Môj prvý LD som mal ešte v detstve okolo 10 rokov(teraz mám 23) sníval som nejaký obyčajný sen a zrazu som som si uvedomil že je to sen, nič som síce nemenil ale chodil som kade som chcel ale aj to bolo úžasné. Od vtedy som mal možno ďalších 10 podobných.
Keď som bol na strednej mal som hrozný sen. Ležal som vo svojej posteli mal zavreté oči ale nemohol som sa hýbať každý pokus o pohyb bol bolestivý hrozne som sa bál bolo to také skutočné potom som všetko vzdal chvíľu to ešte trvalo zrazu som stratil vedomie a prebral som sa. Ale bral som to ako sen. Sen sa opakoval možno každý mesiac pomaly som si začal na to zvykať až kým som si raz poobede nelahol v obývačke stalo sa to isté lenže vtedy tam môj otec pozeral pozeral telku a ja som to všetko vnímal zistil som že to asi nebude sen bol som zase vystrašený snažil som sa mu nejako naznačiť aby ma prebral a nič. Stávalo sa mi to aj potom už nie pravidelne ale áno zvykol som si do dnešného dňa som to nezažil možno pol roka. Tak to by bol úvod teraz k veci:-)
Asi 3 dozadu som narazil na článok o AC zaujalo ma to čítal som fóra zistil o 3oko. Jedna metóda ako ho dosiahnuť bola vedome zaspavanie kedy telo zaspí skôr ako myseľ A dostanete sa do paralyzi konečne som trocha pochopil čo sa mi stávalo. Chcel som to vyskúšať veď keď sa mi to stávalo samovoľne vedome to musí byť hračka
Lenže som tu natrafil na články o LD A keď som zistil že sa dajú tiež vyvolať a dokonca v nich robiť hocičo voľba bola jasná LD dostalo prednosť. Tu som si vybral metódu skorého vstávanie kde ide o to ísť večer späť zobudiť ale 4 hodiny než obyčajne prebrať sa aspoň na hodinu a ísť spať zase autor metódy hovoril že poobede okolo 16 máva LD na 80 percent a nad ránom po tej hodine bdelosti je to ako keby ste išli spať o 16, spätne som si uvedomil, že väčšina mojich LD a paraliz bolo poobede. Včera som išiel spať o 20 00 budík som dal 3 30 o pol 5 som išiel spať ale nemohol som zaspať o 5 vstavala sestra tak som sa išiel najesť počkal kým odíde a pokúsil sa zaspať opäť ale nedalo sa autor tej metódy hovoril aj to že do LD sa dá dostať aj pomocou paralyzi ale na AC neveri
tak som sa rozhodol skúsiť to. Ľahol som nechýbal som sa A čakal pár krát som nevydržal a zmenil polohu nakoniec sa ale podarilo stratil som na chvíľu vedomie a začalo to teraz mi to nebolo také nepríjemné ako keď sa mi to stávalo samé od seba otestoval som to chcel som pohnúť s ruku ale nedalo sa, začalo mi hrozne pískať v ušiach teda skorej V hlave začal som si predstavovať svoj LD mal som podrobný scenár ale nejako sa nič nedialo začal som byť sklamaný skúšal som to ďalej ale stále nič potom som sa rozhodol skúsiť aspoň AC keď som už V tej paralyze dal na som príkaz na vyskocenie z tele ale zase nič potom som si predstavil ako sa vznášam nad posteľou a mal som pocit že sa to stalo ale ako by ma za chvíľu hodilo späť do tela no paralyza pokračovala zase som dal príkaz že chcem byť v rohu izby no nič a posledné prianie bolo aby som videl seba ako ležím v posteli a zrazu som uvidel svoju posteľ troška sa rozsvieti svetlo myslel som už to je na dobrej ceste ale zrazu som uvidel vedľa seba ženu pozerala na mňa opýtal som sa jej čo ma teraz čaká A jej doslova odpoveď bola:,, Čaká ťa smrť! " potom sme sa postavili z postele to už som sníval obyčajný sen nebol lucidny dej sa chaoticky menil nakoniec som tu vešticu ešte pretiahol 
sen musel začať vtedy keď som uvidel posteľ a to svetlo len by ma zaujímalo prečo nezačal LD alebo skorej AC keď som sa už vtedy pokúšal o to. Asi bol problém v že som sa moc ponáhľal hneď jak prišla paralyza som chcel čo najskôr začať snívať potom astralne cestovať nevedel som sa skludnit čo vy na to? A ešte som mal aj troška strach astralne cestovať potme
ale tam tma asi byť vtedy nemusí či? Každopádne to s touto metódou skúsim zase aj tak som šťastný že mi vyšlo aspoň toto aj keď mi bola predpovedana smrť
ale ísť tam musí každý.
