3oko

Ahoj Lolitka

Najskôr poukážem na niečo, čo ja vidím ako veľmi zjavné a veľmi dôležité:
Ak si spravila to, čo som pochopil z tvojich riadkov, tak si pustila kontrolu. Uvoľnila si sa a asi si pristupovala k zaužívanému dianiu s novým pohľadom - s novým prístupom, založeným viac na akceptácii a uvoľnení.

V tomto prípade to malo za následok upokojenie mysle a prehĺbenie stavu do novej úrovne. Netvrdím že si tento stav ešte nezažila, to by nebola iste pravda, ale v tejto súvislosti a s týmto tvojim rituálom bol tento stav asi nový.

Takže mne z toho vyplýva to čo som spomínal hore - hravosť, uvoľnenosť a akceptácia sú priamejšia, rýchlejšia a hlavne príjemnejšia cesta k "výsledkom", ako kontrola a manipulácia. Alebo inými slovami a s mierne inými metaforami: Rast v smere "lásky" je lepšia voľba ako rast v smere "strachu".

To čo popisuješ poznám. Sám sa tým už zaoberám nejaký čas a prešiel som vývojom v chápaní toho, čo to asi je.
Myslím si že bude lepšie ak si sama spravíš názor toho, čo to je a na čo to môže byť dobré/užitočné. Znova len odporučím ten hravý, uvoľnený a akceptujúci prístup, kde môžeš vyskúšať rôzne veci:
- môžeš skúsiť nejakou uvoľnenou metódou stabilizovať to čo vnímaš
- môžeš sa skúsiť hrať/narábať s danými obrazmi a scénami, ak budú možno o krátky čas stabilnejšie
- môžeš skúsiť scény pozorovať rovnako odpútane, ako sa dajú pozorovať myšlienky. Byť si vedomá sama seba aj toho čo vnímaš a nevnoriť sa.
- vyskúšaj sa aj úmyselne vnárať a uvidíš čo ti to prinesie
- môžeš skúsiť akoby odsúvať/odvracať sa od týchto vnemov a ísť akoby do príjemnej "tmy" . .prípadne v "tme" tú príjemnosť hľadať uvoľneným a hravým spôsobom
... a iste ti časom napadne ešte viac možností.

Hraj sa a užívaj si všetko dianie.
Daj si však dostatok času na vyhodnocovanie výsledkov. Jeden alebo dva pokusy ti nepovedia dosť jasne čo ťa vedie lepšou cestou. Uvedom si že máš všetok potrebný čas a nemusíš cítiť žiadnu frustráciu z časového tlaku - ak nejakú negativitu napriek tomu cítiš, skús sa pozrieť či tam nemáš nejaké skryté očakávanie alebo vieru spojenú s tým "ako rýchlo sa majú veci vyvíjať".

Užívaj si aj dni, kedy sa nebude tak dobre dariť s meditáciou, inými tvojimi pokusmi, alebo situáciami v bežnom živote - využi ich na uvedomenie si ako ďaleko si sa dostala od svojich prvých neistých "krôčkov". Všimni si ako si sa zmenila a oslavuj v sebe zmenu k lepšiemu, šťastnejšiemu a vyrovnanejšiemu novému "ja". Uvedom si koľko si toho už cez vlastné zážitky pochopila a skúsila. Uvedom si koľko vier, očakávaní a strachov si už pustila a ako ti je bez nich lepšie.
Pripomínaj si "odkiaľ prichádzaš" a hľadaj vo všetkom tú pozitívnu stránku - hľadaj vždy aspekty diania, za ktoré môžeš byť vďačná a kde môžeš cítiť pokoru pri pohľade na vyššiu inteligenciu/múdrosť, ktorá teba aj všetko vo svete nejako usmerňuje.

Uvedomuj si situácie, kedy cítiť akúkoľvek negativitu. Ukazuje ti totiž že sa v tebe aktivoval nejaký skrytý strach. Môže byť vo forme očakávaní, noriem a vier.
Na príklad viera že ak sa raz zadarí, tak si dosiahla novú "úroveň" a už to vždy má byť aspoň "nejaké". Alebo očakávanie že máš teraz vedieť zvládať životné situácie oveľa lepšie, ak si už zažila "to a tamto".
Takéto viery, očakávania a normy si držíme, pretože nechceme akceptovať nevedomosť a neistotu - vytvoríme si o sebe idealizovaný obraz, lebo tak sa chceme vnímať.
A potom keď nespĺňame očakávania našej "nadprirodzenej" dokonalosti, začneme obvykle cítiť frustráciu a negativitu, s ktorou znova nevieme narábať.

Neočakávaj nič. Never ničomu na 100% alebo na 0%. Uvedomuj si normy toho, čo je podľa teba, alebo podľa ľudí v tvojom okolí "správne" alebo "nesprávne".
Ak nájdeš negativitu, neboj sa priznať si ju - pozri sa na ňu, pochop čo sa v tebe deje a rozhodni sa ako chceš zareagovať.
Nikto od teba neočakáva dokonalosť - ak sa ti niekedy niečo nechce, aj keď vieš že by si "mala", akceptuj to. Povedz si že je to v poriadku. A možno po takomto vnútornom akceptovaní predsa len nájdeš v sebe vôľu a chuť spraviť to, čomu si sa chcela pôvodne vyhnúť .

ahoj Pali..

Áno, presne tak som to urobila, že som sa len uvoľnila bez očakávania a sledovala, čo sa deje v mojej mysli Bolo to skvelé.. Teraz mám dovolenku, tak sa môžem venovať meditácii kedykoľvek mám čas a chuť.. Vieš čo bolo najlepšie? Meditovala som niečo do dvoch hodín, vôbec sa mi nechcelo prestať a ani neviem po akej chvíli, keď som bola ešte pri plnom vedomí, som mala taký skvelý pocit akoby som lietala v úplnej tme.. neviem to opísať, ale bolo to skvelé

Tie obrazy som skúšala aj podržať, no akonáhle som sa o to pokúsila, znova som sa ocitla pri plnom vedomí a trvalo istý čas, kým som začala upadať do "polospánku".. Možno sa mi to časom podarí

Odkedy meditujem, stáva sa mi počas dňa, že mi napadne nejaký problém, alebo negatívna skúsenosť, ktorú som prežila niekedy úplne dávno a moje vedomie si už na to ani nespomínalo.. Myslím si, že to sú tie negatíva, s ktorými sa moje podvedomie nejak nevysporiadalo a teraz sa to akoby riešilo..

Po meditácii sa cítim skvele ešte dlho potom ako vstanem z postele mám taký skvelý pocit (neviem to presne opísať) akoby som lietala a všetko mi je vtedy tak nejak jedno

Čo sa týka tvojej vety, že nemám nič očakávať - to znamená, že si nemám ani vizualizovať ako asi bude vyzerať AC? vieš, lebo neviem si vôbec predstaviť ako sa človek cíti a ako to vyzerá, keď duša opustí telo.. Upadá vtedy človek do spánku a až tak následne duša opustí telo? alebo je človek pri plnom vedomí, spí len telo a vtedy sa to stane?

Ahoj Lolitka,

Možno sa mýlim, ale z toho čo píšeš sa mi zdá že si sa dostala do stavu, ktorý ja nazývam "plávajúce vedomie v prázdnote". Rôzne kultúry a spirituálne/mystické smery tento stav nazývajú napríklad aj "nirvana", "samadi", ...
Je to hlavne v budhistických a hinduistických spirituálnych smeroch cieľom ich snaženia - cieľom je dostať sa a zotrvať v tomto stave. Tento cieľ je dobrý, ale otvárajú sa s ním dvere mnohým možnostiam, ktoré vedia značne urýchliť rast a učenie sa.

Tento stav, ktorý ja popisujem, je spájaný s príjemnými pocitmi. Neviem či popisujem to čo ty zažívaš - to musíš zistiť sama za seba.
Niektorí ľudia popisujú pocity v tomto stave slovami "návrat domov", "láska", "bezpečie", "sloboda". Je to stav kedy sa fyziologicky aj psychicky vieme veľmi rýchlo a efektívne regenerovať.
Robert Monroe a jeho spolu-výskumníci predpokladali že ak by človek vedel každú hodinu ísť do tohto stavu na 5 minút, mohlo by to eliminovať na nejaký čas (niekoľko dní) potrebu spať, pri zachovaní veľmi vysokej produktivity a efektivity pri vykonávaní aktivít v tejto realite. Spánok má svoje opodstatnenie, takže asi nie je vhodné snažiť sa ho eliminovať - avšak ako nástroj vie tento stav pomôcť riešiť výnimočné stavy.

Tento stav je údajne brána ku všetkému - k poznaniu seba, spojitosti seba so všetkým a tým aj pochopenie všetkého. Pochopenie jednoty.
V tomto stave si už „mimo tela“. Svojim sústredeným zámerom vieš následne zisťovať informácie o súčasnosti, minulosti, neuskutočnenej minulosti alebo možnej/pravdepodobnej budúcnosti. Prístup k informáciám si môžeš predstaviť ako prístup do najlepšej databázy v celej Existencii - výstup na dopytované dáta môže byť v rôznych formách. Ak sa na príklad pýtaš na niečo z minulosti, môžeš sa zrazu ocitnúť v scéne akoby z minulosti. V tejto scéne môžeš byť ako pozorovateľ s "lietajúcou kamerou", alebo môžeš byť v roli jedného z účastníkov - predstav si že je to ako v Star Treku takzvaná "Holo-paluba" a zdá sa ti to reálne. Avšak môžeš dostať informáciu o tom čo sa stalo, alebo o 2. najpravdepodobnejšej veci ktorá sa mohla stať. Prípadne môžeš ovplyvniť dianie v danej scéne a robiť tak pokusy v zmysle "čo by bolo keby ...".
Ide tu však len o tvoje rozhodnutia v daných situáciách -nenechaj sa uniesť snahou zbierať fakty alebo intelektuálne poznatky. Na tých vôbec nezáleží.
Dokážeš z tohto miesta "v tme" sústredením svojho zámeru alebo aj s pomocou vizualizačných pomôcok liečiť ako aj ovplyvňovať pravdepodobnosť akéhokoľvek diania v tejto realite. To by bola téma sama o sebe, takže to tu nebudem obšírne rozoberať.

Odporúčal by som ti sústrediť sa na seba, na svoj rast. Vo všetkom čo si praješ alebo čo robíš sa pozeraj na podliehajúci zámer/motiváciu. S viac “láskyplným“ zámerom môžeš pozorovať že sa poučné a pre rast prospešné veci dejú väčšinou akoby samé. Nie je všetko ľahké a jednoduché, ale život sa takto stane citeľne a pozorovateľne krajší, ľahší a plnší.

Odporučím ti však aby si nezanedbávala túto realitu. Cieľom vo všetkom je balans. V tejto "fyzickej" realite si za nejakým účelom a ak pôjdeš správnou cestou, budeš vidieť vo všetkých realitách pozitívny trend vývoja ako som popísal v predchádzajúcej správe. Veci pôjdu akoby samé správnym smerom, bude všetko ľahšie, krajšie, hravejšie, uvoľnené - a odozva okolia v tejto realite má reflektovať ten správny smer taktiež.

Dlhodobý cieľ by mohlo byť osvojenie si vstupu do tohto nového stavu/miesta tak, aby ti to trvalo len pár sekúnd. V podstate si len spomenieš že tam chceš ísť a ocitneš sa tam. Potom by som odporučil stále posúvať hranice "možného". Ak medituješ sediačky, skús sa to následne naučiť v ľahu - alebo naopak. Potom skús takto vchádzať do stavu s otvorenými očami a nie len zatvorenými. Následne, keď to zvládneš, skús tam vojsť postojačky a udržať tento stav stabilne. Potom skús pri rutinných činnostiach ako pri umývaní riadu alebo vysávaní.

Znova – cieľom nie je unikanie, ale spojenie dvoch realít, odstránenie ega/strachu a spojenie vedomia a podvedomia do jedného celku. Takto by mal vzniknúť celistvý, vyrovnaný, silný a láskyplný človek, ktorý vie čo robí a prečo to robí.

Zostaň so všetkým otvorená novému, ale skeptická. Neber to čo vidíš v nefyzickej realite doslovne – vnímaj to zo zásady ako symboly/metafory pre nejaké dianie. Všímaj si čo prebieha v jadre diania – ak cestuješ vesmírom nesmierne ďaleko a objavuješ povedzme mimozemské civilizácie, môžeš to na príklad vnímať takto:
- Ideš ďaleko od toho, čo poznáš ... nejde o priestor, ale o tvoj dojem vzdialenosti od východiskového bodu
- Spoznávaš nové spôsoby existencie a interakcie. Nie je podstatné že majú zelenú kožu alebo žiabre.

Možno sú veci naozaj tak ako naozaj vyzerajú a možno nie, ale na tom nezáleží. Jediné na čom záleží sú tvoje vnútorné a vonkajšie reakcie na dianie, v ktorom sa ocitneš. Budeš reagovať „ nesebeckou láskou“ alebo zo „strachu“?
„Láska“ a „strach“ sú len metafory – symboly, pod ktorými sa skrýva istá myšlienka/koncept. Nejde tu o nič spojené s romantikou ani sexualitou .. možno trochu okrajovo/nepriamo.
Tuto je o tom koncepte napísané trochu viac:
http://www.3oko.sk/viewtopic.php?f=26&t=2232#p19517
- prípadne si mrkni aj ostatnú komunikáciu k tejto téme, možno ti to ešte viac objasní čo myslím "láskou" a "strachom" a prečo je tak dôležité zaoberať sa tým.

Pozeraj sa na výsledky pokusov ktorými sa zaoberáš. Ak hovoríš že si sa snažila pozdržať niektoré scény a táto snaha ťa vyhodila z daného príjemného stavu, asi si to nerobila dobre. Možno si znova použila kontrolu - silovú metódu.
Opustenie silového prístupu k veciam, pustenie snahy o kontrolu ti vôbec umožnilo vstup do tohto stavu/miesta. Skús teda zistiť, či sa dá hrať s tými obrazcami a scénami inou formou - inou ako silovo/kontrolujúc.

Alebo skús iné pokusy a k tomuto sa možno vrátiš inokedy .. možno časom pochopíš ako na to.

Ohľadom očakávaní:

Ako si už poznamenala, s meditáciou prichádza akoby samo-čistiaci efekt. Veci sa samé riešia v takom poradí ako je to pre teba najlepšie. A presne toto je pre teba najužitočnejšie - skús sa čo najmenej viazať na nejaké výsledky. Ak si chceš určiť smer, tak to sprav len uvoľnene - neviaž sa na nejakú predstavu výsledku. Nechaj veci nech sa vyvinú ako je pre teba práve najlepšie - akceptuj že to môže byť úplne inak, ako si vieš momentálne predstaviť.

Predstav si že si v cudzej krajine kde namiesto jazykovej bariéry, kde neovládaš reč v danej cudzej krajine, máš bariéru vo vnímaní - kde neovládaš zrak, hmat, nevieš vnímať priestor, ...
Možno sa potrebuješ podobne ako novorodenec akoby naučiť "chodiť" v novej realite, ktorú si práve začala prvý krát v tomto živote vedome vnímať a asi už aj skúmať.

Predstav si že ti v našej slovenskej reči chýba slovo ktoré by popisovalo červenú farbu, pretože na Slovensku akoby neexistovala žiadna červená farba. A predstav si že ideš do tej cudzej krajiny kde tá červená farba existuje - tvoja slovná zásoba vie obmedziť tvoju schopnosť vnímania, ak sa priveľmi upneš LEN na to čo poznáš ale stretneš sa s niečím čo nepoznáš.

Náš intelekt sa snaží všetko škatuľkovať, pomenovávať, kategorizovať a nálepkovať ako dobré/zlé, správne/nesprávne. Potom sme tuto možno rýchly vo vyhodnotení rôznych vecí/situácií, a to vie byť v tejto realite neraz užitočné, avšak v cudzej krajine ktorú práve začínaš objavovať ti tento intelektuálny prístup neumožní poznanie danej "krajiny". Neumožní ti všimnúť si "farby", ktoré si doposiaľ v nikdy nemala možnosť vidieť.
A mimo farieb je tam toho ešte veľa iného a nového. Ani priestor tam nefunguje tak ako to poznáš odtiaľto - áno, vieme si vytvoriť ilúziu priestoru (ako prechod tunelom v NDE – blízko-smrťových zážitkoch), ale to sú len metafory - symbolické reprezentácie, aby náš intelekt vedel pochopiť dianie v danej nefyzickej realite. Že sme šli akoby niekam a to miesto bolo nejaké - ale tie obrazy netreba brať doslovne
- Keby si nemala slovo na červenú farbu, tak by si sa na základe známeho snažila popisovať nové. Na príklad: "farba, ktorú má okvetie tej kvetiny s tŕňami". To isté platí aj o tuneloch, svetlých miestach z ktorých cítiť lásku a podobne.

Toto čo píšem sa spája s očakávaniami. Nič nevizualizuj, ak si to ešte nezažila. Ak to nie je tvoj zážitok, nemôže to byť tvoja pravda - budeš hľadať "nesprávnu značku kyslej smotany" a prehliadneš to čo máš priamo pred nosom.

Práve naopak by som ti odporúčal pokračovať v tom čo robíš. Pravidelne si choď "zaplávať" do prázdnoty. Užívaj si to a spoznávaj bez akýchkoľvek očakávaní všetko, čo sa ti tam samo ponúkne. Každý takýto výlet bude asi trošku iný, alebo dramaticky odlišný. Pobyt v tomto stave/mieste sa taktiež vyvíja s časom - ty sa meníš, všetko sa mení.
Niekedy sa môže dostaviť niečo veľmi odlišné od toho čo poznáš a môže hroziť vznik negativity, ak očakávaš že to má byť „také a také“.
Môžeš mať dlhodobú túžbu "ísť mimo telo" a môžeš túto túžbu aj v istej forme privolávať cez vizualizáciu v tomto stave. Avšak buď si vo svojom vnútri vedomá toho, že to bude asi vyzerať inakšie ako si práve predstavuješ - inakšie ako očakávaš.
Takže ja by som na tvojom mieste len držal ten zámer v bdelom živote ako aj pri týchto meditačných výletoch a prial si tento zážitok, avšak bez vizualizácie.

Lolitka

Ked začínaš vidiet tie obrazy,pritom ako zaspavaš,skus sa sustredit na to čo máš za očami to vedomie a sa prudko postav hociakým spôsobom z postele,nerozmyšlaj nad tým akým spôsobom vstaneš,len proste vstaň.

ahojte chlapci,

pali, dakujem ti uz chapem, co myslis pod pojmami laska a strach velmi pekne si mi vysvetlil veci, ktore ma zaujimaju zistila som, ze ked si davam nejaky ciel, chcem ho az tak velmi, ze sa mi akoby blokuje energia, a tym to od seba len oddialujem.. Tá hravost je to, co som potrebovala pocut nemozem tlacit na pilu, ked to nejde, tym nic neurychlim.. Aj co sa tyka lucidnych snov.. niekedy som ich mala raz za cas, ale odkedy som sa zacala o to zaujimat a chciet ich dosiahnut, zrazu som si rano nevedela spomenut na ziadny sen, alebo som mala len sen, ktory trval velmi kratko.. tym chcem povedat, ze aj to cestovanie som velmi chcela, v hlave som mala nacitanu bublinu o tom ako to ma vyzerat, a mozno preto sa mi to nedarilo.. kazdopadne sa k tomu uz staviam uvolnene a hravo.. odkedy meditujem mam aj ovela lepsiu intuiciu

whiteRider, dakujem ti za radu, skusim to neviem sice ako sa mi to podari, pretoze ked sa prebudzam po meditacii tak mam co robit, kym to tazkeeeee telo rozhybem a este dost dlho sa mi mota hlava pri rychlom ma mozno vystreli do vesmiru

Teším sa s tebou Lolitka
Dúfam že budeš mať chuť podeliť sa tu na fóre s tvojim ďalším pokrokom. Zaiste smeruješ dobre a časom to uvidíš aj vo výsledkoch - v dianí v tvojom živote tuto, ako aj v iných častiach života/existencie.

To čo ponúkol WhiteRider ťa má práve možno "vystreliť do vesmíru"

Skús si predstaviť že to prudké vstanie vychádza z tvojho vnútra, keď si v meditácii v tom správnom stave/mieste.
Ak sa ti podarí nejaký vhodný náhly - spontánny spôsob ako to spraviť, možno ti to bude fungovať. Možno sa ti podarí "prekvapiť" telo a zanecháš ho "za sebou".
Ten zámer vstať je vlastne len metafora na akciu, ktorá ťa akoby oslobodí od tvojho tela. Iste stojí za pokus
Samozrejme že môžeš mať len sústredený zámer v tom správnom stave/mieste počas meditácie a pôjdeš tam kam budeš chcieť .. pod všetkými metaforami a nástrojmi sa skrýva práve zámer/úmysel. Práve ten je hybnou silou - tou "účinnou látkou" vo všetkom dianí.
Nástroje sú užitočné aby sme mohli svoj zámer lepšie "držať".

Ja osobne sa to tiež hodlám vyskúšať, avšak sa domnievam/predpokladám/očakávam, že mi to nebude fungovať. Takú ľahšiu formu tých obrazcov a scén si viem totiž vyvolať aj postojačky na zastávke - zatiaľ len so zatvorenými očami .
Som v tomto asi trochu viac paralelizovaný (fungujem už možno trochu viac v spojení s intuíciou/nefyzickou realitou) - takže tento nástroj mi nemusí fungovať.
Ale pokúsim sa pustiť svoje očakávanie o nefunkčnosti/nevhodnosti toho nástroja pre mňa a budem sledovať či to predsa len nejako spojazdním

Práve takéto dianie, kde objavím nejakú vieru/očakávanie/normu a za tým skrytý strach, mne osobne robí veľkú radosť - dáva mi to možnosť "hrať sa v sebe", prekonávať zdanlivo nemožné a učiť sa na tom že tá nemožnosť bola len zdanlivá.
Nachádzam v sebe stále väčšiu ľahkosť a hravosť v súvislosti s prekonávaním svojich strachov, čo robí ľahšími, radostnejšími a hravejšími všetky činnosti vo všetkých realitách.

No, tak teraz som trošku zmätená pod pojmami "rýchlo vstaň" si mam predstaviť pokúsiť sa vstať s astrálnym, alebo fyzickým telom?

Nepredstavuj si pokiaľ monžo nič.
Len to sprav - proces vstávania tam nemá byť. Len výsledok.

Ale to je cudzí nástroj. Ak nevieš ako ma to a si z toho skôr zmätená, sprav si časom radšej vlastný nástroj/rituál.

Snaha používať nevhodné nástroje často vytvára frustráciu a neraz úplne odrádza od snahy pokračovať.
Ako sme sa bavili - to co je pre teba správne, ma ísť ľahko a hravo. Ak nemáš taký nastroj, skus ho hľadať v meditácii a časom iste niečo príde - možno v meditácii a možno náhodne z iného zdroja ako na príklad na youtube alebo inde.

Ak si nemam nic predstavovat, sama opustim telo ked pride spravny cas??

Neviem či sa mi to podarí rozumne popísať - nemáme v slovníku asi potrebné slová aby sme rozdeľovali úrovne mentálnych činností. Predstavovanie si niečoho je do istej miery intelektuálny proces - vynakladáš úsilie na simulovanie nejakého diania.
Pri tomto procese sa tvoje vedomie rozhodlo, že má nejaký zámer/úmysel a k dosiahnutiu toho zámeru sa rozhodlo použiť tento proces vizualizácie.
V tomto príklade nie je podľa mňa vhodné simulovať si proces vstávania. Tam totiž možno akoby pripravuješ na skutočné vstávanie - neuro-elektrická aktivita v svaloch a v častiach mozgu, ktoré sú zapojené do vstávania sa pri vizualizácii činnosti vstávania prekázateľne zvyšuje.

Ty chceš proste dosiahnuť len nový stav, bez potreby prechodu medzi stavom "1", kedy ležíš a stavom "2", kedy stojíš. To v tejto fyzickej realite nie je možné. Ale je to možné v nefyzickej realite - takže budeš náhle sústrediť svoj zámer na nový stav č. "2" a možno sa podarí vyjsť z tela.
- Takto to ja viem intelektuálne a logicky pochopiť na základe môjho modelu ako fungujú reality. Možno sa mýlim - never mi a skús, ak ťa to zaujíma. Ak to chceš naozaj skúsiť, nestačí len pár pokusov, ale mala by si si povedať že to myslíš vážne. To znamená možno desiatky alebo aj stovky pokusov.
A znova opakujem že ak ti niečo nesedí a nejde ľahko, pričom to neživí/nechlácholí primárne ego, pravdepodobne to nie je pre teba vhodné a mala by si sa pozrieť na cestu a/alebo nástroj, ktoré sú pre teba vhodnejšie.

Myslim si, ze moj najvacsi problem je v tom, ze uz ked sa to ma stat, tak sa nahle zlaknem a hlavou mi prebleskne "co ked sa mi nepodari vratit do tela?" Viem, je to blbost.. ale aj tak musim.na tom.pracovat

Nie je to blbosť Lolitka - neznižuj váhu tomuto strachu. Je to pre teba skutočná bariéra, ktorú si si vytvorila.
Ale vytvorila si si ju sama, takže ju sama aj vieš odstrániť cez akceptovanie najhoršej varianty a cez vkročenie do prázdna.

Je to jedna z vecí, ktorá sa iste v tom meditatívnom stave časom sama porieši - len netlač na pílu a rieš postupne čo sa núka. Ak si to budeš priať, podarí sa ti aj AC/OBE. A nepotrebuješ ani žiadnu šnúru - ak ju však chceš, lebo sa s ňou cítiš bezpečnejšie, tak si ju kľudne maj

ano, pracujem na tom chcem to zazit.. velmi chcem.. a snazim sa, aby mi nic nestalo v ceste

snaž sa menej, hraj sa viac - hľadaj to príjemné, ktoré tam stále je a uvoľni svoje očakávania

Budeš vedieť že si na správnej ceste, keď sa budeš cítiť dobre a naplnene tam kde si a s tým čo máš. Pričom nebudeš lpieť - nebudeš závislá na tom čo máš, ale práve naopak budeš otvorená akejkoľvek zmene. Pri novej zmene si buď zachováš ten stav vyrovnanosti a vnútornej spokojnosti a naplnenosti, alebo si ho dodatočne v sebe nájdeš - on tam totiž vždy je, len ho pred sebou schovávame "technológiami" menom očakávania, viery, normy a strachy.

ano.. budem sa snazit.. hrat sa