Snová realita, fáza

[thaarm]

Neriešim čo to bolo, preto ten nadpis. Kto to chce škatuľkovať, pre toho to bude LD. Ale pre mňa to bol veľmi intenzívny zážitok, odlišný od zatiaľ prežitých. Vedomých snov som už mal viacero a išlo skôr o zábavu, lietanie a podobné veci, toto sa mi zdalo úplne iné.

Okolo 3 hodiny som si ľahol, skúšal nejaké cvičenia z knihy Cesty mimo tělo od Michaela Raduga (Napínanie mozgu, obrazy, zvuky atď...) aj zavítať do ohnísk 10 a 12 neskôr som "zaspal" na bruchu.

Budem písať v prítomnom čase, lebo tak si zapisujem zážitky.

Ležím na bruchu. Uvedomujem si svoj stav iného vnímania, som veľmi rozrušený (rýchly tep), lebo cítim, že dokážem vstať a pritom ostať fyzicky ležať (žiadne testy reality niesú potrebné, viem čo sa deje a som si sebou istý). Vstávam a snažím sa prejsť chodbou do vedľajšej miestnosti. Ťažko sa mi pozerá, paradoxne je to lepšie v tme ako pri prechode do svetlejšej časti miestnosti, kde sedia 2 osoby. Jednu poznám, druhú nie. To ma zarazí, lebo viem, že v miestnosti je v skutočnosti len jedna osoba. Kývam známej osobe, či ma vidí (predpokladám že nie - ale odkýva, preto zmätený odchádzam naspäť odkiaľ som prišiel). Tu sa snažím zistiť či uvidím svoje fyzické telo, ale to sa mi nepotvrdzuje, vidím len rozhádzanú perinu a zapotenú posteľ, začudujem sa (ale spomínam si, že WW6 vravel, že sa nemusíme vidieť) líham si teda do polohy z ktorej som vstal. Budím sa, všetko si pamätám a zapisujem (srdce bije veľmi silno a rýchlo)

Poznámky:
1. Celý čas som sa musel vedome ukľudnovať, mal som pocit že mi vyskočí srdce z hrude.
2. Ohniská 10 a 12 sa úplne nedarili, lebo som nemohol robiť rezonančné ladenie z dôvodu prítomnosti druhej osoby vo vedľajšej miestnosi.

[TheDreamingDead]

K tej mätúcej časti, kde Ti odkývala tá osoba ma napadlo ako možné vysvetlenie, že ľudia zvyčajne nemajú prehľad o tom, čo robia, okrem činnosti v najhrubšej realite. Tiež nie vždy to, kde sa nachádzajú telesne nemusí zodpovedať presne ich polohe a prípadne činnosti v snovej, aj keď práve nespia. Maybe to je v tom.

[Pali]

Thaarm,
Uvažoval si už o tom zážitku z pohľadu tvojich osobných vier, strachov a ako ten zážitok mohol s nimi súvisieť?
Či už to mohlo byť ovplyvnenie zážitku vierami a strachom, alebo naopak, ako zážitok ovplyvnil tvoje vedomé, tebe známe, viery a strachy. Prípadne si objavil nejaké nové?

Viem že intelektuálne pristupovať k veciam spirituálnym a intuitívnym nie je pre každého, a možno by bolo lepšie keby sa intelekt a ego do týchto vecí nemiešali, avšak zatiaľ mám dojem že intelekt pod vedením intuície vie učenie sa usmerniť a urýchliť.

[fender360]

Ahojte,

Chcem sa s vami podelit o zazitok a mozno mi budete vediet aj poradit. Lahol som si okolo 19:00 ked som prisiel unaveny domov. Mal som dost emotivny sen po ktorom som sa zobudil (okolo 22:30), ale ihned som zacal pracovat na tom, aby som sa dostal naspat. Nepohol som sa fyzicky a ani som neotvoril oci. Zacal som vnimat obrazy a prakticky ihned som sa ocitol spat vo faze. Vsetko bolo rozmazne a zlievalo sa dokopy. Pozrel som sa na ruky, zacal som sa sustredit na najmensie detaily a vedomie sa zaostrilo. Vsetko bolo odrazu jasne no vtedy ku mne pristupila osoba, videl som len jej obrys akoby taky energeticky zhluk. Chytila ma za ruky a zacala hovorit: "Vstavaj! Vstavaj!", na co som pocitil strach a obavy z toho, ze niekto ma chce skutocne prebudit vo fyzickom svete. Sustredil som sa na navrat a tak sa aj stalo.

Neviem co to mohlo byt, ale nie som si isty ci som na takej urovni, aby som sa mohol kontaktovat s inymi bytostami. Myslim ze sa so mnou zahrava moje podvedomie. Najhorsi bol ten strach, ktory som pocitil.

[Pali]

Prečo si myslíš že nie si na "potrebnej úrovni"?
Vieš sám pre seba, alebo aj sem na fórum artikulovať čo si myslíš že ti chýba? V čom si nedostatočný podľa tvojho vnímania?

Ja by som sa na to pozeral ako na zážitok v nefyzickej realite a vzal si z neho najviac ako viem. Ak si tam vnímal strach, našiel si asi to najpodstatnejšie. To, čoho sa bojíme, nám vytvára bariéry. Preto sú aj očakávania spojené s nefyzickými zážitkami pre nás samotných škodlivé - bránime si tým v ich dosahovaní a prežívaní.
Očakávania sú len zaobalený strach, podobne ako viery. Ak niečo očakávam, príliš pevne držím istý konkrétny výsledok. Tento výsledok môže byť len moja predstava o niečom, čo som ešte nezažil. Takto si často niečo idealizujeme a prehliadame že to čo chceme už dávno máme, len to je v inej forme, ako sme ochotní pripustiť si = iné ako očakávame.
Alebo horšie, snaha zažiť niečo konkrétne po druhý krát. Nie sme ochotní s takýmto očakávaním uvoľniť sa, pustiť a nechať veci byť - potrebujeme ich smerovať/manipulovať tak, ako mi chceme. Pretože sa bojíme že ak to nespravíme, nedosiahneme to, čo očakávame.
Viery sú tiež zaobalený strach a nosíme si ich, lebo je lepšie v niečo veriť, zaškatuľkovať to vo svojej mysli do istých očakávaní (parametre, kvalita, vlastnosti veci) a už sa tým nezaoberať. Pod každou vierou je strach z neistoty/nevedomosti.

[fender360]

Prečo si myslíš že nie si na "potrebnej úrovni"?

Mám ten pocit pretože počet zážitkov ktoré som mal v nefyzickej realite dokážem spočítať na prstoch jednej ruky a tak akoby posledné čo by som očakával je, že stretnem niekoho. Zatiaľ vždy, keď sa mi podarilo niečo nové ovládol ma strach a vrátil som sa naspäť. Preto mám ten pocit, že je to iba moje vlastné myslenie, ktoré mi bránilo, aby som sa dostal tento raz ďalej.

Vieš sám pre seba, alebo aj sem na fórum artikulovať čo si myslíš že ti chýba? V čom si nedostatočný podľa tvojho vnímania?

Problém je presne to odosobnenie. Nedokážem "vycestovať" s prázdnou hlavou a to ovplyvňuje moje výsledky. Som len v začiatkoch a preto, keď mám túžbu dostať sa tam myslím na také veci ako napr. že by som chcel uvidieť svoje telo, alebo poprechádzať sa po dome (to sú veci, ktoré som zatiaľ nedokázal). Minulý týždeň som celý LD strávil tým, že som sa snažil si zapamätať čo najviac vecí, aby som si ich po prebudení dokázal overiť a tým sa utvrdil, že to čo zažívam je skutočné. Neovládal som ten lucídny sen na 100% a moje podvedomie ma ťahalo týmto smerom. Pri tom však viem, že toto je nesprávny prístup a nikdy som s touto myšlienkou cestovať nechcel. Práve že mám takú túžbu zažiť niečo nové v iných svetoch, v iných realitách. Vždy ma fascinoval vesmír a možno aj toto je jeden z dôvodov prečo by som chcel ísť za hranice fyzických možností a potom sa pozrieť aj niekam ďalej.

[Pali]

Vidím že máš o sebe silnú vieru. Veríš že to, po čom túžiš ešte nevieš. Veríš že sa potrebuješ naučiť niečo "nové". Zrejme chceš nadobudnúť niečo, čo ešte nie je tvojou súčasťou.

To je jedna možnosť - jedna hypotéza.

A čo ak je možná aj iná hypotéza - čo ak je to inak, pričom by do toho zapadalo všetko čo zažívaš?

Predstav si že každý jeden deň zažívaš dobrodružstvá - lekcie, ktoré sú pripravené špeciálne pre teba. Aby ti pomohli v tomto svete, aj v iných. Predstav si že si to len momentálne nepamätáš. Nepamätáš sa, lebo si si spravil bariéru = filtruješ tento druh informácií a zážitkov.

Tá bariéra a filter je náš pozemský "fyzický" intelekt. Tento pozemský intelekt je limitovaný tým, čo dokážeme vnímať našimi 5 zmyslami.
- To je zúfalo málo.
Všetky nápady, myšlienky a pocity, ktoré viedli ku všetkému čo kedy ľudia spravili, sú NEfyzické - nehmotné - neanalyzovateľné týmto pozemským intelektom s našimi 5 zmyslami.
Chcem ti teda ukázať že možno už všetko máš, len to nevidíš a nevnímaš. Nedokážeš to vnímať, lebo si zvyknutý všetko filtrovať cez tento pozemský intelekt.
Ten je dobrý v plánovaní. Ak chceš ísť rýchlo domov, lebo ide v TV niečo čo chceš vidieť, vieš si naplánovať najefektívnejšiu trasu - teda podľa teba a tvojich informácií a skúseností je najefektívnejšia.

Avšak ako by si si naplánoval najefektívnejšiu trasu na nejaké neznáme miesto v cudzom meste? Čo meste, ale cudzom štáte, na cudzom kontinente a dokonca aj na inej planéte? Ako by si si naplánoval trasu, keď si stratený?
- V skutočnosti je stratený len ten pozemský intelekt, lebo si myslí že plánovať vie len na základe hmatateľných alebo inak vnímateľných faktorov.

Tuto si náš pozemský intelekt potrebuje spraviť "bojový plán". Povieme si že pôjdeme tým a tým smerom až kým tam neuvidíme náš cieľ. Síce nevieme ako cieľ vyzerá, ale skúsime si ho predstaviť - ako na príklad "červerno-zelenú svetielkujúcu" budovu.

A tak ideme zvoleným smerom pod taktovkou pozemského intelektu a blúdime. Občas dostaneme z rôznych zdrojov podnet na zmenu kurzu. A tak ďalej blúdime premenlivým kurzom, hľadajúc "červeno-selenú svetielkujúcu" budovu. Tak sme sa zahĺbili do svojej púte a do mechanizmu plánovania trasy a upravovania jej kurzu, že sme zabudli, že nevieme ako vyzerá ten cieľ.
Toľko sa pozeráme po vhodne vyzerajúcej budove na tej cudzej planéte, že sme si vytvorili silnú vieru a presvedčenie v našu ne-informovanú, vyfantazírovanú predstavu toho, čo je cieľ.
V skutočnosti sme chodili dookola, okolo nášho cieľa a okolo rovnocenných alebo ešte hodnotnejších cieľov. Avšak sme ich nevideli - prehliadali sme ich, lebo nie sú červeno-zelené a nesvetielkujú.

Toto je popis situácie a konsekvencií mojej hypotézy, kde už všetko máš, len si toho NEvedomý.
Výsledok je asi ten istý ako v tvojom modeli/hypotéze diania - v tebe sa vytvára presvedčenie že nemáš to čo chceš. Máš dojem neadekvátnosti a celkom často si pripomínaš že si "amatér" alebo iným slovom "nula" oproti tým, ktorí to už majú zvládnuté. Možno to tak nevnímaš, ale istým zmyslom sa takto neraz karháš za svoju neschopnosť a nevedomosť. To nikdy nie je prospešné. Negativita a stres je sú pociťované ako frustrácia. To náš pozemský intelekt ešte viac posilní, lebo si myslí že musí plánovať, analyzovať, hodnotiť a škatuľkovať ešte viac a ešte lepšie.

Namiesto snahy hľadať a blúdenia v kruhu skús niečo iné. Skús si uvedomiť že to, po čom túžiš už máš a vždy si to mal. Čo potrebuješ je prestať si brániť v uvedomení si tejto skutočnosti. Potrebuješ prestať filtrovať dianie - potrebuješ vyliezť zo známej "krabičky", v ktorej má všetko svoje miesto a svoju definíciu. Zistíš iste že pohľad z "mimo krabičky" ti dá na to isté dianie inú perspektívu s inými vysvetleniami.

Vychádzam z vlastnej skromnej skúsenosti, keď hovorím že zatiaľ som nič nezískal. Len som si všimol že to, po čom túžim, som už vždy mal. Iba som si to predstavoval úplne inakšie. Do teraz mám dojem že len znovu-objavujem to čo som vždy mal. Myslel som najskôr po nájdení, že to bude "blikavejšie". Až potom som pochopil aké to je úžasné a nádherné - keď som pustil očakávania, viery, normy .. .keď som pustil strach z toho že môj pozemský intelekt nedokáže naplánovať cestu k cieľu a že treba vykročiť do prázdnoty a tmy bez akejkoľvek istoty v úspech.

Najlepšia metóda akú poznám na povolenie a uvedomenie si vier, noriem, očakávaní a strachov je meditácia na uvoľnenie a vyprázdnenie mysle. Tam mám možnosť pocítiť že nie som ten kvákajúci nástroj čo potrebuje mať stále plán a pravdu v čomkoľvek čo robí. Ak sa uvoľním, dokážem vnímať staro-nové aspekty svojho vnímania a poznania.
Dokážem si všimnúť že som už v cieli a mám k dispozícii všetko čo môžem potrebovať a chcieť v danom momente na danom mieste v živote.

[fender360]

Wow to je naozaj na zamyslenie, ďakujem. Veľmi pekne napísané. Vidím ako to tebe ide od ruky všetko zapadá do toho druhého tak automaticky a samozrejme. Chcel by som sa skutočne zžiť s touto myšlienkou. Ak sa môžem opýtať. Bola toto tvoja hypotéza a taká životná filozofia dávno pred tým ako si sa možno dostal k meditácii a astrálnemu cestovaniu, alebo si to práve týmto objavil? A ako dlho sa tomu venuješ?

[Pali]

Teší ma že si našiel nejaký užitočný význam v mojich riadkoch.
Samozrejme som si najskôr vyskúšal tú cestu kontrolou. Silovú cestu, kde sa všetko musí podľa taktovky pozemského intelektu odmakať a oddrieť. Ako nám vštepovali od malička - "bez práce nie sú koláče".

Výrok hore nie je "pravda" - je to len viera/očakávanie, ktorá môže byť často pravdivá.
Tuto však neplatí. Tu platí: "čím viac práce, tým menej koláčov" - jedine že to niekto s tou kontrolou naozaj začne preháňať a potom sa aj výsledky nejaké pritrafia. Je to však nestabilné a vedie to život jedinca cestou plnou námahy a obvykle utrpenia. Taktiež údajne nie je možné zájsť s výsledkami, zážitkami a so svojou evolúciou tak ďaleko a tak rýchlo ako cestou uvoľnenia a akceptácie.

Zaoberám sa týmito témami intenzívne asi 3 roky. Vlastné zážitky mi priniesli aj uvedomenie hore. Taktiež som spoznal že si viem zvoliť v akom svete žijem a má to veľmi veľký dopad na moje zážitky v tomto svete. Ak máš dojem že sa musíš veľmi snažiť aby si niečo dosiahol, tak to tak asi aj bude. Ak máš dojem že už máš všetko čo chceš a potrebuješ, len si to potrebuješ všimnúť, bude to oveľa ľahšie - vyžaduje to presný opak kontroly.Vyžaduje to uvoľnenie, spozornenie, akceptáciu a užívanie si všetkého čo sa deje a čo máš.