Hanawa,
Nemôžeš deliť veci na zlé a dobré, túto kategorizáciu vymyslel človek a ako som už písal, je to dedením zvyklostí a vôbec hystóriou ľudstva. Skúsim uviesť príklad ktorý som čítal, teda ak sa na neho dobre pamätám:
Predstav si, že v minulom živote si opustil svoju lásku (primárnu dušu?). Proste si odišiel. Je pravdepodobné, že v niektorom z budúcich životov sa dostaneš do opačnej situácie, že ťa opustí práve ona a môže to byť aj napríklad tým, že ju niekto zabije (krúté ale aj to je možnosť, pretože ak má človek precítiť stratu naozaj, tak ho musí milovať a ak sa milujú, proste sa nerozídu). Dajme tomu teda, že ju niekto zastrelí. Ten strelec to nemusel spraviť úmyselne (ale aj mohol), ale zabil a podľa našich zákonov bude potrestaný. Takže podľa nás spravil niečo zlé, tiež je to zlé aj pre teba, lebo si stratil svoju lásku a tá žena umrela, takže asi nie moc správne veci, ale napriek tomu to má hlbší význam, muž pocítil čo je to strata a už nikoho len tak neopustí, no a tetno strelec, ak sa z toho poučí, bude rozvážnejší no a žena sa obetovala pre pozitívnu vec. Dajme tomu, že by si sa prostredníctvom OBE nejako snažil tomuto zabrániť, teda aby ženu nezastrelili. Bola by to zrejme chyba, aj keď je to ušľachtilá vec a konal by si v dobrej viere niekomu pomôcť. Tá žena proste musí byť zabitá, ináč by ten strelec ďalej konal nerozvážne a mohol by v budúcnosti zastreliť viacej ľudí, a muž by v budúcnosti ubližoval ľuďom ďalej tým, že by ich opúšťal.
Život je ako veľké divadlo, každý máme svoju rolu a ak ju naplníme, tak sme prispeli k tomu, aby sme sa rozvyli sami a pomohli sme sa rozvyť aj iním. Dôležitý je náš duchovný proces. Niekedy ľudia potrebujú našu pomoc, ale musia o to požiadať a buď im pomôže ich duchovný učiteľ alebo ak budeme mať tú moc, tak aj my. Nemôžeme zasahovať bez "pozvania". Život je lekcia, musíme sa snažiť ho zvládnuť čo najlepšie, teda tak, aby sme z toho mali vo svojom vnútri dobrý pocit.
