3oko

Zdravim Vas vsetkych, som tu novy a hned na uvod by som vam chcel popisat moju zaujmavu skusenost.

Uz dlhsi cas si vsimam zvlastnych stavov, do ktorych sa sem tam dostanem. Ide o stav, ktory zazivam len raz za cas, povedzme raz za pol roka, ale vzdy je pre mna taky zvlastny a tajomny, ze sa nad nim musim zamyslat. Ako to len popisat. Pride kedykolvek. Trva par sekund. Maximalne cca 10 sekund. V tomto stave zazivam neskutocne zvlastny pocit. Som zahladeny na nejaky bod, na ktory niesom vobec zaostreny. Vnimam len rozmazane svoje okolie a realitu. Cim dlhsie som v tomto stave, tym intenzivnejsi pocit zazivam. Ide o uvedomovanie si reality okolo seba a ako celku, co robime, preco zijeme, plynutie casu. Mam pocit ako keby realita bola iba sen a cim dlhsie v tom stave som, tym viac mam pocit ze sa "zobudim". V hlave sa mi honia otazky na co tu som? Co tu robim? apod. Je to neskutocne silne! Niekedy mam pocit ze ma to "ťahá" z reality niekam inam. Vtedy sa toho bojím a nejako sa to prerusi a som spat. Naozaj zazivam pocit ako keby som mal opustit svoje telo.

Skusal som sa vedomne do tohoto stavu dostat a naozaj sa mi to sem tam podarilo. Prebieha to uplne rovnako. Som v klude, zahladim sa na miesto ale nezaostrim. Vnimam vsetko okolo seba, som v klude, nehybem sa. Uvedomujem si realitu a vsetko okolo seba. Zacnem si v duchu klast otazku co sa to okolo mna deje, o com to tu cele je, na co tu som, co tu robim. Pri dobrej koncetracii a uvolnenosti sa mi podari dostat do toho stavu. Zrazu ako keby opustam realitu a svoje telo a taha ma to do skutocnosti. V tom stave sa mi uz automaticky vynaraju tie otazky a len zintenzivnuju ten stav a posuvaju ma dalej do toho stavu. Potom je to velmi silne a ja sa bojim co bude dalej, alebo ztratim sustredenie a cely stav konci. Pocity po nom su zvlastne. Mam pocit ako keby som zil sen a nepodarilo sa mi zobudit sa. To ale len par minut kym sa dostanem zase do klasickeho naseho realneho zivota.

Co si o tom myslite? Mate niekto podobnu skusenost? Mam s tym experimentovat a skusat kam sa vlastne dostanem?

ohladom tychto OBE veci nie som ani zdaleka odbornik ale trochu mi ta tvoja vypoved pripomina AC, takze urcite by som s tym neexperimentoval, nedavno som sa dozvedel ze ako amater mozes dosiahnut velmi nepriaznive vysledky co sa tyka tvojej psychiky

Co sa vsetci tak bojite AC?? AC by mala byť súcastou života, niekto sa to učí aj roky, a tomu kto to dokáže tak jednoducho,tak jemu to zakazujete....

winchester napísal:ohladom tychto OBE veci nie som ani zdaleka odbornik ale trochu mi ta tvoja vypoved pripomina AC, takze urcite by som s tym neexperimentoval, nedavno som sa dozvedel ze ako amater mozes dosiahnut velmi nepriaznive vysledky co sa tyka tvojej psychiky

To je velmi individualna zalezitost, niekto moze mat nepriaznivi zazitok a niekto si to moze cele vychutnat, namiesto rady "neexperimentoval by som s tym" by som ti poradil aby si si otmom nieco nastudoval predtim nez sa vydas do neznama.

tym " neexperimentoval by som s tym " som myslel aby nerobil experimenty bez odborneho dohladu, ale ked to bude robit spravne tak prosim

BTW:

arzen napísal:Co sa vsetci tak bojite AC??

nwm preco, proste ma desi pomyslenie na to zeby osm mal opustat svoje telo este ked viem ze sa tym MOZEM poskodit

Co tym myslite aby som to robil spravne? Dokazem to len tak ako som pisal

winchester> nwm co mam povedat doporucujem precitat nejaku literaturu o AC

arzen napísal:winchester> nwm co mam povedat doporucujem precitat nejaku literaturu o AC

asi to je dobry napad

spawn napísal:Zdravim Vas vsetkych, som tu novy a hned na uvod by som vam chcel popisat moju zaujmavu skusenost.

Uz dlhsi cas si vsimam zvlastnych stavov, do ktorych sa sem tam dostanem. Ide o stav, ktory zazivam len raz za cas, povedzme raz za pol roka, ale vzdy je pre mna taky zvlastny a tajomny, ze sa nad nim musim zamyslat. Ako to len popisat. Pride kedykolvek. Trva par sekund. Maximalne cca 10 sekund. V tomto stave zazivam neskutocne zvlastny pocit. Som zahladeny na nejaky bod, na ktory niesom vobec zaostreny. Vnimam len rozmazane svoje okolie a realitu. Cim dlhsie som v tomto stave, tym intenzivnejsi pocit zazivam. Ide o uvedomovanie si reality okolo seba a ako celku, co robime, preco zijeme, plynutie casu. Mam pocit ako keby realita bola iba sen a cim dlhsie v tom stave som, tym viac mam pocit ze sa "zobudim". V hlave sa mi honia otazky na co tu som? Co tu robim? apod. Je to neskutocne silne! Niekedy mam pocit ze ma to "ťahá" z reality niekam inam. Vtedy sa toho bojím a nejako sa to prerusi a som spat. Naozaj zazivam pocit ako keby som mal opustit svoje telo.

Skusal som sa vedomne do tohoto stavu dostat a naozaj sa mi to sem tam podarilo. Prebieha to uplne rovnako. Som v klude, zahladim sa na miesto ale nezaostrim. Vnimam vsetko okolo seba, som v klude, nehybem sa. Uvedomujem si realitu a vsetko okolo seba. Zacnem si v duchu klast otazku co sa to okolo mna deje, o com to tu cele je, na co tu som, co tu robim. Pri dobrej koncetracii a uvolnenosti sa mi podari dostat do toho stavu. Zrazu ako keby opustam realitu a svoje telo a taha ma to do skutocnosti. V tom stave sa mi uz automaticky vynaraju tie otazky a len zintenzivnuju ten stav a posuvaju ma dalej do toho stavu. Potom je to velmi silne a ja sa bojim co bude dalej, alebo ztratim sustredenie a cely stav konci. Pocity po nom su zvlastne. Mam pocit ako keby som zil sen a nepodarilo sa mi zobudit sa. To ale len par minut kym sa dostanem zase do klasickeho naseho realneho zivota.

Co si o tom myslite? Mate niekto podobnu skusenost? Mam s tym experimentovat a skusat kam sa vlastne dostanem?

Jedná se o stav, zastávení a následného přenosu vnímání člověka do jiné úrovně, rozhodně se toho neboj a pokračuj v tom.