Vynikajúci blog
Vladimíra Schwandtnera
Autor má 54 rokov a od roku 1994 sa stará o deti závislé od drog spolu s manželkou Ľudkou.
Adresa: http://schwandtner.blog.sme.sk
Jablká padnuté ďaleko od stromu (6)
Konečne som sa dostal k téme, ktorá je veľmi žiadaná a veľa ľudí ma vyzýva v mailoch, súkromných správach a aj v diskusiách pod mojimi článkami, nech sa k nej vyjadrím. Veľa krát sa mi stalo, že som bol vyzvaný, aby som sa pustil do tejto témy a vždy som to aj urobil. Takže moje postoje asi mnohí poznajú, lebo asi neexistuje médium, kde by som o marihuane niečo nespomenul. Aj tak sa mi najviac páčia besedy na školách všetkých typov a zameraní , lebo práve mladí ľudia majú „trávu“ v obľube, ak teda vynechám poľnohospodárske družstvá. Tam je tráva pre určitý živočíšny druh životne dôležitá. Samozrejme, že nemám v úmysle prirovnávať školy ku kravínom, len mi napadla taká paralela.
Začnem trochu netradičným pohľadom, teda pomenovaním tejto substancie. Všimnite si, ako sa jej mená diametrálne odlišujú od pomenovaní ostatných drog. Veľmi nepríjemne znie napríklad heroín, kokaín, či LSD. Tiež slovo alkohol znie tvrdo a neosobne. Všetky tieto názvy sú príliš „technické“ a už na prvé počutie aj nepríjemné, lebo sa z nich dá vytušiť nejaké nebezpečenstvo. Fuj, až mrazí!
Naproti tomu pomenovania, ako napríklad marihuana, mariška, mariánka, tráva, ganja, ba dokonca aj mariša, znejú veľmi romanticky, familiárne a láskavo. Presne vyjadrujú vzťah nielen jej užívateľov, ale aj širšej populácie k tejto droge. Nežné pomenovanie je vyjadrením nežného a osobného vzťahu. Naopak, o heroíne, kokaíne a o ostatných drogách hovoria aj samotní užívatelia ako o svinstve.
V úvode som spomínal, že najradšej mám besedy v školách, lebo sa môžem rozprávať úplne bezprostredne s mladými ľuďmi, ktorí sú prevažne vyznávači a obhajcovia marihuany. Na podobných besedách je pravidlom, že nejaký lektor im začne ich zbožňovanú marišku haniť a zhnusovať, ba často sa stáva aj to, že lektori začnú pripisovať marihuane také nebezpečné vlastnosti, ktoré naozaj ani nemá. To je najlepší spôsob ak u nich neuspieť.
Výborne sa bavím na tom, keď pozorujem reakcie pravoverných zástancov marihuany na mojich besedách, lebo ja im neoponujem. Na toto nie sú pripravení a evidentne sú z toho nervózni. Väčšinou ich nechám vystrieľať si najprv svoju muníciu a počkám, kým ma zahrnú zaručene pravdivými argumentmi, ktoré počúvam stále dokola na všetkých besedách, či v priamom vysielaní v rádiu, či televízii.
Prvé je na rade Holandsko, kde je mariška za určitých okolností legálna. Potom príde na rad argument o tom, že mariška je menej škodlivá ako alkohol, že opití chlapi mlátia svoje ženy a deti, že marihuana má liečivé účinky napríklad na Alzheimerovu chorobu, na reumu a podobne. Nakoniec ma presvedčujú o tom, že marihuana nespôsobuje závislosť, že aj keď by pripustili v slabej chvíli, že je drogou, tak nezabíja a podobne.
Keď sú náboje vystrieľané, tak mojich spolubesedníkov čaká ďalší šok. Z celej duše poďakujem všetkým, čo sa rozhodli osprosťovať si hlavu čímkoľvek, vrátane marišky. Veď už je nás tu vyše šesť miliárd a ak niekto dobrovoľne prepustí svoje miesto iným, je to čin, ktorý si zaslúži moje poďakovanie. Veľmi rád by som v budúcnosti videl svojho syna Vlada vo funkcii predsedu vlády. Možno tí na tých besedách sú schopnejší, no keď mu uvoľnia miesto...
Marihuana pôsobí okamžite na mozog a na centrálnu nervovú sústavu a každá látka, čo toto dokáže je nebezpečná. Aj cigareta, či káva sú drogy, no nepôsobia bezprostredne na mozog. Môžeme z nich dostať infarkt, či rakovinu pľúc, no hlavu máme v poriadku. Nemusím zdôrazňovať, že človek čo je mimo, teda opitý, nadrogovaný, nafetovaný, či nafajčený z marišky si húfne likviduje mozgové bunky a pravdepodobne z neho predseda vlády nebude (tu som si nie veľmi istý, lebo tí naši predsedovia vlád sa nimi stali aj s inak vypatlanými mozgami).
Čo sa týka liečivých účinkov, tak to nechcem spochybňovať, lebo nie som lekár a nevyznám sa v tom. No jedna vec je istá. Nikto z tých mojich besedníkov neberie marišku kvôli tomu, že by mal Alzheimera, či reumu, či ešte niečo iné. Mariška sa fajčí nie pre jej liečivé účinky, ale pre stavy, ktoré navodzuje, teda pre osprostenie hlavy.
Okrem toho, existuje veľa prírodných produktov, čo majú liečivé účinky a tie nikto dobrovoľne neberie, lebo nenavodzuje "stavy". Napríklad ricínový olej. Má nespochybniteľné liečivé účinky a tak to mojim poslucháčom hneď odporučím. Ak by si chľupli tej substancie za štamperlík, tak by sa obkakali až na lopatkách a bol by kopec srandy. Kamaráti by sa bavili lepšie, ako keď sú nafajčení z marišky.
Porovnávať alkohol a marišku v tých súvislostiach ako sa o to pokúšajú moji besedníci je tiež poriadna haluz. Môže to robiť iba človek, ktorého mrzí triezva hlava. Je to asi taká istá sprostosť ako keby som sa hocikoho z nich opýtal, či ho mám praštiť po gebuli tehlou, alebo kameňom. Prípadne, či chce kopanec do rozkroku, alebo hrdzavým drôtom do oka.
Čo sa týka všetkého ostatného, tak tam sa dá povedať možno už iba pár poznámok. Mariška je nebezpečná hlavne v tom, že aj keď jej užitie nespôsobuje také škody ako napríklad heroín, je pre všetkých (deti a aj rodičov) len nevinnou zábavkou na osprostenie hlavičky. Lenže tak ako aj akákoľvek iná droga núti užívateľov dostávať sa stále častejšie do silnejších „stavov“ a po čase už nestačia. Netvrdím, že každý prejde na niečo silnejšie, no je ich veľa, čo to tak urobia. Okrem toho pri kupovaní tejto drogy sa dostávajú mladí ľudia do styku s dílermi, čo predávajú hocičo iné a to láka. Momentálne tu mám štyri dievčatá a tri z nich začínali mariškou, ktorá im prestala po čase stačiť. Skončili na piku. Jedna si hneď na prvý krát pichla heroín a marišku ani nevyskúšala, lebo načo, nie? Keď sa hneď naučila bicyklovať, načo by si kupovala pomocné kolieska.
Dohromady som tu mal už viac ako sto detí a skoro všetci takto začínali. Na rôznych pohovoroch ich tu bolo možno tisíc a to percento je aj pri tejto vzorke také isté. Mimoriadne ma rozčuľujú rodičia, ktorí sa nečinne prizerali ako ich deti fajčili trávu a zrazu, keď úplne logicky skončili pri pervitíne, tak len nechápavo krútia hlavami.
Štát má dosť problémov s alkoholom a každá vláda by bola blbá, ak by si k tomu pridala ešte aj marišku. Preto odporúčam nespokojným, nech idú bývať niekde, kde je svet krajší a kde sa budú môcť realizovať podľa svojich predstáv. Napríklad do Holandska, či do Maroka. Veď sme v EU.
Na samý záver musím ešte napísať svoj názor na represívne opatrenia v súvislosti s marihuanou. Nesúhlasím s takými trestami, aké sú v súčasnosti uzákonené. Je nesporné, že marihuanu aj napriek tomu, čo som vyššie napísal, nie je možné dávať na jednu úroveň s heroínom, kokaínom, crackom a podobne. Aj pri krádežiach, či usmrtení človeka sa zohľadňuje veľa vecí a je rozdiel medzi vraždou a zabitím, medzi krádežou bicykla a riadenej strely.
Marihuana je jednoznačne droga a mala by byť naďalej postavená mimo zákon, no tresty za jej užitie by som riešil verejnoprospešnými prácami. Možno v liečebniach pre závislých, či prácou pre postihnuté deti, nech si dotyční uvedomia, aké šťastie mali, že sa narodili so všetkými ručičkami a nožičkami. Dokonca aj funkčným a výkonným mozgom, ktorý si chcú zničiť drogami. Pri distribúci a predaji by som postupoval rovnako prísne ako u iných drog. Chytanie mládeže s jointom poslúži iba na vylepšovanie policajných štatistík.
Ešte by som mohol veľa písať o prevencii, osvete a o ostatných veciach, ktoré nefungujú, no to si nechám na inokedy. Dúfam, že som neurobil priveľa preklepov, či chýb, lebo už je pol druhej v noci.
A TOTO SI URČITE PREČÍTAJTE:
Tu nájdete veľmi zaujímavý pohľad pána Doc. MUDr. Jána Lietavu, CSc, ktorý napísal fantastickú knižku DROGY V DEJINÁCH ĽUDSTVA a ktorý mi láskavo dovolil uverejňovať celý jej obsah. Zatiaľ tu nájdete iba kapitolu o kannabise.