dnes nadránom sa mi stala zvláštna vec. Zobudila som sa nato, že som počula strašidelne silný a nepríjemný zvuk s veľmi vysokou frekvenciou, mala som pocit, že mi prasknú bubienky, až som sa toho zľakla, bolo to akoby tesne nad zemou preletela stíhačka, alebo neviem k čomu to prirovnať, ale v tej chvíli sa ma zmocnil strašný strach a zistila som, že sa nemôžem ani pohnúť, veľmi som chcela zakričať na sestru ktorá spala vo vedľajšej izbe snažila som sa z celej sily, ale napriek mojim výkrikom som si uvedomila, že som nevydala ani hlások, a keď aj, tak miesto zúfalého kríku niečo podobné šepotu. Na moje prekvapenie ale sestra prišla do mojej izby, začala ma upokojovať, a pýtať sa čo sa deje, otvorila okno, a chvíľku nato, som sa strhla a zistila, že to celé bol iba sen, ale tak nepríjemný, že som ani nemala chuť znova zaspať. Bolo to o pol siedmej ráno.
Niečo podobné sa mi stalo asi pred šiestimi rokmi dva krát po sebe v krátkom časovom odstupe (pár dní). Spala som na internátnej izbe, a prebudila som sa na nejaký záblesk, z veľmi zlým pocitom, som tiež chcela zakričať na spolužiačky spiace v tej istej izbe, ale nemohla som sa ani pohnúť, ani nadýchnuť, ani vydať zo seba hlas, trvalo to pár sekúnd a keď to prešlo, rýchlo mi bilo srdce a nevedela som čo sa so mnou deje. Keď som to druhý deň spolužiačkam povedala, smiali sa mi. Je to normálne?
