Nejaké obdobie som sa venoval meditácii, takej podľa seba, že som ležal na chrbte na posteli bez pohybu (pretože viem že na chrbte nezaspím). Najprv ma vždy hlava presviedčala nech sa na to vykašlem. Potom som zas cítil veľmi nekomfortné emócie ktoré ma nútili skončiť a napokon prišlo silné nutkanie prevaliť sa na bok a zaspať. Nikdy sa mi túto poslednú fázu nepodarilo prekonať a o to väčšia výzva to pre mňa bola. Raz sa mi to konečne podarilo.
No a čo prišlo po tom... Jak v tom filme Počátek s DiCapriom alebo úplne jak snení po Castanedovsku.
Bol som vo svojej izbe, na svojej posteli, v polohe na chrbte, len v nejakej divnej, temnejšej realite. Mal som zapnutú telku a išli tam nejaké hlboko spirituálne programy. Počul som čisto a jasne prednášky o Bohu a povahe duchovných záležitostí. Počúval som ich dlho. Bol som pri vedomí.
Potom som bol opäť vo svojej izbe, na svojej posteli, ležiac na chrbte a zasa bolo okolie akosi iné. Zaznamenal som dokopy tri takéto úrovne. V každej som bol akoby hore, v každej sa niečo dialo. Až naraz som sa ocitol na ulici a mal som veľmi ťažké nohy. Cítil som ťažobu svojho tela což pri lucidných snoch nemávam. Odovzdal som tú ťažobu Bohu, proste som ju striasol, vyskočil na najbližší stĺp s nejakou tabulou a ohmatával som písmenká, ryhy, preciťoval som povrch tabule dlaňou ako som po ňom šúchal atď. Bolo to nesmierne reálne. Za chvíľku som bol stiahnutý späť "k telu" a ten pocit keď môj "duch" vchádzal do tela, bol tiež úplne nepopísateľný, nový, dychberúci.
Haluz je že keď som sa zobudil z tretej reality/snu o izbe kde som ležal v meditácii a myslel som, že už som hore, načež som sa znova "zobudil" do izby kde ležím v meditácii s tým že som zobudený, ale stále nebol. Potom som precitol do skutočnej reality, ktorú som hneď jasne rozoznal, potešil som sa čo zažívam a znova som sa vsníval späť, o úroveň hlbšie kde som ďalej spočíval a nejako nasával atmosféru "paralely" svojej izby, seba atď.
Niečo ako LD
Moderátor: Moderátori
Ďalší zážitok.
Tentokrát sa mi opäť podarilo prekonať to strašné nutkanie prevaliť sa z chrbtu na bok a spať zhruba po 30-40min. "meditácie" a zaspal som v nej.
A sníval sa mi velice, velice znepokojujúci sen. Skutočne som bol na mieste kde skupina osôb medzi ktorými som bol, bola v niečom školená, akoby učená od základou (podobne popisom Samaela Weora v učení o Gnóze - vo veľkej sieni "zasvätencov".) Stáli sme v bazéne, po kolená vo vode, v rade neviem koľko rôznych ľudí. Nejaká osoba, asi žena pred nami a mali sme niečo "cvičiť ". Ja som povedal: "Ja to cvičiť nebudem." Ona velice asertívne: "Ale budeš."
Účel výuky som nepochopil, bolo to nepredstaviteľne bizardné. Ale bolo tam jedno dievča velice milujúce a vrúcne tá ma chytila a bozkávala po celej tváry, akoby šťastná že som sa tam k nim dostal.
Ďalší bol chlap s ktorým som sa dal do reči a videl som jeho Osud. Jeho cestu než sa sem dostal. Tú krajnú beznádej na hrane smrti od ktorej sa odrazil sem. Videl som jeho príbeh a cítil som to. Všetci mali nejakú obdobu hraničnej trízne na konci ktorej bola už iba jedna voľba Boh alebo Smrť.
Posledný zážitok bol ako som sa rozprával s niekým kto mal hodne zle pozliepanú masku a ja som pochopil že pod ňou má hodne zohavenú tvár - ale že brutálne. Jak rozprával tak sa mu kartónové kúsky tej masky odchyľovaly a ja som sa zapozeral pod ňu. Ďalej sa pohybovali akoby rozprával ale už nevydával žiadne slová. Nastalo hrobové ticho a potom na mňa vybafol. Načež som sa strhol a zobudil.
A sníval sa mi velice, velice znepokojujúci sen. Skutočne som bol na mieste kde skupina osôb medzi ktorými som bol, bola v niečom školená, akoby učená od základou (podobne popisom Samaela Weora v učení o Gnóze - vo veľkej sieni "zasvätencov".) Stáli sme v bazéne, po kolená vo vode, v rade neviem koľko rôznych ľudí. Nejaká osoba, asi žena pred nami a mali sme niečo "cvičiť ". Ja som povedal: "Ja to cvičiť nebudem." Ona velice asertívne: "Ale budeš."
Účel výuky som nepochopil, bolo to nepredstaviteľne bizardné. Ale bolo tam jedno dievča velice milujúce a vrúcne tá ma chytila a bozkávala po celej tváry, akoby šťastná že som sa tam k nim dostal.
Ďalší bol chlap s ktorým som sa dal do reči a videl som jeho Osud. Jeho cestu než sa sem dostal. Tú krajnú beznádej na hrane smrti od ktorej sa odrazil sem. Videl som jeho príbeh a cítil som to. Všetci mali nejakú obdobu hraničnej trízne na konci ktorej bola už iba jedna voľba Boh alebo Smrť.
Posledný zážitok bol ako som sa rozprával s niekým kto mal hodne zle pozliepanú masku a ja som pochopil že pod ňou má hodne zohavenú tvár - ale že brutálne. Jak rozprával tak sa mu kartónové kúsky tej masky odchyľovaly a ja som sa zapozeral pod ňu. Ďalej sa pohybovali akoby rozprával ale už nevydával žiadne slová. Nastalo hrobové ticho a potom na mňa vybafol. Načež som sa strhol a zobudil.