Tak a teraz ešte k tomu vlk, pardon Vlk. A Líška. A Had. Nuž pomaly som si k nim prisadol a spolu sme pozorovali západ slnka. Had po chvíli vytiahol kalumet a nechal ho kolovať v
kruhu. čakali sme, na niečo alebo niekoho. Asi hodinu po západe slnka sa objavil Havran.
Prisadol si a čakal kým príde kalumet.
Vlk naklonil hlaviu a vyceril tesáky. "Vitaj." "Ďakujem." poďakoval som sa. Líška sa mi obtrela o ruku, Had zasičal a Havran spustil: "Čo ťa privádza tak ďaleko?"
"ďaleko či blízko brat Havran tsss." pridal sa Had, "Je tuuu a asssi nie náhodne." Vlk súhlasne zavyl. "Tak čo braček čo ťa sem priviedlo?" spýtala sa Líška. Chvíľu som ich pozoroval a premýšľaľ nad tým, či snívam alebo som hore. "Nesnívaš, ak ťa to upokojí" Otriasol som sa. "Prepáč neuvedomil som si kde som" usmial som sa. Niekde v diaľke sa ozval zvuk bubnov. "Veru tak" prikývol Vlk.
"Prepáčte, prečo som vlastne tu. Hľadal som svojich predkov." Vlk zvážnel, Had zabafal, Havran si začal naprávať perie a Líška sa schúlila do klbka. Nik neprehovoril, tak som čakal na odpoveď. Cítil som ako medzi sebou komunikujú, občas som mal pocit, že aj rozumiem. Občas.
"Braček," prevravel Havran,"nehľadaj sen. Si jeden z nás, sám sebe si predkom." Ostal som v šoku.
"Veru braček. Si sám sebou, pokiaľ si prišiel sem odpútal si sa od koreňov človeka si Bytosť a to je dôležité." "Veru takk ssssi sssááám sssebou bratku." Líška vycerila zuby a
prisadla si bližšie. "Možno by si sa mal pozrieť do zrkadla." uchechtla sa. Vlk naklonil hlavu:"Ech no skús sa pozrieť do jazera. Ale nemusíš to prežiť."
Pozrel som sa k jazeru a v miznúcom svetle som vykročil. Vlk, Havran, Had a Líška kráčali za mnou. Ticho prerušoval len škrabot drápov a moje kroky. Hladina sa pomali blížila.
Ako moje kroky smerovali k hladine pomaly som sa menil. sítil som sa ľahký a silný.
Konečne som sa dotkol pohľadom hladiny.....
Roztiahol som kríhla a natiahol pazúry. Líška štekavo a Vlk tiahlo zavyli. Vyrazil som víťazný krik a vzlietol......
