Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Čo sa inde nevošlo

Moderátor: Moderátori

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Aug 21, 2014 13:38

Klamstvá falošných prorokov súčasnej doby



Pri pohľade do minulosti, kedy bolo slovo „prorok“ aktuálne v povolanom židovskom národe môžeme zistiť, že proroci sa vždy delili na dve základné kategórie: na pravých a falošných. O jedných i o druhých sa píše v starozákonných spisoch.

Ak sa niekto zaoberal touto problematikou trochu hlbšie mohol si tiež všimnúť určité kritérium, na základe ktorého bolo možné rozlíšiť tých pravých od nepravých. Praví proroci vraveli ľuďom skoro vždy iba veci málo príjemné, karhali ich, napomínali ich a varovali.

Dôvodom ich nepríjemných slov bývalo odvrátenie sa národa od Hospodina, jeho Vôle a jeho Zákonov. Proroci nekompromisne poukazovali na všetko, čo bolo v rozpore s Vôľou Najvyššieho, na to, akú je možné za to očakávať odplatu, ale i na to, čo treba učiniť a ako zmeniť vlastné jednanie tak, aby k ničomu zlému dôjsť nemuselo.

Ak národ uposlúchol ich varovania, k ničomu zlému ani nedošlo. Ak ich ale neuposlúchol, prišla naň skaza!

Oproti tomu falošní proroci hovorili spravidla vždy iba veci príjemné, upokojujúce a v podstate také, ktoré sa ľuďom dobre počúvali. Boli to zväčša slová nekonfliktné, nadbiehajúce všeobecnej povrchnosti, slová otupujúce ostražitosť a príjemne duchovne uspávajúce. Avšak vždy, keď národ podľahol takémuto, vedomému alebo nevedomému zavádzaniu, bol zo svojej zaslepenosti zväčša vytrhnutý veľmi krutým spôsobom.

A čo dnes? Aká je situácia v tomto smere v súčasnosti?

Ako v dávnej minulosti, tak aj v dnešnej dobe môžeme registrovať dve základné kategórie ľudí, ktorých by sme mohli v prenesenom slova zmysle nazvať „prorokmi“, alebo, v našom modernom ponímaní duchovnými učiteľmi, majstrami, zvestovateľmi, alebo kňazmi.

Jedni ubezpečujú, že je všetko v úplnom poriadku. Že svet speje k lepšiemu a nás všetkých čaká iba krásna budúcnosť.

Druhí naopak vravia o nevyhnutne sa blížiacej katastrofe, ktorá bude zapríčinená odklonom ľudstva od duchovných hodnôt. O katastrofe, ktorá nás nemôže v nijakom prípade minúť ak nedôjde k radikálnej zmene, čiže k návratu k rešpektovaniu Zákonov Božích, pretože celé ľudstvo vo všeobecnosti sa od nich odvrátilo a vo svojej pýche vo vlastný rozum a vo vedecký pokrok ich absolútne ignoruje. V súčasnej dobe žijú všetky národy sveta v takom radikálnom odklone od Zákonov Najvyššieho, aký nemal doposiaľ na tejto planéte obdobu.

Ktorí sú teda proroci praví a ktorí falošní? Kto len trochu uvažuje, nebude mať s ich rozlíšením vôbec žiadne problémy.

Lebo žiaľ, po stáročia sa nič nezmenilo. Tí falošní totiž vravia aj teraz iba veci príjemné a neznepokojujúce. Veci, ktoré sa dobre počúvajú a ktoré im preto, že sa dobre počúvajú priťahujú množstvo priaznivcov, stúpencov a poslucháčov.

Avšak tí praví tak, ako vždy v minulosti aj teraz napomínajú, burcujú a varujú. Preto sú i dnes vysmievaní a kameňovaní, ako ich dávni predchodcovia. K tomu kameňovaniu samozrejme nedochádza fyzicky, ale morálne a to preto, lebo vravia veci, ktoré ľudia zväčša iba neradi počúvajú. Ľudia sa totiž nechcú dať rušiť zo svojej povrchnosti a pohodlnosti. Za tvrdé, pravdivé a v skutočnosti pomáhajúce slová nemajú takýchto novodobých prorokov radi, ba dokonca ich obviňujú z necitlivosti, či nedostatku lásky.

Ale opak je pravdou! Tvrdá slovná formulácia, pomenovanie skutočného stavu všadeprítomného duchovného úpadku, ako i konkrétnych požiadaviek Zhora, ako jediného možného východiska je v skutočnosti tou najčistejšou formou lásky a pomoci. Lásky a pomoci v katastrofálnej situácii, v akej sa v súčasnosti ľudstvo nachádza.

Pre lepšie pochopenie charakteru a druhu tejto pomoci si uveďme tento príklad:

Nadránom, v čase najtuhšieho spánku začal horieť dom. Nočný chodec, ktorý prvý spozoroval požiar vbehol rýchlo a bez váhania do domu, plného dymu. Spala v ňom celá rodina, už mierne priotrávená splodinami.

Keďže požiar sa veľmi rýchlo rozmáhal a záchranca nemal ani dostatok síl, ani dostatok času aby povynášal všetkých sám z domu, snažil sa ich všemožným spôsobom zobudiť, považujúc to za jedinú možnosť záchrany. Nerozpakoval sa preto použiť ani násilie a poriadne omámených a priotrávených spiacich vyfackal. Tí sa ťažko, ale predsa len postupne prebudili a v poslednej chvíli všetci spoločne unikli do bezpečia.

Dajme si teraz otázku: Choval sa záchranca neláskavo, keď drsným spôsobom budil spiacich, alebo naopak, práve toto bolo prejavom tej najväčšej lásky v danej chvíli? Bolo by naozaj na mieste obviniť takéhoto človeka z hrubosti a necitlivosti?

Každému z nás je jasné, že onen človek jednal v danej situácii absolútne správne. Avšak na počudovanie, často býva ľuďmi zatracovaný a považovaný za neobľúbeného ten, kto v dnešnej dobe koná presne takýmto spôsobom v duchovnom slova zmysle. Kto otvorene hovorí o absolútnej neudržateľnosti súčasnej situácie a ukazuje jediný možný spôsob záchrany, spočívajúci v poznaní Zákonov Božích a v živote podľa nich. A ak za týmto účelom požíva i tvrdších a prísnejších slovných formulácií je to len preto, aby ľuďmi pohol, otriasol a ešte v poslednej chvíli ich prebudil zo smrteľného spánku ich ducha.

Každý človek sa má teda možnosť sám a slobodne rozhodnúť, ktorých „prorokov“ bude počúvať a ktorým z nich uverí. Či dá prednosť sladkým, príjemným a uspávajúcim rečiam rôznych duchovných učiteľov a majstrov, ktorých práve preto obliehajú húfy poslucháčov, alebo bude mať odvahu prijať tvrdú, nelichotivú, skutočnú pravdu o stave súčasného života na zemi, aby po prekonaní počiatočného úľaku napol všetky svoje sily k znovu nájdeniu pravého poznania Zákonov Božích a k následnému pretvoreniu svojho osobného života, ba dokonca i svojho myslenia podľa nich.

Jedine toto mu totiž môže poskytnúť skutočné bezpečie, istotu a ochranu, nech sa už bude diať čokoľvek.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Sep 11, 2014 18:12

Ako sa stať dobrým človekom?


Nedávno som bol v kostole a ak by som mal naozaj stručne zhrnúť podstatu toho, čo som sa dozvedel, išlo o to, že máme byť dobrými ľuďmi a máme sa vyvarovať zla. To je v zásade správne a nedá sa voči tomu nič namietať, avšak keď som odišiel domov a hlbšie nad vecou uvažoval zistil som, že mi v tom predsa len ešte čosi dôležitého chýba. A síce, ako sa vlastne stať dobrým? Akým spôsobom to vykonať? Ako k tomu dospieť? Jednoducho povedané, chýbal mi konkrétny, metodický postup, ako zo seba urobiť dobrého človeka, ktorý odvrhuje zlé.

V pedagogickej praxi existuje napríklad disciplína s názvom metodika, hovoriaca o konkrétnych a čo najefektívnejších spôsoboch, ako žiakov naučiť požadovanú látku. Alebo ak si trebárs kúpime nábytok v rozloženom stave, dostaneme k nemu presný návod, ako ho zložiť.

Keď sa však spätne pozerám na to, čo som si doposiaľ vypočul v rôznych chrámoch zisťujem, že práve toto mi tam chýba. Že mi tam chýba konkrétny metodický postup a celkom konkrétny návod, ako sa stať dobrým človekom.

Ľudia teda síce vedia, čoho majú dosiahnuť, ale nevidia, ako presne to dosiahnuť. A preto sa o to každý snaží svojim vlastným spôsobom. Mnohí sa usilujú robiť naozaj to najlepšie čo vedia, avšak vždy to akosi postráda jasný metodický postup. Preto aj sú výsledky dosť rozpačité a ľudia, rozčarovaní svojimi neúspechmi v dosahovaní požadovaných ideálov, rozčarovaní z toho, že nevedia ako vlastne tieto ideály dosiahnuť nakoniec mnohokrát fatalisticky rezignujú.

Keď sa teda človek v určitom poctivom duchovnom snažení usiluje stať sa dobrým, keď zápasí so svojimi chybami, nedostatkami a zlými sklonmi a snaží sa ich premôcť, avšak keď presne nevie, akým spôsobom to čo najefektívnejšie dosiahnuť, jeho chyby, nedostatky a zlé sklony sa k nemu stále vracajú naspäť a on sa pohybuje akoby v začarovanom kruhu. Preto sa potom celý život spovedá stále z tých istých hriechov a svoju hriešnosť začne vnímať ako nevyhnutnosť, ktorej sa nevie zbaviť

Presná metóda, presný návod a presný metodický postup je teda tým, čo mne osobne tak veľmi chýba v najrozličnejších duchovných snahách, s ktorými sa stretám.

A pritom je to tak jednoduché! Tak jednoduché a prosté, ako všetky veľké a prevratné veci. Oná konkrétna metóda k tomu, ako sa stať dobrým človekom totiž spočíva v bdelosti nad čistotou vlastného vnútorného života. V bdelosti nad čistotou vlastného cítenia a myslenia!

V dbaní o čistotu, ušľachtilosť, čestnosť a spravodlivosť vlastného cítenia a myslenia sa ukrýva tajomstvo toho, ako sa stať dobrým človekom. Tajomstvo toho, akým konkrétnym spôsobom to vykonať.

Ak sa vás teda niekto spýta, ako by sa on sám mohol stať dobrým a čo konkrétne má preto urobiť, môžete mu povedať toto:

Dbaj o čistotu, ušľachtilosť, spravodlivosť a čestnosť vlastného cítenia a myslenia! Lebo práve kvalita nášho vnútorného života tvorí podstatu našej osobnosti. Akým spôsobom totiž myslíme a cítime, takými naozaj sme!

Ak teda chceme byť lepšími, ako sme doposiaľ boli, musíme sa zamerať na vlastné cítenie a myslenie. Na kvalitu svojho cítenia a myslenia! V bdelosti nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného života sa teda skrýva oná konkrétna metóda, ako a akým spôsobom je možné zo seba urobiť dobrého človeka.

Aby sme hlbšie pochopili celkový dosah tejto tak závažnej skutočnosti, uveďme si príklad. Prostý a každodenný príklad zo života, akým je sledovanie televízie.

V súčasnosti už snáď neexistuje ani jeden film, v ktorom by nebol sex či násilie a televízny divák je do toho vťahovaný svojim cítením a myslením. Jeho cítenie a myslenie je zatiahnuté do deja filmu. Citovo a myšlienkovo sa v ňom angažuje a prežíva ho. No a negatívne podnety, ako je násilie, premrštená telesná pudovosť, intrigy, alebo prázdna bezobsažnosť zanechávajú negatívny otlačok v jeho citoch a myšlienkach.

Jednoducho povedané, človeku sa určitým spôsobom znečisťuje jeho vnútorný život. No a ak hoci aj chodí do kostola a chcel by sa stať dobrým, avšak celkom nič netuší o tom, akú veľkú a zásadnú úlohu v tom zohráva jeho cítenie a myslenie, takýto človek s prijatými negatívnymi podnetmi ďalej vnútorne pracuje a vnútorne sa nimi zapodieva. Ale keďže ide o podnety negatívne, strháva ho to, poškodzuje a robí horším. I jeho ostatné chyby, nedostatky a zlé sklony sú tým ešte viac umocňované a posilňované.

Takýto človek, hoci by aj chcel, sa potom nikdy nemôže stať lepším, pretože jeho vlastný vnútorný život ho strháva k zlému. A hoci neraz chodí do kostola, usiluje o veci duchovné a chcel by sa stať dobrým, to zlé v ňom, čoho príčinu nepozná, ho k sebe púta pevným lanom a takýto jedinec sa potom nie je schopný duchovne pohnúť z miesta. Stále a donekonečna márne bojuje s tými istými chybami a nedostatkami, až nakoniec celkom rezignuje.

Kto sa teda chce stať naozaj lepším a dosiahnuť ideál dobrého človeka nech bdie nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného života. V jeho bdelosti nad čistotou, ušľachtilosťou, čestnosťou a spravodlivosťou vlastného vnútorného života a v jeho pevnom chcení k dobrému totiž spočíva jediná cesta k tomu, ako sa stať skutočne dobrým. Je to metóda, ktorá mu nakoniec zaručene prinesie úspech a privedie ho k víťazstvu nad jeho chybami a nedostatkami. Lebo ak človek dokáže byť dobrým, čistým a ušľachtilým vo svojom cítení a myslení, čiže vo svojom vnútri, nevyhnutne sa časom stane takým aj navonok.

Ak sa ale bude snažiť stať sa dobrým, avšak bez ohľadu na kvalitu svojho vnútra, ak podcení a bude ignorovať túto skutočnosť, nikdy sa mu to nemôže podariť, pretože jeho nečisté vnútro ho bude neustále strhávať k zlému.

PS. Uvedený príklad sledovania televízie je jeden z mnohých príkladov z každodenného života, ktoré nás vnútorne strhávajú nadol. Človek preto musí bdelo a vnímavo rozpoznávať každé nebezpečenstvo možnosti znečistenia vlastného vnútorného života, musí sa mať pred ním na pozore a vyvarovať sa ho.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Okt 10, 2014 13:52

Odkaz mŕtveho...


Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v ňom jedného známeho, ktorý je už dlhšiu dobu mŕtvy. Keď som od neho odchádzal, ešte na mňa z diaľky zavolal: „A pripomeň im, aby žili s vedomým, že všetko pokračuje aj po smrti!“

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj súčasný život s vedomým, že smrťou nič nekončí, ale všetko ďalej pokračuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý z nás veľmi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

Veľkou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po smrti ďalej pokračuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, či úplne rozdielnym spôsobom?

Vedieť to je veľmi dôležité, pretože prezieravý človek tomu potom môže prispôsobiť už svoj súčasný pozemský život. Môže už teraz aspoň v určitej miere zohľadňovať podobné hodnoty a princípy, čo mu umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchkoľvek šokov a nemilých prekvapení.

Avšak žiaľ, vo všeobecnosti sú ľudia v tomto smere absolútne nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré každého z nás očakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto dôležitej veci získali aspoň určité povedomie vznikli nasledovné riadky.

V prvom rade treba zdôrazniť, že posmrtný život je v určitej zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž človek vytvoril určité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré väčšina ľudí prijala za svoje. Lebo ako oni sami často vravia, tak to tu predsa na zemi chodí.

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám Božím!

Táto skutočnosť spočíva už v samotnej povahe vecí, a síce v tom, že smrťou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš mozog a teda i naše myslenie. Čo nám však zostáva aj po smrti je naše najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutočné jadro našej osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, čiže to, aký v skutočnosti a naozaj sme.

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stáť v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného, jemnejšieho druhu sa sformuje presne podľa nej. Akými teda vnútorne sme, práve tak budeme vyzerať. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene každému odkrývať naše najvnútornejšie ja.

Všetky závisti, všetky nenávisti, nečistoty a nízke sklony, ktoré sme na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý pohľad. Jednoducho povedané, človek už nebude môcť po svojej smrti klamať!

Takéto skrývanie a zahaľovanie bolo ľuďom možné len na zemi, pretože im to umožňoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum, prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javiť úplne inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutočnosti vnútorne boli. Veď si len spomeňme, koľko krát sme napríklad povedali niečo úplne iného, než to, čo sme cítili. Úplne niečo iného, čo malo zamaskovať naše najvnútornejšie cítenie.

Avšak len na zemi je možné byť človeku takýmto spôsobom neúprimným. Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi umožňoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne sme a zároveň sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí. Táto skutočnosť zodpovedá známym slovám, že pred Stvoriteľom zostane raz stáť každá duša úplne nahá a odhalená. Nič sa nebude dať zatajiť ani ukryť. Klamať, prikrášľovať a robiť sa navonok lepším už nebude možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

Len si to raz skúsme živo predstaviť! Len si skúsme predstaviť, že by sme videli ľudí naozaj takými, akými skutočne vnútorne sú. Nie takými, ako sa nám oni sami snažia javiť a predstierať.

Aký by to bol pohľad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, čisté, čestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkosť, úbohosť, nečestnosť, nečistota, neušľachtilosť, podlosť a množstvo iných podobných vlastností?

Čo prechovávajú ľudia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Čo by sme asi uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne zračilo to, čo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a ušľachtilosťou, alebo zhrození nízkosťou, malosťou, podlosťou a nečistotou? Aká je pravda o človeku? O ľudstve? Odpoveď na tieto otázky nech je ponechaná na každom z čitateľov.

Každopádne, klamať sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi. Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýšľať“. Iba na zemi môžeme navonok maskovať to, akými v skutočnosti vnútorne sme. A že žiaľ, ani zďaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok javiť, o tom nás presviedča kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita medziľudských vzťahov, ktoré každodenne prežívame.

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnosť a pokrytectvo sa však stávajú okamžite viditeľnými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu o nás samotných budeme musieť žiť a prežívať. Ona sa stane našim osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty každého človeka. S maximálnou spravodlivosťou si môžeme byť stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutočností spočíva tá najzásadnejšia pravda o našom ďalšom jestvovaní po smrti.

Kristus kedysi riekol, že niet ničoho, čo je skryté, aby to raz nevyšlo najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájsť i určitú súvislosť s našou témou. Mali by sme si preto uvedomiť, že už tu na zemi treba žiť tak, aby sme nemuseli zhorieť hanbou, až zostane stáť naša duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomiť, že už tu na zemi musíme dbať o čistotu, ušľachtilosť a čestnosť nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve toto je to jediné, čo si odtiaľto odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky, neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou schránkou.

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa byť ľuďmi dobrého srdca a čistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto človeka je požehnaním už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a jedine takýto človek nemusí mať vôbec žiadne obavy, keď zomrie a jeho duša sa bude musieť vydať cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho najskrytejšieho vnútra.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Okt 31, 2014 17:40

Najskôr hodnoty, potom chlieb!


Sú ľudia, ktorých popudzuje, keď sa im hovorí o vyšších hodnotách. Keď sa im hovorí o tom, že úsilie každého človeka by malo byť trvalo zamerané k dosahovaniu a realizovaniu tých najvyšších duchovných a morálnych hodnôt. Popudzuje ich to nie preto, že by snáď boli celkom zlí ale preto, lebo ich život príliš bije. Lebo sú nútení každodenne bojovať takmer o holé prežitie a vo svojich starostiach, vo svojom pracovnom nasadení a existenčnom strachu nemajú čas ani chuť zapodievať sa podobnými „hlúposťami“.

Takýchto, životom ťažko skúšaných ľudí je dnes veľa. Je veľmi veľa ľudí, ktorí majú podľa ich vlastného názoru príliš ťažký život na to, aby sa mohli nejako vážnejšie zamerať na realizovanie vyšších hodnôt vo svojom živote.

Ale pozor! Títo ľudia, a vôbec všetci ľudia by mali vedieť, že život okolo nás, že vonkajšie pomery, v ktorých sa nachádzame sú len zákonitým odrazom hodnôt, ktorým žijeme a ktoré uznávame! Nefunguje to teda tak, že sa najskôr musíme snažiť o to, aby sme sa mali lepšie a až potom, keď sa už lepšie mať budeme si nájdeme čas a chuť na niečo takého, ako sú vyššie hodnoty.

Je to úplne naopak! Jedine príklon ľudí k vyšším hodnotám, jedine ich snaženie o tie najvyššie duchovné a morálne princípy môže privodiť zlepšenie ich života! A všade tam, kde takéhoto úsilia niet, všade tam, kde bolo blahobytu a prospechu dosiahnuté nejakým iným spôsobom, trebárs klamstvom, podvodom, nečestnosťou, nemorálnosťou, bezohľadnosťou, či zneužívaním iných, všade tam nebude mať takýto blahobyt dlhého trvania a skôr alebo neskôr to začne ísť od desiatich k piatim. Veď presne takto je tomu i v prípade súčasného spoločenského systému, ktorému chýba úsilie o tie najvyššie duchovné a morálne ideály, čoho dôsledkom je veľký všeobecný úpadok nazvaný slovom kríza.

Už Kristus jasne pomenoval tento problém a poukázal na túto zákonitosť slovami: Netrápte sa tým, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete. Hľadajte predovšetkým hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá!

Ak si preložíme tieto slová do jazyka dnešnej doby znamenajú asi toľko, že výška hodnotového systému človeka súvisí priamo úmerne s jeho priaznivými, alebo nepriaznivými životnými pomermi. Znamená to, že ak sa človek začne snažiť o naplňovanie tých najvyšších morálnych a duchovných princípov, dostane sa mu všetkého, čo k svojmu dôstojnému životu potrebuje.

Ale tiež to zároveň znamená, že hoci by dokázal dosiahnuť čohokoľvek, avšak za cenu popretia vysokých morálnych a duchovných princípov, takýto človek nebude nikdy v pravom slova zmysle šťastný a časom sa mu i jeho životné istoty začnú strácať. A nakoniec o ne v mnohých prípadoch i príde.

Uvedomme si už raz konečne, že život, ktorý sme nútení prežívať je odrazom výšky hodnôt, ktoré žijeme! Uvedomme si, že výška našich morálnych a duchovných ideálov určuje a priamo formuje vonkajšie pomery, v ktorých sme nútení žiť.

Mnohí predsa tvrdia, že i súčasná kríza je krízou hodnôt. To nie je len nejaké klišé, či rečnícky zvrat. To je doslovná pravda! Lebo úpadok vysokých duchovných, morálnych a ľudských hodnôt so sebou celkom zákonite prináša i úpadok hmotný. A to sa teraz deje!

Zastavenie veľkej celosvetovej krízy spočíva v pochopení a zrealizovaní tejto zákonitosti. Spočíva v pochopení, že prehlbujúci sa úpadok nie je už možné zastaviť nijakými politicko ekonomickými opatreniami, ale len primeranou snahou ľudí i celej spoločnosti o veľké morálne, duchovné a ľudské pozdvihnutie.

Úsilie o hodnoty „kráľovstva nebeského“, o ideály vysokého morálneho, ľudského a duchovného druhu, takéto úsilie však žiaľ dnes absolútne chýba. Preto prichádza úpadok! A spolu s ním ešte viac nečestnosti, chamtivosti, egoizmu, bezcitnosti a neľudskosti, pretože každý sa snaží utrhnúť si so zmenšujúceho sa koláča čo najviac sám pre seba. A tým sa úpadok ešte viac a ešte rýchlejšie prehlbuje.

Do tohto veľkého všeobecného marazmu však znejú zásadné Kristove slová, na ktoré málokto z ľudí berie zreteľ: Prečo sa tak staráte o to, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete? Prečo vám honba za hmotným prospechom stravuje všetky vaše životné sily? Hľadajte predsa hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá! Hľadajte a naplňujte tie najvyššie ľudské, morálne a duchovné ideály a všetko ostatné dostanete navyše!

Medzi tie najvyššie duchovné, morálne a ľudské hodnoty, o ktoré je treba usilovať patrí čestnosť, spravodlivosť, dobrota, ľudskosť, súcit, ušľachtilosť a čistota myslenia. A patrí sem i túžba po poznaní a naplňovaní zmyslu vlastného bytia.

Kto teda postaví snahu o tieto princípy na prvé mieste vo svojom hodnotovom rebríčku, kto na ne bude myslieť viac a zaoberať sa nimi viac, ako starosťami o svoje hmotné zabezpečenie, tomu sa všetko ostatné pridá. Tomu sa dostane presne toľko, koľko potrebuje k svojmu dôstojnému životu na zemi. Lebo vysoké hodnoty, ku ktorým sa upol mu pozitívnym spôsobom urovnajú jeho životnú cestu. V poznaní tejto zákonitosti je skrytý prospech každého jednotlivca i každej spoločnosti, ktorá to pochopí a začne sa podľa toho riadiť.

Avšak v neznalosti tejto zákonitosti a v jej odmietaní je skrytý úpadok! Úpadok každého jednotlivca, ktorý o to nedbá, ako i každej spoločnosti, ktorá to ignoruje.

No a na záver ešte odpoveď na dôležitú otázku, ako je teda možné, že sa neraz vynikajúco darí takým ľuďom, ktorí nijaké vysoké hodnoty neuznávajú?

Hľadajte hodnoty kráľovstva nebeského a všetko statné sa vám pridá – hovorí Kristus. O to, čo nám malo byť pridané až na základe nášho života podľa vysokých hodnôt, o to možno samozrejme usilovať aj iným spôsobom. To si možno vydobyť aj inak! I nespravodlivosťou, nečestnosťou a klamstvom! I bezducho hmotným životným snažením!

Avšak medzi to ostatné, čo by sme pri našom správnom postoji dostali ako pridané nepatria iba veci hmotné, ale i duševná harmónia, vyrovnanosť, pokoj, šťastie a vnútorné naplnenie. Toto už ale nemožno získať inak! Ani nespravodlivosťou, ani nečestnosťou, ani klamstvom! Ani bezducho hmotárskym životným snažením!

Preto rozorvanou, nepokojnou, nenaplnenou a nešťastnou musí navždy zostať duša každého človeka, ktorý sa neusiluje o vysoké morálne, ľudské a duchovné princípy. Takýto človek si totiž môže vydobyť len to hmotné, avšak pravému, veľkému a skutočnému šťastiu zostane navždy vzdialený. Jeho duša zostane navždy smädnou, hladnou a nenaplnenou. A takýto človek sa vo svojej zmätenosti zväčša ešte viac upne na získavanie hmotného prospechu v nádeji, že práve ním utíši štvavý nepokoj vlastnej duše.

Nenechajme sa preto mýliť demonštráciou vonkajšieho blahobytu, úspechu a dostatku, o aké dnes nie je núdza. Je to všetko len prázdna vonkajšia fasáda, ak za tým niet úsilia o naplňovanie vysokých morálnych a duchovných hodnôt. Je to iba vonkajšia póza, za ktorou sa skrýva prázdna, nenaplnená a rozorvaná ľudská duša.

Lebo jediná cesta k pravej plnosti ľudského šťastia spočíva v už spomínaných Kristových slovách: Ak budete hľadať hodnoty kráľovstva nebeského, potom sa vám všetko ostatné v hojnej miere pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » So Nov 29, 2014 16:01

Úvaha o poslednom súde



Posledný súd! Pojem spájajúci sa s veľkou knihou nielen kresťanského sveta – s Bibliou. Posledný súd! Spojenie dvoch slov, ktoré nám pri hlbšom pohľade samé odhalia vlastný zmysel. Pojem, znamenajúci výstrahu pre ľudstvo na zemi.

Slovo „súd“ značí vynesenie rozsudku, určenie trestu za predchádzajúce previnenie. Odplatu za niečo, čo bolo vykonané nesprávne. Zo slova „posledný“ možno vyčítať, že tých dielčích a menších súdov už bolo pravdepodobne viac. Keďže ale napriek všetkému nedochádzalo k zmene a k polepšeniu, vyvstala nutnosť urobiť konečnú prietrž trvale nesprávneho jednania. Nutnosť podrobiť previnilcov, v tomto konkrétnom prípade celé ľudstvo veľkému, rozhodujúcemu a definitívnemu „poslednému súdu“.

Ale prečo má byť naše vzdelané, civilizované a kultúrne ľudstvo takto prísne súdené? Čím sa previnilo? Čo takého zlého urobilo, alebo doposiaľ robí?

Podobné otázky nesvedčia o ničom inom, ako o veľkej povrchnosti v posudzovaní reálneho života. Lebo žiaľ, pod vplyvom na efekt vypočítaného vonkajšieho lesku a zdanlivého pokroku prestali milióny ľudí vnímať hlbokú vnútornú prehnitosť a dutú prázdnotu toho, čo samo seba klamlivo nazýva slovom „civilizácia“.

Vari je možné ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie „súdy“, prejavujúce sa počas celej ľudskej histórie ohromným a mnohorakým utrpením miliónov ľudských bytostí, či už formou vojen, útlaku, vykorisťovania, alebo iných druhov krutosti človeka voči človeku? Vari je možné ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie súdy, v ktorých ľudia nemilosrdne súdili a odsudzovali sami seba?

Technický pokrok, klamlivo zamieňaný s civilizačnou vyspelosťou iba korunoval a plne odkryl skutočnú, hoci obratne skrývanú pravú tvár ľudstva. V „modernom“ 20. storočí zahynulo v dvoch apokalyptických vojnách také množstvo ľudí, aké ich bolo pobitých vo všetkých doterajších vojnách počas celej histórie ľudstva! Hľa, civilizácia!

Ak však je spoločenstvo ľudí na zemi schopné vo vzájomných vzťahoch medzi sebou jednať takýmto spôsobom a to z čoraz väčšou intenzitou, čoho sa asi ešte dočkáme? Môže byť snáď súčasný morálny stav svetového spoločenstva zárukou, že sa podobné veci už nebudú opakovať?

Žiaľ pri pohľade na televíziu, na internet a do novín, pri počúvaní rozhlasu, ale i bežných rozhovorov ľudí veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu o výške morálneho stavu populácie. Veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu o tom, že by to v dnešnej dobe už konečne mohlo byť iné. Je to smutné, ale morálne v skutočnosti ľudstvo takmer vôbec nepokročilo, alebo možno iba o veľmi maličký krôčik. V každom prípade ani zďaleka nie tak, ako by mohlo.

Pri kritickom pozorovaní našej histórie sa nás totiž pomaly začne zmocňovať neodbytné presvedčenie, že niekde tu musí byť nevyhnutne nejaká skrytá a po tisícročia stále pretrvávajúca, tá istá chyba! Niečo hlboko v jadre ľudstva musí byť skazené! Skazené a pokrivené do takej miery, že napriek strašlivým, ba až katastrofickým skúsenostiam sa nehľadajú pravé hodnoty a svet sa aj naďalej tupo klania ozajstného človečenstva nedôstojnej modle zisku!

Každý sa pachtí za hmotou a chce mať čoraz viac! Hromadenie majetkov, luxus a bezbrehé užívanie si pestrej škály pôžitkov poskytuje klamlivé a egoistické zabudnutie na skutočný stav reálneho života miliónov, nachádzajúcich sa naopak v neuveriteľnej biede a zúfalej materiálnej núdzi. Niet snahy, chuti a ani náznaku hľadať, nájsť a odstrániť pravú príčinu, s trvalou pravidelnosťou sa opakujúcich, čoraz tragickejších zlyhaní ľudstva, ktorých jednou z hlavných príčin je práve táto obrovská nerovnosť medzi ľuďmi.

A predsa nám už veľmi dávno bolo jasne ukázané, ako treba správne žiť a do akej podoby treba upraviť vzájomné vzťahy medzi sebou. Už dávno nám bolo predsa povedané o princípe lásky k blížnemu ako k sebe samému, ktorý v praxi znamená, že nikdy nemáme druhým robiť to, čo nechceme, aby druhí robili nám samotným.

Aký by bol dnes tento svet, keby ľudia pri všetkom čo plánujú vykonať zohľadňovali, či je to naozaj vec, ktorá by bola i pre nich samotných akceptovateľná, ak sa ich osobne dotkla? Aký by bol dnes svet, ak by sa ľudia naučili brať ohľad na iných presne v takej miere, v akej ho berú sami na seba alebo na svojich najbližších?

Avšak preto, že ľudia na iných takýto ohľad nikdy nebrali a doposiaľ neberú, práve preto mohlo byť a môže byť na svete toľko biedy, bezohľadnosti, surovosti, utrpenia, zdierania a vojen. Ľudia jednoducho opovrhli vesmírnym princípom Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Po tomto princípe vzájomnej lásky jedných voči druhým dennodenne šliapu, nemilosrdne tým odsudzujúc iných k bolesti, utrpeniu, strádaniu, biede, hladu či nedostatku.

Svojou vzájomnou neláskou ľudstvo samo seba odsudzuje a nemilosrdne súdi. Nespočetné druhy a spôsoby utrpenia zažil už tento svet. Je to dlhá a nekonečná séria malých, dielčich súdov, v ktorých jedni súdili a odsudzovali iných. V ktorých sa súdilo a odsudzovalo na základe farby pleti, na základe náboženského vyznania, na základe národnej a etnickej príslušnosti, na základe ekonomických a sociálnych pomerov, na základe politického presvedčenia a ešte na základe mnohých iných vecí.

A práve pre toto všetko prichádza k ľuďom posledný súd! Posledný súd, ako konečná prietrž ich vzájomného odsudzovania sa! Posledný súd ako nevyhnutný dôsledok tisícov dielčich súdov, v ktorých odsudzoval k utrpeniu jeden človek druhého. Posledný súd ako definitívny koniec všetkým starým praktikám a ako začiatok novej kvality života, spočívajúcej na princípe vzájomnej lásky.

Posledným súdom teda to staré a skazené skončí a to nové a lepšie začne. Posledný súd bude totiž vzájomným oddelením dobrého a zlého, ktoré doposiaľ žilo pospolu. Bude oddelením dobrých od zlých! Oddelením tých, ktorí majú predpoklady a sú schopní žiť na základe princípov vzájomnej lásky od tých, ktorí toho schopní nie sú a nikdy sa o to ani nesnažili. A tento deň sa blíži!

Opis toho, akým spôsobom tento súd prebehne a aké hodnoty v ňom budú považované za rozhodujúce nájdete v nasledovných silných a výstižných slovách:

Vtedy veľký Sudca zhromaždí všetkých, jedných po svojej pravici a druhých po svojej ľavici. A potom riekne tým, ktorí budú stáť po jeho pravici:

Poďte ku mne vy všetci, ktorí ste ma videli hladného a dali ste mi jesť, ktorí ste ma videli smädného a dali ste mi piť, ktorí ste ma videli bez šiat a zaodeli ste ma, ktorí ste ma videli v žiali a utešili ste ma. Vy, ktorí ste ma navštívili, keď som bol chorý, ktorí ste mi pomohli v mojej biede, brali ste na mňa ohľad a prejavili ste mi súcit.

A vtedy oni začudovane povedia: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť a kedy smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a zaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a utešili ťa? A kedy sme ťa navštívili, keď si bol chorý a kedy sme ti pomohli v tvojej biede? Kedy sme brali na teba ohľad a kedy sme ti prejavili súciť?

A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste urobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. A odídu títo smerom k bránam nového a lepšieho života.

Potom sa však obráti ku tým, ktorí budú stáť po jeho lavici a riekne im:

Odstúpte odo mňa zlorečení, lebo nedali ste mi jesť, keď ste ma videli hladného a nedali ste mi piť, keď ste ma videli smädného. Lebo ste ma nezaodeli, keď som bol bez šiat, ani neutešili, keď som bol v žiali. Lebo ste ma nenavštívili, keď som bol chorý, ani ste mi nepomohli v mojej biede. Lebo ste nebrali na mňa ohľad a neprejavili so mnou súcit.

Vtedy oni zhrození zvolajú: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a nedali sme ti jesť a kedy smädného a nedali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a nezaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a neutešili ťa? A kedy sme ťa nenavštívili, keď si bol chorý a kedyže sme ti nepomohli v tvojej biede? Kedy sme nebrali na teba ohľad a kedy sme ti neprejavili súciť?

A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste neurobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste neurobili. A odídu títo na cestu utrpenia, končiaceho ich záhubou.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Dec 26, 2014 17:07

Ako dosiahnuť šťastie?


Každý človek chce byť šťastný. Existuje množstvo ľudí, ktorí o svoje vlastné šťastie vyslovene cieľavedome usilujú. A predsa je skutočného šťastia na zemi ako šafranu. A predsa je to jav celkom výnimočný, hoci po ňom túži a usiluje sa oň veľmi veľa ľudí.

Ako je to možné? Prečo je tomu tak? Čo je toho príčinou?

Sú mnohí ľudia, ktorí usilujú o peniaze dúfajúc, že keď ich budú mať dostatok, prinesie im to šťastie. Ale žiaľ, zväčša im to dlhodobé šťastie vôbec neprináša, pretože pri získavaní peňazí zvyčajne stratia zdravú mieru a dostanú sa do začarovaného kruhu závislosti na hanobení peňazí. Do závislosti nazývanej chamtivosťou.

Mnohí ľudia hľadajú zase vlastné šťastie v ponorení sa do práce a v kariére. To im síce môže priniesť určité sebauspokojenie, ale nikdy nie ono hľadané, trvalé šťastie.

A sú zase ľudia, ktorí hľadajú šťastie v partnerskom živote a v manželstve. Žiaľ, každé druhé manželstvo sa dnes končí zväčša krachom a medzi tými manželstvami, ktoré vytrvajú nie je veľa takých, ktoré by bolo možné považovať za naozaj šťastné a ktoré by obom partnerom poskytovali to, čo skutočne možno nazvať pravým šťastím. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.

Kde sa však skrýva a v čom spočíva tajomný a ľuďom nepoznaný recept na dosiahnutie šťastia?

To veľké a neznáme tajomstvo spočíva v poznaní, že šťastie nemožno paradoxne dosiahnuť tým, že oň budeme usilovať! Každému takémuto ľudskému úsiliu sa totiž pravé šťastie zďaleka vyhne!

Prečo je tomu tak? Lebo v podobnom úsilí sa nachádza veľký kus osobného egoizmu! A skutočné, pravé šťastie je nezlučiteľné s akýmkoľvek osobným egoizmom. Je s ním nezlučiteľné preto, lebo ono môže byť vždy iba vedľajším produktom. Vedľajším produktom nášho úsilia o správny život. O správny život naplnený úsilím o spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, ľudskosť a dobro. Kto sa usiluje o tieto hodnoty, kto im podriadi svoje jednanie, svoje slová, ba dokonca i svoje myslenie, ten žije správne a ako spravodlivá odmena za jeho správny život k nemu zavíta šťastie.

Pravé šťastie je totiž odmenou opravdivého života! Je samovoľným a vedľajším produktom života, naplneného úsilím o dobro, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a ľudskosť. Inej cesty k nemu niet!

V tejto skutočnosti zároveň spočíva logická odpoveď na otázku, prečo je na zemi tak málo naozaj šťastných ľudí. Jednoducho preto, lebo iba málokto vo svojom živote usiluje vážne a cieľavedome o dodržiavanie hodnôt, spomínaných vyššie. Jednoducho preto, lebo ľudia sa sebecky, ba niekdy až „cez mŕtvoly“ egoisticky ženú za vidinou vlastného šťastia. Pre toto všetko pravého šťastia na zemi takmer niet.

Ako funguje tento princíp si môžeme ukázať na konkrétnom príklade:

Milióny ľudí túžia po partnerovi a partnerskom spolužití dúfajúc, že tým dosiahnu šťastia. Nikto v tom nevidí nič zlého, avšak takéto ich prianie je predsa len prianím osobného egoizmu, ktorý vidí v získaní partnera a v partnerskom spolužití s ním predovšetkým prostriedok k dosiahnutiu svojho vlastného, osobného šťastia. Takýto druh túžby však šťastie neprináša a preto i mnohé manželstvá stroskotávajú. Nestoja totiž na pravom a zdravom základe, ale iba na osobnej egoistickej túžbe po vlastnom, osobnom šťastí jeho účastníkov.

Aký ale teda má byť zdravý základ pre dosiahnutie partnerského zväzku, naplneného pravým šťastím? Tým zdravým základom je túžba darovať seba samého druhému. Túžba urobiť všetko preto, aby bol náš partner šťastný. Oným zdravým základom šťastného partnerstva je nemyslieť na seba, ale predovšetkým na toho druhého. Jedine potom, ak takto myslíme a jednáme k nám môže prísť pravé šťastie, pretože ono je vždy iba vedľajším produktom opravdivého prístupu k životu. Ak dokážme dávať, byť ľudskými a usilujúcimi o dobro druhých, šťastie ku nám príde samo bez toho, že by sme oň nejako zvlášť usilovali.

Kristus kedysi riekol: Kto hľadá svoj život stratí ho! Kto ale stratí svoj život pre mňa, nájde ho! A práve táto istá zákonitosť, práve tento istý druh logiky platí i vo vzťahu k ľudskému šťastiu. Kto totiž hľadá iba vlastné šťastie, nikdy ho nenájde. Kto však sebecky nehľadá iba svoje vlastné šťastie, komu leží na srdci šťastie iných, kto dokáže sám seba dávať druhým, kto dokáže hľadieť predovšetkým na dobro druhých, ten šťastie nájde. K tomu priletí samo od seba! Toho bude trvalo sprevádzať!

Žime preto svoj život tak, aby sme sa stali hodnými pravého šťastia. Žime svoj život správne tým, že ho naplníme skutočnými hodnotami. Ak k nám šťatie neprichádza, ak tento svet nie je šťastný znamená to, že ľudia nežijú správne. Že vo svojom živote naozaj vážne neusilujú o dobro, láskavosť, čestnosť, ľudskosť, spravodlivosť, ušľachtilosť a takýmto spôsobom sú potom na míle vzdialení od správneho života. A preto je od nich na míle vzdialené i pravé, veľké a skutočné šťastie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Po Jan 26, 2015 16:06

Chcete mať ľahkú smrť?


Smrť je istota, s ktorou musí každý z nás počítať. Zaručená istota, ku ktorej sa každým dňom čoraz viacej približujeme. Žiaľ, ľudia sa problematikou smrti vo vzťahu k sebe samým príliš nezaoberajú a začínajú na ňu myslieť až vtedy, keď sa priblíži ich čas. Potom však už býva zväčša neskoro zmeniť niečo na jej priebehu a zásadným spôsobom ovplyvniť to, či bude ľahká, alebo či budeme musieť podstúpiť ťažký a zúfalý smrteľný zápas. Komu to nie je ľahostajné, mal by preto už teraz začať žiť tak, aby jeho smrť mohla byť ľahká.

Našu problematiku si priblížme na dvoch príkladoch, a síce na človeku materialistickom a ateistickom, čiže človeku presvedčenom o tom, že po smrti už nič nie je a na človeku idealistickom, čiže presvedčenom o existencii života po smrti.

Materialista a ateista verí len vo svoj krátky pozemský život. Nič iného pre neho neexistuje. Dokonca ani vo svojich myšlienkach neprekračuje hranice hmotného sveta, pretože vo svojom vnútri sa zaoberá iba tým, čo je podľa neho reálne a čo teda má nejaký význam a nejakú cenu. Svojim jednaním i všetkým svojim myslením je preto pevne pripútaný na svet hmoty. Na svoje bytie v hmotnom svete, ktoré podľa neho smrťou končí.

Tejto jeho základnej filozofii je prispôsobený celý jeho život a od nej sa odvíjajú hodnoty, ktorým verí. A keďže je skalopevne presvedčený, že žije iba raz je zväčša toho názoru, že si je preto treba života poriadne užiť. Že treba žiť naplno. K tomu sú však potrebné prostriedky, to znamená peniaze, ktoré mu zabezpečia prístup ku všetkým hmotným pôžitkom a radostiam, ktoré život ponúka. No a preto, aby peniaze k tomu potrebné získal, neváha mnohokrát konať nemorálne, nečestne, neľudsky a bez súcitu. Pre neho je totiž najdôležitejšie iba jeho vlastné užívanie si života. Života, ktorý si chce užiť a to o intenzívnejšie, o čo viac je presvedčený, že smrťou všetko končí.

Čas však letí, jeho pozemské bytie sa približuje ku koncu, pričom pripútanie takéhoto človeka k hmotnému svetu je obrovské, pretože ho svojim myslením a jednaním neustále intenzívne živil.

A zrazu nadíde chvíľa smrti! Prichádza smrť, ktorá mu chce všetko zobrať. Onen človek však nie je schopný myslieť inak, ako myslel po celý svoj život a preto sa svojho pozemského bytia kŕčovito drží. On nechce zomrieť. On sa nechce prepadnúť do ničoty a nebytia. O každú minútu života zúfalo zápasí.

Na jednej strane je tu teda neodvratnosť smrti a na druhej strane kŕčovité upínanie sa na hmotné jestvovanie. Čo z toho môže vzísť? Nič iného, ako ťažký, zúfalý a bezvýchodiskový smrteľný zápas. Nič iného, ako smrteľný strach pred nebytím, ktorému sa človek všemožne bráni. Takýto postoj však iba predlžuje jeho boj so smrťou, spôsobuje ťažký smrteľný zápas a bolestnú smrteľnú agóniu. Každá minúta, ktorú človek vo svojom kŕčovitom pripútaní sa na hmotný život získava sa preto stáva iba ďalšou minútou jeho agónie.

Toto však rozhodne nie je smrť ľahká a my si o tejto závažnej problematike hovoríme práve z toho dôvodu, aby čo najmenej ľudí muselo prežívať čosi podobného.

Preto sa teraz pozrime na druhý príklad a síce na človeka presvedčeného, že smrťou život nekončí. Nie je vôbec dôležité, akého je tento človek vierovyznania. Dôležité je, že verí v pokračovanie života po smrti a že jeho viera je naozaj reálna a teda reálne ovplyvňujúca jeho doterajší život.

Ak totiž človek naozaj veril, že smrťou život nekončí, ale ďalej pokračuje, musel si byť vedomý i určitej zodpovednosti, ktorá z toho vyplýva a na základe ktorej bude od neho na druhej strane požadované zúčtovanie všetkých jeho činov. Veľké účtovanie nie len za jeho činy, ale ja za jeho slová a myšlienky.

Lebo skutočná viera v život po smrti je spojená so Spravodlivosťou, pred ktorej tvár raz predstúpime. Takéto niečo však od človeka doslova vynucuje určitú výšku morálnej a etickej kvality života. Človek už totiž nemôže jednať nemorálne, nečestne, nespravodlivo, neľudský a bez súcitu voči ostatným keď vie, že jeho pozemské bytie raz skončí a on bude musieť predstúpiť pred Spravodlivosť, ktorej sa bude musieť zodpovedať zo všetkých svojich slov, myšlienok a činov.

Takýto človek síce užíva vecí hmotných, užíva svojho pozemského života, avšak nie je ku nemu tak kŕčovito pripútaný a veci, či pôžitky hmotného druhu nie sú pre neho jedinou prioritou.

V určitom zmysle stojí nad vecami a má nad nimi nadhľad pretože vie, že všetko hmotné bude raz musieť tu na zemi zanechať. A preto nestojí o to, aby sa kvôli hmotným a pominuteľným veciam vnútorne zaťažoval nečestnosťou, nespravodlivosťou, neľudskosťou, sebeckosťou a bezcitnosťou. Lebo v hodine svojej smrti bude musieť všetko hmotné zanechať tu na zemi a tam na druhý breh si bude môcť vziať so sebou iba svoju čestnosť, dobrosrdečnosť, ušľachtilosť, spravodlivosť, ľudskosť a súcitnosť. Hmotné totiž zostane tu v hmote. Jedine to duševné, tie duševné kvality a hodnoty, ktoré sme sa snažili žiť zostanú našim majetkom. Zostanú pokladom našich duší, ktorý nám nikto a nič nemôže vziať. Ani smrť!

Ako bude teda prebiehať zomieranie takéhoto človeka? Bude viac menej bezbolestné, pretože duša dotyčného bola zvyknutá na nadhľad nad vecami i nad životom. A preto aj teraz, v hodine smrti bude mať určitý nadhľad, a to dokonca aj nad svojou vlastnou fyzickou smrťou. Bude si totiž vedomý toho, že smrť je len brána, cez ktorú treba prejsť o inej roviny bytia.

Takýto človek bude brať svoju smrť ako prirodzenú skutočnosť, na ktorú je pripravený a počíta s ňou. Jeho vnútro, jeho duša preto nebude mať problém odpútať sa od zomierajúceho tela, trpiaceho bolesťou. Duša takého človeka sa teda rýchlo odpúta od fyzickej schránky, pretože na nej až tak kŕčovito neľpie. A z tohto dôvodu ani nebude pociťovať fyzické bolesti a strasti zomierania.

Treba však podotknúť, že u človeka, ktorý je presvedčený že smrťou život nekončí musí ísť o skutočné, úprimné vnútorne presvedčenie. Vnútorné presvedčenie, ktorého dôsledkom bol čestný, spravodlivý a ušľachtilý život, ako i živé presvedčenie o reálnosti existencie inej roviny bytia, do ktorej vstupujeme svojou smrťou.

Na tom, aký je náš najvnútornejší pohľad na život a aká z neho vyplýva naša základná životná filozofia teda záleží akým spôsobom bude každý z nás zomierať. Tým totiž, čo skrývame v hĺbke svojho vnútra určujeme, aká bude naša smrť. Či ľahká, alebo ťažká. Či to bude plynulý prechod do inej roviny bytia, alebo bezvýchodisková smrteľná agónia naplnená strachom pádu do priepasti nebytia.

Človek by preto mal usilovať žiť svoj život správne a napĺňať ho pravými hodnotami ak chce, aby jeho smrť bola naozaj ľahká a bezbolestná. Miera jej bezbolestnosti totiž záleží do nášho životného príklonu k skutočným hodnotám, ako i od miery nášho presvedčenia o realite existencie po fyzickej smrti.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Feb 12, 2015 17:59

O probléme homosexuality a o iných problémoch

Žijeme v dobe dúhových pochodov a presadzovania legalizácie registrovaných partnerstiev. V dobe, v ktorej sa považuje za prejav pokroku a tolerancie súhlasné stanovisko s bojom za zrovnoprávnenie homosexuálov. V dobe, keď sa práve takýto postoj považuje za prejav intelektuálnej výšky, kým nesúhlasné stanovisko je naopak považované za prejav primitivizmu a netolerancie. No a práve v takejto dobe by bolo možno na veľký úžitok vedieť, aký názor má na tento problém Biblia. Alebo inými slovami povedané, ako sa na tieto veci pozerať v súlade s Vôľou Stvoriteľa.

Mojžiš hovorí: Kto by obcoval s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť.

V tejto stati v knihe Levitikus je zároveň napísané: Ak si niekto vezme okrem ženy aj jej matku, je to krvismilstvo. Keby niekto spal so svojou nevestou, obaja spáchali hanebnosť. Keby niekto spal so ženou svojho otca, zneuctil svojho otca. A tak ďalej ...

Ide tu teda o určité základné morálne zásady vzájomného ľudského spolužitia definované Mojžišom, ktoré korešpondujú s Vôľou Stvoriteľa.

Je však zaujímavé, že pri riešení problematiky homosexuality, ako i pri riešení iných morálnych celospoločenských problémov sa ľudia vôbec nezaujímajú o to, či ich názory sú v súlade s Vôľou Najvyššieho, alebo nie sú. Na to neberú vôbec zreteľ, hoci práve to, čo je a čo nie je v súlade s Vôľou Stvoriteľa by malo byť pre nás všetkých tým najpodstatnejším.

Avšak odklon od Vôle Hospodina je dnes tak veľký, že to, čo bolo jeho služobníkom Mojžišom definované ako neprístojné sa dnes stavia do pozície celospoločenskej akceptovateľnosti. Paradoxne teda to, čo sa podľa Vôle Najvyššieho považuje nesprávne sa dnes ľudstvom, ktoré katastrofálne morálne upadlo považuje za za prejav pokroku, intelektuálnej výšky a demokracie. Veci, ktorých sa malo ľudské pokolenie strániť sa dnes stávajú normou a považujú sa za niečo úplne prirodzené.

Úpadok našej doby spočíva teda okrem iného aj v tom, že naši súčasníci bojujú za to a snažia sa o to, čo nie je správne v očiach Hospodina. Presadzujú to v naivnej domnienke, že pre takýmto spôsobom postihnutých ľudí, v našom prípade homosexuálov bude najlepšie, ak sa ich úchylka stane spoločensky plne akceptovateľnou.

Ale môže to pomôcť niekomu, kto aj tak sám vo svojom vnútri jasne cíti, že s ním niečo nie je úplne v poriadku? Že jeho sexuálna orientácia nie je normála a prirodzená? Môže vari takémuto človeku naozaj pomôcť to, že ono neprirodzené bude on sám i ostatní považovať za normálne a prirodzené? Nie je to iba vzájomný sebaklam? Nebolo by pre takéhoto človeka omnoho lepšie a užitočnejšie, keby sa pozrel pravde priamo do očí? Keby ju akceptoval a svoju energiu, ktorú vynakladá na presadenie vlastnej úchylky ako spoločenskej normy využil radšej na to, aby s ňou bojoval? Aby sa snažil trpezlivou a dlhodobou prácou na sebe samom postupne približovať k tomu normálnemu, prirodzenému a zdravému?

Inými slovami povedané, bojom za rovnoprávnosť homosexuálov sa týmto ľuďom berie dôvod pracovať na sebe samých a postupne sa zbavovať toho, čo je v nich neprirodzené. Berie sa im dôvod uvažovať o tom, hľadať skutočné, hlboké príčiny svojho problému, ako i cesty k jeho náprave. Snaha o normalizáciu vlastnej úchylky je preto pre rozvoj osobnosti takýto ľudí viac na škodu, ako na úžitok.

Nikto samozrejme nechce, aby boli homosexuáli nejako perzekuovaní. To by bol jeden extrém! Avšak ich odchýlka od normy nesmie byť spoločensky považovaná za normu. Za niečo, čo je normálne. To je druhý extrém! Tým totiž môžu stratiť dôvod k osobnému seba vývoju, zameranému k opätovnému nadobudnutiu normálneho a prirodzeného stavu. Osobnosti homosexuála v skutočnosti pomôže najviac to, keď si svoju odchýlku od prirodzenosti uvedomuje a vnútorne i navonok sa snaží pracovať na jej odstránení. Jedine to je pre neho skutočnou pomocou. Všetko ostatné je omyl.

Celá táto záležitosť je ale okrem iného poukazom na omnoho, omnoho vážnejšie skutočnosti. Je poukazom na to, že akékoľvek odchýlky od Vôle Stvoriteľa musia mať pre ľudí svoje negatívne dôsledky. To znamená že všetko, úplne všetko, čo človek koná v rozpore s jeho Vôľou mu musí priniesť škodu, či nebodaj až katastrofu. Nech sa to týka akejkoľvek veci! Nie len teda postoja k homosexualite, ale k úplne všetkým veciam v našom každodennom živote. Ak totiž každú jednotlivú z týchto vecí nečiníme v súlade s Vôľou Stvoriteľa, ale naopak proti jeho Vôli, musí to mať pre nás fatálne dôsledky.

A práve o týchto dôsledkoch prehovoril Hospodin ústami Mojžiša takto: „Ak budete kráčať podľa mojich ustanovení, zachovávať moje príkazy a podľa nich konať, dám vám dážď v pravý čas. Zem vydá svoju úrodu a stromy svoje ovocie. Vy budete jedávať svoj chlieb dosýta a budete bezpečne prebývať na zemi.

Ak ma ale nebudete poslúchať a opovrhnete mojimi predpismi, ak sa vám budú moje nariadenia protiviť, potom vám vykonám toto: Zošlem na vás hrôzu a suchoty. Zlomím vašu veľkú pýchu a nebo nad vami urobím sťa železo a vašu zem sťa meď. Potom sa budete nadarmo namáhať, zem nevydá úrodu a stromy neprinesú ovocie. Zlomím oporu vašej výživy a nikdy sa nenajete dosýta. Vašu zem tak spustoším, že sa nad tým zhrozia i vaši najväčší nepriatelia.“

Za to, že sa ľudstvo odkláňa od Vôle Hospodina, za to, že nerešpektuje jeho Vôľu a činí to, čo je v jeho očiach zlé, za toto všetko ním bude bité. Lebo v jeho stvorení, ktoré povstalo z jeho rúk má miesto a môže sa trvalo dariť iba tomu, čo sa skláňa pred jeho Vôľou.

Čo však jeho Vôľu nerešpektuje a neberie ju na zreteľ, to ním bude bité, tiesnené, zlomené a nakoniec celkom vyhladené. Tohto si buďme dobre vedomí! Vedomí nie len v otázke postoja k homosexualite, ale i v tisícorakých iných otázkach, v ktorých sa ľudstvo tejto Zeme odkláňa od Vôle Najvyššieho a ignoruje ju. A týchto vecí je obrovské množstvo. Ba je to takmer všetko, čo človek činí, pretože ho ani len nenapadne pýtať sa, či to, čo plánuje vykonať je v súlade s Vôľou Najvyššieho, alebo nie je.

Ak preto človek ako jednotlivec a ľudstvo ako celok nezačne zohľadňovať a brať na zreteľ vo všetkom čo činí Vôľu Stvoriteľa, veľký vševládny Boh, ktorý je zvrchovaným Pánom neba i zeme napokon vyhladí zo svojho stvorenia jemu neverných a naďalej v ňom ponechá iba tých, ktorí si ho ctia a ktorí plnia jeho Vôľu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Po Mar 09, 2015 17:03

Nepríjemné výroky Krista



V evanjeliách s nachádza niekoľko, ľuďom nepríjemne znejúcich Kristových slov. Tie sú z tohto dôvodu kresťanskými cirkvami vo všeobecnosti akoby obchádzané a nebývajú stredobodom záujmu kazateľov, ani obsahom ich kázaní. Jednoducho sa o nich mlčí, akoby vôbec neexistovali.

Jedným z príkladov Kristových znepokojujúcich výrokov je aj toto podobenstvo:

Istý človek si vo svojej záhrade zasadil strom a čakal, kedy mu prinesie ovocie. Čakal niekoľko rokov a stále nič. Keď ho už prešla trpezlivosť, prišiel k záhradníkovi a riekol mu: vytni ho, veď načo darmo využíva zem.

Záhradník však odvetil: pane, počkaj ešte rok, dobre ho pohnojím, okopem a ak do roka nezarodí, potom ho dáš vyťať.

O čom nám hovorí toto podobenstvo? Je to obrazné vyjadrenie celkom konkrétneho diania, ktoré prebehne vo stvorení.

Človekom, ktorý zasadil do svojej záhrady strom je Stvoriteľ. Stromom je človek a záhradou stvorenie. Stvoriteľ daroval človeku vedomé bytie, umožnil mu žiť vo svojom stvorení a celé veky trpezlivo čakal na to, kedy „strom“ prinesie ovocie. „Ovocím“ je plné rozvinutie spravodlivosti, čestnosti, ušľachtilosti, dobrotivosti, láskavosti, ohľaduplnosti a ľudskosti v človeku.

V podobenstve sa teda hovorí, že Boh, ktorý stvoril človeka a umožnil mu vedomé jestvovanie vo stvorení od neho očakáva ovocie plného rozvinutia dobra. Podobenstvo však zároveň hovorí, že Stvoriteľ nie je ochotný čakať donekonečna, ale iba určitý čas. Že každý ním zasadený „strom“ jednoducho musí do určitej doby priniesť ovocie, pretože inak bude vydaný príkaz k jeho vyťatiu, aby darmo nevyužíval zem. Čiže aby už naďalej nemohol zneužívať k zlému láskyplnú možnosť svojho vedomého jestvovania vo stvorení.

Podobenstvo ďalej hovorí, že ľudia vo všeobecnosti nechcú a nemajú záujem prinášať dobré ovocie a že Stvoriteľ už z tohto dôvodu dal príkaz k tomu, aby boli všetky neplodné a neúrodné stromy z jeho záhrady vyťaté.

Kto je však onen záhradník, prosiaci Hospodina o zhovievavosť, na ktorého podnet bola lehota ešte o niečo predĺžená?

Tým záhradníkom je Božia Láska!

Boh je totiž vo svojej podstate prísny a spravodlivý. Avšak jeho časťou je i Láska. A táto Láska ešte na nejaký čas zadržala ruku jeho Spravodlivosti! Táto Láska prišla medzi ľudí v osobe Ježiša Krista a darovala im Slovo. Slovo im jasne ukazuje, ako majú myslieť, hovoriť a jednať, aby boli schopní priniesť v čo najrýchlejšom čase ovocie, očakávané od Stvoriteľa.

Ovocná záhrada plná stromov, ktorou je ľudstvo na zemi bola teda okopaná a skyprená Kristovým učením, aby už konečne priniesla zodpovedajúce ovocie čestného, ušľachtilého, spravodlivého a čistého človečenstva.

Tým, čo však musíme mať ustavične na zreteli je posledná veta Ježišovho podobenstva. Predniesol ju záhradník a tá veta znie: Pohnojím ho, okopem ho a ak do roka neprinesie ovocie, potom ho daj vyťať.

A celkový obraz tohto neodvratného diania nám doplnia známe slová Jána Krstiteľa: Sekera je už priložená ku koreňom stromov a každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie bude vyťatý a spálený v ohni.

Bude vyťatý a spálený v ohni!

Lehota určená k tomu, aby ľudstvo prinieslo očakávané ovocie nie je teda nekonečná. Naopak, táto lehota, ktorá bola milostivým aktom Božej Lásky už raz predĺžená sa čoraz viacej približuje ku svojmu koncu. Blíži sa teda neodvratne čas, kedy začnú byť vytínané všetky neplodné a neužitočné stromy z ovocnej záhrady s názvom Zem. Budú vyrúbané a spálené, aby zem zbytočne ďalej nezneužívali.

V záhrade budú smieť zostať iba stromy, prinášajúce ovocie. Takáto je totiž Vôľa Majiteľa záhrady. Ten v nej už viac nechce trpieť neužitočné stromy. Stromy, ktoré z Lásky Božej dostali ešte poslednú šancu, ale nevyužili ju.

Nemyslime si teda že tak, ako to všetko išlo doposiaľ, to pôjde donekonečna. Nemyslime si, že nečestnosť, chamtivosť, sebectvo, bezohľadnosť, podvod, klamstvo, nečistota a neušľachtilosť, dnes vládnuce na zemi sa tu budú rozťahovať neustále. Je to skazené a zlé ovocie, ktoré nebude donekonečna trpené v Pánovej záhrade.

Len z veľkej Lásky Božej bol týmto ľuďom ešte darovaný čas na premenu. Na premenu k lepšiemu! Avšak každý človek, ktorý tento čas na premenu seba samého k lepšiemu nevyužije, bude ako zlý strom vyťatý a spálený v ohni. Bude vytrhnutý a vymazaný z tohto stvorenia pre svoju skazenosť, neužitočnosť a neupotrebiteľnosť.

Takáto nekompromisná je pravda o dianí vo stvorení. Pre jej tvrdosť pred ňou zatvárajú oči kresťanské cirkvi, ale nie len oni. Zatvárajú pred ňou oči i všetky duchovné prúdy, smery a náboženstvá, ako i vo všeobecnosti každý jednotlivý človek. Stvoriteľa a Boha chcú totiž ľudia vidieť len ako všetko odpúšťajúceho a všetko milujúceho.

Áno, Stvoriteľ je milosrdným, milujúcim, milostivým a trpezlivým, ale nikto nemôže jeho Lásku zneužívať donekonečna. Čas, ktorý nám bol až doteraz darovaný sme mali využiť k tomu, aby sme sa stali láskyplnými, dobrotivými, čestnými a spravodlivými. Aby sme jednoducho priniesli požadované ovocie.

Ak však túto Stvoriteľom darovanú príležitosť správnym spôsobom nevyužijeme a budeme neustále skĺzavať k nečestnosti, nespravodlivosti, sebectvu, chamtivosti, bezohľadnosti, neušľachtilosti, nečistote, povrchnosti a neúcte voči Najvyššiemu, budeme jedného dňa na príkaz majiteľa Zeme a Vládcu stvorenia vyťatí ako zlé stromy a spálení v ohni. A ten deň sa čoraz viacej blíži!

PS. Je treba zvlášť zdôrazniť, že tento text nemá spojitosť so žiadnou cirkvou ani náboženstvom. Hovorí iba o splnení, alebo nesplnení požiadaviek Stvoriteľa voči človeku. Tieto požiadavky boli jasne formulované v Desatore, ako i v učení Ježiša Krista.

Nie je teda rozhodujúce, či je človek v nejakej cirkvi alebo nie. Rozhodujúce je, či vo svojom živote jedná a myslí v súlade s Kristovým učením.

Kto takto myslí a jedná prináša dobré ovocie. Kto ale takto nemyslí a nejedná, je stromom neúrodným, ktorý bude musieť byť preto vyťatý, pričom mu nijako nemôže pomôcť jeho formálne členstvo v ktorejkoľvek z cirkví.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Pi Apr 03, 2015 15:16

Skazené ovocie západnej demokracie


Skúsme sa pozrieť na niektoré významné momenty zahranično politického diania z neštandardného uhla pohľadu. A síce z hľadiska reálneho ovocia, ktoré ľuďom priniesli. A to na základe známej vety, hovoriacej, že po ich ovocí ich poznáme. Aké je teda ono ovocie, ktoré prinieslo toto dianie bežným, obyčajným a jednoduchým ľuďom?

Pozrime sa takto na udalosti v Iraku, Líbyi a Ukrajine, pretože v nich môžeme nájsť mnoho spoločných styčných bodov. Vo všetkých prípadoch totiž išlo o štáty, ktoré vo svojom pôvodnom smerovaní neboli výrazne prozápadne orientované. V Iraku a Líbyi sa z nášho západného pohľadu nachádzali diktátori, utláčajúci vlastné národy a to až takým spôsobom, že sa to stalo jedným z dôvodov k ich odstráneniu. Tým mali byť tamojší občania zbavení utrpenia, mala im byť prinesená sloboda a zachovávanie ľudských práv, zaručené aplikovaním demokracie západného typu.

Ako bojovníci za oslobodenie ľudu spod jarma diktátorov začali teda USA a ich západní spojenci vojnové akcie, ktorých deklarovanými cieľmi boli iba tie najušľachtilejšie a najhumanistickejšie ideály.

No a teraz, z odstupom času môžeme objektívne posúdiť, aké to prinieslo ovocie. Irak a Líbya sú krajiny, v ktorých bola cieleným bombardovaním systematicky ničená infraštruktúra. Okrem obrovských materiálnych škôd mal ozbrojený zásah za následok i veľké množstvo mŕtvych, zranených a zmrzačených.

V Iraku bola dosadená prozápadná vláda, avšak tento štát sa stal štátom vysoko nestabilným, plným ozbrojených konfliktov a sektárskeho násilia.

V Líbyi vznikli dve vlády a dva parlamenty, súperiace medzi sebou. Okrem toho sa tu nachádza plno rôznych teroristických skupín, ktoré hája so zbraňou ruke svoje kmeňové, alebo náboženské záujmy. Situácia v krajine nemá ďaleko od úplnej anarchie.

Ak sa pozrieme na stav životnej úrovne obyvateľstva, stav ľudských práv a úroveň demokracie, toto všetko zaznamenáva obrovský prepad, Životná úroveň išla prudko dolu, demokracia a ľudské práva sú iba ilúziou v krajinách, v ktorých sa každodenne musíte báť o holý život.

Aké je teda reálne ovocie, ktoré ozbrojené akcie USA a ich západných spojencov priniesli? Zničená infraštruktúra, tisíce mŕtvych, pretrvávajúce násilie, uplatňovanie práva silnejšieho, rapídny prepad životnej úrovne a absolútna nefunkčnosť demokracie západného typu. Národy Iraku a Líbye boli vojenským zásahom USA a ich západných spojencov vrhnuté o tridsať, ak nie o viac rokov dozadu. A ak by sme sa spýtali bežných, obyčajných ľudí, kedy im bolo lepšie, nie len im, ale aj nám musí byť jasné, že určite za Husajna či za Kadáffiho.

Nikto tým samozrejme netvrdí, že neexistovali určité veci, s ktorými sa nedalo u týchto takzvaných diktátorov súhlasiť, ale na druhej strane sa skúsme objektívne pozrieť na to, čo spôsobil západ svojim násilným riešením. Ak totiž bolo vtedy zle, dnes je oveľa horšie! Došlo k mnohonásobnému zhoršeniu životnej situácie obyvateľstva, bolo zabitých a zmrzačených množstvo ľudí, už ani nehovoriac o materiálnych škodách.

Stručne vyjadrené, ovocím jednania USA a západných spojencov je skaza a deštrukcia! Ušľachtilé zámery a dôvody, prečo bol vojenský zásah nevyhnutný je jedna vec, avšak úplne rozvrátené krajiny ako trpké ovocie týchto zámerov je vec druhá.

No a Ukrajina je niečo veľmi podobného. Aj tam pred tým vládol Janukovičov režim, ktorý nebol západu naklonený. Kvôli korupcii bol tento režim násilím zvrhnutý a do vlády v Kyjeve sa dostali ľudia orientovaní prozápadne.

Čo však je toho dôsledkom a aké to prinieslo ovocie? Výsledkom a ovocím násilne dosadenej prozápadnej vlády je občianska vojna, aktivácia neofašistických elementov, tisíce mŕtvych a ekonomicky zruinovaná krajina.

Ak sa teda máme pozrieť čisto objektívne iba na ovocie, ktoré prinieslo presadzovanie prozápadnej orientácie Ukrajiny, tak ide o ovocie nesmierne trpké, predstavujúce obrovský prepad životnej úrovne obyvateľstva, z ktorého je jeho mužská časť ešte navyše ustavičnými mobilizáciami hnaná do nezmyselnej vojny.

Po ich ovocí ich poznáte! V prípade Iraku, Líbye a Ukrajiny priniesla násilná aplikácia západných hodnôt skazu a zmar namiesto požehnania!

Ak bolo za Husajna, Kadáffiho a Janukoviča zle, je teraz lepšie? Ak ale nie je lepšie, ale naopak dokonca mnohonásobne horšie o čom to svedčí? O čom to napovedá?

Realita nám ukazuje, že ovocie násilného šírenia demokracie a takzvanej správnej prozápadnej orientácie sa javí ako niečo mimoriadne skazeného a zlého! Je to čosi podobného tomu, ako keď boli kedysi dávno šírené kresťanské ideály ohňom a mečom. Rovnako je i dnes ohňom, mečom a importovanými revolúciami šírená takzvaná demokracia.

Po ich ovocí ich poznáte! Vedzte teda, že dobrý strom nemôže v nijakom prípade prinášať zlé ovocie. Dobý strom predsa prináša iba dobré ovocie! Zlé ovocie však musí nevyhnutne pochádzať zo zlého stromu! Inak to predsa ne je vôbec možné!

A ešte niečo by sme si mali uvedomiť. A síce upozornenie, skryté v slovách: Dávajte si dobrý pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak vo vnútri sú to draví vlci!

Za dravého vlka a za synonymum všetkého zla je dnes západom považované Rusko. Avšak USA a jeho západní spojenci sami seba stavajú do pozície mierotvorcov, presadzovateľov demokracie a ľudských práv. Oni sú tými dobrými a túto veľkú a vznešenú pravdu svorne každodenne šíria všetky im poplatné médiá. A jednoduchí ľudia, podliehajúci médiám, sú vo svojej naivite presviedčaní o našej západnej dobrote a agresívnom a zvlčilom Rusku.

Keby ale väčšina našej populácie nepodľahla západnému, konzumnému spôsobu života, keby sa väčšina našich spoluobčanov nestala ateistami a materialistami, potom by sa asi boli predsa len schopní zamyslieť nad známymi slovami, ktoré nás varujú: Dávajte si veľký pozor na tých, ktorí sa tvária ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci!

Draví vlci, ktorým ide iba o svoj vlastný prospech a ktorým všetko to ostatné, všetky krásne a ušľachtilé reči o demokracii a ľudských právach slúžia len ako zástierka ich skutočných úmyslov. A tie úmysly už ani nie sú skryté, ale otvorene poznateľné podľa ovocia, ktoré prinášajú. Veď predsa po tomto ovocí ich môžeme dokonale poznať! Môžeme poznať, že sú schopní ako vlci na kusy roztrhať celé národy, za účelom vlastných mocenských a koristníckych cieľov, oháňajúc sa pritom ušľachtilými ideálmi.

Kto preto nie je v dnešnej dobe vyslovene slepý, musí za všetkým tým ľúbivo ušľachtilým, čo sa prezentuje navonok vidieť ako na dlani skrytú a zhnitú vnútornú podstatu bezohľadnej chamtivosti a svetovládno mocenských zámerov.

Avšak žiaľ zdá sa, že svet je plný hluchých a slepých, ktorí preto, aby sa oni sami mali dobre držia ústa a krok, a svojim alibizmom schvaľujú zvlčilo zvrátený systém, ktorého súčasťou sa svojim prispôsobením stávajú.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Apr 30, 2015 17:16

Iný a zvláštny pohľad na sexualitu


Nedávno som sa stretol s veľmi zaujímavým textom, týkajúcim sa ľudskej sexuality, ktorý predostiera úplne iné rozmery a dimenzie. I mňa samotného priviedol k hlbšiemu zamysleniu sa nad touto problematikou, na základe čoho vznikol tento článok.

Spomínaný text bol pomerne krátky a tu je jeho voľné pretlmočenie:

„Keby ste sa vzájomne telesne nespájali tak často, ako je to dnes zvykom, ale iba občas a to radšej menej ako viac, nevyskytoval by sa medzi vami ani jediný, ktorý by nebol minimálne jasnovidcom.

Takýmto spôsobom a v takomto množstve, ako je to však dnes vo všeobecnosti zvykom, premrhávajú či už muži alebo i ženy svoje najlepšie sily. Týmito výstrelkami sa zbavujú dušu zušľachťujúcich životných síl, z ktorých nenazhromaždia nikdy takú zásobu, aby sa prostredníctvom nej mohlo v ich duši sústreďovať stále intenzívnejšie svetlo.

Z tohto dôvodu sa ľudia stávajú stále duchovne lenivejšími a iba na telesné pôžitky zameranými bytosťami. Sú preto zriedka schopní nejakej jasnejšej myšlienky. Stávajú sa bojazlivými, zbabelými, veľmi hmotnými, náladovými a vrtkavými, sebeckými, závistlivými a žiarlivými. Môžu len ťažko, alebo často nemôžu vôbec pochopiť nič duchovného; lebo ich fantázia sa ustavične túla v pôvabe telesnosti a nemôže sa nikdy povzniesť k niečomu vyššiemu a duchovnému. A ak sa medzi nimi aj nájdu ľudia, ktorí aspoň v okamihoch prostých telesných žiadostí vyšlú nejaký prchavý pohľad hore, potom prídu ihneď ako čierne mraky na nebi, telesné zmyselné myšlienky a zastrú ono vyššie tak, že duša na ne celkom zabudne a ihneď sa znova rúti do zapáchajúceho močiara telesnej rozkoše!“

Posolstvo tohto krátkeho textu je veľmi závažné, pretože sa v ňom hovorí o úplne inom spôsobe využitia ľudskej sexuálnej energie, než je tomu vo všeobecnosti zvykom. Táto energia predstavuje totiž obrovský potenciál, ktorý ak nie je ventilovaný prvoplánovo, ale je naopak v istom zmysle zhromažďovaný, jeho sústredenie je nám schopné preraziť cestu k úplne novému rozmeru bytia. Je schopné dať nášmu bytiu ďalší, vyšší rozmer. Je schopné v nás prebudiť a aktivovať vyššie danosti. Vyššie schopnosti tak významného druhu, že v minulosti takých ľudí, ktorí to dokázali nazývali „svätcami“.

Oná takzvaná „svätosť“ však nie je nič iného, ako otvorenie okna do ďalšieho, nového rozmeru bytia, čoho je v skutočnosti možné dosiahnuť úplne každému človeku, ktorý je ochotný pristupovať k vlastnej sexualite omnoho kultivovanejším, ušľachtilejším, striedmejším a neprvoplánovým spôsobom.

Aby sme vôbec pochopili význam toho, čo tým môžeme získať predstavme si dvojrozmerný obrázok niekde v knihe alebo v časopise. A potom si predstavme ten istý obrázok v skutočnosti, v trojrozmernej 3D realite. Onen rozdiel medzi dvojrozmernosťou a trojrozmernosťou je obrovský.

No a skúsme si predstaviť rozdiel medzi realitou trojrozmernou a štvorrozmernou. Takéto niečo je naozaj ťažko predstaviteľné, pretože náš svet, v ktorom žijeme je trojrozmerný. Avšak onen vyšší, nový, štvrtý rozmer môže dať nášmu bytiu práve spomínané, kultivovanejšie, striedmejšie a neprvoplánové využitie našej sexuálnej energie.

Vo všeobecnosti vládne na tomto svete určitý štandard využitia ľudskej sexuality, čo by sme mohli považovať za istý základným level.

Ale treba vedieť, a ľudia to vôbec netušia, že existuje aj level omnoho vyšší. Ak nám totiž prvoplánové využitie nášho potenciálu sexuálnej energie poskytuje prežitia tak mimoriadne príťažlivého druhu, po ktorom ľudia prahnú a neustále túžia, čo potom povedať o stave prežívania vyššieho levelu využitia energetického potenciálu vlastnej sexuality?

K našej sexualite môžeme teda pristupovať dvomi spôsobmi. Spôsobom nižším, alebo spôsobom vyšším. Ten nižší nám dovoľuje prežívať zážitky nižšieho druhu a odkrýva pred nami nižšie a obmedzenejšie obzory, kým ten vyšší spôsob nám naopak odhaľuje vyššie a ďalekosiahlejšie obzory.

Ten nižší spôsob nám umožňuje prežívať nižšiu kvalitu života a ten vyšší spôsob vyššiu kvalitu života. Ten nižší spôsob nás drží pri zemi a ten vyšší spôsob nás dvíha k výšinám. Pri tom nižšom spôsobe využitia potenciálu našej sexuality sa stávame ľuďmi nízko ohraničeného duševného obzoru, kým pri tom vyššom spôsobe sa môžeme stať ľuďmi, ktorí dosahujú skutočnej výšky svojho človečenstva. Lebo v nízkosti spočíva malosť a vo výške veľkosť.

Ak sa ale pozorne pozrieme na život vôkol seba zistíme, že všetko v ňom smeruje k tomu, aby sa človek nedokázal odpútať od svojej nižšej podstaty. Ak sa pozrieme na televíziu, na filmy, na internet, na časopisy, na knihy, ba dokonca i na módu, všade sa nám snažia nahovoriť, že tým, okolo čoho sa má a musí všetko točiť je jedine ono ľudsky pudovo zmyselné. Všade vôkol nás číha to sexuálne, zmyslovo pudové a telesné, ako i rôzne druhy zážitkov s tým úzko súvisiacich.

Nezaujatý pozorovateľ má nástojčivý dojem, akoby sa niekto až enormným spôsobom snažil o to, aby ľudstvo zostalo stále uväznené na tomto nižšom stupni. Samozrejme so všetkými radosťami, ktoré to ľuďom poskytuje, ale zároveň so všetkými obmedzeniami a malosťou, ktorú to so sebou prináša.

Nezaujatý pozorovateľ má nástojčivý dojem, akoby niekomu išlo o to, aby ľudia zostávali navždy ponížení a nikdy nepozdvihli svoj zrak k výšinám. K výšinám ducha a skutočnej ľudskej veľkosti, ku ktorým nás môže pozdvihnúť práve vysoko kultivovaný prístup k potenciálu našej sexuality. Môže nás to totiž zbaviť našej príslušnosti k plytkej, povrchnej, pôžitkárskej a ľahko ovládateľnej mase. Mase, ktorá využíva potenciál vlastnej sexuality iba nízkym spôsobom a preto aj sama navždy zostáva nízko stojacou.

Ak sme spomenuli slovo ušľachtilosť, tak práve od neho je odvodený pojem „šľachta“. Čo však znamená slovo „šľachta“ v pravom slova zmysle a aké v skutočnosti kladie nároky na jeho držiteľov?

Šľachta predstavuje vyšší spoločenský stav, vyznačujúci sa ušľachtilejším prístupom k životu, než ako je bežné. Vyznačujúci sa ušľachtilým prístupom k úplne všetkým veciam v živote a teda i k problematike ľudskej sexuality.

Každý človek na zemi je povolaný k tomu, aby sa stal v tom najlepšom slova zmysle príslušníkom vyššieho, šľachtického stavu. Príslušníkom skutočnej a pravej šľachty ducha, ktorá vníma sexualitu ako prostriedok k povzneseniu sa k duchovným výšinám ďalšieho, nového rozmeru bytia.

Veľmi ťažko však vysvetliť tomu, kto takéto niečo nezažil, aká veľká v tom spočíva cena. Asi tak ťažko, ako nedokážete slepému slovami sprostredkovať zážitok nádhery krásneho letného dňa. Dokážete mu to len opísať, ale nedokážete mu poskytnúť autentickú silu prežitia.

Čo dodať na záver? Iba to, aby sa nám konečne otvorili oči. Aby sme sa konečne prebrali zo slepoty a stali vidiacimi. Aby sme sa konečne odtrhli od nízkosti a vyšvihli nahor. Každý z nás k tomu totiž vlastní silný potenciál a záleží iba na nás, či ho dokážeme správne využiť, alebo ho premárnime tak, ako tomu bolo vždy a ako sa to tu na zemi vo všeobecnosti považuje za úplne normálne.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

guide
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 50
Dátum registrácie: Ut Okt 21, 2014 13:38

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa guide » Po Máj 04, 2015 2:21

velmi pekne napisane.. pri beznej spolocensky zauzivanej sexualite clovek straca prilis vela energie a ani len netusi ako ju ziskat spat, nehovoriac o tom ako sa ich energie prelinaju s cudzimi (sex na jednu noc a podobne veci) energiami, ktore v ich energetickych telach zanechavaju energeticku stopu

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Máj 21, 2015 15:27

Bezúčelnosť života

Život mnohých ľudí tejto zeme sa míňa svojmu skutočnému účelu. Je bezúčelným a postrádajúcim pravý zmysel. Je to smutné, ale žiaľ mnohí bez toho, že by o tom vôbec vedeli, premárňujú vlastný život, hoci paradoxne, oni sami sú presvedčení o opaku.

Túto kontroverznú skutočnosť si skúsme priblížiť na základe nasledovného prirovnania:

Jeme jednoznačne iba preto, aby sme žili. Dostatok jedla predstavuje jeden z najnevyhnutnejších predpokladov pre život, ale aj napriek jeho nezastupiteľnosti nie je jedenie pravým účelom nášho bytia. Je len prostriedkom k účelu, pretože jeme, aby sme žili, ale nežijeme, aby sme jedli.

Avšak žiaľ, predsa len existujú ľudia, pre ktorých sa práve jedenie stalo ústredným motívom, ak nie dokonca jadrom a podstatou celej ich existencie. Dobré jedlo a jeho dostatočné množstvo pre nich mnohokrát predstavuje to najväčšie životné potešenie. O podobných ľuďoch sa ale nedá povedať nič iného, ako iba to, že sa minuli pravému účelu vlastného života, pretože prostriedok k účelu zamenili za účel samotný.

No a žiaľ, existuje mnoho ľudí na tejto zemi, jednajúcich rovnakým spôsobom vo vzťahu k vlastnej hmotnej existencii. Naša fyzická existencia v hmotnom svete totiž nie je samotným účelom nášho bytia, ale iba prostriedkom k účelu.

Lebo skutočným účelom nášho života a celej našej existencie nemá byť hmotný a materiálny život samotný, ale niečo iného. Niečo vyššieho! Hľadanie niečoho Vyššieho!

Čoho? Predsa hľadanie Svetla! Hľadanie Boha! Toto je hlboký zmysel a pravý účel pozemského bytia!

Zmyslom a účelom života každého z nás je teda usilovať sa čo najviac priblížiť k zdroju a východisku všetkého – k Stvoriteľovi. Lebo my ľudia sme kedysi dávno vyšli z jeho rúk ako neuvedomelé iskričky vedomia, ktoré majú prostredníctvom svojej túžby po opätovnom návrate, prostredníctvom svojej túžby po Stvoriteľovi, po jeho Svetle, po poznaní jeho Vôle a jeho Zákonov postupne mocnieť vo svojom sebauvedomení. A nakoniec sa ako plne sebauvedomelé bytosti navrátiť naspäť do jeho blízkosti. Ide teda o vývoj, ktorý máme uskutočniť v hmotnom stvorení. A práve v ňom, v uskutočnení a naplnení vlastného duchovného vývoja spočíva vznešený účel a vysoký zmysel fyzickej existencie každého z nás.

Túžba po Svetle, po Stvoriteľovi, čiže po tom najvyššom a najvznešenejšom čo vôbec jestvuje má totiž schopnosť dvíhať a povznášať celý náš život. Má schopnosť robiť ho lepším. Vyvoláva a spôsobuje náš vnútorný, osobnostný rast, ktorý má zároveň ten najpozitívnejší vplyv na našu čisto hmotnú existenciu a na naše reálne hmotné pomery.

Lebo človek, usilujúci sa o to najvyššie Dobro sa nevyhnutne sám stáva lepším. A človek, ktorý sa stáva lepším má nevyhnutne čoraz lepší a pozitívnejší vplyv na všetko, s čím prichádza do styku. A teda aj na svoje čisto hmotné okolie.

Tragédia ľudstva však spočíva v skutočnosti, že ľudia nenapĺňajú pravý účel vlastného bytia a že si prostriedok k účelu, ktorým je hmotné bytie zamenili za účel samotný. Že podobne ako tí, ktorí nejedia aby žili, ale žijú aby jedli, nehľadajú prostredníctvom svojej vlastnej hmotnej existencie Stvoriteľa, ale svoju hmotnú existenciu považujú za ten jediný a hlavný účel vlastného bytia.

Títo ľudia teda prostredníctvom vlastného fyzického bytia nehľadajú Boha, pretože ich jediným „božstvom“ sa im stala ich súčasná, osobná hmotná existencia. Tým ale zamenili prostriedok za účel, na základe čoho sa ich život stáva bezúčelným, pretože sa míňa pravému zmyslu a účelu. A pretože duševný obzor takýchto ľudí nepresahuje dokonca ani len v cítení a myslení hranice hmotného, nemá ich čo ťahať nahor a posúvať osobnostne vyššie. Preto sa neustále pohybujú len v hraniciach hmotného, ako v začarovanom a bludnom kruhu.

Z tohto dôvodu ľudia uviazli v osídlach bezvýchodiskového existencionalizmu a osobného egoizmu. Lebo ak je mojim jediným božstvom moje vlastné ja, čiže moje vlastné hmotné bytie, nemôže z toho povstať nič iného, ako nezdravý individualizmus a prehnaný egoizmus, snažiaci sa vždy a všade presadzovať predovšetkým záujmy vlastného ja. Záujmy vlastného ja, ktoré pre dotyčného človeka v jeho hmotne zúženom pohľade predstavuje celé jeho bytie a celý jeho vesmír.

Tým ale vznikajú spory, hádky, nedorozumenia, sváry, napätie, násilie a vojny. Medzi ľuďmi totiž niet nijakého všeobecne zjednocujúceho činiteľa, pretože každý háji predovšetkým svoje vlastné záujmy. Malí „bohovia“, za ktorých sa ľudia na zemi považujú prichádzajú, a budú vždy pri presadzovaní vlastných záujmov prichádzať do sporov a konfliktov s inými malými „bohmi“. Takto to na zemi vždy chodilo a doposiaľ chodí.

Aké by to ale bolo iné a mohlo byť iné, keby ľudia poznali a naplňovali skutočný účel vlastného života? Keby usilovali k Svetlu? Keby usilovali k Bohu, ktorý je tým najvyšším Dobrom, aké existuje? Keby usilovali o poznanie jeho Vôle a jeho Zákonov? Keby pochopili, že nie oni sú „bohmi“ a „pánmi“, ale naopak, oni sami sa majú usilovať čo najviac sa priblížiť k poznaniu Vôle skutočného Boha a Pána? Keby pochopili, že práve hľadanie a naplňovanie jeho Vôle predstavuje skutočný účel celého ich bytia? Keby pochopili, že pri naplňovaní tohto skutočného účelu bytia im nemôžu byť ostatní ľudia nikdy nijakými nepriateľmi ale naopak, priateľmi a pomocníkmi, s ktorými ich spája jeden veľký, rovnaký a spoločný cieľ?

Áno, pravda je taká, že ľudstvo sa bude bez pravej snahy o priblíženie sa k Bohu navždy utápať vo svojich sporoch, vo svojom nepriateľstve a nevraživosti, prameniacich z mylného zbožštenia vlastnej hmotnej existencie. Avšak jedine v túžbe po Svetle, po Bohu, po poznaní jeho Vôle, jeho Zákonov a po ich naplňovaní, jedine v tomto sa nachádza veľký a zjednocujúci činiteľ, ktorý môže všetkých ľudí navždy zbaviť ich vzájomného nepriateľstva.

Pokiaľ to nepochopíme, budeme si vždy nepriateľmi, alebo konkurentmi. A ak budeme v tomto našom nepochopení a z neho vyplývajúcom nepriateľstve neustále zotrvávať, nakoniec sami seba zničíme.

Lebo ten, kto nekráča k Bohu a k jeho Svetlu, môže kráčať už len jediným možným smerom. Smerom úplne opačným! Smerom k záhube, sebazničeniu a zatrateniu!

PS. Ak bolo v texte hovorené o viere v Boha neznamená to, že táto viera musí byť nevyhnutne stotožňovaná s členstvom v nejakej cirkvi. Človek môže byť v cirkvi, ale nemusí, pretože pravá cesta k Najvyššiemu je cestou plnenia jeho Vôle a jeho Zákonov. To je to najpodstatnejšie, pričom to, či sme alebo nie sme v nejakej cirkvi je vedľajšie.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Jún 18, 2015 18:12

Uplatnenie Božích vlastníckych práv!


Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Žiaľ, tieto slová platili v ľudskej spoločnosti vždy a platia v nej i dnes, v demokracii. Ak sme totiž niekde zamestnaní, musíme bezvýhradne plniť všetko to, čo od nás zamestnávateľ požaduje. Ak s niečím prejavíme nespokojnosť, alebo dokonca otvorene kritizujeme vedenie, môže sa nám ľahko stať, že o prácu prídeme. Oficiálne sa potom samozrejme už nájde nejaká všeobecne akceptovateľná príčina, prečo sme museli byť prepustení. V skutočnosti však budú všetci vedieť, že k tomu došlo preto, lebo sme si otvárali ústa.

Takto nejako to v živote okolo nás chodí. Na kom sú ľudia závislí a dáva im prácu, čiže chlieb, toho vôľu a požiadavky musia plniť. Keď ju plniť nechcú, môžu si hľadať nový spôsob obživy.

Ak ale je náš zamestnávateľ ľudský, čestný, spravodlivý a chápavý, vtedy zväčša plníme jeho príkazy radi a úplne samozrejme, pretože sú múdre a prinášajú prospech obom stranám.

S odvrátenou tvárou tohto úslovia sa však stretneme najmä vtedy, ak je zamestnávateľ neľudský, nespravodlivý, nečestný a bezohľadný. Ale ani vtedy si človek zväčša neporadí a musí sa prispôsobiť, ak nechce prísť o prácu.

Prečo o tom hovoríme? Pretože ľudstvo si doposiaľ neuvedomovalo a nechcelo nijakým spôsobom pripustiť, že vyššie spomínané úslovie, ktoré má v našej civilizácii svoje diskutabilné mravné a morálne limity, že toto úslovie platí absolútne bezvýhradným spôsobom vo vzťahu tvora k jeho Tvorcovi. Teda vo vzťahu človeka k Bohu!

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Význam tohto úslovia môžeme nájsť už v podtexte prvého, a teda najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho prikázania, ktoré nám dal Stvoriteľ.

„Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať nijakých iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“ Tieto zásadné slová, ktoré si mnohí ľudia doteraz nedali námahu správne pochopiť znamenajú asi toto:

Hospodin je Stvoriteľom všetkého vo stvorení a teda i teba človeče! Stvorenie vzniklo z jeho Vôle a z jeho Vôle v ňom smieš jestvovať. Je to teda Vôľa Najvyššieho, ktorá je určujúcou a rozhodujúcou pre všetko, čo sa nachádza vo stvorení.

Človeče, chlieb z rúk Hospodina ješ, v jeho stvorení žiješ a preto si povinný rešpektovať jeho Vôľu. Si povinný poznávať ju a podriadiť sa jej! To jej oná pieseň, ktorú sa musíš naučiť spievať! Ňou máš vzdávať vďaku Bohu, tvojmu Stvoriteľovi. Vďaku za výsadu smieť jestvovať v jeho stvorení. Lebo on jediný má skutočnú moc, on jediný je určujúci a jedine jeho Vôľa je z dlhodobého hľadiska rozhodujúcou. A pretože Hospodin je Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým, človek by s plnením jeho Vôle nemal mať absolútne žiadne vnútorné problémy.

A Stvoriteľ, ako jediný oprávnený Majiteľ a Vlastník celého stvorenia už celé tisícročia trpezlivo čaká na to, aby ľudia konečne pochopili tieto zásadné skutočnosti. Avšak oni neustále odmietali a odmietajú spievať pieseň toho, koho chlieb jedia a z koho milosti žijú. Ich postoj je obzvlášť nepochopiteľným preto, lebo ako už bolo povedané, Hospodin je predsa Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým a jedine plnenie jeho Vôle môže vniesť do ľudských sŕdc dobrotu, spravodlivosť, lásku, ušľachtilosť i blažené šťastie.

Čas milostiplného čakania na zmenu postoja ľudí však nie je nekonečný! Raz nakoniec vyprší a Hospodin potom uprie právo na chlieb každému, kto sa za dlhé tisícročia jeho trpezlivého čakania nenaučil spievať jeho pieseň. Pieseň chvály plnenia Vôle Najvyššieho vo svojom každodennom živote!

Takýmto ľuďom bude potom upreté právo na ich bytie, pretože všetko, čo smie jestvovať v Božom stvorení je povinné rešpektovať jeho Vôľu. A všetky tie tisícročia života na zemi boli ľuďom darované iba k tomu, aby pochopili a vo svojich životoch zrealizovali túto najelementárnejšiu a najzákladnejšiu Pravdu všetkých Právd.

„Buď Vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi!“ Tieto Kristove slová nám predsa jasne napovedajú, že svätá Vôľa Najvyššieho má byť pre nás na zemi i mimo zeme vždy rozhodujúcou. Že jej máme podriadiť všetko svoje myslenie a cítenie, všetky svoje slová i činy. Každý, kto vyslovoval spomenuté Kristove slová nimi predsa sľuboval Najvyššiemu, že sa bude vždy práve takto snažiť jednať.

Ale prevažná väčšina ľudských sľubov zostala sľubmi prázdnymi. Nechceli a nenaučili sa spievať vznešenú pieseň chvály plnenia Božej Vôle, ktorá by musela pretvoriť život na zemi v rajskú záhradu.

Všetci títo preto nakoniec prídu o právo na vedomé bytie vo stvorení, ktoré bolo ľuďmi považované za samozrejmosť. Prídu oň preto, aby vo svojej nepolepšiteľnej svojvoľnosti neustále nezraňovali ostatných, nespôsobovali im utrpenie a ustavične nevnášali disharmóniu do chcenej harmónie univerza.

Je vskutku ťažko pochopiteľné, prečo ľudstvo nikdy nechcelo spievať túto vznešenú pieseň, ale vydalo sa na cesty zla, nespravodlivosti, nelásky a neušľachtilosti. Tým sa vzdialilo od šťastia a mieru, ktoré nie je schopné nájsť, pretože nechce a neusiluje o poznanie a plnenie Vôle Najvyššieho.

Svojvoľnosti ľudstva je však určený koniec! Smieť ďalej zotrvávať vo stvorení budú môcť iba tí, ktorí spievajú vznešenú pieseň plnenia Vôle Najvyššieho. Jedine oni budú mať aj naďalej právo jesť chlieb z Božích rúk.

Lebo ak doteraz mali v tomto smere ľudia ešte stále možnosť slobodnej voľby, od určitej hranice sa ono slobodné „máš“ a „môžeš“ zmení na nekompromisné „musíš“! Musíš, alebo stratíš právo na ďalšiu existenciu!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 126
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevokod užívateľa m.s. » Št Júl 16, 2015 17:29

Názor na voľnú lásku


Prevažná väčšina dnešných mužov a žien jedná vo vzťahoch medzi sebou spôsobom, ktorý možno definovať ako voľná láska. Alebo snáď ešte výstižnejšie, voľný sex. Medzi vzájomne sa poznávajúcou dvojicou k nemu totiž dochádza už po prvých stretnutiach, ak nie dokonca pri úplne prvom osobnom styku. Pár desiatok rokov nazad bolo takéto niečo ojedinelé, avšak takzvaný „pokrok“ nemožno zastaviť. Ľudia modernej doby žijú rýchlo a vo vzájomných vzťahoch medzi pohlaviami sa už takmer natrvalo udomácnilo to, čo možno nazvať voľnou a neviazanou láskou.

Ale napriek súčasnému trendu sú tu aj iné názory. Snáď nemoderné, avšak opierajúce sa o niečo vyššie. Názory, snažiace sa klásť na ľudí o trochu vyššie nároky, neponechávajúc ich napospas ich sklonu k pudovosti, zmyselnosti a telesnosti.

Sú to samozrejme ony, v dnešnej dobe tak nepopulárne, ale nadčasové, základné ľudsko – morálno – etické princípy, obsiahnuté v Desatore. V súvislosti s našou problematikou tam narazíme hneď na dve prikázania: Nezosmilníš a Nebudeš žiadostivý ženy blížneho svojho. Ide o naozaj jednoduché príkazy a odporučenia, zrozumiteľné absolútne každému, kto sa chce vo svojom živote riadiť vyššími princípmi a nechce sa stať otrokom svojej pudovosti.

Taktiež neskôr ani Ježiš nijako nezľavoval s týchto požiadaviek Svetla na človeka, ale naopak, ešte ich dokonca radikalizoval. Napríklad v súvislosti s prikázaním Nezosmilníš riekol: „Bolo povedané Nezosmilníš! Ja vám však hovorím: Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

To znamená, že už nečistá myšlienka na iné pohlavie, myšlienka iba pripúšťajúca možnosť cudzoložstva sa cudzoložstvu rovná. Takáto myšlienka je teda už cudzoložstvom bez ohľadu na to, či došlo aj k jeho fyzickej realizácii. Ak to však dospelo až tam, potom sa ešte znásobuje vina človeka vo vzťahu zákonom k vyššej Moci, dávajúcej celému bytiu morálno etický rozmer.

No a oproti týmto, celkom jasne znejúcim požiadavkám Svetla na bytosť zvanú človek stoja názory ľudí takzvanej modernej doby, nadbiehajúce ľudským slabostiam,  sklonu k nízkosti a živočíšnej malosti, ktorých manifestáciou je to, čo sa vo všeobecnosti nazýva voľnou láskou. Deštruktívnosť takýchto praktík na spoločnosť je však nepopierateľná, čoho svedectvom sú katastrofálne ukazovatele rozpadu partnerských vzťahov.

Pravý, začínajúci vzťah medzi dvomi osobami opačného pohlavia nemá byť totiž stavaný na vzájomnej telesnej príťažlivosti tak, ako je tomu dnes, ale jeho základným predpokladom má byť duševný súzvuk dvojice. Alebo inak povedané, splynutie duší.

No a táto duševná jednota, prostredníctvom ktorej vzniká medzi partermi harmonické doplnenie, takýto stav súzvuku duší potom jednoducho vylučuje niečo podobného, ako neveru, či telesnú túžbu po inom mužovi, alebo žene. Vylučuje ju preto, lebo partneri vyciťujú, že prežívanie takéhoto druhu harmónie duší stojí rádovo omnoho vyššie, ako prežívanie telesného pôžitku pri náhodilých stykoch.

K telesnému spojeniu by teda malo dochádzať iba v prípade dosiahnutia spomínanej duševnej harmónie. Ak totiž takáto harmónia nejestvuje, nijaké sexuálne zážitky ju nemôžu nahradiť. Lebo ak sa dvojice telesnosti dostatočne nabažia, zrazu zistia, že ich už takmer nič nespája a odchádzajú od seba. Žiaľ, odchádzajú od seba mnohokrát iba preto, aby hľadali svoje šťastie v novom, rovnako povrchnom vzťahu.

Voľná láska je falošná cesta, ktorá nám nikdy neprinesie šťastie a želaný stav partnerskej harmónie, pretože prostredníctvom voľnej lásky nemožno dosiahnuť ničoho, čo by bolo hodnotnejšieho, alebo trvalejšieho charakteru.

Z tohto dôvodu by bolo užitočné omnoho viac hovoriť verejnosti a predovšetkým mladým ľuďom o skutočných kritériách pravého vzťahu, s ktorých najdôležitejším je vzájomná duševná harmónia a duševný súlad partnerov. Nesprávne predstavy o voľnej láske, snažiacej sa čo najrýchlejšie siahať po zmyselných zážitkoch, mylné predstavy o voľnej láske, ktorých sú plné knihy, časopisy, filmy, ako i život sám totiž nemôžu nikomu priniesť nič dobrého, ani nič trvalejšieho.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


Návrat na "Off Topic"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný