3oko

Ludia, mam otazku. Trenoval som v nefyzickej realite tvorenie prostredia, detailov a podobne. Zrazu ma tak napadlo, ze zavolam sprievodcu. Po kratkej konverzacii mi dal dom. Surovo ho postavil na kraji mojej scenerie. Taky ten dvojpodlazny v americkom style ale bol uplne prazdny a povedal mi aby som ten dom zabyval. Ked som ho vsak zariadil a vysiel som von ocitol som sa na nejakom americkom predmesti. Mal uz niekto takyto zazitok? Pripadne co to moze znamenat? Co tym chcel povedat?

Čo Ťa na tom najviac prekvapuje?

Ze mi dal odveci ulohu vhladom na to cim som sa zaoberal predtym...

Arcturus napísal:Trenoval som v nefyzickej realite tvorenie prostredia, detailov a podobne.

Arcturus napísal:Po kratkej konverzacii mi dal dom. Surovo ho postavil na kraji mojej scenerie. Taky ten dvojpodlazny v americkom style ale bol uplne prazdny a povedal mi aby som ten dom zabyval.

Predpokladám, že to zabývanie domu znamená, že si mal dom zariadiť, čiže si tvoril prostredie a detaily domu. Nevidím v tom nič odveci, nakoľko si trénoval prostredie, detaily a podobne. Možno niečo v tom vidíš, čo nevidím ja, tak mi skús viac priblížiť v čom vidíš tú odveci úlohu.

Konkretne som trenoval stabilitu prostredia pri drobnych cinnostiach. Prostredie bola kamenista plaz a kamene som skladal na seba ako vezu. Robievam to aj bezne v normale ale pri tomto cviku islo o skumanie rovnovahy na sebe polozenych kamenov a ako to ovplyvni kvalitu prostredia. Cize dana uloha sprievodcu bola trochu od veci. Hlavne ked som sa po opusteni domu ocitol niekde uplne mimo. A prave toto mi nejde do hlavy. Mne to prislo jak keby ma od tej cinnosti chcel odlakat ale ak to malo byt tak tak to mohol povedat rovno ze je to hovadina.

Nazdar Arcturus,

Už si uvažoval o všeobecnom súvislosti medzi očakávaním/vierou a strachom?

Vnímaš v tom čo píšeš nejaké očakávania a viery?

Vieš zo svojej skúsenosti čo robí strach v bežnom živote ako aj v nefyzických realitách?


Viem že veľa otázok naraz, ale v mojom vnímaní veľmi úzko spolu súvisia.

Arcturus napísal:Konkretne som trenoval stabilitu prostredia pri drobnych cinnostiach. Prostredie bola kamenista plaz a kamene som skladal na seba ako vezu. Robievam to aj bezne v normale ale pri tomto cviku islo o skumanie rovnovahy na sebe polozenych kamenov a ako to ovplyvni kvalitu prostredia. Cize dana uloha sprievodcu bola trochu od veci. Hlavne ked som sa po opusteni domu ocitol niekde uplne mimo. A prave toto mi nejde do hlavy. Mne to prislo jak keby ma od tej cinnosti chcel odlakat ale ak to malo byt tak tak to mohol povedat rovno ze je to hovadina.

Aha, tak tento tvoj popis činnosti je podrobnejší a dáva väčšiu šancu pochopiť čo Ťa tak "rozhodilo". Myslím si však, že úloha ktorú Ti dal Tvoj sprievodca, nebola hovadina. Problémom je to, že si bol nastavený na inú činnosť a úloha sprevodcu do Tvojho konceptu uvažovania nezapadla. Ak sa však pozrieš na to z iného uhla, pochopíš, že to malo svoj význam. Nejdem Ti ten uhol pohľadu ukazovať, pretože je lepšie ak naň prídeš sám.

Ahoj Pali, otazok nieje vela uz som si pri tebe na to zvykol odpovede rozdelim do odsekov v poradi podla otazok.

O tejto suvislosti som este neuvazoval. Je pravda ze som dany test robil s ocakavanim ale strach co i len zo zlyhania som nepocitoval. Cielom bolo pozorovat nestabilitu prostredia (plaz) popri manipulacii s drobnymi detailami (vezicky z kamenia) a popri tom som skusal udrzat kvalitu scenerie. Chcel som vediet ako sa taka vezicka bude spravat v nefyzickej realite lebo normalne musis kamen vycentrovat podla taziska inak sa ti zruti. Prave hranim sa s touto nefyzickou rovnovahou som chcel pretazit sceneriu aby udrzanie stability bolo tazsie. Pri mojich cestach do nefyzickej reality sa s tym stretavam casto. Akonahle sa venujem drobnostiam siroke okolie mizne alebo aspon sa ciastocne straca.

Ak myslis ciel za ktorym som to sem postol tak ano. Sprievodcu som volal iba obcas a zakazdym spravil nieco cudne alebo aspon nieco co ma zaskocilo. V tomto pripade okrem zasahu do mojho treningu zmenil aj podobu (najprv bol zenou). Ak mam pravdu povedat obcas zvazujem moznost ze to nieje moj sprievodca. Kto alebo co to je neviem a snazim sa na to prist.

Tejto otazke celkom nerozumiem skus ju polozit inac. Ale ak som spravne pochopil pytas sa ci je nieco co mi robi strach aj v beznom zivote a sucasne v nefyzickej realite? Ak som spravne si vylozil tvoju otazku tak odpoved je nie. V nefyzickej realite si drzim myslienku ze sa mi nemoze nic stat a keby islo do tuheho mozem "utiect" tym ze vylet ukoncim. Cize povedal by som ze v nefyzickej realite sa bojim menej nez v beznom zivote.

WW6 suhlasim, ked sa spetne na to pozeram tak to nebolo az tak odveci ako sa mi na prvy pohlad zdalo. Mohol to byt pokus sprievodcu skombinovať moju zalubu v architekture a zariadovani bytov s tym co som trenoval. Ale v tom pripade ma az tak dobre nepozna inak by mi aj ten dom dal postavit podla vlastneho uvazenia (lebo to ma bavi viac). Je pravda ze pri dalsom stretnuti so sprievodcom, ked som sa ho bol pytat preco mi dal taku ulohu mi povedal ze ak chcem mozem si ten dom prerobit jak chcem. Uz vypada uplne inac. Moj trening vsak spocival v tom, ze som chcel mat velke priestranstvo, nejaku sceneriu na ktorej som mohol pozorovat stabilitu popri robeni inej cinnosti. Sceneria ktoru som pouzil mi bola dokonca velmi blizka nakolko to je miesto, ktore mam rad, kam chodim meditovat obcas. Zacal som s kamenim ako s najlahsou moznostou a neskor som chcel pokracovat aj na zlozitejsie veci. Ale ako som pisal Palimu v predoslom prispevku. Samotne spravanie sprievodcu mi pride podozrive. Hlavne preco som sa ocitol po vyjdeni z domu uplne niekde inde. Bolo to uplne nezname miesto. Nikdy som tam nebol anilen fotku odtial som nevidel a uz vobec som nikdy taku sceneriu sam nevytvoril. A k tomu mi ani nic nepovedal. Predstav si, ze ti ukazem na taxik a poviem ti nastup. Auto sa pohne a vysadi ta na mieste kde si nikdy nebol a bez slova odide. Je pravda ze som potom sprievodcu uz nevolal a vylet som ukoncil kvoli povinnostiam. Tiez som hlupak ze som to robil v praci na nocnej

Arcturus,

Najbežnejší a podľa mňa najväčší problém pri práci s nefyzickou/snovou realitou sú podľa mňa očakávania.
Systém v ktorom existujeme nám totiž dáva to čo si myslí že potrebujeme. Tento Systém pracuje s oveľa väčším prehľadom/nadhľadom, ako sme mi schopní si vôbec predstaviť.
Ak si praješ interakciu so Systémom prostredníctvom personalizovaného interface vo forme "sprievodcu", pýtaš si v podstate lekcie. Ty si myslíš že chceš skúsiť niečo konkrétne a očakávaš z toho konkrétny výsledok.
Systém však neberie do úvahy naše obmedzené intelektuálne a egoické predstavy toho čo je, ako to má prebiehať a ako to má napokon skončiť/vyzerať. Máš slobodnú vôľu a môžeš sa hrať, avšak Systém ťa bude popostrkovať smerom, ktorý je produktívny pre rast teba aj seba samého.

Vidím veci znova z veľmi širokej a hlbokej perspektívy aby som ti vedel užitočne poukázať na všetko čo by mohlo byť podstatné - teda bez toho aby som tu zasa písal román.

Skúsim ti ešte spojiť očakávanie a vieru so strachom:
Ak niečo robím, snažím sa niečo dosiahnuť. Ak sa niečo učím, snažím sa niečo spoznať - zmeniť sa.
Avšak ak ešte niečo neviem, nemôžem logicky vedieť aké to bude, ak sa to naučím. Nie je možné si predstaviť ako ma to poznanie vo vnútri zmení a s čím všetkým z môjho doterajšieho života sa mi vytvoria užitočné súvislosti.

Ak však do niečoho hodlám investovať čas, nechcem si pripustiť možnosť že tým časom mrhám. Takže si potrebujem vytvoriť predstavu žiadaného výsledku = Očakávanie. Tejto našej vysnívanej a romantizovanej predstavy výsledku vo forme očakávania sa práve v prípade nefyzickej/snovej reality obvykle držíme tak silno, že prehliadneme skutočný výsledok. Možno ho neprehliadneme kompletne, ale len mnohé jeho aspekty.
Je to strach z neistoty a nevedomosti zabalený vo forme strachu z našej nedokonalosti, neschopnosti, omylnosti, ..., čo nás núti držať aspoň nejaký cieľ a ísť si za ním. Implicitná viera že kauzálne princípy z fyzickej reality v zmysle "akcia-reakcia" budú fungovať rovnako aj v nefyzickej. Viera že ak sa rozhodnem bežať ku stromu, tak sa neskôr ocitnem stáť pri strome - toto v nefyzickej realite môže a nemusí fungovať. Môžeme sa ocitnúť pri strome, ale zrazu je strom aj celé prostredie iné ako sme ho vnímali pri formovaní zámeru bežať tam. Dostávame nejaký zážitok, ktorý nás nejako mení - mi obvykle nechápeme ako, avšak s odstupom času môžeme často nájsť súvislosti ktoré odpovedajú na otázku prečo sa toto stalo.

Viera je vlastne to isté ako očakávanie. Neznesieme v sebe nosiť prázdnotu neistoty a nevedomosti. Dodatočne sme od malička vychovávaný v našich školských inštitúciách aj od našich rodičov, či iných autorít, k akceptovaniu viery dávanej "z hora". S týmto mentálnym postojom k veciam neskôr automaticky vyhľadávame jasnú odpoveď vo forme čierna/biela, dobré/zlé, zdravé/nezdravé, ...

Neuvedomujeme si to, avšak nie sme obvykle ochotní žiť v neistote a rozhodovať sa len na úrovni približnej pravdepodobnosti istého výsledku/hodnotenia. Nalepiť sa vierou na rôzne názory, výroky a predstavy je spôsob ako zahnať strach z neznáma a neistoty, pričom sa to priamo spája s tvorbou očakávaní. Pre ujasnenie tu nehovorím primárne o religióznom chápaní slova viera, ale tam platí hore popísaný princíp rovnako ako všade inde.

Ak si si ešte nevšimol čo robí strach, skús si to otestovať.
Strach vyvoláva vo fyzickej úrovni v svojom extrémnom prejave reflex nútiaci nás k jednej z 3 reakcií: útek, boj, paralýza.

Čím menej strachu, tým viac možností sme schopní vnímať a vybrať si z nich vedome.
Čím menej strachu, o to viac si všimneme v danom dianí a o to viac zažiejeme a spoznáme danú situáciu = o to viac nás dané poznanie zmení/naučí.

Čím viac očakávaní a vier, tým viac strachu si nevedome držíme v sebe popri dianí vo "fyzickej" alebo nefyzickej/snovej realite. Dá sa o tom rozmýšľať aj cez energetický model, kde strach znižuje "vibrácie" a množstvo "energie" v nás. Obmedzuje tak obvykle naše možnosti vstupu do nefyzickej/snovej reality a následne naše aktivity a čas v nej.
Strach často očakávame v nejakej extrémnej/silnej forme a preto si neuvedomujeme ako nás často ovplyvňuje pri každodennom jednaní - keď cítime netrpezlivosť a negativitu, ak sa niekto nečakane a hrubo predbehne pri vstupe do autobusu, alebo naopak ak cítime potrebu predbehnúť sa pri vstupe do autobusu ... naše konanie je asi skoro vždy motivované viacerými podliehajúcimi zámermi, ktoré sídlia v našom "podvedomí". Avšak len do vtedy, kým sa na ne rozhodneme pozrieť a zrušiť tak v sebe postupne ten limitujúci koncept "podvedomia".

A na záver k tvojim prekvapeniam - všetko prekvapivé alebo nepríjemné je pre nás niečo, čo si vedome nevieme alebo nechceme vybrať ako zážitok. Ak by sme dookola zažívali len to čo nám je príjemné a známe, boli by sme po čase zaseknutí vo svojom vývoji/učení/raste. To nie je produktívne - preto nejaká vyššia/múdrejšia časť z nás stále pomáha rozširovať naše horizonty.

Uvedom si prečo vôbec chodíš do nefyzickej reality - skús zistiť čo ťa tam ťahá. Možno je to zvedavosť, možno sa chceš hrať ... a možno ťa týmito "cukríkmi" láka nejaká časť tvojho "Ja", aby si sa konečne zaoberal vecami, ktoré majú istý potenciál.
Možno je čas na tvoj "upgrade"

... zasa hotové litánie, ale taký už raz som. Dúfam že to aspoň niečo dá - snažil som sa najlepšie ako viem.

Pali, ak ta spravne chapem tak asi celkom nesuhlasis s pomenovanim daneho parametra ako strach. Je to slovo ktore ti tam len najblizsie pomenuva dany parameter. A mozno som zas trochu vedla. Nevadi. Z tvojej obsirnejsej reakcie som dostal zopar napadov a mozno zdibec motivacie ale to co pises neriesi tak celkom moju dilemu. OK mozno som zle polozil prvotnu otazku. Zauima ma ta bytost ktoru som nazval sprievodca. Rozmyslam ci ten kto pride ked volam sprievodcu je naozaj on. Dana bytost na mna posobi priam az arogantne a podivne. Az zvazujem ci mam jej prihravky odrazat alebo ignorovat. Pytal som sa ci s podobnym pristupom zo strany sprievodcu sa aj niekto iny stretol. Ci je to normalne. Mozno len ten moj ma nema rad tak mi takymto otravenym pristupom pomaha v mojej snahe sebapoznania.

Arcturus napísal:WW6 suhlasim, ked sa spetne na to pozeram tak to nebolo az tak odveci ako sa mi na prvy pohlad zdalo. Mohol to byt pokus sprievodcu skombinovať moju zalubu v architekture a zariadovani bytov s tym co som trenoval. Ale v tom pripade ma az tak dobre nepozna inak by mi aj ten dom dal postavit podla vlastneho uvazenia (lebo to ma bavi viac).

Problém vidím v tom, že sa snažíš udržať v pevnej štruktúre a akákoľvek odchýlka od nej je pre Teba vyhodením z konceptu.

Arcturus napísal:Samotne spravanie sprievodcu mi pride podozrive. Hlavne preco som sa ocitol po vyjdeni z domu uplne niekde inde. Bolo to uplne nezname miesto. Nikdy som tam nebol anilen fotku odtial som nevidel a uz vobec som nikdy taku sceneriu sam nevytvoril. A k tomu mi ani nic nepovedal. Predstav si, ze ti ukazem na taxik a poviem ti nastup. Auto sa pohne a vysadi ta na mieste kde si nikdy nebol a bez slova odide. Je pravda ze som potom sprievodcu uz nevolal a vylet som ukoncil kvoli povinnostiam. Tiez som hlupak ze som to robil v praci na nocnej

Myslím, že sa Ťa sprievodca snaží pripraviť na nečakané udalosti v snovej realite. Ty sa však tak silne držíš svojej štruktúry, že si toho nie schopný sám postrehnúť. Dokonca Ti to príde podozrivé. Ak by si vychádzal z predpokladu, že Tvoj sprievodca má dôvod prečo robí to, čo robí aj keď tomu nerozumieš, mal by si to o čosi ľahšie. Moja skúsenosť je v mnohých situáciách podobná. Niekedy mi moji spojenci museli obrazne povedané zabúchať na čelo, aby som bol schopný vnímať čosi viac než to, čo som predpokladal, že mám vnímať. Oprosti sa od svojho racionalitou zaťaženého uvažovania a začni sa na to, čo sa Ti deje v blízkosti sprievodcu, dívať viac otvorene, bez predsudkov.

Arcturus,

V podstate sa pýtaš či je to "skutočný tvoj sprievodca" a ako sa máš k nemu zachovať na základe skúseností druhých.
Otázka ktorú si môžeš položiť je:
Ako si ty pre seba predstavuješ "skutočného sprievodcu" a aké správanie/reakcie by si od neho očakával?
Myslíš si že niekto zažil presne to čo ty a vie ti dať svoju skúsenosť ako návod na to ako sa máš ty zachovať?

Ak je niečo na mojej teórii/modeli hore pravdivé, dostávaš presne to, čo potrebuješ. Ak nevieš čo z tohto divného dojmu zo "sprievodcu" dostávaš, potrebuješ asi viac dát/skúseností na vyhodnotenie výsledkov.
Buď otvorený novému poznaniu a zároveň skeptický voči všetkému čo sa deje a čo zažívaš. Neber to čo zažívaš doslovne - skús si predstaviť že sú to symboly a metafory, ktoré sú zameniteľné.
Podstatné je dianie v jadre: ak sa ocitneš v nejakej situácii, ako budeš reagovať a NAJHLAVNEJŠIE - z akej podliehajúcej motivácie budeš danú reakciu/aktivitu vykonávať?

Komunikuj s tým, čo vnímaš ako sprievodcu, neočakávaj však nič konkrétne. Buď otvorený čomukoľvek čo sa naskytne a pracuj s tým najlepšie ako vieš. Ak v sebe pocítiš "strach" vo forme negativity rôznej intenzity, buď ostražitý - pozri sa pozornejšie čo sa v tebe deje a skús pochopiť prečo cítiš to čo cítiš? Na aký podliehajúci strach/vieru/očakávanie/normu tá daná aktivita naráža?

Po pár desiatkach pokusov vyhodnoť aký efekt mala tvoja interakcia s danou bytosťou na teba - ako ťa to zmenilo. Ak si sa stal menej strnulý, máš menej očakávaní, cítiš sa slobodnejšie, máš akoby lepší rozhľad, cítiš sa šťastnejšie a tieto veci na tebe pozorujú aj ľudia z tvojho okolia, tak potom pokračuj v interakcii s danou bytosťou.Či je skutočný tvoj sprievodca alebo nie, výsledky by mali byť pre teba dostatočný signál a motivácia.
Ak však neuvidíš po pár mesiacoch žiadnu zmenu alebo nebodaj zmenu k horšiemu, môžeš jednoducho prerušiť kontakt s danou bytosťou a nadviazať kontakt s inou.

Záleží LEN na výsledkoch. Všetko ostatné nás môže klamať.

Negatívne je všetko, čo nevnímaš ako pokojné, vyrovnané alebo ako pozitívne. Často nám v danej situácii negativita znižuje vnímavosť - nevieme rozoznať čo naozaj cítime a povieme si že tam negativita nie je. Avšak ak sa obzrieme zakrátko späť a snažíme sa naozaj vnímať, môžeme neraz spoznať že sme cítili negativitu a z toho môžeme odvodiť, že sme vykonali danú aktivitu s podliehajúcim motívom smerujúcim viac k polarite strachu a menej k polarite ľahkosti/radosti/"lásky".

Pre občerstvenie, expresívne princípy "lásky" a "strachu":
"Láska": nesebeckosť, sústredenie sa na potreby druhých, spájanie - vytváranie spojení, komunikácia, otvorenosť, zdieľanie/sharovanie, tvorivosť, rozdeľuje moc/silu, AKCEPTÁCIA = branie toho čo sa naskytne, ľahká uvoľnená hravosť, radosť zo spontánnosti

"Strach": sebeckosť, sústredenie sa na vlastné potreby, rozpájanie - prerušovanie spojení, ne-komunikácia, zatvorenosť, nezdieľanie - uzurpovanie pre seba, deštruktivita, sústreďuje moc/silu, NE-AKCEPTÁCIA = snaha KONTROLOVAŤ, neuvoľnenosť - strnulosť a neužívanie si diania vďaka prílišnej vážnosti (opak hravosti), strach zo spontánnosti = nedá sa predvídať ani kontrolovať

Dakujem, svoju odpoved som tu dostal. Ale rovnako ako od dotycnej bytosti mi tu ta odpoved prisla nepriamo. A ako bonus aj nieco navyse. Pokusim sa to aplikovat pri interakcii s akoukolvek bytostou v nefyzickych realitach. Podla vsetkeho mi ocakavania skryvaju vidiet veci komplexnejsie. Mal by som sa drzat viac svojej teorie: Nic nieje nahoda, vsetko ma svoj dovod.

Arcturus napísal:Mal by som sa drzat viac svojej teorie: Nic nieje nahoda, vsetko ma svoj dovod.