dnes nadránom sa mi stala zvláštna vec. Zobudila som sa nato, že som počula strašidelne silný a nepríjemný zvuk s veľmi vysokou frekvenciou, mala som pocit, že mi prasknú bubienky, až som sa toho zľakla, bolo to akoby tesne nad zemou preletela stíhačka, alebo neviem k čomu to prirovnať, ale v tej chvíli sa ma zmocnil strašný strach a zistila som, že sa nemôžem ani pohnúť, veľmi som chcela zakričať na sestru ktorá spala vo vedľajšej izbe snažila som sa z celej sily, ale napriek mojim výkrikom som si uvedomila, že som nevydala ani hlások, a keď aj, tak miesto zúfalého kríku niečo podobné šepotu. Na moje prekvapenie ale sestra prišla do mojej izby, začala ma upokojovať, a pýtať sa čo sa deje, otvorila okno, a chvíľku nato, som sa strhla a zistila, že to celé bol iba sen, ale tak nepríjemný, že som ani nemala chuť znova zaspať. Bolo to o pol siedmej ráno.
Niečo podobné sa mi stalo asi pred šiestimi rokmi dva krát po sebe v krátkom časovom odstupe (pár dní). Spala som na internátnej izbe, a prebudila som sa na nejaký záblesk, z veľmi zlým pocitom, som tiež chcela zakričať na spolužiačky spiace v tej istej izbe, ale nemohla som sa ani pohnúť, ani nadýchnuť, ani vydať zo seba hlas, trvalo to pár sekúnd a keď to prešlo, rýchlo mi bilo srdce a nevedela som čo sa so mnou deje. Keď som to druhý deň spolužiačkam povedala, smiali sa mi. Je to normálne?
To čo si zažila sa nazýva spánková paralýza. Mozog si myslí, že myseľ už zaspala a preto paralyzuje telo, aby nemohlo kopírovať snové pohyby. Typické sprievodné javy sú pískanie v ušiach, vibrácie, vizuálne, či sluchové halucinácie. Nemusíš sa bať, nič Ti v paralýze nehrozí, jediný nepriateľ je Tvoj strach. Ak by si vedela čo robiť v tomto stave, mohla si mať lucidný sen 