Volám sa, ako inak, Peťo. Určite to nikoho nenapadlo
Mám 21 rokov. Študujem tretí rok informatiku. O AC, LD, ezoteriku a celkovo zdravý životný štýl sa zaujímam od cca 17 rokoch. Vtedy som prvý krát narazil na internete na fenomén AC, ktorý ma celého úplne ohromil a pohltil. Prečítal som si desiatky rôznych článkov, tutorialov, diskusií a vrhol sa do trénovania. Ako sa dalo čakať, výsledky sa neobjavili 
Ani po pár mesiacoch. Odradilo ma to a dál som si pauzu také 2 roky. Medzitým som si viedol snový denník, čítal knihy typu Strovoloský mág a sem-tam pochyboval, či to všetko nie je nezmysel Pokúšal som sa meditovať, aj keď som veľmi nevedel ako a dal sa zasvietiť do Reiki I. Vtedy som mal prvý krát priamu, vedomú skúsenosť s nefyzičnom Skutočne som cítil tok energie mojimi dlaňami a nemohol som uveriť, že to funguje. To ma naštartovalo a znova som sa vrátil k AC, ale už poriadne. Prvý mesiac som cvičil koncentráciu podľa Bardonovej brány a druhý uvolňovanie tela. Potom už samotné techniky. A po chvíli to prišlo! Pocit oddeľovania sa od tela, ktorý ma na smrť vystrašil Opakoval sa takmer každý raz, ako som sa pokúšal o AC. Nevedel som, čo s tým, tak som to celé nechal tak po druhý krat. Vtedy som narazil na knihu - to už bolo v lete 2011 - ktorá ma naučila LD a moja pozornosť a zvedavosť išla týmto smerom. Začal som objavovať snový svet. Jeho fyziku, jeho hranice. Fascinovalo ma na ňom, že som ho vnímal presne rovnako, ako našu fyzickú realitu. Nebola to žiadna živá fantázia, predstavivosť, ale skutočná realita, ktorú som mohol pozorovať. Nasledovali rôzne pokusy ako napr. skúsiť si zahrať na klavíri, alebo ísť ku susedom, že čo tam uvidím Bolo zaujímavé, ako mi podvedomie stále vytváralo prostredie, ktoré som nepoznal. Veľa krát som tám objavil veci, ktoré som absolútne nepoznal. Napr. fotky neznámych ľudí. Ale aby som nekecal veľa, aj keď už je neskoro , potom som išiel na kurz Prechod Bránou I, ktorý každému odporúčam , kde som sa naučil aj ako sa zbaviť sa strachu, ktorý mi bránil v AC. Ako veľmi som bol úspešny, neviem. Nemám už tak veľa času pre seba. A keď aj meditujem, vždy si nájdem niečo, čomu sa chcem venovať viac. Buď to je pritahovanie si vecí do života, alebo odstraňovanie fyzických/psychických problémov. A aby som konečne niečo o sebe napísal
Rád uvažujem, rád sa učím, rád skušám nové veci. Zbožňujem hru na klavíri. Preto som sa sám začal učit v mojich 17. rokoch. Ticho závidím tým, ktorý hrajú od malička Rád si vyjdem von do prírody, na túru, na bicykel, len tak zabehať si. Mám za sebou jeden polmaratón a verím, že raz sa dokopem aj na celý maratón. Toť vsjo
moj story Sorry za slohovku, ale niekedy mám veľké chúte niečo písať
