. Najprv sa trocha predstavím.Volám sa Patrik a mám 23 rokov. Už nejakú dobu, presnejšie pár rokov ( neviem presne kedy to začalo, asi tak 10 rokov dozadu) sa mi často stáva, že niekde som a zrazu zistím, že doprdele toto som už presne absolvoval! Vtipné su najme konverzácie, keď sedíte napríklad v krčme s kamarátmi, kecáte a zrazu sa to zvrtne na tému sex a ja si v tichosti uvedomím,že doprdele zase je to tu (Dejavu...) a poznám priebeh nasledujúcej debaty presne na chlp minimálne 5 minút dopredu, všetky vety kto čo povie, čo urobí, gestá i čo kto objedná proste všetko! Poviem vám je to sila a niekedy mi to pekne lezie na nervy pretože tomu nerozumiem a veľmi rád by som to pochopil. A takto to začalo.
Jedného pekného dňa po podobnom zážitku som si povedal a dosť! Mám internet idem si o tom niečo nájsť. Veľa som čítal a narazil som na lucídne sny a astrálne cestovanie o ktorých som dovtedy nemal ani tušenie. Pravdupovediac ma to veľmi zaujalo a dosť som sa do toho zažral lebo je toho plný internet... Prečítal som si metódy ako na to. Skúšal som asi týžden pravidelne každý deň nejaké cvičenie, žiaľ všetko bez úspechu. Buď som zaspal alebo som to proste vzdal, nevydžal som. Avšak nevzdal som to nadobro. Prestal som to však robiť pravidelne každý deň. Niekedy som sa k tomu samovoľne vrátil, medzitým som si trocha prečítal o meditácii a skúšal praktikovať aj tu (kúpil som si aj vonne tyčinky a stiahol nejakú hudbu na relax
). V tej dobe som už začal mať prvé úspechy. Nedostal som sa síce do astrálu ale podľa toho čo som čítal tak som už bol na hranici prechodu. Jediné čo ma tam nepustilo bol môj strach. Poviem vám nikdy predtým som sa tak necítil. Ležal som v posteli a skúšal techniku lezenia po lane. Mám takú vlastnú. Predstavím si mrakodrap a že pred ním stojím. Zo strechy až dole na chodník vysí lano, je noc a všade pokoj. Len sem tam niekde zamraučí mačka alebo vdialke zahučí klaksón auta. Začujem hlas kričí na mňa z hora zo strechy po mene aby som ju nasledoval (predstavujem si svoje vyššie ja že je hore a volá ma), postava mizne a ja chcem ísť za ňou. Najprv si vždy lano otestujem (všetko v predstave samozrejme), parkát ho potiahnem a potom sa naň zavesím a odrazím sa od steny či ma udrží. Samozrejme udrží, musí!
Pozriem teda hore a mozog mi povie:" tebe to musí pekne j**ať, ma chceš zabiť?" trocha si odfúknem a poviem si: "hovno! toto bude malina!". Presne tak začína moje cvičenie, ležím v posteli na chrbte a toto si vizualizujem, vždy rovnaké intro a potom samotná technika lezenia po lane popri stene mrakodrapu. Popritom si kľudne predstavte, že leziete hore popri oknách ale sústredte sa len na lano a na ruky ako nimi pendlujete hore. Ľavá ruka potiahnuť sa hore, v mysli posunte nohy vyššie a istite sa nimi, potom pravá ruka hore potiahnuť sa hore, nohy a takto ďalej. Blížite sa k cieľu, ale pomaly, mrakodrap je dosť vysoký a máte stále dosť času kým dosiahnete strechu kde vás už čaká astrál. (Podľa mňa je dôležité si toto stanoviť už pred samotným cvičením, že keď dosiahnete strechu vlastne opustíte svoje fyzické telo) Aspoň ja to teda takto robím a už som sa veľakrát dostal do stavu, keď som začal pociťovať eufóriu, vibrácie v celom tele, oči sa mi začali neskutočne rýchlo pohybovať, začalo v nich preblikávať svetlo, na sekundu niekedy dokonca niečo zazriem a snažím sa stále pokračovať vizualizovať si, že už som skoro hore, že mi už chýbajú len 2 metre a prehupnúť sa cez okraj. Začenm počuť bzučanie, potom pískanie, zhluky hlasov, hrozný tlak na hrudník, nehovoriac o srdci kotré búši ako splašené a vtedy je to v háji. Mňa toto všetko dokopy tak vždy vyľaká že niečo z tohoto zoseriem a buď otvorím oči alebo mnou tak prudko trhne že sa mi stane že aj drbnem s postele... Minule mi tak prudko šklblo hlavou a následne ma spichalo v krku, som si hádam skoro zlomil väz ty vole ma krk bolel ešte hádam 2 dni.Sú to silné pocity, emócie a neskutočné nutkanie a zvedavosť dokončiť to, čo som začal pred necelým rokom. A presne to ma ženie ku predu. Skúšam stále ale nepravidelne aby som sa tým zase moc nezaťažoval. Nechávam tomu taký voľnejší priebeh a verím že raz sa to podarí!!!
Mimochodom začal som mávať lucidné sny, dosť často a dejavu sa mi vracia ešte častejšie. Len za posledné 2 mesiace myslím že už 4 krát!!!
Nevzdávajte to a budte trpezlivý a vytrvalý, myslím že každý to môže zvládnuť len treba chcieť a mať motiváciu. Ja chcem vidieť seba o 10 rokov v budúcnosti a navštíviť astrálnu knižnicu, kde chcem nájisť pre mňa dôležité odpovede. Ak ste vydržali čítať až sem, ďakujem vám pekne, som rád že som sa niekomu mohol zdôveriť o týchto veciach, doma či kamarátom to nemá zmysel vysvetľovať, všetci vieme aká je teraz doba a spoločnosť, ktorá vás buď vysmeje alebo vás označí za úplného magora. Dejavu ešte nejak prekusli ale už tam mali sproste reči že si vymýšľam.
S pozdravom Isil, nádejný astrálny cestovateľ
P.S.: Rady ako prekonať ten strach uvítam veľmi rád!
Následujucích pár meditácii zabudni na astrálne cestovanie a pracuj na samotnom strachu. Skús to takto: predstav si niečo, čo bude predstavovať tvoje podvedomie. Nejakú krabicu, miestnosť alebo hocičo, čo Ti bude vyhovovať. Pozrieš/vstúpiš do nej a tvojou úlohou bude strach lokalizovať, vybrať ho von a poslať niekde do hája. Mne sa podobným spôsobom podarilo úspešne zbaviť sa iného strachu. Na astrálne cestovanie nemám už toľko času a pri meditáciach robím stále niečo iné, čo považujem za dôležitejšie, tak neviem povedať nakoľko som bol pri tomto tu strachu úspešný. Držím palce
