zatial posledný
Napísané: So Mar 11, 2006 23:08
Išiel som si ľahnúť už o 19:00, lebo som bol unavený po robote a spal som do cca 20:30, keď manželka doniesla ku mne do spálne uložiť syna... Úplne ma to prebralo, chvíľu som sa sním ešte rozprával, zapli sme si CD Shadow Gallery – geniálnu vec - dobre sa pri tom relaxuje, hneď pri tom človek zaspí. Aj sa tak stalo, ani si nepamätám druhú skladbu a už som opäť spal... Vonku už bola tma. Na OBE som moc nemyslel, aspoň si nepamätám.
Za chvílu som sa zobudil na to, že visím na strope - úplná tma nič som nevidel, keď som si to uvedomil, hneď ma odhodilo na podlahu do kúta, bola tam hodená deka(aj v normále, čo som sa počudoval, že to súhlasí, lebo som ju tam len pred poldruhahodinou položil), tak som sa nejako pozviechal a nadvihol (išlo to dosť ťažko),v tom momente som začal vidieť úplne perfektne... Totálne natešený som sa rozbehol cez pootvorené dvere do obývačky a kuchyne. Skočil som na kuchynský stôl s úmyslom s rozbehom vyletieť cez strop vonku...( bývam v podkrovnom byte), ale som sa zháčil, lebo som si uvedomil, že neviem ako to vyzerá medzi stropom a strechou, že cez čo sa budem musieť dostať. Tak som len zamáchal rukou do plafónu, že či je poddajný,. Úplne perfektne mi prešli prsty cez plafón, ostali v ňom také deravé stopy, ako škrabance, ktoré sa postupne zacelili. Zoskočil som zo stola a išiel som do detskej izby, kde žena čosi robila a snažila sa mi niečo ukázať a ešte aj niečo vysvetľovala, ale ja som jej povedal, že si idem zalietať... vrátil som sa do chodby a snažil som sa dostať na menší balkón, ktorý máme z boku domu. Rozbehol som sa rovno cez závesy a zatvorené sklenené dvere. Najprv ma to odhodilo, nedalo sa mi prejsť, ostal som len zaseknutý v závesoch, ale som sa uvedomil a pomyslel som si že to musí ísť... tak som sa napriahol a prešiel som cez tie sklenené dvere, ale išlo to zozačiatku dosť ťažko, musel som sa cez ne vyslovene pretláčať, ťažko sa to opisuje, ale nakoniec to povolilo a bol som na balkóne... Vyskočil som teda na zábradlie a..., Všetko vonku vyzeralo ako skutočné, úplne skutočné: zimné námestie v centre mesta osvetlené pouličnými lampami a reklamami,. Zasnežené chodníky, stromy bez lístia, chlad – 100% realita bez deformácií. Ľudí som si ale nevšimol žiadnych. Pomyslel som si všetko je také skutočné že keď skočím tak si zalietam alebo sa zabijem. Utvrdil som sa že mám OBE a že si musím všetko zapamätať a skok... Perfektné plachtenie, zamieril som si to pred dom, letel som v rovnakej výške tretieho poschodia, bez toho že by som to chcel ovplyvňovať v pohode pomaličky som obkrúžil dom až k priečeliu. Chcel som pristáť na terase, ktorá je v rovnakej výške a všetko ma perfektne poslúchalo, Zoskočil som teda na terasu na krátky „oddych“ a po sekunde som znova skočil cez zábradlie do prázdna, zamieril som k veľkým starým gaštanom, ktoré sú pred domom, ale scenéria sa začala pomaly meniť... Na jednom s tých veľkých stromoch sa zrazu objavili pučiace lístky, boli do detailov perfektné, naozajstné, krásna čerstvá jarná zeleň a čo ma úplne fascinovalo pri každom liste bolo malé zelené svetielko. Tými svetielkami som bol úplne unesený a očarený, boli nádherné. Chvíľu som to pozoroval a poletoval v korune toho vysokého stromu a vychutnával dobrý pocit, že mám všetko pod kontrolou. Potom som zamieril na druhú stranu námestia, ale scéna sa opäť zmenila a ja som cítil, že končím. Zrazu bolo leto, teplo, slnko svietilo, úplne modrá obloha, realita sa skrútila, už to bol úplne iný svet... zatmelo sa mi pred očami a cítil som že mi končí energia na bdelý zážitok. Blik, a bol som prebudený v posteli, späť v tele, zadychčaný a šťastný. Celý zážitok som si 2 x prebehol v hlave aby som na nič nezabudol, lebo som lenivý si to zapisovať. Utvrdil som sa že si na všetko ráno spomeniem a spokojný som zaspal...
Za chvílu som sa zobudil na to, že visím na strope - úplná tma nič som nevidel, keď som si to uvedomil, hneď ma odhodilo na podlahu do kúta, bola tam hodená deka(aj v normále, čo som sa počudoval, že to súhlasí, lebo som ju tam len pred poldruhahodinou položil), tak som sa nejako pozviechal a nadvihol (išlo to dosť ťažko),v tom momente som začal vidieť úplne perfektne... Totálne natešený som sa rozbehol cez pootvorené dvere do obývačky a kuchyne. Skočil som na kuchynský stôl s úmyslom s rozbehom vyletieť cez strop vonku...( bývam v podkrovnom byte), ale som sa zháčil, lebo som si uvedomil, že neviem ako to vyzerá medzi stropom a strechou, že cez čo sa budem musieť dostať. Tak som len zamáchal rukou do plafónu, že či je poddajný,. Úplne perfektne mi prešli prsty cez plafón, ostali v ňom také deravé stopy, ako škrabance, ktoré sa postupne zacelili. Zoskočil som zo stola a išiel som do detskej izby, kde žena čosi robila a snažila sa mi niečo ukázať a ešte aj niečo vysvetľovala, ale ja som jej povedal, že si idem zalietať... vrátil som sa do chodby a snažil som sa dostať na menší balkón, ktorý máme z boku domu. Rozbehol som sa rovno cez závesy a zatvorené sklenené dvere. Najprv ma to odhodilo, nedalo sa mi prejsť, ostal som len zaseknutý v závesoch, ale som sa uvedomil a pomyslel som si že to musí ísť... tak som sa napriahol a prešiel som cez tie sklenené dvere, ale išlo to zozačiatku dosť ťažko, musel som sa cez ne vyslovene pretláčať, ťažko sa to opisuje, ale nakoniec to povolilo a bol som na balkóne... Vyskočil som teda na zábradlie a..., Všetko vonku vyzeralo ako skutočné, úplne skutočné: zimné námestie v centre mesta osvetlené pouličnými lampami a reklamami,. Zasnežené chodníky, stromy bez lístia, chlad – 100% realita bez deformácií. Ľudí som si ale nevšimol žiadnych. Pomyslel som si všetko je také skutočné že keď skočím tak si zalietam alebo sa zabijem. Utvrdil som sa že mám OBE a že si musím všetko zapamätať a skok... Perfektné plachtenie, zamieril som si to pred dom, letel som v rovnakej výške tretieho poschodia, bez toho že by som to chcel ovplyvňovať v pohode pomaličky som obkrúžil dom až k priečeliu. Chcel som pristáť na terase, ktorá je v rovnakej výške a všetko ma perfektne poslúchalo, Zoskočil som teda na terasu na krátky „oddych“ a po sekunde som znova skočil cez zábradlie do prázdna, zamieril som k veľkým starým gaštanom, ktoré sú pred domom, ale scenéria sa začala pomaly meniť... Na jednom s tých veľkých stromoch sa zrazu objavili pučiace lístky, boli do detailov perfektné, naozajstné, krásna čerstvá jarná zeleň a čo ma úplne fascinovalo pri každom liste bolo malé zelené svetielko. Tými svetielkami som bol úplne unesený a očarený, boli nádherné. Chvíľu som to pozoroval a poletoval v korune toho vysokého stromu a vychutnával dobrý pocit, že mám všetko pod kontrolou. Potom som zamieril na druhú stranu námestia, ale scéna sa opäť zmenila a ja som cítil, že končím. Zrazu bolo leto, teplo, slnko svietilo, úplne modrá obloha, realita sa skrútila, už to bol úplne iný svet... zatmelo sa mi pred očami a cítil som že mi končí energia na bdelý zážitok. Blik, a bol som prebudený v posteli, späť v tele, zadychčaný a šťastný. Celý zážitok som si 2 x prebehol v hlave aby som na nič nezabudol, lebo som lenivý si to zapisovať. Utvrdil som sa že si na všetko ráno spomeniem a spokojný som zaspal...