Ľudské EGO

[Forte6]

Ahojte zaujímalo by ma, akú máte definíciu pre pojem ego. Čo to pre vás je, ako sa prejavuje u vás, akým sposobom by ste ho chceli znížiť, či vám v niečom bráni....atd... všetko čo vás o tom napadne s Palim sme raz mali tému o tomto ale nie tu, že by sme mohli rozoberať. čo to ego vlastne je. Tak som zvedavá na vaše názory ...

[Aiy]

Dobrá otázka. Môj názor je, že ego je ilúziou seba. Akýsi myšlienkový konštrukt posilňovaný sebou samým. Hlavný problém ega vidím v tom, že je zložité ego definovať, určiť ktoré myšlienky sú prejavom ega a ktoré nie. A čo sa znižovania ega týka, to je veľkou výzvou najmä preto, že samotná ilúzia znižovania ega a duchovného rastu môže byť prejavom ega, čím sa posilňuje.

[Pali]

Aiy,

Ja vnímam ego ako niečo jednoduchšie. Jedna z mojich obľúbených definícií je "intelekt v službách strachu".
- ak sa snaží takýto intelekt v kontrole strachu riešiť sám seba, môže to viesť k zacykleniu

Preto je jeden z vhodných prvých krokov pri seba-spoznávaní a v upúšťaní od ego-reakcií, práve tréning ne-súdenia, ne-porovnávania, ne-analyzovania ... v skratke vedieť sa naučiť uvoľniť intelekt a jednoducho len vnímať. Hovorí sa tomu aj "byť v prítomnom okamihu".

Mne toto občas umožní vidieť mechanizmy za vlastnými ego-reakciami, rozoznať možné podliehajúce strachy, a následne menej často musieť reagovať z ega. Stále potom obvykle cítim potrebu konať z ega - na príklad potrebu zraniť druhého a cítiť ilúziu kontroly/moci/vedomosti. Ale skúšam ju akoby vnímať mimo seba a pozerať sa na ňu s odstupom. Takto sa stáva, že v tom nepríjemnom pocite viem vydržať chvíľku dlhšie a pozorovať ako sa tá negativita vo mne postupne sama oslabuje a odoznieva.

Len nedávno som pochopil že práve pozorovanie tohto príchodu a ustúpenia negativity v sebe je to "budhistické" nadobúdanie skutočných hlbokých vedomostí. Každý jeden raz, keď to takto zažijem a vedome pozorujem, uistí sa vo mne vedomosť že to samo pominie. Keď to pominie, nepotrebujem nič robiť aby to odišlo samo. A takto sa stáva "len" pozorovanie jednoduchším. Keď proti negativite v sebe nebojujem a ani nekonám v jej mene, neprikladám "do ohňa drevo". Takto dohorí "oheň negativity" rýchlejšie.

Jedného pekného dňa si možno poviem: "Hmm .. toto bola jedna zo situácií, kde sa vo mne spúšťal strach XY. A teraz sa tu cítim úplne uvoľnene, príjemne a mierumilovne. Vôbec teraz nemám potrebu útočiť a zaujíma ma ako sa cíti druhá osoba. Čo by asi potrebovala aby sa cítila lepšie a viem jej to dať?"

[Forte6]

Pali pekne si to napisal a polozim taku otazku... je EGO zle? .. som zvedava na odpoved ... ale predpokladam aka bude podstata

[TheDreamingDead]

V mojej perspektíve je otázka, či vôbec existuje ego v duchu masky nejakého ja. Aj "maska" je prejav a zrkadlo niečoho v nás a nie je o nič menej skutočná a prítomná len pretože sa nám bije s ideálmi o nejakom vnútornom vznešenom ja. Nie je oddelená od nás, sme ňou my. Len často ju človek používa ako oponu pred bádaním v sebe, miesto vnímania ako spolupracovníka, učiteľa, nástroja, ktorý nás učí o sebe a ľuďoch.

Často človek postaví svoje ideály pod "moje skutočné ja - to, čo som ešte tak celkom nedosiahol, ale páči sa mi to a chcem to" a to, čo sa mu na sebe nepáči pod slovo "ego". Niekedy priam to, čo sa mu nepáči zhrnie a priam personifikuje pod slovo "ego" a vytesňuje to zo seba, situuje mimo nejaké takzvané "ja", akoby sa ho nemalo týkať.

Ego nie je zlé, netreba ho odstraňovať, ale treba prenikať pod povrch, skúmať súvislosti a konať čo najbdelejšie. Učí podľa mňa sebaprijatiu a prevziatiu zodpovednosti za seba samého.

[Forte6]

Tak sem pridávam svoj príspevok aj ja
Vnímam ego ako súčasť nezbytného „ja“. Nahradila by som ho iným slovom ako je vedomie, či časť nášho vedomia (ostatným môže byť bližšie slovíčko myseľ, avšak mne pasuje viac vedomie). Vedomie má nutkavosť utekať dopredu, dozadu, hrabať sa pomedzi to čo bolo a čo bude, a práve preto tam nachádzam ego, pretože aj ono má neustálu potrebu „byť niekde inde“ ako v prítomnej chvíli. Ako som spomenula vyššie, ego je pre mňa súčasť nezbytného „ja“. Na základe mojej neobvyklej skúsenosti si myslím, že ego hrá celkom dôležitú rolu, nebyť ktorej by sme nemali takú možnosť spoznať sa. Nie nadarmo sa duchovne založený človek učí ovládať svoju myseľ (utíšiť ju) a žiť v prítomnej chvíli.
Ego, teda vedomie je prepojené s podvedomím. Podvedomie, ktoré by som nazvala naša nepreskúmaná oblasť nám neustále ponúka úžasné schopnosti a myšlienky, ktoré sa učíme hľadať práve utíšením vedomia aby sme mohli naslúchať práve podvedomiu.
Podvedomie má v sebe spústu informácií zachytených podprahovo a v našom vnútri z toho vzniká krásny a magický prepojený obrazec, náš odraz Podvedomie tiež neustále uteká tak ako vedomie, ale o niekoľko násobok rýchlejšie a to každá myšlienka môže byť iná. Vedomie zas rozhoduje, čo z tých podvedome vyslaných myšlienok „potvrdí“ a dovolí cez seba preniknúť. Je ich veľmi veľa, možno aj niekoľko tisícok alebo aj milión v malom okamihu (podvedomie by som pomenovala aj ako vnútorná akaša ) a vedomie vyberie z toho možno tak tri. Samozrejme môže aj viac, uviedla som len príklad. Takže si myslím, že naše vedomie alebo to nazvime egom, komu ako to lepšie vyznie, nás chráni pred bombou myšlienok. Keby nebolo vedomie, bolo by podvedomie. Ako by to asi vyzeralo, keby to tak bolo? Čo by človek v tomto uponáhľanom svete robil, keby bol ovládaný vlastným podvedomým a za niekoľko sekúnd by sa mu premietlo nespočetne veľa podprahovo zachytených informácií/myšlienok naraz? Jednoznačne by sa z toho zbláznil.
Je to len môj názor a môže byť celkom odlišný od vašich , mne však tento poznatok dal jeden môj obrovský zážitok pred rokom

[Pali]

Vďaka za zdieľanie sa Forte6.

Na začiatok odpoviem na pôvodnú otázku - pre mňa moje ego nie je zlé. Ego je len prejav podliehajúceho strachu, ktorý sa prejavuje v nejakej situácii.
Na druhej strane môže niekto potrebovať vo svojom súčasnom vývoji nepriateľov, a pre takého niekoho je ego vždy prítomný "kamarát" na boj.
Tým chcem povedať že každý z nás vníma ego a jeho prejavy práve tak, ako ich potrebuje vnímať v súčasnom stave svojho vývoja.

V tom čo si napísala som vnímal viacero nezrovnalostí. Je možné že sú to len pojmové veci, ale vo mne úprimne zanechali trochu zmätok.

Takže ja to mám tak že úplne najnižšia a najpodstatnejšia úroveň existencie je vedomie. Vedomie len je - existuje a prejavuje sa také, aké je.
Následne máme niečo ako "vyššie ja", čo má svoje ohraničenie od zvyšku vedomia. Každé ohraničenie/vymedzenie sa, je kreatívny proces - vytvárame nový, unikátne ohraničený celok za istým účelom, s istou funkčnosťou a s istými vlastnosťami.
Zároveň je to z istého pohľadu aj deštruktívny proces, pretože z celku predstavujúceho nekonečný potenciál odrežeme kúsok s veľmi ohraničeným potenciálom.

Toto "vyššie ja" spravuje niečo ako "nižšie ja" - je to správa "zážitkových balíčkov", známych aj ako inkarnácie.

Následne potom máme už náš aktuálny "zážitkový balíček" v ktorom fungujeme ako "nižšie ja", v ktorom sme sa naučili od malička strachu. Tento strach (strach = vnútorná neusporiadanosť/nevyrovnanosť, znefunkčňujúca/kazivá nevyrovnanosť vnútra) sa prejavuje hlavne dvoma vecami:

1. EGO = intelekt v službách strachu = mnohé automatizované programy správania, ktoré sa vytvorili aby reagovali na strachy ktoré vnímame. Nie všetky vnímané strachy sú skutočné a nie všetko skutočné ohrozenie si zaslúži našu strachovú reakciu - teda nie všetko "skutočné" je také zlé ako si predstavujeme. Ego má tendenciu identifikovať sa so všetkým čo sa ponúkne za účelom posilnenia sa. Vytvára obvykle aj problémy a utrpenie jeho "nositeľovi", lebo kam smerujeme vedomie našim intelektom, tam dávame "energiu". To čo som nazval "energia" je jednoducho označenie na tú vec, ktorá popisuje proces zmeny = činný faktor.
- táto "energia" vedomia je to ako voda, ktorá polieva a necháva ožiť všetko, kam je nasmerovaná. Ak polievame záhradu plnú tŕnia a utrpenia, máme veľa takej záhrady. Ak polievame záhradu s ovocnými stromami, ktoré slúžia nám a umožňujú pomoc aj druhým, tak máme takú záhradu.

2. PODVEDOMIE = je to jednoducho odrezaná časť vedomia. Keďže máme strachy a nechceme o sebe vedieť aký sme pokakaní, je len prirodzené vytesniť túto pravdu o sebe. Do podvedomia podľa mňa neukladáme veci. Jednoducho nepreniknú na povrch vedomia, ak nie sme zvyknutí používať efektívne celok nášho "nižšieho ja". Ten celok by sme podľa mňa vedeli využívať, a k nemu plne prisupovať podľa potreby, keby sme sa poznali.

S poznaním samého seba a spoznaním svojich strachov sa tieto strachy, rozdeľujúce nás na viacero menej funkčných časí, spájajú do jedného celku. Takto získavame kontakt sami so sebou, rozumieme čoraz viac sebe aj svojim reakciám (programom správania). Cez poznanie seba spoznávame aj druhých ľudí - konečne sme schopní ich vnímať, keď už naše vedomie neustále nezamestnávajú a neodpútavajú od druhých naše vlastné otravné strachy. Takto máme viac "energie", ktorú môžeme sústredenejšie a efektívnejšie smerovať na takú "záhradu", ktorú si zvolíme a vieme ho tam udržať.

Podvedomie podľa mňa nevieme smerovať. Vieme smerovať náš intelekt a pozrieť sa do vedomia alebo aj hlbšie do podvedomia. Prípadne môžeme smerovať vedomie intelektom aj inam.

Takto to vnímam ja - netvrdím že mám pravdu. Mnohé veci ešte nemám zážitkovo overené a je to len môj najlepší nástrel na popis modelu reality. Ak zistím niečo nové alebo iné, zmením si patrične model.

[TheDreamingDead]

Forte6, Pali - vo mne popravde zanechali zmätok príspevky vás oboch.

U Forte ma zmiatla táto časť hlavne:

Takže si myslím, že naše vedomie alebo to nazvime egom, komu ako to lepšie vyznie, nás chráni pred bombou myšlienok. Keby nebolo vedomie, bolo by podvedomie. Ako by to asi vyzeralo, keby to tak bolo? Čo by človek v tomto uponáhľanom svete robil, keby bol ovládaný vlastným podvedomým a za niekoľko sekúnd by sa mu premietlo nespočetne veľa podprahovo zachytených informácií/myšlienok naraz? Jednoznačne by sa z toho zbláznil.

Možno áno (aj), ale mám z toho pocit, že to je veľmi špekulatívne. Snažím sa byť pomerne pragmatickáv presvedšeniach o svete a k tomuto akosi nenachádzam pre seba dostatočnú odpoveď na otázku "na čo to slúži/na čo je to dobré?".

Pali, u Teba ma prekvapilo delenie, v ktorom som sa stratila... No ako Ťa poznám, tak si za Tvoje napísané slová dosadzujem to nenapísané "ale všetko môže byť inak". Prekvapilo ma, že podľa Teba nevieme smerovať podvedomie. Možno sme sa minuli významom, ale podľa mňa svoje neuvedomené časti môžeme ovplyvniť aj vedomým zámerom.

Teraz mi nenapadá nič, čo by som k téme pridala, a nejako sa neviem vymáčknuť viac k vašim príspevkom. No možno je to tým, že je pomerne pokročilá hodina. Keď mi napadne niečo viac, tak sa podelím.

[Forte6]

TheDreamingDead ja som písala spontánne a priamo k veci lebo sa mi to zdalo jednoduchšie ako to, že by som si mala lámať hlavu nad tým nejaké tie hodiny a tak to písať iste keby sa s tým tak trošku pobabrem, tak by som "vykotila" lepšie podané slová. Ale jednak ma aj zaujímali názory ostatných a priznám sa že mám tak trochu problém dávať, teda prekladať moje myšlienky do slov .

[TheDreamingDead]

Tiež ma to stojí nejaké to úsilie.