývojovo neperspektívni úplne zničení.

Alláhu akbar! S týmito slovami na perách a v duši prichádzajú utečenci do Európy. A majú pravdu! Majú tisícnásobnú pravdu, pretože Boh je naozaj veľký! A jeho ignorovanie, jeho spochybňovanie, jeho zosmiešňovanie, jeho odsúvanie do ríše rozprávok sa nakoniec môže stať súčasnému, konzumnému európskemu živočíchovi osudným! V univerze, ktoré je duchovné sa totiž jednoducho nemožno vyhnúť tlaku duchovnej evolúcie, čo prakticky znamená, že máme iba tri možnosti.

Prvá možnosť spočíva v opätovnom návrate ku kresťanským hodnotám a k jeho kultivovanej duchovnosti, ktorá plne zodpovedá nášmu prostrediu, našej tradícii a našej mentalite.

Druhou možnosťou je, že budeme k duchovnosti donútení násilím, prostredníctvom kultúrne, ale i mentalitou absolútne inorodého islamu v jeho stredovekej podobe a s jeho stredovekými spôsobmi.

A treťou možnosťou je naše absolútne vymazanie z povrchu zemského, ale i z celého tohto stvorenia, pretože právo na existenciu vo stvorení, ktoré je svojou podstatou duchovné má jedine to, čo smerom k duchovnému usiluje! A to platí pre každého jednotlivca osobne, ako i pre celé národy!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 131
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Júl 20, 2017 18:37

Nový, oveľa drsnejší pohľad na podstatu Stvoriteľa


Existujú obdobia v roku, ako napríklad Vianoce, alebo Veľká Noc, kedy sa v Európe, ako nejaký archaický pozostatok jej kresťanskej minulosti zvykne oveľa intenzívnejšie vyslovovať slovné spojenie: Božia Láska. A táto Láska vraj miluje absolútne všetkých bez rozdielu, čím v pohodlných a konzumných ľuďoch dneška vytvára ilúziu akejsi neobmedzenej láskyplnosti, prúdiacej ku ním od Stvoriteľa.

S týmto upokojujúcim vedomím sa potom ďalej oddávajú všetkým svojim prianiam, žiadostiam a chúťkam, podvedome sa spoliehajúc na istotu veľkej, všetko odpúšťajúcej Lásky Najvyššieho.

Slepé a bláznivé je ľudstvo, ktoré chce vidieť Pána iba takého, ako mu to vyhovuje a nie takého, aký v skutočnosti je. Lebo skutočnosť je úplne iná a vôbec nevyvoláva blaženú pohodu a istotu ochraňujúcej lásky, ale naopak, zimomriavky a oprávnenú úzkosť. A táto skutočná realita, v celej jej nekompromisnej tvrdosti zanedlho dopadne v plnej miere na pokrytecké ľudstvo.

Práva vznikajú totiž len tam, kde sa plnia povinnosti!

Každá bytosť vo stvorení, teda aj človek má právo na Lásku Najvyššieho, ale len vtedy, ak si on sám plní svoju vlastnú povinnosť lásky k Nemu! A to tým, že sa snaží poznávať jeho Vôľu a túto Vôľu sa usiluje aplikovať do svojho každodenného života.

Kto takto miluje Pána, môže celkom určite počítať s jeho Láskou! Kto sa však o Pána nezaujíma a absolútne ho ignoruje, ten naopak musí počítať s jeho Spravodlivosťou!

Náš bezbožný, hmotársky a poživačný svet teda darmo dúfa v Božiu Lásku, pretože práve kvôli svojej bezbožnosti, kvôli svojmu hmotárstvu a kvôli svojej tupej a prázdnej poživačnosti bude mať onedlho čo do činenia s Božou Spravodlivosťou!

Spravodlivosť Najvyššieho, o ktorej ľudstvo nechce nič vedieť sa nad ním týči ako mohutný, ľadový skalný masív, pričom z jeho vrcholu už počuť hukot padajúcej lavíny. A rútiaca sa lavína spravodlivých spätných účinkov dokonalých a neotrasiteľných zákonov Božích onedlho tragicky dopadne na nás i na celú našu planétu.

Potom ľudia, oddávajúci sa svojim vlastným ilúziám náhle na vlastnej koži okúsia všetky dôsledky svojej bezbožnosti, svojho hmotárstva a svojej tupej poživačnosti. Na vlastnej koži okúsia dôsledky a ochutnajú zhnité, skazené ovocie svojho sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a mnohých iných podobných vlastností, tak vzdialených od Vôle Pána. Od Vôle Pána, ktorá nás predsa vždy nabádala iba k dobru, spravodlivosti, ľudskosti, ohľaduplnosti, ušľachtilosti, čistote a láske k blížnemu.

Tento svet sa však každodenne vysmieva Vôli Najvyššieho a jeho požiadavkám voči ľuďom. Tento svet vôbec nemiluje Pána a predsa sa drzo odvažuje počítať s jeho Láskou. Ale v tom sa prepočítal, pretože sa mu ako konečnej odpovedi dostane niečoho úplne iného! Dostane sa mu neúprosnej a neoblomnej Spravodlivosti, v ktorej spätných účinkoch zožne zodpovedajúcu žatvu svojej vlastnej sejby. Zožne ovocie svojho vlastného sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a ignorovania Vôle Stvoriteľa.

Za to, že sme kedysi pribili na kríž Lásku a svojou neláskou a bezohľadnosťou k iným ľuďom ju na kríž pribíjame každodenne, pribije teraz na kríž nás Spravodlivosť Najvyššieho!

Za to, že sme kedysi dohnali Lásku na cestu utrpenia a svojou neláskou k ľuďom spôsobujeme každodenne utrpenie iným nás poženie Spravodlivosť Najvyššieho na našu vlastnú, osobnú Golgotu.

Za to, že sme kedysi opľúvali a vysmievali sa z Lásky a vysmievame sa z nej dodnes, pretože vo svojom každodennom živote absolútne nezohľadňujeme jej ponaučenia, za to na nás dopadne drvivý úder Spravodlivosti Božej, po ktorom sa už mnohí nikdy nespamätajú.

Sme blázni a pokrytci, pretože čím viac sme sa vnútorne, ale i navonok vo svojich životoch vzďaľovali od Lásky Najvyššieho, tým viac sme chceli vnímať Stvoriteľa len ako Lásku. Nad obyvateľstvom planéty Zem však buráca drsný hlas. Volá smerom k Zemi a k ľudstvu:

„Amen, amen hovorím vám, čas Lásky pominul a nastáva čas Spravodlivosti! Preto každý, kto sa neuchýlil pod ochranné krídla Božej Lásky, bude zasiahnutý ostrím meča Božej Spravodlivosti!

Lebo kto nehľadal Lásku, ten nájde Spravodlivosť! Kto neprosil o Lásku, tomu sa dostane Spravodlivosti! A pred tým, kto nebúšil na bránu Lásky sa otvorí brána Spravodlivosti!

Áno, bude to všetko tak, ako kedysi predpovedal Kristus, ktorý dobre poznal ľudí. A oni sa v tomto smere vôbec nezmenili. Keď ho totiž viedli na Golgotu a mnohé ženy nad ním plakali riekol: „Neplačte nado mnou, ale nad sebou a svojimi deťmi. Lebo ak sa toto deje so zelenou ratolesťou (Božej Lásky), čo sa bude diať so suchými?“

Čo sa bude diať s jednotlivcami a s celým pozemským ľudstvom, v ktorom niet Lásky k Bohu? V ktorom niet lásky k poznávaniu a plneniu jeho Vôle? Ani lásky k blížnym?

Čo sa bude diať jednotlivcom a pozemskému ľudstvu, plnému sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia a duševnej prázdnoty?

Nehodní ľudia! Nie Láska Pána všetkých svetov sa vznáša nad nami! Nad našimi hlavami sa blýska meč Spravodlivosti veľkého, vševládneho Boha, napriahnutý k úderu! Pripravený k úderu, pretože sme opovrhli a stále opovrhujeme jeho Láskou!

Kto obstojí? Kto sa zachráni? Kto unikne záhube? Iba ten, kto dnes, v čase očakávania oprávneného úderu oceľového meča Spravodlivosti Božej v sebe ešte urýchlene dokáže vzbudiť lásku k Pánovi všetkých svetov. Lásku k jeho Vôli! Lásku k dobru! Lásku k čistote, spravodlivosti a všetkým ostatným vysokým a vznešeným cnostiam! A samozrejme, v neposlednej miere lásku k blížnemu!

Kto to ale nedokáže, alebo to prejde iba s posmechom, tak príznačným pre ľudí dnešnej doby, ten je už teraz stratený!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š


Návrat na "Off Topic"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný