3oko

Mám sedmiletou dceru a docela často se mi ráno po probuzení svěří s tím, že zase byla ve snu a věděla o tom, že je to sen a co nového zkoušela. Už jsme spolu na tohle téma mnohokrát mluvili a já ji vždycky poradím, co má v dalším lucidním snu vyzkoušet, takže už zkoušela lítat i čarovat. Zrovna včera se mi pochlubila, že si přičarovala kolo, aby nemusala chodit pěšky a že to šlo docela jednoduše, prostě řekla jenom "abraka dabra, ať je tady kolo" a už to bylo...Dneska jsem ji poradil, ať zkusí projít zdí, jestli ji to půjde tak snadno jako to jde mně, tak jsem docela zvědavý. Ale trošku mě štve, v dobrém samozřejmě, že má lucidních snů více než já, který se o to vědomě pokouším. Ona je má spontánní, prostě ve snu podle něčeho pozná, že je to sen a už to jede. Snad mají děti nějakou výhodu oproti nám, nevím.

Podľa mňa deti majú v takýchto veciach nie že výhodu ale je to prirodzené pre nich.Všetci sa rodíme s určitými schopnosťami a čím sme starší tým viac takéto veci zabúdame a musíme sa k tomu vracať a znova sa to učiť.Neviem to tak vysvetliť ale asi ste pochopili moju myšlienku napríklad deti vidia aj duchov alebo aury a pod.

jeej to je pekné, že svoju dcéru vedieš a podporuješ.
Keď som bola malá, tak som si žila vo svojich fantáziach a sem tam mala nejaký drobný zážitok...no, asi som sa v tom ani príliš nezmenila. Okolie aj rodičia sa mi smiali za to, tak som sa na nich vykašľala a uzavrela sa... až keď som prišla na krúžok výtvarnej a domov sa dostal internet, som zistila, že sa o tom všetkom dá s niekym rozprávať... ale s rodičmi sa to aj tak nedá. Dosť ma to hnevalo a aj hnevá, lebo si myslím, že to je podstatné. Potom sa hnevajú, že im skoro nič nehovorím...

Ja osobne si myslím, že deti ľahšie môžu dosiahnuť LD. Nie sú ešte tak zaťažené stresom a vôbec takými tými všetkými problémami dospelých. Majú čistejšiu a otvorenejšiu myseľ Ja som tiež mala svoj najvzrušujúcejší, najjasnejší a najspontánnejší LD ako dieťa. Teraz viem, že na to nie som pripravená, bo som momentálne dosť mysľou zaneprázdnená inými vecami. Aj tak si ale myslím, že človek môže byť skutočne šťastný iba ak si niečo zo svojho detského vnímania ponechá navždy v sebe. Preto verím, že ja sa snáď tiež čoskoro vrátim k LD. Niekedy sa mi zdá, akoby dospelí zabudli, že existuje aj niečo krajšie ako tá bežná každodenná očividná realita. Že to najkrajšie máme vlastne vnútri v sebe, vo svojom nazeraní na svet.

súhlasím s vami obidvoma

Stačí sa pozrieť na nejaké dieťa a musí byť hneď jasné, prečo mávajú stále LD :shock: Vedia bez akejkoľvek námahy pozorovať svoje okolie a sú ním očarené. Všetko ich zaujíma a všetko musia vedieť. Tak si aj dokážu všimnúť, že niečo tu nesedí a práve teraz snívajú. Všetko je pre nich nové, zatiaľ neobjavené. A my dospelí? Ideme po ulici, hlava sklopená, myšlienkami na míle ďaleko. Nevidíme, nepočujeme skoro nič. Namiesto toho robíme nejaké testy reality pár krát do dňa, keď chceme LD. A ešte sa čudujeme, prečo sa nám nedarí. Veď deti ich robia nonstop!!!

no ako súhlasím s tým že dospelí sú mimo a v strese a pod. ale že deti si skôr všimnú že niečo nie je v poriadku tak to neviem...ale s tou pozornosťou to je pravda...v jednom návode bolo že si máme prejsť udalosti čo sme robili pred chvíľou a stále do minulosti alebo tak nejak to tam asi bolo,aby sme si zlepšili to vnímanie aj počas dňa a ptm budeme viac pri zmysloch aj v sne