Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Čo sa inde nevošlo

Moderátor: Moderátori

m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Koronavírus! Je skutočne začiatkom konca?


Ja osobne sa nezaoberám numerológiou, ale zhruba viem, o čo v nej ide. Prečo o tom hovorím? Pretože nedávno som mal rozhovor s jednou známou, ktorá sa venuje numerológii. Hovorili sme o rôznych veciach, a keď prišla reč na koronavírusovú krízu povedala mi, že Covid-19, presnejšie povedané číslo 19 s ním spojené, má z numerologického hľadiska veľmi zásadný význam a veľmi zásadnú výpovednú hodnotu. V čísle 19 sa totiž nachádza prvé, a zároveň aj posledné číslo numerologickej stupnice.

Pre úplných začiatočníkov by som chcel vysvetliť, že v numerológii sa čísla počítajú takto: ak máte trebárs číslo 259, rozkladá sa na čísla 2 + 5 + 9 a výsledné číslo je ich súčtom. V našom prípade je to číslo 16, a to sa opäť rozkladá na 1 + 6. Konečným výsledkom je teda číslo 7. Čiže číslo 259 sa zachvieva v sedmičke a číslo sedem nesie v sebe z hľadiska numerológie určité posolstvo. Tak, ako každé iné číslo z numerologickej stupnice.

Po tomto nevyhnutnom úvode sa teraz pozrime na číslo 19 a na posolstvo, ktoré z numerologického hľadiska sprostredkováva celému svetu.

Ako už bolo naznačené, jednotka predstavuje začiatok a deviatka koniec. Posolstvo čísla 19 v súvislosti s koronavírusom je preto veľmi jednoduché. Znamená: začiatok konca!

Ako to treba chápať?

Duchovne orientovaní ľudia vedia, že existuje mnoho proroctiev, predpovedajúcich koniec sveta. Sú to napríklad Sibyline proroctvá, Zjavenie Jánovo, čiže Apokalypsa, alebo trebárs známy Mayský kalendár, ktorý túto kritickú dobu situuje približne do roku 2012, kedy bol mnohými ľuďmi skutočne očakávaný koniec sveta.

Z hľadiska vývoja ľudstva na našej planéte žijeme teda vo veľmi výnimočnej dobe. Ide o dobu, v ktorej sa má skončiť stará paradigma myslenia a správania ľudstva, a začať paradigma úplne iná. Má začať zlatý vek našej civilizácie, postavený na preferovaní hodnôt ducha. Na zemi už teda nemajú vládnuť ako prvoradé hodnoty materiálne. Táto paradigma má padnúť a zahynúť, a spolu s ňou majú padnúť a zahynúť všetci jej služobníci, priaznivci a stúpenci, ktorí vo svojom uctievaní modly matérie, zisku a konzumu ubližovali ľuďom, zvieratám i prírode.

Na zemi má v tomto smere prebehnúť veľká očista, avizovaná aj v evanjeliách. Náš svet má byť očistený od všetkého balastu a budúcnosť má patriť už len tomu, čo je hodnotovo pravé. Tomu a tým, ktorí smerujú k rozvoju duchovného rozmeru bytia a k hodnotám s ním súvisiacim. K láske, spravodlivosti, ohľaduplnosti, skromnosti, ušľachtilosti a k hľadaniu vzťahu k Stvoriteľovi.

Staré ma teda zaniknúť a má vzniknúť nové! Avšak tesne pred pádom starého a začiatkom nového majú na ľudí začať dopadať všetky neblahé spätné účinky ich vlastného, negatívneho a pomýleného jednania, ako sa o tom hovorí napríklad v Apokalypse.

Materialistický svet a jeho hodnoty sa majú otriasť v základoch. Tým dostanú mnohí materialisticky orientovaní ľudia príležitosť pochopiť svoj omyl. Majú poznať hodnotovú nedostatočnosť, v ktorej žili, a preorientovať sa smerom k pravým, čiže duchovným hodnotám.

Údery očisty zároveň zasiahnu i všetko duchovne nepravé, falošné, dogmatické a pokrivené. Lebo aj to duchovné má byť očistené a má sa konečne zaskvieť čistou Pravdou, súc konfrontované lúčom Svetla skutočnej Pravdy. Temný záhal falošných ľudských predstáv o Pravde má byť rozbitý na prach. K tomuto všetkému má dôjsť, toto všetko sa má stať a toto všetko je očakávané.

A zrazu prichádza Covid-19 a skutočne otriasa svetom ľudským. Doslova ho zráža na kolená, zaháňa ľudí do karantény a núti ich premýšľať o svojom živote a prehodnotiť ho.

Číslo 19 v označení koronavírusu, s jednotkou na začiatku a s deviatkou na konci, je posolstvom ľudstvu, že nastáva začiatok konca starej paradigmy myslenia. Koronavírus Covid-19 je prvým úderom starému svetu, ktorý sa bude musieť pod tlakom tohto a ďalších nasledujúcich úderov preorientovať na úplne iný hodnotový systém, a ľudia na úplne iný zmysel života.

Ak rozložíme číslo 19 klasickým numerologickým spôsobom, ako 1 + 9, dostaneme číslo 10. A ak číslo 10 rozložíme opäť na 1 + 0, dostaneme výsledné číslo 1. Dostaneme jednotku, ako nový začiatok. Koronavírusom Covid-19 došlo teda k začiatku konca starého systému usporiadania vecí a po jeho konci začne niečo úplne nové. Začne úplne nová epocha na zemi. Bude to začiatok nového duchovného ľudstva, kladúceho hodnoty ducha na prvé miesto, a všetko materiálne až na druhé miesto. Kto toto pochopil a v tomto smere sa začne osobnostne meniť, toho bytie bude pokračovať, a ten sa bude môcť na zemi ďalej duchovne rozvíjať.

Kto však toto nepochopí, kto to bude ignorovať a vysmeje sa tomu, pretože sa kŕčovito fixuje iba na to staré a minulé, pre toho bude nevyhnutný koniec starého aj jeho osobným koncom. Koncom jeho osobného bytia, ktoré sa nebolo schopné vyšvihnúť na vyšší level, a preto ako čosi vývojovo neperspektívne jednoducho vyhynie tak, ako vyhynuli rôzne iné druhy, ktoré neboli schopné reagovať na nové evolučné výzvy.

Ako teda vidieť, to čo sa deje a čo sa má udiať je vtlačené aj do symboliky čísel. Iba je treba správne dešifrovať ich posolstvo.

Najdôležitejšie zo všetkého preto je, aby sme sa vážne zamerali na svoje duchovné obrodenie. To, ako sa správne duchovne obrodiť a akým sa treba stať svetu ukázal už Mojžiš v Desatore prikázaní. Ukázal nám to aj Ježiš vo svojom učení, postavenom na dvoch pilieroch. Na láske k blížnemu ako k sebe samému a na láske k Bohu. Touto cestou treba ísť, avšak v jej čistej, pravej, pôvodnej a neskreslenej podobe.

Ale pretože táto čistá a autentická podoba Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia bola ľuďmi zakalená a pokrivená, dostal náš svet v dobe súdu duchovnú oporu v podobe Posolstva Grálu. V ňom je možné nájsť pôvodnú podobu Mojžišovo i Ježišovo učenia, pretože Pravda je len jedna, a túto Pravdu je potrebné poznať, pochopiť a naplňovať.

V súčasnosti niet ničoho, čo je dôležitejšie ako toto, pretože nadchádzajúce dianie nás bude všetkých tlačiť k duchovnej premene, a my by sme preto mali presne vedieť, ako túto premenu v sebe správne uskutočniť, aby sme mohli obstáť ako duchovne perspektívni a nemuseli byť naveky stratení a zatratení.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

O ponižovaní žien emancipáciou


Žena nie je len vzhľadom, ale aj podstatou svojho vnútorného nastavenia úplné iná, než muž. Je jemnejšia a citlivejšia. A práve v tom je jej sila a veľkosť, pretože prostredníctvom svojej jemnosti a citlivosti je schopná vnímať realitu oveľa jemnejšieho charakteru, než dokáže muž.

A preto je tiež schopná oveľa intenzívnejšie vnímať i najzásadnejšiu silu, ktorá prúdi univerzom. Silu Pána, ktorá celé univerzum udržuje, živí a poháňa. A aj keď je prúdenie tejto sily ľuďom neviditeľné, vo svojom všetko prenikajúcom pôsobení niet sily zásadnejšej a podstatnejšej.

No a najdôležitejším poslaním žien je vojsť do kontaktu s touto silou. Kvôli tomu obdržali od Stvoriteľa svoju jemnosť a citlivosť. A potom, po dosiahnutí kontaktu, majú presne tak, ako sila Pána, nenápadne a neviditeľne pôsobiť na všetko okolo seba a povznášať to nahor.

Alebo inak vyjadrené, hlavným poslaním ženy je spájanie sa so Svetlom. A potom, keď sama stojí v sile Svetla, má všetko okolo seba k Svetlu povznášať. V rovnakej skrytosti, neviditeľnosti a nenápadnosti, ako to robí Svetlá sila samotná. Toto je hlavným poslaním ženy! Preň je určená, preň je obdarovaná, a preň má všetky predpoklady! Všetko ostatné v jej živote má byť až druhoradé!

O ženskom pokolení sa zvykne hovoriť, že je slabé. Pravdou však je, že hoci sú muži silnejší fyzicky, ženy sú silnejšie duševne! A to práve tým, že cez jemnosť svojho cítenia sú schopné získať kontakt so skrytou, neviditeľnou a nenápadnou, ale s najvyššou a najprenikavejšie pôsobiacou silou, aká vo stvorení vôbec existuje. Toto spojenie robí ženu veľkou a silnou. Robí ju duševne oveľa silnejšou, než je muž. A to jej dáva právo usmerňovať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Dáva jej to právo viesť muža, rodinu a celú civilizáciu.

Minulé generácie tieto skutočnosti tušili a vyjadrili ich napríklad v známom úsloví: „Muž je hlavou rodiny, ale žena je krkom, ktorý hlavou otáča“. Ide naozaj o výstižné vyjadrenie, pretože mužský princíp predstavuje to vonkajšie a viditeľné, v podobe hlavy, avšak ženský princíp predstavuje to skryté a nenápadné, čo hlavou otáča a smeruje ju tam, kam treba. Rovnako nenápadne, ako pôsobí v univerze Božia sila, má teda pôsobiť aj žena. Nenápadne má smerovať všetko tam, kde je treba. Čiže k Svetlu a k Stvoriteľovi.

Správne pochopenie emancipácie spočíva v uznaní ženského a mužského princípu ako rovnocenných. Spočíva v uznaní absolútnej rovnoprávnosti medzi medzi mužským, vonkajším, viditeľným, fyzickým a materiálnym pôsobením, a medzi ženským, nenápadným, jemným a pomáhajúcim pôsobením, smerujúcim všetko k Svetlu, k Dobru, k Harmónii a k Stvoriteľovi.

Správne pochopená emancipácia má spočívať v pochopení, že žena, ktorá je silnejšia duševne, má viesť duševne, a muž, ktorý je silnejší telesne, má viesť fyzicky, materiálne a viditeľne. Týmto spôsobom sa majú muži a ženy vzájomne dopĺňať a vytvárať harmóniu. Nikto nemá byť nadradený a nikto podriadený, pretože každý má svoj vlastný okruh pôsobenia. Emancipácia má teda po správnosti znamenať uznanie týchto dvoch druhov pôsobenia, ako úplne rovnocenných.

Žiaľ, všetko bolo ale skrútené a pokrivené, pretože žena nedokázala oceniť veľkosť svojho daru, ktorý sa jej zdal pre svoju jemnosť, nenápadnosť a neviditeľnosť nedostatočným. Žena pošliapala po svojom poslaní byť spojovacím článkom Svetla a všetko nenápadne usmerňovať k Svetlu. Namiesto toho začala čoraz viacej siahať po viditeľnom, aktívnom, vonkajšom a fyzickom druhu pôsobenia. Čoraz viacej vzrastajúci materializmus začal totiž považovať práve takýto druh pôsobenia za jediný správny a spoločensky potrebný. V tomto zmysle bolo potom prekrútené i chápanie emancipácie. Emancipácia v súčasnosti znamená, že žena má mať právo byť vo všetkom takou, ako je muž. Že jej majú byť dostupné všetky druhy aktívnych mužských činností a povolaní, a že má pracovať a zarábať rovnako, ako muž.

To skutočné, pravé, ženské a jemné však bolo takýmto pokriveným vnímaním emancipácie pošlapané a diskriminované. A tak sa ideálom modernej emancipovanej ženy stala mužatka, čiže ženská bytosť, vo všetkom sa čo najviac podobajúca mužovi. Toto však nie je emancipácia, ale naopak, jej výsmech! Je to negácia pravého vnútorného založenia ženy a jej pravého pôsobenia. Súčasné chápanie emancipácie je preto čosi, čo vo svojej pomýlenosti nemôže priniesť nič dobrého.

Žena má byť ženou a muž mužom! Žena sa má realizovať v typických ženských povolaniach a muž zase v typicky mužských povolaniach, pretože každý z nich má k tomu svoje vlastné vnútorné predpoklady a schopnosti.

Materializmus však bez absolútneho porozumenia túto prirodzenosť úplne prehliada a vytvára niečo absurdného a neprirodzeného. Niečo, čo katastrofálnym spôsobom deformuje vnútornú podstatu žien, ktoré sa snažia byť moderným spôsobom emancipované. Týmto spôsobom totiž strácajú vnútornú oporu samé v sebe a neplnia si svoje pravé ženské poslanie. Ženy hrubnú a šliapu po jemnosti svojich citov a svojej osobnosti. Tým sa čoraz viacej stráca ich schopnosť spájania so silou Svetla, a náš svet sa stáva čoraz viacej materialistickým. Hrubé, materialistické a ateistické ženy rodia a vychovávajú materialistické a ateistické deti, a kvôli tomuto ženskému zlyhaniu sa naša civilizácia stáva čoraz viacej dutou a prázdnou. Stáva sa molochom na hlinených nohách, ktorému chýba pravá vnútorná hodnotová opora.

Všetko, čo v súčasnosti vytvárame, je preto len povrchové a vonkajškové. Je to mŕtve, pretože je to bez ducha! Je to úboho neplnohodnotné, a preto odsúdené k zániku! K zániku, ktorý na našej planéte postihol už mnohé národy a civilizácie. K zániku, ktorý je prorokovaný aj nášmu modernému svetu. A to všetko preto, že v našom univerze nie je možné dlhodobo prežiť bez spojenia s jemnou, neviditeľnou, ale všetko prenikajúcou a všetko pri živote udržujúcou silou Najvyššieho. To, čo toto spojenie má, prežije a bude prosperovať. To však, čo toto spojenie nemá, bude vystavované neustálym krízovým situáciám a nakoniec dospeje k zániku. Takto jednoducho to funguje.

No a najposvätnejším poslaním ženského rodu je zabezpečovať toto životodarne spojenie. Poslaním ženského rodu je spájať sa s jemným prúdením sily Božej vo stvorení, a v podpore tejto najvznešenejšej sily viesť všetko jestvujúce k Svetlu, k Výšinám, k Dobru a k Stvoriteľovi.

Toto dokáže jedine žena! Bez toho, že by musela rečniť, kázať, alebo nejako inak viditeľne pôsobiť. Dokáže to iba svojim tichým a nenápadným osobným vplyvom, ak je spojená so Svetlom. Práve takéto ženy potrebuje náš svet ako soľ! Naopak, súčasné moderné a emancipované ženy sú jeho nešťastím, pretože ho odrezávajú od Svetla, a tým ho smerujú do záhuby.

ooOoo

Jedine nefalšované, najčistejšie ženstvo môže prebudiť a viesť muža k veľkým skutkom! Nič iného!

ABD-RU-SHIN

https://wahrheit7.blogspot.com v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Duchovné pozadie II. svetovej vojny. Odhalenie neuveriteľných skutočností!


Položili ste si niekedy otázku, kde sa v nemeckom národe vzalo presvedčenie, že je výnimočný? Že má nejaké mimoriadne poslanie? Že má stáť nad všetkými národmi sveta? Takéto tušenie a neskôr aj presvedčenie sa predsa nedá len tak vymyslieť. Musí mať nejaký reálny základ.

A reálny základ skutočne má. Je však duchovný. A v duchovnom slova zmysle mal byť aj uskutočnený.

Duchovný rozmer výnimočnosti nemeckého národa ale nebol Nemcami poznaný a pochopený, a preto sa všetko obrátilo nesprávnym smerom. A síce k domnienke o vlastnej nadradenosti, na ktorej bolo postavené zvrátené právo zlikvidovať všetkých menejcenných a zaujať ich životný priestor.

Z toho, čo malo byť veľké, vznešené, ušľachtilé a prinášajúce všetkým národom zeme požehnanie, sa teda napokon stalo niečo obludné, zvrátené a neľudské, čo prinieslo našej planéte vojnový konflikt apokalyptických rozmerov.

Kde sa stala chyba? Čo sa pokazilo?

Aby sme to pochopili, bude treba začať iným národom, ktorý bol duchovne povolaný k veľkým veciam. A to bol národ židovský. V ňom sa mal narodiť Mesiáš a Spasiteľ sveta, k čomu skutočne aj došlo.

Avšak cirkevná vrchnosť židovského národa Mesiáša nespoznala a dala zavraždiť toho, kto sa zaň prehlasoval, a koho učenie a zázraky potvrdzovali oprávnenosť jeho prehlásenia.

Židovský národ zavraždil Mesiáša namiesto toho, aby prijal jeho učenie, snažil sa podľa neho žiť a pod vedením Ježiša Krista sa stal prvým národom sveta, žijúcim podľa Slova Božieho. Týmto spôsobom by medzi všetkými národmi zeme zažiaril ako jasné svetlo. A všetky národy by ho nasledovali. Tak sa mal stať z národa povolaného k veľkým veciam národ vyvolený, ktorý dokázal tieto veľké veci aj naozaj uskutočniť.

Kristus však počas svojho pôsobenia videl všetky chyby a nedostatky židovského národa, tušil aký osud ho čaká a uvedomoval si, že za nastávajúcim zlyhaním povolaného národa stojí vo veľkej miere jeho duchovná nezrelosť. Kvôli tejto nezrelosti ani nemohol povedať všetko, čo povedať chcel. Preto predniesol nasledovné slová, ktoré sú zaznamenané v evanjeliách: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám! A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd.“

To znamená, že v ďalekej dobe, kedy bude ľudstvo duchovne oveľa zrelšie, má prísť Duch Pravdy a zvestovať mu celú Pravdu.

Kolesá osudu sa začali otáčať a nový povolaný národ, do ktorého stredu mal raz prísť Duch Pravdy, začal byť pripravovaný na svoje veľké poslanie.

To poslanie bolo úplne rovnaké, ako v prípade židovského národa. Nemecký národ mal v prvom rade spoznať Ježišom zvestovaného Ducha Pravdy, mal prijať jeho učenie, čiže Pravdu Božiu, Ježišom ľudstvu zasľúbenú, mal začať podľa tejto Pravdy žiť, na základe čoho by zažiaril medzi všetkými národmi ako jasné svetlo. A ostatné národy by ho nasledovali. Nemecký národ mal teda viesť ľudstvo duchovne!

Ale ako sa vraví, pod svietnikom býva najväčšia tma. To znamená, že tam, kde malo zavládnuť najväčšie svetlo, bol zo strany jeho protipólu, zo strany síl temna vyvíjaný silný tlak, aby sa to nepodarilo a aby sa všetko zvrhlo.

A tak, ako židovský národ nespoznal Mesiáša, rovnako i nemecký národ nespoznal Ducha Pravdy. Nespoznal svojho pravého duchovného vodcu, ktorého Posolstvo mal nasledovať, a tým splniť svoju svetlú a vznešenú úlohu, ku ktorej bol povolaný.

Namiesto toho uveril falošnému vodcovi, ktorý to pôvodné, veľké a ušľachtilé obrátil v niečo obludné, pokrivené a z vrátené.

Nemecký národ bol k svojej veľkej duchovnej úlohe pripravovaný celé stáročia, a v hodine splnenia stáli za nim pomáhajúce sily celého vesmíru. Bolo to čosi nevídaného, a nemecký národ cítil a vnímal, že sa stáva stredobodom vesmírneho diania. Túto skutočnosť aj vyjadril známymi slovami: „Gott mit uns!“ Boh je s nami!

Sila všetkých podporujúcich vyžarovaní univerza, prúdiacich k nemeckému národu po dlhé desaťročia bola tak strhujúca, že v jej zneužití si fašistické Nemecko neuveriteľne rýchlo, a takmer bez boja, podmanilo celú Európu. Lebo i keď došlo k zneužitiu podporujúcich vesmírnych vyžarovaní, ich tok nebolo možné zastaviť len tak zo dňa na deň.

No a medzi iným mali Nemci i podporu živej Cnosti hrdinského boja. S jej pomocou vybudovali disciplinovanú a železnú armádu, ktorá bola takmer neporaziteľná.

Cnosť hrdinského boja je v našom univerze niečo, čo je živé. Ide o celkom reálnu, živú bytosť, jestvujúcu v jemnejšej úrovni bytia, než je tá naša fyzická. Táto živá vedomá bytosť stelesňuje ideál hrdinstva a vnútorne podporuje, vedie a usmerňuje všetkých ľudí, ktorí sa v pozemských pomeroch snažia o naplnenie ideálu hrdinského a rytierskeho boja za dobro a za správnu vec.

No a táto Cnosť stála i za nemeckým národom a podporovala ho. S jej pomocou slávili Nemci svoje prvé veľké víťazstvá. Táto Cnosť stála za nemeckým národom, pretože bol predurčený k veľkému duchovnému víťazstvu. Avšak nemecké zverstvá, vzdialené od ideálu hrdinského a rytierskeho boja za správnu vec mali za následok, že Cnosť ideálu hrdinstva dala od nich ruky preč. Nemci stratili morálne právo na víťazstvo a Cnosť hrdinstva prešla na stranu síl, bojujúcich proti nemeckému fašizmu.

Nemci nespoznali Ducha Pravdy, neuverili jeho Posolstvu a odmietli posvätný boj za víťazstvo Svetla a dobra na zemi, ku ktorému boli povolaní. Namiesto toho iba primitívne usilovali o pozemskú svetovládu. Nemecký národ preto stratil svoju povolanosť a vesmírne sily, ktoré ho dovtedy podporovali, sa obrátili proti nemu a postavili sa predovšetkým na stranu ruského národa, ktorý niesol najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny, a ktorý predstavoval jedinú reálnu silu, schopnú poraziť nemecký fašizmus.

A tak, ako ako predtým cítili Nemci, že ich podporujú sily vesmíru, tak isto, keď sa karta obrátila, cítili aj Rusi, že za nimi v ich boji stojí posvätná sila. Rusi cítili, že sú to oni, čo majú morálne právo na víťazstvo. A tiež cítili podporu Cnosti hrdinského boja, stojacu za nimi a podporujúcu ich.

Toto hrdinstvo sa v radoch ruských vojakov prejavilo nesčíselne krát a v rôznych formách a podobách. V podpore Cnosti hrdinského boja a v presvedčení morálneho práva na víťazstvo obetovali tisíce ruských vojakov vlastné životy, idúc neraz proti mnohonásobnej presile a na istú smrť.

Veľká vlastenecká vojna má v dejinách Ruska doposiaľ výnimočné miesto, pretože išlo o neopakovateľné obdobie v histórii tohto národa, kedy ho v jeho spravodlivom boji podporovali sily vesmíru a ruský národ to jasne cítil a vnímal.

V tušení týchto súvislostí vznikla známa pieseň, z ktorej doteraz mrazí, a v ktorej sa hovorí o tom, ako ruský národ povstáva v posvätnej vojne na smrteľný boj. Pieseň dokonale vystihuje strhujúce a víťazné prúdenie vesmírnych síl, podporujúcich spravodlivý boj proti silám deštrukcie a temna. Vypočujete si ju, nechajte ju pôsobiť na svoj cit a všetko toto v nej nájdete:

https://www.youtube.com/watch?v=8Y4_2Qa0QQs

I mnohé ruské vojnové filmy z obdobia druhej svetovej vojny nesú v sebe tušenie všetkých, vyššie uvedených skutočností. Takých filmov je viacero. Na mňa osobne nedávno silne zapôsobil jeden, v ktorom jasne vidieť obetavé hrdinstvo ruských vojakov, ale zároveň aj to, ako Nemci, hoci úplne na záver mohli vyhrať, v rozhodujúcej chvíli vnútorne zakolísali a ustúpili. Ustúpili, a potom už ustupovali až do Berlína, pretože Cnosť hrdinského boja a morálneho práva na víťazstvo už nestála za nimi a nepodporovala ich. Pozrite si ho:

https://www.youtube.com/watch?v=K5lBbsIXaX8

Vznešená Cnosť hrdinského boja sa však opäť približuje k zemi! A to spolu so silami Svetla, ktoré ju majú konečne očistiť od všetkého, čo je Svetlu a dobru vzdialené. Ktoré majú zem očistiť od všetkého duchovne laxného a ľahostajného, od všetkého duchovne menejcenného a duchovne mŕtveho.

Lebo Duch Pravdy, ktorého náš svet nepoznal, ľudstvo upozornil na to, že sa blíži čas konečného zúčtovania celého nášho bytia. Že Stvoriteľ všehomíra vystaví každému z ľudí účet za to, akým spôsobom využil svoje bytie. Či k požehnanému úsiliu o hodnoty večné, alebo len k nízkemu úsiliu o hodnoty dočasné. Či k naplňovaniu hodnôt ducha, alebo len k naplňovaniu hodnôt pozemských. Či k rozvíjaniu duchovného poznania, obsiahnutého v Slove Ježiša Krista a v Posolstve Kristom zvestovaného Ducha Pravdy, alebo len k poznávaniu vecí pominuteľných a k honbe za pozemským prospechom a pozemskými pôžitkami.

Na planéte Zem dochádza k rozhodujúcemu boju medzi silami Svetla a silami temna, a ten je možné vnímať aj na pozadí koronavírusovej krízy. Sily Svetla smerujú ľudí počas tejto krízy k zamysleniu sa nad sebou a nad zmyslom vlastného bytia. Svetlé sily nabádajú ľudí k zásadnému hodnotovému obratu a k duchovnému obrodeniu.

Naopak, sily temna sa usilujú zneužiť koronavírusovú krízu k absolutnému ovládnutiu ľudstva a k jeho úplnému zotročeniu.

Posledný boj nastáva a morálne právno na víťazstvo stojí jednoznačne na strane Svetla. Vzchop sa preto človeče a s hrdinskou odvahou bojuj o svoje bytie! S hrdinskou odvahou bojuj o svoje právo žiť naďalej vo stvorení. Zo všetkých síl svojej duše sa primkni k hodnotám ducha, ktoré sú hodnotami dobra, spravodlivosti, čistoty a lásky k ľuďom i k Stvoriteľovi. Jedine tak sa postavíš na stranu Svetla, ktorá zvíťazí, pretože jedine za ňou stojí hrdinská Cnosť víťazného boja za správnu vec.

Tvoja ľahostajnosť a tvoja tupá orientácia iba na hodnoty materiálne ťa však spája s temnotou, ktorá bude porazená a zničená. A ty potom budeš musieť zahynúť spolu s ňou.

Rozhodujúci boj započal! O víťazovi je už rozhodnuté! Iba každý z nás má ešte možnosť rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridá, a aký konečný osud tým pádom sám sebe nachystá.

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Koronavírus! Je umelý, alebo prírodný? A čo z toho pre nás vyplýva?


Existuje konšpiratívny názor, že koronavírus má umelý pôvod a existuje oficiálny názor, že koronavírus je prírodný. Čo však tieto dve alternatívy pre nás znamenajú? Aký dopad na nás majú? A hlavne, aké dôsledky z nich máme sami voči sebe vyvodiť?

Obe tieto možnosti si teraz potrebnejšie rozoberieme, avšak hneď na začiatku treba zdôrazniť, že konečné dôsledky, ktoré z toho všetkého pre nás vyplývajú sú duchovné, a sú v oboch prípadoch v podstate rovnaké. Tak totiž, ako je šesť a štyri desať, rovnako je aj päť a päť desať. V oboch prípadoch ide o rozdielne čísla, ale s rovnakým výsledkom. Presne toto isté platí aj o súčasnej pandémii. Aj jej duchovné dôsledky sú pre nás ako pri prírodnom, tak i pri umelom pôvode koronavírusu v podstate úplne rovnaké.

Žijeme v univerze, ktoré je dielom Stvoriteľa a v ktorom sa jeho Vôľa prejavuje až do tých najmenších detailov. Presne tak, ako sa píše v evanjeliách, že ani len lístoček nespadne zo stromu bez Vôle Pána, a že i všetky vlasy na našej hlave sú spočítané. To v našom konkrétnom prípade znamená, že ak je koronavírus prírodný, jeho vznik a duchovné dôsledky z neho vyplývajúce sú priamou Vôľou Stvoriteľa. Ak je ale koronavírus umelo vyrobený, jeho vznik a dôsledky z neho vyplývajúce sú nepriamou, alebo inak povedané, sprostredkovanou Vôľou Stvoriteľa. A tým prostredníkom je človek, ktorý koronavírus vyrobil a vypustil do sveta.

Poďme teda na to a ukážme si, čo tieto skutočnosti pre nás duchovne znamenajú. A keďže v prevažnej väčšine mojich predchádzajúcich článkov o koronavíruse som sa venoval alternatíve prirodzeného a prírodného vzniku koronavírusu a jeho duchovnými dôsledkami vo vzťahu k ľuďom, začnime preto teraz najskôr možnosťou, že koronavírus bol vyrobený umelo. Existuje viacero teórií, čo je tým sledované a my si povieme o dvoch z nich.

Prvá teória hovorí, že ide o zámerný čin zo strany najbohatších a najmocnejších elít, usilujúcich o svetovládu. Koronavírus bol vyrobený a vypustený do sveta zámerne preto, aby prostredníctvom neho mohli elity uskutočniť rozhodujúci krok k ovládnutiu ľudstva. Aby mohli na pozadí epidémie ľuďom obmedziť ich základné slobody, a aby v atmosfére obáv a strachu pred nakazením donútili svetovú populáciu k masívnej vakcinácií, aká nemá v dejinách obdobu. No a v forme vakcíny, zasahujúcej DNA, majú byť ľudia zmenení na akési hybridy, zabavené ľudskosti a slepo sa podvoľujúce zámerom elít. Má dôjsť k nevídanému a desivému zotročeniu ľudstva presne v duchu Biblickej Apokalysy.

Druhá teória je podobná a súvisí s americkými prezidentskými voľbami v tom zmysle, že koronavírus bol umelo vyrobený a rozšírený do celého sveta práve kvôli voľbám prezidenta USA. Počas pandémie totiž hlasovalo obrovské množstvo Američanov korešpondenčne. Keby voľby prebehli normálne, nedali by sa hlasy sfalšovať. Korešpondenčné hlasovanie je však možné sfalšovať. Podozrenia z podvodov pri sčítavaní hlasov v USA sú toho dôkazom.

O čo ide v amerických voľbách a prečo sú také dôležité pre republikánov a i pre demokratov? Trump priniesol nový vietor do americkej politiky, pretože sa postavil proti už spomínaným, svetovládnym elitám, dovtedy ovládajúcim americkú spoločnosť i amerických prezidentov. Ako je možné vidieť pri pohľade do nedávnej minulosti, svoje zámery sa snažili tvrdo naplňovať. Dôkazom toho je rozvrat Líbie, Sýrie, Iraku, bývalej Juhoslávie, alebo Ukrajiny. Globalisti sa snažia dosiahnuť svoje geopolitické zámery buď vojenským rozvratom štátov, ich ekonomiky a infraštruktúry, alebo nepriamo prostredníctvom v takzvaných oranžových revolúciách, aká prebehla na Ukrajine a aká prebieha v Bielorusku.

Svetové elity sa vyznačujú neprekonateľnou nenávisťou voči Rusku a snažia sa o jeho rozklad zvnútra, prostredníctvom nejakej oranžovej revolúcie, alebo prostredníctvom rôznych domácich zradcov. Ak to ale nepôjde touto cestou, uvažuje sa aj o vojenskej alternatíve. Čo by však takéto niečo znamenalo pre svet, je si možno ľahko domyslieť.

Globalisti majú tiež vypracovaný plán úplného zotročenia ľudstva sériou postupných krokov. A to trebárs zavádzaním bezhotovostného styku, čím sa ľudia dostanú do úplného područia bánk. Ďalším krokom bude čipovanie ľudí, a tak ďalej. Svetovládne elity majú vo svojich rukách väčšinu mienkotvorných médií a ich prostredníctvom formujú povedomie spoločnosti želaným smerom. Formujú ho k postupnej akceptácii vlastného otroctva a k poslušnosti.

Na Slovensku bol napríklad na pozadí celoplošného testovania obyvateľstva súbežne otestovaný aj model štátneho teroru, ktorý bude fungovať pri celosvetovom nastolení Nového svetového poriadku. Státisíce ľudí bolo zavretých do domáceho väzenia. Priepustkou k normálnejšiemu životu sa stal modrý certifikát, podmienený testovaním. Kto ho mal, stal sa občanom prvej kategórie s čiastočnými právami a kto ho nemal, stal sa občanom druhej kategórie s minimálnymi právami. Niečo podobného čaká svet v budúcnosti a už natrvalo.

Vzhľadom k bezcharakternosti a absolútnej bezohľadnosti týchto elít nám bude všetkým jasné, že by boli schopné vypustiť do sveta koronavírus, len aby dosiahli svojich cieľov. Ľudské životy totiž pre nich nič neznamenajú.

A teraz sa pozrieme na to, čo pre nás duchovne vyplýva z tejto umelej alternatívy pôvodu epidémie. Ak to chceme pochopiť, musíme si uvedomiť, že v našom univerze platí Pánov zákon spätného účinku. Jeho prostredníctvom každý z nás žne to, čo zasieval. A ľudia i národy môžu žať dve veci. Pšenicu, alebo burinu! Čiže dobro, alebo zlo! Čiže temno, alebo Svetlo!

Ale pretože ľudia siali predovšetkým temno, zlo a burinu, zdvihlo temno hlavu v podobe svetovládnych elít a snaží sa nás zotročiť a zahubiť. Tak sa ľuďom vracia to, čo zasiali. Svojou duchovnou lenivosťou a ľahostajnosťou, svojou nechuťou poznávať Vôľu Stvoriteľa a naplňovať ju, svojou neznalosťou duchovného zmyslu vlastného bytia, svojim konzumom, materializmom a ateizmom, týmto všetkým podporovali temno a posilňovali ho. Tým vytvárali živnú pôdu, z ktorej vyrástla temná svetová elita, ktorá nemôže v spravodlivých účinkoch zákona spätného pôsobenia šíriť nič iného, ako temno. Jej prostredníctvom sa temno, vytvorené ľuďmi, obracia proti ľuďom samotným, aby ich podmanilo, zotročilo a zahubilo.

Ak ľudia neusilujú k Svetlu, k dobru, k spravodlivosti, k čistote, k ušľachtilosti, k láske k blížnemu i k Stvoriteľovi, k poznaniu Vôle Najvyššieho a k jej naplňovaniu, podporujú temno, živia temno a toto temno ich začne skôr alebo neskôr ničiť, aby na vlastnej koži prežívali nesprávnosť, nedostatočnosť a nízkosť hodnôt, ktoré uznávajú. V tomto spočíva výchovný účinok zákona spätného pôsobenia, a preto nám elita začína zakladať slučku na krk.

Súčasný stav sveta je teda dôsledkom falošných hodnôt, v ktoré sme verili. Zvrátené hodnoty ľudstva dali povstať zvrátenej elite, a tá sa chystá ľudstvo zotročiť a zahubiť. Tým žneme to, čo sme zasiali. Dovolili sme povstať temnu tým, že sme neusilovali o hodnoty Ducha, a teraz nám temnota siaha na krk. A ak budeme vychádzať z predpokladu, že kornavírus je umelého pôvodu, je to len dôsledkom tohto stavu. Je to dôsledkom a produktom našej temnej orientácie. Lebo ak bol vírus vytvorený a vypustený do sveta temnou elitou, vracia sa tým k ľuďom len ich vlastná temnota a ich ignorovanie svetlých hodnôt.

Koronavírus nás priškrtil takmer vo všetkom, čo sme robili doposiaľ, pretože to bolo zlé a postavené na falošných základoch. Týmto spôsobom máme poznať, že takto sa už ďalej ísť nedá. Máme pochopiť, že zlá žatva, ktorú v súčasnosti žneme, je len dôsledkom našej vlastnej zlej sejby. Ak preto chceme, aby sa situácia začala postupne zlepšovať, musíme zmeniť charakter našej sejby. Súbežne so všetkými opatreniami proti epidémii by sme teda mali začať viac myslieť na duchovné a hodnotové obrodenie. Mali by sme prehodiť výhybku, vnútorne sa zmeniť a začať usilovať o hodnoty Svetla, pretože vidíme a na vlastnej koži prežívame, kam nás priviedli naše súčasné temné a nízke hodnoty.

Ak ale toto nepochopíme a nezmeníme, našu civilizáciu s najväčšou pravdepodobnosťou nečaká nič dobrého, pretože od temnoty, ktorú produkuje a podporuje, nemožno v nevyhnutných spätných účinkoch očakávať nič dobrého.

Výsledkom by teda malo byť naše duchovné obrodenie a duchovná premena.

A teraz sa pozrime na druhú alternatívu. Na alternatívu, že koronavírus nie je umelého, ale prírodného pôvodu. V tomto prípade je vec oveľa priamočiarejšia a jednoduchšia, pretože tu Vôľa Stvoriteľa nepôsobí sprostredkovane, prostredníctvom človeka a nevyhnutných dôsledkov jeho činov. V tomto prípade pôsobí Vôľa Stvoriteľa priamo, a síce cez prírodný svet, ktorý je Vôli Pána úplne podriadený. A Pán prostredníctvom mikroskopického vírusu z prírodného sveta bije ľudstvo, aby ho zastavil v jeho nesprávnom hodnotovom smerovaní, a aby ho nasmeroval k Svetlu.

Pán tak činí, aby zlomil vôľu ľudstva a presadil svoju Vôľu. Čosi podobného sa už raz na zemi stalo. Bolo to v dávnom Egypte, kedy Vôľa Stvoriteľa známymi egyptskými ranami lámala vôľu faraóna, až ju nakoniec zlomila a faraón sa musel podriadiť. Jednou z rán boli napríklad žaby, ktoré zaplavili Egypt. Ďalšou ranou boli kobylky, jedovaté muchy a podobne. A jednou z rán bol aj mor dobytka, spôsobený vírusom ako v našom súčasnom prípade.

Ak teda je koronavírus prírodného pôvodu, ide o priamočiare pôsobenie Stvoriteľa na ľudský svet, vzdialený od jeho Vôle. Koronavírus otriasa všetkým, čo ľudia vybudovali a čo im doteraz fungovalo, ale bolo to vzdialené od Vôle Najvyššieho, a teda aj od skutočného dobra. Bolo to len kŕčovité presadzovanie vlastnej, malej ľudskej vôle. Táto egoistická vôľa ničí ľudí i prírodu, avšak vzhľadom k zlomovej dobe, ohlasovanej prorokmi, sa blíži koniec jej vlády.

Koronavírus nás preto tlačí k určitým, celkom konkrétnym veciam. Tlačí nás do skromnosti, spojenej s redukciu našej spotreby len na to najnutnejšie. Tlačí nás do samoty a karantény, aby sme mali čas uvažovať o živote a jeho hodnotách. Bráni nám chodiť do pohostinstiev, bráni nám konzumovať úpadkovú kultúru, bráni prejavom hulvátstva v hľadiskách na štadiónoch, a tak ďalej. Koronavírus nás tlačí do zmeny života a zmeny hodnôt.

A keď sme to v oddychovom čase po prvej vlne pandémie nepochopili, prišla druhá vlna. Alebo inak povedané, keď sme to po prvej rane nepochopili, prichádza druhá rana. A ak po oddychovom čase po odznení druhej vlny pandémie nedôjde k pozitívnej zmene, očakávanej vyššou Mocou, príde rana tretia a štvrtá. Bude to tak ako v Egypte a potrvá to až dovtedy, kým sa malá egoistická ľudská vôľa nepodrobí vznešenej Vôli Stvoriteľa. Výsledkom by teda malo byť naše duchovné obrodenie a duchovná premena tak, ako v prípade prvej alternatívy.

Čo dodať úplne na záver? Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. A v našom univerze platí, že všetky cesty vedú k Bohu! Či už priamo, alebo nepriamo! V súčasnosti totiž žijeme v tak výnimočnej dobe, v ktorej ešte aj temno musí slúžiť Svetlu!

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Prečo sme v takejto katastrofálnej situácii? A ako sa z nej dostať?


To, čo prežívame v súčasnosti, nemá z globálneho hľadiska na našej planéte obdobu. Hovorí sa, že takejto výzve svet nečelil od druhej svetovej vojny. Či si to chceme priznať alebo nie, okolo nás prebieha niečo výnimočné, o čom sa bude ešte dlho hovoriť. Niečo, čo na dlhé obdobie poznamená národy zeme. Niečo, čo vstúpi do histórie a čoho sme práve my priamymi účastníkmi.

Vo všednej každodennosti života o tom mnohí vôbec takto nepremýšľajú. A už vôbec nepremýšľajú o základných hybných silách tohto diania a o jeho najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto ich ani len nenapadne, že jeho podstata je duchovná. Že žijeme v dobe súdu, predpovedanej prorokmi. A že tento súd spočíva v prežívaní dôsledkov všetkého nášho nesprávneho minulého jednania.

Ľudstvo je súdené neomylnými zákonmi Pána a súd spočíva vo vyvodení dôsledkov. Vo vyvodení dôsledkov z toho, ako sme žili, ako sme uvažovali a aké hodnoty sme preferovali. A tieto dôsledky na nás teraz dopadajú ako trest Boží.

Ale Pán nás netrestá! Trestáme sa my sami prostredníctvom jeho zákonov, v ktorých nerešpektovaní a ignorovaní sme si sami pre seba svoj trest utkali. Celkom konkrétne ide o Zákon spätného účinku. Jeho prostredníctvom musí ľudstvo v súde zožať všetky neblahé dôsledky toho, čo sialo.

A pretože táto problematika je mimoriadne vážna, pozrime sa na ňu podrobnejšie. V prvom rade bude však potrebné pozrieť sa predovšetkým do nášho vlastného vnútra, pretože to, čo teraz navonok reálne prežívame, je len vonkajším zviditeľnením vnútorných dejov, ktoré sme dlhodobo nosili a skrývali v sebe. A to hlboko v nás usadené a formované sa napokon prejavilo navonok. A pretože to nebolo dobré, prejavilo sa to negatívne. Dá sa teda povedať, že to, čo ľudstvo i jednotlivci dlhodobo siali vo svojom vnútornom naladení, vo svojich myšlienkach, pocitoch a citoch, i vo svojej hodnotovej orientácii, práve to teraz všetci navonok reálne žijeme a sme nútení prežívať na vlastnej koži.

Ako to funguje? Ak sa pozrieme na základnú štruktúru nášho vnútorného života, môžeme v nej nájsť dva základné rozhodujúce činitele. Môžeme v nej nájsť dva základné prvky, alebo dve naše vnútorné „ja“. Jedno vyššie a jedno nižšie.

Tým nižším je naše rozumovo materiálne „ja“ a tým vyšším je naše citovo duchovné „ja“. Takto to bolo dané Stvoriteľom a v tomto zmysle, čiže práve v tomto hierarchickom členení mali ľudia so svojimi dvomi vnútornými „ja“ zaobchádzať. To vyššie malo viesť a to nižšie malo poslúchať a naplňovať jeho pokyny. Týmto spôsobom by sa všetko vyvíjalo správne a náš svet by nikdy nedospel do toho stavu, v akom sa dnes nachádza.

My sme však žiaľ nerešpektovali správnu hierarchiu svojich dvoch vnútorných „ja“, a všetku svoju pozornosť, starostlivosť, záujem a dôraz sme venovali jedine svojmu nižšiemu, rozumovo, racionálne, materiálnemu „ja“. S týmto „ja“ sme sa plne vnútorne stotožnili a začali sme ho vo svojom vnútri považovať za kľúčové.

Ba čo viac, začali sme ho považovať za jediné, takže sme napokon zabudli, že v našom vnútri sa skrýva ešte aj nejaké iné, vyššie, duchovno citové „ja“. Preto ľudia napĺňali hlavne potreby svojho nižšieho „ja“ a ignorovali potreby svojho vyššieho „ja“.

Potrebami nášho nižšieho rozumového „ja“ je predovšetkým materiálne zabezpečenie, materiálny prospech a materiálne užívanie si. Pre našu civilizáciu sa tak stali rozhodujúce len hodnoty rozumovo materiálne. Hodnoty duchovné citové boli ignorované a odsunuté bokom. Hodnoty svedomia, cti, morálky, mravnosti, spravodlivosti, čistoty, ľudskosti a duchovnosti začali byť podriadené hodnotám matérie a konzumu. To vyššie a ušľachtilejšie v nás v podobe nášho citovo duchovného „ja“, ktoré malo viesť a mravne korigovať správanie nižšieho, rozumového „ja“ bolo odsunuté bokom a akoby uvrhnuté do väzenia.

Týmto spôsobom sa však nižšie rozumové „ja“ bez morálnej korekcie vyšším duchovným „ja“ úplne vymklo spod kontroly. Ľudia, plne stotožnení so svojim nižším rozumovým „ja“, ktoré prestalo byť usmerňované niečím vyšším, sa akoby odtrhli z reťaze, a vo svoje snahe o napĺňanie hmotných žiadostí začali čoraz viacej skĺzavať k bezohľadnosti, sebectvu, chamtivosti, nespravodlivosti, zvrátenosti a mnohým iným podobným veciam.

Ľudia sa stali žalárnikmi svojho vyššieho, citovo duchovného „ja“, ktoré uväznili za mrežami vlastných, nikdy nekončiacich materiálnych potrieb. A za týmito mrežami ich duch chradne, hladuje a hynie. Nedostáva sa mu naplnenia jeho potreby rozvíjania lásky, spravodlivosti, čestnosti, čistoty, dobra, mravnosti ušľachtilosti a poznania a naplňovania Vôle Stvoriteľa.

Takýto je dlhodobý vnútorný stav ľudstva. A tento stav sa stále stupňoval, až začal dosahovať svojho vrcholu. Začal dosahovať maximálneho stotožnenia sa ľudí so svojim nižším, rozumovo materiálnym „ja“ a maximálneho vzdialenia od svojho vyššieho, duchovno citového „ja“.

Avšak to, čo v sebe dlhodobo vnútorne nesieme a skrývame má tendenciu postupne prerásť aj navonok. Má tendenciu zhmotniť sa! Má tendenciu i navonok, na vlastnej koži dať ľuďom prežiť to, čo nosia vo svojom vnútri a akí vnútorne sú.

A preto sa vonkajšie pomery žalárnikov vlastného ducha začali postupne meniť k tomu, aby boli oni sami uvrhnutí do žalára. Konkrétne sa to vo fyzickom svete začalo diať tak, že sa začala vytvárať určitá svetová elita. Elita najviac rozumovo prešpekulovaných. Elita najbohatších a najmocnejších, ale aj najviac vzdialených od všetkého duchovného. Elita, ktorá vo svojej racionálno materiálnej zvrátenosti nakoniec dospela k temnej vízii a k temnému cieľu. Je ním absolútna svetovláda s úplným podmanením, zotročením a zdecimovaním ľudstva na takzvanú zlatú miliardu.

A táto elita ide pomaly, krok za krokom za svojim cieľom. Je tak bohatá, že si dokáže kúpiť takmer všetky mienkotvorné médiá a ich prostredníctvom formuje vedomie obyvateľstva želaným smerom. Médiá obhajujú kroky, uskutočňované svetovými elitami ako niečo, čo má slúžiť ku prospechu ľudí, ale v skutočnosti to slúži predovšetkým ku prospechu elity, a je to vždy len ďalší krok na ceste k dosiahnutiu jej cieľa, zadefinovaného ako Nový svetový poriadok (NWO).

No a tu sa už dostávame k našej najaktuálnejšej súčasnosti. Ku koronavírusovej pandémii. Je otázne, či je koronavírus prírodného pôvodu, alebo bol umelo vyrobený. Každopádne však prišiel svetovládnej elite veľmi vhod, pretože práve na pozadí dnešnej pandémie začína zrýchlenými krokmi napredovať k svojmu cieľu. Všimnime si, že všetky národy zeme sú pod zámienkou boja proti pandémii postupne zbavované najrozličnejších práv a slobôd. Ľudia sú neustále kontrolovaní. Obmedzuje sa pohyb na hraniciach a domáce väzenie i práca z domu sa stávajú realitou. Život spoločnosti bol zredukovaný len na to najnutnejšie. V obyvateľstve je médiami neustále vzbudzovaný strach a ako na spasenie sa čaká na vakcínu.

Avšak v takzvaných konšpiračných kruhoch sa hovorí, že práve k tomuto bodu malo všetko dôjsť. Že v ľuďoch mal byť zámerne vyvolaný panický strach pred niečím, na základe čoho obyvateľstvo vďačne a dobrovoľne pristúpi k vakcinácii. Existujú však podozrenia, že práve prostredníctvom vakcíny chce elita obmedziť plodnosť ľudstva, a tým začať s jeho redukciou na spomínanú, zlatú miliardu. Iná teória zase hovorí, že vakcína zasiahne ľudskú DNA takým spôsobom, že z nás vytvorí ľahko ovládateľné ľudské hybridy. Že naša DNA bude zmenená a my prestaneme byť ľuďmi. Staneme sa len poslušnými biorobotmi v rukách elity, plniacimi jej priania.

Finále zotročenia ľudstva nastáva! Náš tupý materializmus a naše nepatričné vyzdvihovanie nižšieho rozumového „ja“ nás doviedli až k tomuto bodu. A došlo k tomu preto, aby sme pochopili, čo takýto posun vnútornej hierarchie prináša. Aby sme poznali, k čomu to vedie. Aby sme pod hrozbou straty podstaty našej ľudskosti poznali fatálny omyl, spočívajúci v nesprávnom vyzdvihovaní nášho rozumovo racionálneho „ja“ nad nášho ducha.

Udalosti dospeli až sem preto, lebo Vládca univerza nás prostredníctvom svojho Zákona spätného účinku necháva prežívať dôsledky nášho vlastného jednania a myslenia, ktoré sa pre nás teraz stali súdom. Čo sme siali, to žneme! Pretože sme odopreli darovať slobodu a voľnosť svojmu vlastnému duchu, ani my sami si nezaslúžime byť slobodní! Pretože sme sa stali žalárnikmi vlastného ducha, zaslúžili sme si, aby sme aj my sami boli uvrhnutí do žalára! Civilizácia s uväzneným duchom sa sama stáva jedným veľkým väzením! To nie je žiadna fikcia, ale skutočnosť, ktorá sa odohráva pred našimi očami, a ktorú sme v súčasnosti nútení prežívať na vlastnej koži.

Zásadná otázka znie, čo s tým urobiť a ako sa z toho dostať?

Tu nepomôžu iba protesty! Tu nepomôže iba vzpieranie sa rôznym vládnym nariadeniam, presadzovaným pod taktovkou svetovládnych elít. Tu nepomôže iba občianska neposlušnosť! To všetko je dobré, ale nedostatočné! Rozhodujúcim faktorom je však jedine nevyhnutná zmena toho vnútorného, kvôli čomu sme sa do takejto situácie dostali. Rozhodujúcim faktorom je povýšenie nášho vnútorného, duchovno citového „ja“ na miesto, ktoré mu patrí! Na piedestál našej osobnosti! Naše duchovno citové „ja“ a s ním súvisiace hodnoty sa pre nás musia stať prvoradé! Máme sa stať ľuďmi ducha a citu! Ľuďmi, ktorých ľudskosť i celé ich bytie stojí na hodnotách, ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, nezištnosť, skromnosť, láska, mravnosť, čistota, dobro a úcta k Stvoriteľovi i k jeho Vôli! Jedine takto vnútorne hodnotovo orientovaný človek je duchovne slobodný, a preto si zaslúži i vonkajšiu slobodu! A v nevyhnutnom účinku Pánovho zákona spätného pôsobenia potom aj zožne vonkajšiu slobodu ako dôsledok vlastnej, dobrej a správnej sejby. Len duchovne slobodní ľudia si zaslúžia žiť v pravej a skutočnej slobode! A tej sa im aj dostane! Žalárnici vlastného ducha však budú uvrhnutí do žalára! Budú v ňom väznení, zbavení vlastného človečenstva a nakoniec zahubení!

Ako teda obstáť v dnešnej dobe?

Jedine tak, že sa stotožníme s vlastným duchom a jeho hodnotami! Jedine tak sa staneme ľuďmi ducha a jedine ľuďom ducha, plne stotožneným so svojim vyšším, duchovno citovým „ja“, sa od Vládcu univerza dostane v dnešnej dobe toľko podpory a pomoci, aby mohli obstáť v ťažkých očistných búrkach, zapríčinených otrokmi ľudského nižšieho, rozumovo materiálneho „ja“ a jeho nízkymi, materiálno konzumnými hodnotami.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Vakcína! Moje osobné legitímne pochybnosti

Z verejnoprávneho rozhlasu som sa dozvedel pre mňa osobne dosť znepokojivú informáciu, že priemerný čas vývoja vakcíny je dvanásť rokov. A všetky vakcíny, ktorými má byť očkované takmer celé ľudstvo boli vyvinuté za rok. Média však hovoria o ich absolútnej bezpečnosti a na dôkaz toho sa dávajú mnohí politici demonštratívne očkovať pred kamerami.

V protiklade so všetkými tvrdeniami médií však prostá ľudová múdrosť naopak hovorí, že práca chvatná je málo platná.

Kto má teda pravdu? Úslovie našich predkov, alebo súčasní vedci a politici, presadzujúci vakcináciu aj napriek jej enormne urýchlenému vývoju?

Vezmime si trebárs príklad zamestnaného človeka, ktorý musí za dvanásť pracovných dní vykonať určitý objem práce. A predstavme si, že by túto prácu mal urobiť za jediný deň. Je to možné? A ak áno, tak potom v akej kvalite? A žiaľ, podľa mňa to bude veľmi podobné aj s vývojom vakcíny a z jeho urýchlením z dvanástich rokov na jeden.

A keďže ide o veci dosť znepokojujúce, začal som v tomto smere trošku intenzívnejšie pátrať a narazil som na nasledovné skutočnosti. Vakcíny proti pandémii boli vyvíjané v obrovských superpočítačoch, v ktorých boli simulované možné reakcie ľudského organizmu na túto látku, a zároveň všetky možné vedľajšie účinky. Robí sa to tak vždy, avšak dvanásť rokov sa potom preparát testuje na dobrovoľníkoch, aby sa v reále zistilo a eliminovalo čo najviac nežiaducich účinkov. Aby sa vychytali vedľajšie účinky krátkodobé, ale aj dlhodobé, pretože vyvíjaný preparát vám síce môže krátkodobo pomôcť, ale ak o päť alebo desať rokov budete mať veľmi závažné zdravotné dôsledky, nebude to pre vás asi veľká výhra.

Dlhodobá i krátkodobá fáza skúmania nežiaducich vedľajších účinkov však pri vývoji súčasných vakcín úplne odpadla. Testy, ktoré boli vykonané na dobrovoľníkoch sú z hľadiska potrebného dlhodobého testovania úplne bezvýznamné. Súčasné vakcíny proti koronavírusu teda stoja len na počítačovej simulácii, pričom ich proklamovaná bezpečnosť sa opiera len o v reále nepotvrdený predpoklad. Vakcína sa preto podobá jarmočnému prekvapeniu, takzvanej mačke vo vreci, z ktorého neviete čo sa napokon počas ďalších rokov vykľuje. Môže sa tak stať, že vám síce vakcína v jednej veci pomôže, ale v ďalších piatich vám uškodí. V konečnom dôsledku však zostáva na zvážení každého z nás, či bude dôverovať vedcom a ich heroickému úsiliu, v ktorom stihli za jeden rok to, čo normálne trvá dvanásť rokov, alebo či bude naopak dôverovať overenej múdrosti našich predkov, ktorá tvrdí, že práca chvatná je málo platná.

A celá vec je povážlivejšia o to viac, že nejde o vakcínu z rady štandardných vakcín, aké boli doteraz, ale o úplne nový typ vakcíny takzvanej tretej generácie. Ide teda o niečo, čo tu ešte doteraz v boji proti vírusom nebolo použité. To znamená, že v takomto prípade by logicky mala byť doba testovania vakcíny pred jej reálnym použitím ešte oveľa dlhšia, ako štandardných dvanásť rokov.

A pri podrobnejšom skúmaní danej problematiky sa objavili aj iné znepokojujúce skutočnosti. A síce, podrobné analýzy záberov propagačného očkovania zdravotníkov, politikov a rôznych významných osobností.

Dôkladná analýza niektorých týchto záberov totiž dokázala, že to nebolo naozaj! Že to bolo len akože! Že boli použité rôzne finty, ako sú ihly, zasúvajúce sa pri tlaku do svalu dovnútra, ale vyzerá to, akoby prenikali do tela. Alebo boli použité takzvané divadelné či filmové injekcie, pri ktorých to tiež vyzerá veľmi vierohodne, ale v skutočnosti je to len akože. V skutočnosti je to podvod!

Záver je nasledovný: ak politici hovoria o potrebe vakcinácie čo najväčšieho počtu obyvateľstva, je to jedna vec, ale ak to majú podstúpiť oni sami, je to druhá vec. Ide o prístup, vyjadrený našimi predkami úslovím: Z cudzieho krv netečie! Z toho všetkého vyplýva, že kto má informácie, ten sa do očkovania príliš nehrnie.

A preto žiaľ, vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam vyznievajú mnohé, navonok pekne znejúce frázy o pomoci tým najzraniteľnejším, trebárs starým ľuďom v rôznych sociálnych zariadeniach, ako určité pokrytectvo. Práve pre ich zraniteľnosť a ich ľahkú ovplyvniteľnosť im totiž všetkým bude plošne aplikovaná vakcína bez toho, že by sa ich niekto na niečo pýtal.

Súčasný voľný prístup k informáciám nám teda umožňuje dostať sa aj k informáciám, odhaľujúcim druhú, odvrátenú tvár vakcinácie. A je na každom z nás, či ich bude skúmať, alebo nie. Človek môže tieto veci ignorovať, môže sa sa z nich vysmiať a môžu mu byť ukradnuté a ľahostajné. Každý z nás sa však sám za seba a vo vzťahu k sebe samému bude nútený rozhodnúť, ako sa on osobne k vakcinácii postaví. Či sa dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať! Každý z nás pôjde v tomto smere sám so svojou vlastnou kožou na trh, a potom jedine on sám ponesie všetky dôsledky svojho vlastného rozhodnutia.

Úplne na záver chcem preto popriať nám všetkým, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme zvážili všetko pre a proti, a to aj na základe iného druhu informácií než sú tie, ktoré každodenne počúvame z médií. Lebo zdravie má každý z nás len jedno!

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Pre pomoc ľuďom s najťažším priebehom nákazy! A nie len im!

Zamysleli ste sa nad tým, prečo má u niektorých ľudí covid nákaza ľahký, až dokonca nepostrehnuteľný priebeh, avšak určité percento populácie je vystavené tomu najťažšiemu priebehu? Uvažovali ste, prečo mnohí z toho vyviaznu bez ujmy, niektorí musia ísť do nemocnice a niektorí zomrú? Prečo je to tak a čo v každom z nás predstavuje spúšťací moment najťažšieho priebehu nákazy? Keby sme totiž toto poznali a mohli proti tomu podniknúť zodpovedajúce opatrenia, mohli by sme znížiť počet ľudí hospitalizovaných v nemocniciach. A čo je najdôležitejšie, predovšetkým počet ľudí, ktorí nákaze podľahnú. Takýto spúšťací moment musí existovať a aj existuje, a my si o ňom povedzme niečo viac.

Tento spúšťací mechanizmus je duševný! Je to duševné a celkom špecifické vnútorné rozpoloženie, alebo vnútorný stav v akom sa niektorí ľudia nachádzajú. A práve tento ich vnútorný stav, čiže ich osobitý spôsob vnímania a videnia reality je tým, čo predstavuje určitú živnú pôdu, o ktorú sa nákaza zachytí, pevne sa v nej zakorení, vyrastie a nakoniec prinesie svoje plody v podobe ťažkého priebehu choroby.

Náš spôsob myslenia a vnútorného naladenia teda prestavuje istý druh pôdy, ktorá je konfrontovaná s realitou koronavírusovej nákazy. V určitej, pre toto semeno vírusu nevhodnej vnútornej pôde jednoducho nedostane príležitosť vyrásť a časom v nej zahynie. Avšak v inej, vhodnej pôde nájde pripravené vynikajúce podmienky pre svoj rast, a preto v nej vyrastie, rozvinie sa a nakoniec môže spôsobiť aj smrť.

Ľudia ale žiaľ nevedia, že ide o princíp, na akom funguje prevažná väčšina chorôb. Choroby majú svoje duševné príčiny. Ide o už zmienené, špecifické vnútorné duševné naladenie človeka. Ono predstavuje vhodnú pôdu pre rozvinutie takej alebo onakej choroby.

Kto sa hlbšie zaujíma o veci duchovné vie o tejto skutočnej a najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto pri liečení choroby postupuje tak, že ako každý iný človek lieči svoje telo, to znamená že ide k lekárovi, alebo sa pokúsi o nejaké alternatívne liečenie.

Zároveň však vie, že každá choroba je len vonkajšou manifestáciou skrytého, vnútorného stavu disharmónie. Vie, že každá naša choroba je len dôsledkom tejto vnútornej príčiny, a ak sa chceme naozaj vyliečiť, musíme sa liečiť komplexne. To znamená, že musíme liečiť ako telo, tak i dušu! Musíme teda na jednej stráne riešiť vonkajšie dôsledky, čiže našu chorobu, a to prostredníctvom oficiálnej alebo alternatívnej medecíny, avšak na druhej strane musíme zároveň riešiť skryté, vnútorné, duchovné príčiny, a to prostredníctvom zmeny nášho myslenia a našich vnútorných postojov.

Toto je komplexný a správny prístup k liečeniu, a každý kto má oň záujem, môže v súčasnosti na internete veľmi ľahko nájsť rôzne zdroje, objasňujúce duchovné príčiny chorôb. A to jednoducho tak, že si toto slovné spojenie dá do vyhľadávača. Tak môže zistiť, čím sa on osobne odkláňa od harmónie a akým spôsobom sa má popri telesnej liečbe svojej choroby duševne meniť, aby znovu dosiahol stratenú vnútornú harmóniu.

No a po tomto nevyhnutnom úvode sa už dostávame k našej téme, a to k najťažšiemu priebehu koronavírusovej nákazy, zasahujúcej pľúca. Preto sa teraz bližšie pozrime na skryté, vnútorné, duševné príčiny chorôb, prejavujúce sa ochorením, ba až zlyhaním pľúc. Pozrime sa na to, aký celkom konkrétny nesprávny vnútorný stav dáva vzniknúť tomuto typu chorôb, a pozrime sa i na to, akým spôsobom sa máme vnútorne naladiť a preladiť, aby sme vnútornú príčinu pľúcnych chorôb v sebe eliminovali.

Špecifikom vnútorného života ľudí, náchylných k zápalu pľúc je neprimerané, príliš dlho trvajúce hromadenie niečoho negatívneho. Môže ísť o zúfalstvo, únavu a strach zo života, alebo o citové rany, ktorým nie je dovolené aby sa zahojili. Môže ísť o pocity neschopnosti, nezvládania situácií a beznádeje. Môže ísť o pocit, že si človek nezaslúži žiť naplno, pretože pľúca predstavujú schopnosť prijímať život. Alebo môže ísť tiež o podvedomú snahu obmedzovať slobodnú vôľu iných, čiže o snahu nenechať druhých dýchať.

Akým, spôsobom, alebo akým vnútorným naladením tento negatívny stav napraviť?

Mali by sme sa snažiť dať svojmu životu "šťavu". Mali by sme sa zbaviť upätosti a obáv, že niečo urobíme zle. Mali by sme začať žiť naplno a radostne prežívať všetko, čo nám život ponúka. Mali by sme celý svoj život prijímať s radosťou a láskou. Mali by sme odpustiť.

Tieto dôležité informácie by mali poznať a hlboko si uvedomiť ľudia s komplikovaným priebehom nákazy, ale samozrejme aj ľudia úplne zdraví. A to preto, aby sa dokázali vnútorne správne naladiť, a tým eliminovať duševnú príčinu, vytvárajúcu možnosť vzniku najťažších pľúcnych komplikácií prostredníctvom koronavírusovej nákazy. Môžeme sa im totiž vyhnúť, ak si dokážeme tieto veci včas uvedomiť a vnútorne na sebe zapracovať. A to všetko samozrejme popri normálnej liečbe na koronavírus. Takýto je správny komplexný prístup, ktorý zvyšuje možnosť úspešného uzdravenia. Ale zvlášť treba podotknúť, že rozhodne najlepšia zo všetkého je prevencia.

Tieto zásadné skutočnosti nie sú ale ani zďaleka všetko, čo by mali ľudia vedieť a čo by si mali uvedomiť, pretože tieto skutočnosti majú aj svoje ďalšie presahy. Presahy, spočívajúce v pochopení, že nie len choroby, ale všetko vonkajšie dianie okolo nás má svoje skryté, vnútorné duchovné príčiny.

A to znamená, že aj to, čo v súčasnosti prežívame v podobe pandémie musí mať nejakú svoju hlbokú vnútornú príčinu, na základe ktorej sme boli všetci uvrhnutí do neuveriteľnej neslobody a do najrozličnejších obmedzení. To všetko prežívame preto, lebo presne tak, ako sa my dnes cítime neslobodní a obmedzovaní, sa už dlhšiu dobu cíti náš duch. My ľudia sme totiž bytosti ducha, avšak existenciu ducha a jeho potreby dlhodobo ignorujeme. Svojho ducha sme vo svojom vnútri uvrhli do väzenia a do neslobody, a nedoprajeme mu sa rozvíjať, pretože sme sa jednostranne zamerali len na matériu a na napĺňanie svojich materiálnych potrieb. Nič iné nás nezaujímalo. Nezaujímal nás náš duch, uväznený a zabudnutý kdesi v zastrčenom kúte nášho vnútra. Nezaujímala nás jeho nesloboda, v ktorej chradne a trpí.

A tento dlhodobý chorobný stav materialistického ľudstva sa podobne, ako pri každej chorobe, napokon prejavil aj navonok. A tak sa nesloboda nášho ducha, uväzneného za mrežami našich nekončiacich materiálnych prianí nakoniec transformovala do vonkajšej reality tak, že sa my sami stávame neslobodní a obmedzovaní. Transformovala sa do reality, v ktorej sme my sami zbavení slobody a uvrhnutí do väzenia rovnako, ako sme to urobili a stále robíme vlastnému duchu.

Nikdy nerobte iným to, čo nechcete, aby iní robili vám!

Nikdy nezotročujme a neväznime vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami väznení a zotročení! Nikdy neupierajme slobodu a slobodný rozvoj vlastnému duchu, pretože potom budeme aj my sami zbavení slobody! Nikdy neobmedzujme a neutláčajme vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami utláčaní a obmedzovaní!

Ale pretože ľudia na toto všetko nedbali, pretože upierali slobodný rozvoj a slobodu vlastnému duchu, pretože ho utláčali a obmedzovali, prišlo na nich niečo, čo ich samotných pripravilo o slobodu a slobodný rozvoj, a čo ich samotných utláča a obmedzuje.

V súčasnosti preto navonok prežívame presne to, čo sme si vnútorne zasiali. A zvíťaziť nad pandémiou sa nám zatiaľ nedarí preto, lebo popri všetkých tých testovaniach a očkovaniach nikoho ani len nenapadne riešiť súbežne s nimi aj skrytú, duchovnú príčinu daného stavu. A ak aj časom prostredníctvom očkovania potlačíme pandémiu, avšak bez pochopenia a odstránenia skutočných, vnútorných príčin tohto stavu, to vnútorne neriešené a nevyriešené časom prepukne ešte silnejším a zdrvujúcejším spôsobom.

V súčasnosti totiž žijeme v prelomovej dobe, ktorá nás bude tlačiť k duchovnej slobode. A my buď začneme konečne hľadieť na potreby nášho ducha, alebo ho budeme chcieť aj naďalej držať v neslobode, za čo však dopadne nevídaná nesloboda na nás samotných. A dopadne na nás až tak, že nás úplne zotročí a možno napokon aj zahubí.

Čo je to teda sloboda ducha a čo znamená?

Je to vrúcnosť citu, postavená nad chladnú rozumovú racionalitu.

Je to spravodlivosť, láska, úcta a dobro, prejavované voči každému človeku bez rozdielu.

Je to čistota a ušľachtilosť mysle i tela.

Je to ohľaduplnosť a súcit s ľuďmi i s prírodou.

Je to skromnosť, jednoduchosť a materiálna nenáročnosť.

Je to poznanie a naplňovanie skutočného duchovného zmyslu nášho bytia, ktorým je návrat do duchovnej ríše, nachádzajúcej sa v blízkosti Stvoriteľa.

Je to snaha pomáhať ľuďom a myslieť na iných viac, ako na seba.

Je to snaha poznávať a naplňovať Vôľu Stvoriteľa, čo je prejavom pravej lásky k Nemu.

Toto všetko je prejavom slobody ducha, ktorá je v súčasnosti od nás všetkých vyžadovaná, pretože len ona jediná má schopnosť vyliečiť dnešný chorý svet a dať mu pravú slobodu.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Tajomstvo čísel odhaľuje vážnosť doby!


V číslach býva zakódované posolstvo. Skrýva sa v nich osud a predurčenie. Treba len určitú vnímavosť na to, aby sme ich tajomstvo odhalili. Na dôkaz toho si teraz odhalme číselné predurčenie, hovoriace o nesmiernej vážnosti súčasnej doby. A to hlavne z toho dôvodu, že ľudstvo túto vážnosť nevníma a nepoznáva. A preto ani nieje schopné zaujať správny postoj voči tomu, čo sa deje, a vyvodiť z toho voči sebe potrebnú duchovnú zodpovednosť.

Kto zažil nežnú revolúciu v roku 1989 vie, že výklady obchodov a všetky možné i nemožné verejné priestory boli oblepené najrozličnejšími výzvami a heslami. A spomedzi všetkých mi doteraz naviac utkvel v pamäti práve leták, veľmi zaujímavým spôsobom odhaľujúci symboliku čísel. Bol na ňom dátum 1968 a hneď vedľa neho dátum 1989. Pointa spočívala v tom, že keď napíšete na papier rok 1968 a potom ho obrátite naopak, posledné dvojčísle 68 sa zmení na 89.

Aká sa v tom skrýva symbolika a aké je z toho možné vyvodiť predurčenie vzhľadom k súčasnej dobe?

Rok 1968 bol rokom, v ktorom sa Česi a Slováci pokúsili získať slobodu. Pokúsili sa o zásadnú reformu vtedajšieho socializmu. Pomenovali ju socializmus s ľudskou tvárou a toto dianie bolo tiež nazývané pražskou jarou, čo naznačuje, že malo ísť o začiatok niečoho úplne nového a sviežeho.

Všetci však vieme ako to skončilo a ako bola túžba ľudí po slobode tvrdo potlačená hrubou silou. Po potlačení reformného úsilia v roku 1968 nastal čas takzvanej „normalizácie“, čiže opätovného upevňovania toho starého. V tomto období si komunisti vybavovali účty s každým, kto sa aktívne zúčastňoval revolučných udalostí roku 1968 a bol s nimi spojený.

Avšak tento dátum bol osudový a predstavoval predurčenie! Predurčenie k slobode, ktorá sa mala skutočne naplniť v roku 1989. V dvojčíslí 68 sa totiž skrývalo dvojčíslie 89 a osudové predurčenie, zakódované v tomto dátume sa nakoniec aj naplnilo v podobe nežnej revolúcie, ktorá priniesla Česku i Slovensku slobodu, ako naplnenie a víťazné zavŕšenie roku 1968. Tieto skutočnosti ukazujú, že proti tomu, čo je osudovo predurčené nezmôže nič nijaká hrubá sila, ani nijaká vojenská moc. To, čo je osudovo predurčené a osudom vložené do posolstva čísel sa stane!

A teraz pozor! Tento istý princíp platí aj v súvislosti s rokom 2012. Všetci vieme, čo tento rok znamenal a čo bolo v súvislosti s ním predpovedané. Tento rok bol spájaný s koncom sveta. Alebo presnejšie povedané, s koncom starého sveta a so začiatkom nového sveta, pretože v ňom malo dôjsť k zahájeniu procesu transformácie starého materialistického ľudstva na ľudstvo nové a duchovné. Veľa sa tiež hovorilo o dávnom Mayskom kalendári, pretože aj v ňom sa rok 2012 uvádza ako rok zásadného prelomu.

Ale tento rok prešiel a nič sa nestalo! Všetko išlo tak ako doposiaľ a tí, ktorí hovorili o roku 2012 ako o roku zásadnej duchovnej premeny boli obrátení na posmech. A naivní nevedomí ľudkovia si mysleli, že to pôjde po starom donekonečna. Netušili však, že rok 2012 v sebe naozaj niesol zásadné osudové predurčenie rovnako, ako rok 1968.

A tak nadišiel rok 2021. V jeho záverečnom dvojčíslí je tiež v obrátenom poradí ukryté číslo 12. A to, čo bolo predpovedané najrozličnejšími prorokmi sa naplnilo tak neuveriteľným spôsobom, aký nikto nepredpokladal. Náš svet zasiahla pandémia doposiaľ nevídaných a priam apokalyptických rozmerov. Na dôkaz toho, že sa v súčasnosti skutočne deje niečo maximálnym spôsobom výnimočné si uveďme jeden príklad. V roku 2021 si v USA uctili pamiatku všetkých doterajších obetí covid pandémie. Bolo ich 500 000! Súčasná pandémia stála teda USA viac životov, než ich stratili dohromady v prvej svetovej vojne, v druhej svetovej vojne i počas vojny vo Vietname. Tieto skutočnosti sú jasným dôkazom toho, že dávne apokalyptické predpovede, hovoriace o osudovom roku 2012 mali pravdu.

A mali pravdu v tom zmysle, že nás nabádali k duchovnej premene a k duchovnému obrodeniu, pretože okolo roku 2012 zasiahne naše univerzum zosilnené žiarenie Pánovho Svetla, ktoré ho bude posúvať na vyšší vývojový stupeň. Ak však nebudeme v tomto čase na dostatočnej duchovnej úrovni, musí dôjsť ku kolízii nedostatočne duchovne vyvinutého ľudstva a tlaku Svetla, vyžadujúceho patričné duchovné obrodenie. A táto kolízia sa musí zmeniť na katastrofu! Na katastrofu nie pre Stvoriteľa, ale pre ľudstvo!

Celý tento dej prebieha tak, že zvýšené žiarenie Svetla posilní a doženie do plodov všetko, čo sa v ľuďoch skrýva. Aj to dobré, aj to zlé. V prípade dobra budú tieto plody dobré a požehnané, avšak v prípade zla budú trpké a bolestné. Všetko, čo ľudstvo i jednotlivci v sebe skrývali sa viditeľne ukáže a odhalí svoju tvár.

A tak sa aj naozaj stalo a miera našej skutočnej vnútornej hodnoty sa ukázala i navonok. Obraz na covid chorého ľudstva je obrazom duchovne chorej a duchovno ignorujúcej civilizácie. Jej duchovná nedostatočnosť spôsobila, že sa duchovne nedostatoční ľudia dostali na vrchol svetového spoločenstva a na pozadí pandémie chcú realizovať svoje zvrátené ciele. Obyvateľstvo je obmedzované a zbavované slobody. Je ustavične testované a očkované ako pokusné myši. Ľudia strácajú slobodu, prácu, živobytie a cítia sa byť obeťami.

Pravda je však taká, že nie sú žiadnymi obeťami pomerov, alebo politikov, pretože oni sami svojou duchovnou ignoranciou pomáhali tieto pomery vytvárať a týchto politikov si vybrali. Svet ochorel, pretože je už dlhodobo vnútorne chorý a zvýšený tlak Svetla nám iba ukázal toto vnútorne vonkajšie prepojenie. Ukázal nám, akí vnútorne sme a aké ovocie to prináša.

Naše univerzum vstupuje do novej fázy a to, čo je duchovne nedostatočné a choré v ňom nebude mať viac miesta. Čas medzi rokmi 2012 a 2021 bolo treba vnímať ako poslednú lehotu čakania na dobrovoľnú duchovnú premenu. Ale žiaľ, tento čas nebol správne využitý a vážnosť roku 2012 bola bagatelizovaná a zosmiešnená bujaro veselými rečami o ďalšom nesplnenom konci sveta. Ale keď posledná lehota na zmenu opäť prešla úplne bezvýsledne, udrelo osudové určenie roku 2012 s plnou silou v roku 2021. A to až v takej miere, že sa celé ľudstvo zachvelo!

Cesta von z tejto krízy stojí iba na našom duchovnom obrodení. Lebo ak sa pod tlakom Svetla ukázala v plnej nahote choroba nášho vnútra v podobe pandémie, rovnako intenzívne sa pod tlakom Svetla môže ukázať aj naše duchovné obrodenie a náš návrat k pravým a večným duchovným hodnotám. K hodnotám lásky, cti, dobra, spravodlivosti, čistoty a úcty k Stvoriteľovi a k jeho Vôli, postavenými nad všetko ostatné. Postavenými nad to materiálne, ktoré bolo pre nás doteraz prvoradé.

Náš svet po roku 2012, respektíve po roku 2021 nebude už nikdy taký ako predtým. Od tejto chvíle bude totiž systematicky tlačený k duchovnej premene. A my to buď budeme rešpektovať a život na zemi nádherne rozkvitne, alebo to budme ignorovať a chorobný stav našej osobnosti, prejavujúci sa ignorovaním vecí duchovných sa bude prejavovať chorobami, katastrofami, alebo spoločensko politickými kolíziami. Zvýšený tlak Svetla bude všetko urýchlene hnať do svojich plodov a my budeme podľa plodov, ktoré nám to prinesie, na vlastnej koži a na vlastnom prežívaní spoznávať správnosť, alebo nesprávnosť nášho chcenia.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Smutná a zbytočná smrť po prvej dávke vakcíny


Z určitých osobných dôvodov sa ma veľmi hlboko dotkla náhla a neočakávaná smrť známeho slovenského rozhlasového moderátora Jula Viršíka. Dožil sa iba 56 rokov.

A celé je to o to smutnejšie, že ide o zbytočnú smrť, ku ktorej nemuselo dôjsť. No a práve preto, aby k podobným úmrtiam nedochádzalo, vznikol tento text. Má byť v ňom ukázané, ako sa správne rozhodnúť ohľadom vakcinácie. Dozviete sa, čo musí byť absolútne kľúčové pri našom rozhodovaní a čoho sa je treba nevyhnutne držať, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme sa rozhodli úplne iným spôsobom, ako sa rozhodol Julo Viršík, ktorý bol oklamaný a podvedený odborníkmi, ale žiaľ, aj jeho vlastnou slepou dôverou vo vedecké poznanie.

O takomto druhu informácií sa nikde inde nedozviete, a to ani dokonca v cirkvách, kde by o tom predsa mali niečo vedieť. Tento text má byť pre všetkých čitateľov určitým ponaučením zo smrti Jula Viršíka. Ten totiž už s najväčšou pravdepodobnosťou tam, na druhom brehu bytia došiel k poznaniu svojho omylu, a určite by si prial, aby rovnaký omyl neurobili aj iní. Nasledovný text teda možno vnímať aj ako jeho odkaz pre nás z druhého sveta.

Julo Višík napísal na sociálnej sieti dňa 18.4. 2021 o očkovaní toto:

„Ušla sa mi AstraZeneca a bolo to bez problémov, ak nepočítam mierne zvýšenú teplotu, ktorá sa po chvíli vrátila do normálu. Teším sa už na druhú dávku a dúfam, že nás čaká lepšie leto, než to minulé.

Verím vedcom, verím dátam a verím svojmu vzdelaniu. Som zvyknutý čítať s porozumením, vyberám si zdroje a dbám aj na svoju informačnú hygienu“.

A potom dodáva:

„Dajte sa, prosím, zaočkovať čímkoľvek, čomu dôverujete.“

Žiaľ, Julo Viršík už druhú dávku AstraZenecy nestihol, pretože o niekoľko týždňov nato zomrel na náhlu zástavu srdca. Stalo sa tak aj napriek jeho dôvere k vedcom, napriek jeho dôvere v dáta i napriek jeho dôvere vo vlastnú inteligenciu. Stalo sa tak preto, lebo Julo Viršík nevedel, že všetky ním vymenované veci, na ktoré sa pri svojom rozhodovaní spoliehal, nie sú vôbec dostatočné. Nevedel, že v každom z nás existuje ešte niečo oveľa vyššie a zásadnejšie, než všetko ostatné, čoho sa je treba držať vždy pri vážnych životných rozhodnutiach. Čo je to?

Je to naše srdce!

Julo Višík zodpovedne zvažoval všetky činitele, iba svojho vlastného srdca sa nespýtal! Keby tak ale urobil, jeho srdce by mu určite dalo vedieť, ako sa má práve on osobne pri tomto vážnom rozhodovaní zachovať. Keby sa Julo Viršík pýtal hlasu svojho srdca, vypočul ho a riadil sa ním, bol by dnes ešte medzi nami. Počúval však niečo iné a rozhodol sa na základe niečoho iného, a to ho zabilo!

V súčasnej dobe sme vystavení masívnej propagande zameranej na to, aby sme sa dali zaočkovať proti covidu. Dolieha na nás z televízie, z rozhlasu i z poštových stránok, plnených letákmi o pozitívach očkovania.

Všetky hlasy politikov a odborníkov sú však iba hlasom rozumu! Sú len rozumovo jednostranné! Ale človek je bytosťou oveľa komplexnejšou! Človek je bytosťou nie len rozumu, ale aj srdca! A práve srdce nás robí ľuďmi!

Pojem „srdce“ treba vnímať len ako obrazný výraz pre pojem „cit“. Ak teda hovoríme, že by sme sa mali riadiť svojim srdcom znamená to, že by sme sa mali riadiť svojim citom. Alebo inak povedané, svojou intuíciou, ktorá nám v každej situácii naznačuje, ako sa je treba správe rozhodnúť. Ako sa je treba správne zachovať nie len z hľadiska rozumovo krátkodobého, ale aj z hľadiska duchovne dlhodobého. Lebo cit a intuícia reprezentujú našu ľudskú duchovnú podstatu, a tá je schopná nahliadať oveľa, oveľa ďalej, než je toho schopný náš rozum.

My ľudia sme totiž bytosťami ducha, čo znamená, že máme byť aj reálne v bežnom živote bytosťami srdca, citu, intuície a svedomia. Predovšetkým tieto činitele musia tvoriť základ každého nášho rozhodovania ak chceme, aby sme sa rozhodli správne. Toto platí v súčasnosti najmä v súvislosti s vakcináciou proti covidu, pri ktorej ide mnohým ľuďom o ich život.

Náš rozum musí byť v tomto prípade len doplňujúcom činiteľom a nie činiteľom jediným a rozhodujúcim. Inak to skončí tragédiou tak, ako v prípade Jula Viršíka, ktorý bol presvedčený o tom, že pri našom rozhodovaní stačí viera vo vedu a viera vo vzdelanie. Že stačí čítať s porozumením, vyberať si zdroje a dbať na svoju informačnú hygienu.

Ako sa však žiaľ ukázalo, nič z toho nestačí, ak človek nedbá hlasu svojho srdca. Ak nepočúva hlas svojho srdca, ba ani netuší, že tento hlas v ňom jestvuje. Ale práve ním by sme sa mali vo všetkom riadiť.

Keby mal nešťastný Julo Viršík k dispozícii tento typ informácií a bol by ich aj využil, mohol tu byť teraz ešte medzi nami. Ale keď sa už stalo to, čo sa stalo a dopadlo to tak, ako to dopadlo, nech aspoň nie je jeho smrť zbytočná a poslúži mnohým ďalším ľuďom k tomu, aby sa z nej poučili, a pri každom svojom zásadnom životom rozhodovaní sa odteraz pýtali predovšetkým hlasu vlastného srdca, prejavujúceho sa citom, intuíciou a svedomím.

V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí váhajú, či sa majú dať zaočkovať, alebo nie. Sú nerozhodní a nejasne v sebe čosi tušia, čo im nedovoľuje plne sa stotožniť s jednostrannou propagandou nášho rozumového materialistického sveta, presviedčajúceho všetkých o výhodách vakcinácie a o jej úplnej bezpečnosti. O tom, že je to lož a klamstvo vypovedá nešťastný osud Jula Viršíka. A preto chcem varovať všetkých tých, ktorí majú v sebe nejaké nejasné tušenie, že by veci mohli byť aj inak, než sa oficiálne tvrdí, nech nenechajú svoje tušenie, svoje cítenie a hlas svojho srdca prehlušiť agresívnym hlukom materialistickej rozumovej propagandy.

Sme ľudské bytosti, a preto sme povinní riadiť sa vo všetkom hlasom svojho srdca! Hlasom svojej intuície, svojho tušenia, svojho citu a svojho svedomia! Čiže hlasom svojho ducha! Ten jediný má totiž na zreteli náš prospech skutočný, dlhodobý a trvalý, a nie len prospech krátkodobý, ponúkaný nám rozumom.

Tieto skutočnosti je však treba chápať aj v trochu širších súvislostiach. Ľudia na našej zemi i celkove vo stvorení žijú v určitej škole života, a v tejto škole absolvujú rôzne vyučovacie lekcie. Jednou z nich je aj lekcia správneho rozhodovania na základe hlasu nášho srdca, ktorú sme už dávno mali mať správne zvládnutú. Už dávno sme sa to mali naučiť a už dávno sa to pre nás malo stať samozrejmosťou.

Ale pretože veľká škola života sa blíži k veľkej maturitnej skúške, vyučovacie lekcie sú stále tvrdšie, prísnejšie a nekompromisnejšie. A v súčasnosti začínajú byť až tak tvrdé, že správne rozhodnutie na základe hlasu nášho srdca bude pre nás znamenať život a ignorovanie tohto hlasu bude pre nás znamenať smrť. A aj keď snáď nie smrť, bude to určite niečo, čo na nás veľmi ťažko dopadne, aby sme prostredníctvom nášho osobného prežitia, alebo prostredníctvom prežívania našich najbližších konečne pochopili a konečne sa naučili, ako sa je treba správne rozhodovať, a aké bolestné a tragické sú dôsledky toho, ak sa rozhodneme nesprávne.

Ľudia si však nechcú uvedomiť, že žijeme v zásadnej a kľúčovej dobe, akej na zemi ešte nebolo, i keď to, čo sa dnes okolo nás deje by mohlo každému otvoriť oči. Veľká škola života v našom stvorení sa blíži k maturite a my ju buď zložíme a po jej úspešnom absolvovaní postúpime do vysokej školy života, alebo na celej čiare prepadneme a do vysokej školy života sa nekvalifikujeme.

No a jedným zo základných duchovných kvalifikačných predpokladov je schopnosť správneho rozhodovania vo všetkých životných situáciách na základe hlasu svojho srdca. Alebo inak povedané, na základe hlasu nášho ducha, citu, intuície a svedomia. Súčasná doba postaví každého človeka pred nevyhnutnosť vážnych životných rozhodnutí, a každý z nás sám za seba bude musieť ukázať, ako dokáže túto lekciu zvládať. Či správne, alebo nesprávne. A správnosť, alebo nesprávnosť svojho rozhodnutia pocítime okamžite veľmi zásadným spôsobom na vlastnej koži. Vo veľkej škole života sa totiž každý známkuje sám, a to prostredníctvom svojho vlastného prežívania.

PS. Žijeme v zázračnom stvorení, plnom symboliky, len je treba túto symboliku správne dešifrovať a čítať. Julo Viršík zomrel na zástavu srdca. Zradilo ho jeho vlastné, ohrdnuté srdce, ktorého názormi a úsudkom pohrdol pri svojom rozhodovaní. V nijakom prípade preto nepohŕdajme vnuknutiami nášho srdca. Pýtajme sa na jeho názor, načúvajme mu a riaďme sa tým, čo nám prostredníctvom citu napovedá.

PS 2: Po napísaní tohto článku som na internete narazil na oficiálne vyhlásenie po vykonaní pitvy Jula Viršíka. Hovorí sa v ňom, že nezomrel na následky očkovania. Že zomrel na ojedinelú srdcovú vadu.

Je ale známe, že niektoré vakcíny spôsobujú zápal srdcového svalu najmä u mužov, čo znamená, že istým spôsobom predsa len atakujú práve srdce. Ak mal Julo Viršík nejakú srdcovú vadu, bol by bez očkovania určite ešte žil. Možno päť, alebo desať rokov. A možno aj oveľa viac. Jednoznačne to teda znamená, že keby sa nedal zaočkovať, ešte by žil.

Milý pán Viršík, česť Vašej pamiatke!

PS. 3: 24. mája nečakane zomrela dlhoročná novinárka Dáša Šebanová. 26. mája vo veku 48 rokov zomrel bývalý športový komentátor Andrej Miklánek. Zomreli nečakane a náhle. A všetci traja, vrátane Jula Viršíka, boli "očkovaní" experimentálnou vakcínou! Je to len náhoda?

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Dôležité posolstvo mieru pre očkovaných i neočkovaných


Jedným z veľkých umení života je schopnosť spájať sa s vonkajším dianím a zároveň sa od neho odpájať. Kto však nedokáže optimálne striedať blahodárne obdobia vonkajšej pasivity s obdobiami vonkajšej aktivity, je strhnutý a vlečený udalosťami. Stáva sa iba akousi skupinovou dušou, podliehajúcou davovej psychóze.

A to platí ako u očkovaných, tak u neočkovaných, medzi ktorými sa aj z tohto dôvodu čoraz viacej roztvára priepasť vzájomného neporozumenia, nepochopenia, odporu, ba až nenávisti. A to aj preto, že ľudia nie sú schopní pristupovať k životu z pozície vnútorného pokoja a harmónie, získanej dočasným odpojením od vonkajšieho diania. Preto je ambíciou tohto článku ukázať, akým spôsobom je možné správne zvládať umenie spájania sa a rozpájania sa s vonkajším svetom. A začnime slovami istého pána, ktorý zverejnil na sociálnych sieťach toto svoje vyznanie:

„Média spravidla nesledujem, ale občas si pustím rozhlas, aby som bol v obraze. Keď som počúval o rozhodnutiach politikov v súvislosti s opatreniami proti pandémii, rozhnevalo ma to. Chvíľu mi trvalo, kým som sa upokojil a usporiadal si myšlienky. Keby som to neurobil, asi by som išiel ihneď podporiť všetky protivládne protesty.

Zostať nahnevaný a podporovať svojou mysľou a vnútornou silou boj proti čomukoľvek však nie je tým, čo by som chcel v živote robiť. Moja sila je vzácna, rovnako ako každého z vás, a je preto škoda s ňou plytvať na čokoľvek iného, než na láskyplné, svetlé a harmonické veci.

Keď som sa teda upokojil, okamžite ma prešla túžba po boji. Túžba na protesty proti vláde, čím nehovorím, že s ňou súhlasím, a začal sa vo mne a okolo mňa šíriť pocit pokoja a mieru. A to je to, po čom celý život túžim. Rozširovať mier, harmóniu a lásku. Preto som bol rád, že som tentokrát svoje emócie zvládol a mohol tak rozširovať to pozitívne, čo prúdi z môjho srdca.“

Toľko teda podnetný postreh, v ktorom je veľmi veľa správneho, ale je v ňom aj čosi nesprávne.

Jednou zo základných povinností človeka je usilovať o vnútorný mier a harmóniu. Prečo? Pretože Hospodin, veľký vševládny Tvorca univerza je Bohom pokoja, mieru a harmónie. A preto jedine ten, kto sám usiluje o dosiahnutie mieru a harmónie svojho vnútra a svojej duše, môže prísť do kontaktu s Najvyšším a čerpať jeho inšpirácie. Takéto vnútorné naladenie by preto malo byť dominantným naladením našej osobnosti počas celého dňa. Ak sa budeme o to snažiť a ak to dokážeme, začneme cítiť šťastie. Zvláštne šťastie a harmóniu, ktorých pôvodom nie je nič, čo pochádza z vonkajšieho sveta. Ich pôvodom je Svetlo Stvoriteľa, Pána harmónie a mieru, s ktorým sme dokázali nadviazať spojenie prostredníctvom nášho úsilia o dosiahnutie vnútornej harmónie, čistoty a pokoja.

Ak niekto nevie, ako sa dopracovať k takémuto vnútornému stavu, inšpiráciu môže nájsť v prírode. Prírodný svet neustále zotrváva v pokoji, mieri a čistote, a preto má svoje spojenie so Stvoriteľom. Skrze toto spojenie prúdi k svetu prírody Boží mier a ten je prírodou vyžarovaný ďalej navonok. A každý kto ide do prírody ho cíti a vníma jeho oblažujúce prúdenie. To je hlavná príčina, prečo ľudia chodia do prírody a prečo v nej pookreje ich osobnosť. Ak sa však aj my samotní pokúsime o rovnaké vnútorné naladenie, aké môžeme neustále vnímať vonku v prírodnom svete, budeme môcť aj my čerpať priamo z Pánovho prúdenia pokoja a mieru.

Každý človek by mal jednať navonok jedine z platformy svojho vnútorného pokoja, pretože jedine skrze náš vnútorný pokoj sa nás môže dotknúť pokoj Pánov. Jedine tak sme schopní vnímať jeho Svetlé inšpirácie, prostredníctvom ktorých môžeme formovať vonkajší svet na obraz Boží a podľa jeho Vôle. Takýmto spôsobom môže skrze človeka prúdiť navonok jeho žiarenie a jeho sila.

Ak by sme napríklad takto konali vo vzťahu k pandémii, zmizol by náš strach a skrze náš vnútorný mier by sa v nás prebudila silná dôvera v ochranu Pána a v jeho pomoc. Ľuďom by sa začali javiť veci v úplne inom svetle, čo by znamenalo, že aj opatrenia proti pandémii by v sebe niesli pečať svetlej inšpirácie. Potom by všetko vyzeralo úplne inak a tieto opatrenia by nevzbudzovali vlnu odporu a silného spoločenského pnutia. Skutočnosť, že opatrenia proti pandémii vzbudzujú toľko negatívnych emócií je dôsledkom toho, že nie sú inšpirované Svetlom. Nevychádzajú z platformy vnútorného pokoja, ale iba z ľudského rozumu, odtrhnutého od Svetla na základe jeho materializmu. Preto výsledok nemôže byť iný, ako katastrofálny.

Harmónie v živote je totiž možné dosiahnuť jedine z pozície vnútorného mieru. Jedine z takéhoto vnútorného naladenia by sme mali jednať zvnútra smerom navonok. Ak to nerobíme, pohltí nás iba vonkajšie dianie. Pohltia nás iba na matériu pripútané rozumové úsudky, pohltia nás naše strachy, obavy, alebo naša vypočítavosť a zištnosť.

Bolo by však obrovským omylom, keby sa človek snažil úplne odtrhnúť od sveta a od všetkého, čo by narušovalo jeho vnútorný mier. My ľudia totiž nemáme byť žiadnymi skleníkovými rastlinami, rastúcimi v umelých podmienkach a chránenými od všetkých vonkajších poveternostných vplyvov. Každý z nás prišiel na zem nie preto, aby sa niekde trvalo izoloval, ale preto, aby intenzívne prežíval všetko, čo sa okolo neho deje. Aby bol toho plne účastným. A ak sa deje niečo nesprávne, čo nepochádza z vnútornej harmónie, zo Svetlej inšpirácie, ale iba z materialistického, vypočítavého, chladného a sebeckého rozumu, jeho povinnosťou je voči tomu zakročiť.

Ježiš Kristus pozdravil svojich učeníkov slovami: „Pokoj vám“, čím poukázal na životne dôležitý rozmer Pánovho pokoja v našom živote a v našom vnútri, o ktorom sme doposiaľ hovorili.

Avšak na druhej strane, keď videl niečo nesprávne, chopil sa biča, prevracal stoly a násilím vyháňal kšeftárov z chrámového nádvoria. Týmto činom poukázal na druhý rozmer života, spočívajúci vo vonkajšej angažovanosti. Spočívajúci v povinnosti postaviť sa na odpor voči zlému.

Existuje teda čas nášho ukotvenia v Božom pokoji a existuje tiež čas nevyhnutnosti nášho boja za správnu vec. Veľké umenie života spočíva v pochopení, kedy je čas na pokoj a kedy na boj. Umenie správne žiť spočíva v snahe o pevné ukotvenie vo vnútornej harmónii, a zároveň v schopnosti vystúpiť z tejto harmónie do vonkajšie ho sveta a meniť ho k lepšiemu.

Žiaľ, toto umenie ľudia neovládajú, a preto sa dostávajú do vleku vonkajších udalostí. Žijeme totiž v dobe, kedy sa nedokážeme vôbec stíšiť, pretože všade na nás ustavične dolieha to vonkajšie. A to vo forme televízie, rozhlasu, novín, alebo internetu. A tak, vo voľnom čase, keby by sme sa už mohli doma po práci utiekať do útočišťa pokoja a mieru, nechávame na seba stále pôsobiť vonkajšie dianie prostredníctvom najrozličnejších médií. Rozhodnutia, ktoré potom musíme učiniť a postoje, ktoré musíme zaujať však potom nepochádzajú z nášho vnútorného pokoja a zo Svetlých inšpirácií, ale len z plytkosti mysle, ustavične rozháranej a vonkajšími vplyvmi rozrušenej osobnosti. Tak vznikajú negatívne rozhodnutia a negatívne postoje, namiesto postojov pozitívnych, čerpaných z vnútorného pokoja a z kontaktu so Stvoriteľom.

V dnešnej dobe je preto nesmierne dôležité dokázať sa odstrihnúť od všetkých vonkajších vplyvov a pokúsiť sa nadobudnúť pokoj, mier a čistotu duše, aby sme mohli vnútorne čerpať posilu a inšpiráciu od najvznešenejšieho Pána pokoja a mieru. Je nesmierne dôležité stále sa pokúšať zotrvávať v čistom, harmonickom a radostnom každodennom vnútornom naladení, s pohľadom zameraným k Stvoriteľovi. Takéto naladenie našej prítomnosti totiž formuje našu budúcnosť do tomu zodpovedajúcej podoby, pretože to, čo dnes svojim vnútorným naladením sejeme, budeme v budúcnosti žať. Lebo budúcnosť je len ovocím a dôsledkom našej prítomnosti. Nedopusťme preto, aby negativita vonkajšieho diania narúšala našu vnútornú radosť, čistotu a harmóniu, tým nás odtrhla od Svetla a urobila z nás trstinu, klátiacu sa sem a tam v prudkom víchre vonkajšieho diania.

A preto: pokoj nám! Nech všetko, čo z nás vychádza, vychádza z len nášho vnútorného pokoja. Len takto môžeme urobiť z nášho sveta lepšie miesto. A ak budeme udalosťami donútení bojovať, bude to vždy len boj za správnu vec a správnym spôsobom.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
m.s.
Člen fóra
Člen fóra
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Ne Okt 22, 2006 11:20

Re: Hlbšie pravdy o ľudskom bytí

Príspevok od používateľa m.s. »

Nepodporujme brak! Podporujme pravé umenie!

V súčasnosti je naša spoločnosť zaplavená množstvom výrobkov, ktoré sú k nám dovážané z ďalekých zemí. Každý z nás má s nimi bohaté skúsenosti. Na prvý pohľad vyzerajú perfektne a dokonca sa zdá, že by mohli fungovať. Keď sa však na ne lepšie zapozeráte, vaše nadšenie opadne. So smútkom zistíte, že im chýba to najcennejšie – cit pre detail, jedinečnosť, krása a pokiaľ ide o úžitkové predmety, neraz i životnosť.

Skrátka, veľmi rýchlo zistíte, že týmto výrobkom chýba duša a srdce, takže sú vlastne bez hodnoty. Kde sa len pozriete, všade je ich plno. Nebolo by to až tak strašné, kedy sme pod ich vplyvom postupne nezabúdali na to, ako chutí skutočná krása života a sami sa nestávali len mizernou napodobeninou seba samých. Ak napokon predsa len precitneme a zhnusí sa nám záplava plastov, ktorá nás obklopuje, potom máme chuť utiecť do prírody, ďaleko od civilizácie.

Je však tento stav skutočne nutné tolerovať? Skutočne sa musíme zmieriť s tým, že sme odsúdení konzumovať odpad?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Všetko sa dá uzdraviť, ak budeme chcieť! Musíme však začať od seba. Musíme sami začať tvoriť jedinečné hodnoty pomocou schopností, darov a talentov, ktoré v nás driemu nevyužité. Ak to dokážeme, svet sa začne meniť k lepšiemu. Najskôr len v našom najbližšom okolí, ale neskôr aj ďaleko od nás. Až keď spoznáme, koľko námahy stojí za vytvorením jedinečného diela pomocou vlastnej zručnosti a tvorivosti, začneme si viac vážiť diela iných ľudí. Začneme ich vyhľadávať a kupovať si ich.

Tým, že zaplatíme za hodnotný predmet človeku, ktorý ho pre nás s láskou vyrobil, dávame mu možnosť prežiť a ďalej tvoriť. A to má nesmiernu hodnotu. Svet sa tým stáva pestrejší, bohatší a opravdivejší. Kultúrne i duchovne. Všetko, čo nás obklopuje, začne dýchať krásou, jedinečnosťou a životom.

Ale pamätajme, stane sa to až vtedy, keď prekročíme svoj vlastný tieň a začneme si ceniť živé diela ľudí, ktorí sa ešte nevzdali a snažia sa prinavrátiť pravú krásu do našich životov.

A jedným z takýchto ľudí je môj dobrý priateľ, z ktorého tvorbou a umením sa môžete zoznámiť na jeho stránke: http://rezbar-orava.sk/
Napísať odpoveď