Nakoľko je i odievanie neodmysliteľnou súčasťou nášho viditeľného prejavu, ktorým vplývame na život okolo nás a nie je len vizitkou nášho vkusu, ale predovšetkým neklamným meradlom našej spoločenskej, kultúrnej a duchovnej úrovne, dovoľte nám predostrieť niekoľko dôležitých postrehov a skutočností, týkajúcich sa odievania žien v súčasnosti.
Už ste si niekedy položili otázku, čo je to vlastne odev a aká je jeho funkcia? Prečo sa človek na rozdiel od zvieraťa od nepamäti zahaľuje a zdobí, túži byť upravený a krásny? Okrem plnenia ochrannej funkcie odevu pred vonkajšími vplyvmi, je to vlastne z toho dôvodu, že odievaním máme vyjadrovať ušľachtilosť a krásu svojho ducha ku cti Stvoriteľa. Odzrkadľuje i mieru nášho estetického cítenia, ktoré je úzko spojené s našou najvnútornejšou podstatou a dotvára človeka v jeho viditeľnom prejave. Svojim vhodným alebo nevhodným odevom dávame ľuďom v našom okolí vždy najavo, akí v skutočnosti sme. Svedčíme ním o bohatstve alebo chudobe nášho vnútorného života. Keďže týmto vonkajším prejavom pôsobíme na svoje okolie, je toto pôsobenie tiež istým druhom medziľudskej komunikácie. Rovnako, ako sme zodpovední za našu reč, naše myšlienky i naše skutky, sme zodpovední aj za naše odievanie. K odievaniu preto nesmieme byť ľahostajní, ani ho zneužívať na zištné ciele. Veď rozdiel je len v spôsobe prejavu, nie účinku.
V priereze od minulosti po súčasnosť je nesporné, že dnešný človek klesol vo svojom odievaní na najnižší stupeň. Mnohí si myslia, že ušľachtilé odievanie stojí veľa peňazí alebo že na zovňajšku nezáleží, pretože rozhodujúce je len ich vnútro. Všetko krásne sa považuje za zbytočné, nedbá sa na cudnosť, kultúru a človek sa tak predáva konzumnému trhu aj so svojou dohárajúcou iskrou ľudskej dôstojnosti.
Pozrime sa len na život okolo nás a pozorujme, ako je tým všetko nakazené. Všade vidieť ľudskú nahotu, násilne podsúvanú a zneužívanú na obchodné ciele. Bolo by to však možné, keby sa človek aspoň na okamih obrátil do svojho vnútra a počúval hlas svojho svedomia, túžiaceho po čistote a premene? Bolo by toľko hriechov, keby sa žena a matka viac zaujímala o to, ako má stáť vo Stvorení v zmysle Zákonov Božích? Veď jej vplyv na mládež a muža je taký silný, že keby ona povzniesla svoju úroveň odievania na vyšší stupeň, morálne by sa s ňou pozdvihlo celé ľudstvo.
Kde je však dnes možné vidieť ženy v ušľachtilom a pôvabnom odeve, ktorý by namiesto žiadostivosti alebo opovrhnutia vzbudzoval túžbu po pravom duchovnom domove? Kde sú jej nádherné dlhé šaty a dlhé vlasy, svedčiace o hĺbke jej citu, nežnosti a láske? Za čo vymenila svoju ženskosť, keď sa nehanbí strihať si vlasy ako muž, obliekať si nohavice ako muž, a pracovať i v takých zamestnaniach, ktoré úplne potláčajú jej jemnú vnímavosť a vzácnu citlivosť? Práve tým, čo stráca takýmto konaním, má dopĺňať muža, aby s ním vytvárala harmonický celok práve svojou doplňujúcou odlišnosťou. Dnešná žena si však neuvedomuje, že nohavice a rifle, ktoré si tak rada oblieka, sú výsmechom jej prirodzenosti a v nevedomosti sa už ani nehanbí predstúpiť pred oltár, kam by mala prichádzať vnútorne vyzdobená čistotou i úctou k Najvyššiemu a zároveň tento vnútorný postoj navonok prejavovať tým najkrajším odevom, aký má. Netuší, že jedine rozvinutie jej pravej prirodzenej ženskej krásy prameniacej z čistoty, oslobodenej od falošného sklonu zmyselne zvádzať, je pevnou zárukou harmónie. Spomeňme si len na naše staré mamy a na ich dlhé sukne, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného života nielen v domácnosti alebo na ulici, ale aj pri práci na poli či pri hrabaní sena.
Kam sme sa to za niekoľko desaťročí dostali, keď žena v cudnej dlhej sukni alebo v šatách je na ulici zvláštnosťou?
V modlitbe Otčenáš sa modlíme slovami: „...buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi...“.
Prečo sa raz vážne nezamyslíme nad ich obsahom? Prečo si neuvedomujeme, že keď sa už rozhodneme vysloviť vznešené slová modlitby, tak sa musíme aj úctivým zovňajškom približovať k nebesiam? Veď slovami tejto modlitby predsa sľubujeme, že svojimi činmi budeme na Zemi napĺňať Vôľu Božiu. Neplnením tohto sľubu klameme nielen seba, ale najmä Toho, ku ktorému sa modlíme. Vo všetkom sa teda máme približovať k obrazom nebeskej krásy a vysokým ideálom! Aj k praobrazu ženskosti. Alebo si niekto dokáže predstaviť nebeský ideál ženskej krásy v nohaviciach, s krátkymi vlasmi a náušnicou v nose?
Veríme, že tieto myšlienky podnietia najmä ženy k zamysleniu sa a prehodnotia svoj doterajší postoj k odievaniu a nadobudnú pevné presvedčenie, že iba ušľachtilé, pôvabné a cudné oblečenie povznáša človeka ku Svetlu.
Edit: No nevidel som ziadny link, takze presuvam zo sekcie linky.

