Apple, môžeš byť rád, že nie si kresťan a pri tom nešíriť nenávisť voči nim.
Sama som v silne kresťanskej domácnosti, chodila som na veľmi prísnu cirkevnú základnú, trávila som čas s mladými saleziánmi, opus dei a verbistami. Moji rodičia celkom neakceptovali, že sa nepovažujem za kresťana a striedavo sa mi snažia prehovoriť do duše. Nevidia aká som a čomu všetkému sa prakticky venujem a v akých kruhoch sa hýbem. S otcom sa bežne ocitám v diskusiách, v ktorých po sebe v pátose kričíme argumenty o Biblii, cirkvi, histórii a Židoch, chodíme za sebou s otvorenými knihami a citujeme si..
Ak to niekedy počuť do iných bytov, tak z nás musia mať dobrú show.
Mám z toho chvíle recesie a rebélie. V niečom sa zhodneme, niečo je podľa mňa argumentácia v kruhu.
Aj ja som rada, že nie som kresťan, odľahlo mi, keď som to konečne úspešne dala doma najavo, pretože mi bolo už veľmi nepríjemne v takejto rozštiepenosti identity. Konkrétne moji rodičia sú veľmi uzatvorení a veľa ľudí, ktorých som stretla na farnostiach boli plní nie bázne k Bohu, ale strachu z Boha, či romantickej sebaľútosti, no zopár osôb ma oslovilo.
V jednom zo spoločenstiev, v ktorých som sa hýbala sa ma raz začali pýtať na AC, LD a iné veci, síce vždy som tieto témy držala bokom od týchto kruhov. Zaujímalo ich to, niektorí to aj vyskúšali, niektorým sa aj podarilo. Niektorí pri rozhovore prišli s tým, že to už v minulosti zažili a zaujímali ich aj iné zvláštne zážitky, čo si nevedeli vysvetliť.
V inom spoločenstve bola nálada pre zmenu taká, že padali hlasy proti Black Sabbath, Enyi, gotikom a podobne. V tom období som objavovala industrial, ako obmenu voči doom metalu. Nepriznala som sa
Poznám ale aj veľmi príjemných, tolerantných a rozhľadených ľudí, čo sa považujú za kresťanov - napríklad dvoch humanitných vedcov, z toho jeden homosexuál - keď ich počúvaš vykladať trebárz aj o kresťanstve, ani Ti nenapadne, že sú kresťania, lebo hovoria veľmi nestranne. Poznám aj fajn kňazov.
Viem, že už len na mne je veľa toho, čo je úplne neprípustné pre kresťanov, aj iných veriacich. Ale obávam sa, že aj väčšina iných ľudí odcudzuje viacero kategórii, do ktorých spadám, alebo ktorých prítomnosť vyhľadávam, preto neriešim kto je akého náboženstva. Podstatné je, či je človek otvorený, priateľský a dokáže rešpektovať druhého s tým aký je, bez toho, že by mu strkal návody na život. To, či je alebo nie je prevaha takýchto ľudí medzi kresťanmi, alebo v inom spoločenstve je sekundárne.
Je prirodzená tendencia vymedzovať sa voči pôvodnému náboženstvu nejakými excesmi a nenávisťou, ale to je jednanie z reaktívnosti - podľa mňa je vhodnejšie jednoducho sa povzniesť nad to. Inak kŕmiš presne to, čo odcudzuješ na nich.
