3oko

Ahojte! Len pred par dnami som sa dozvedela o existencii LD. Zaroven som zistila, ze jeden LD som uz prezila aj ja. Bolo to uz davno, asi pred niekolkymi rokmi. Vtedy som si namyslala, ze som asi jedina na svete, komu sa nieco take stalo. Bol to pre mna fantasticky a vzrusujuci zazitok. Nechcem tu velmi rozoberat dej, lebo bol taky trochu osbny, ale aspon priblizny priebeh. Snival sa mi dost podrobny, zivy a zaujimavy sen. Po dlhsom case snivania sa mi stala jedna neprijemna vec(ktoru tu nechcem rozoberat), zlakla som sa a v zapati som si uvedomila, ze logicky nie je mozne aby sa nieco take v skutocnosti stalo. Vtedy ma napadli aj dalsie suvislosti, ktore by boli realne neuskutocnitelne. A tak to nastalo. Uvedomila som si, ze som vo sne. Bola som neuveritelne vzrusena, vsetko okolo seba som dokonale vnimala, dokazala som normalne rozmyslat. Hned som sa vykaslala na tie neprijemne udalosti ktore sa mi “akoze“ stali, lebo som vedela, ze to vsetko bol len sen. Prve co ma napadlo, bolo kazdemu koho najdem oznamit, ze sme v sne. Ja aj on. Vsetci. Preto som sa rozhodla bezat po dlhej nemocnicnej chodbe(uz som ju poznala z toho sna). Otvarala som vsetky dvere a kohokolvek som nasla, snazila som sa mu vysvetlit ze toto nie je skutocnost. Hrozne som sa o to s kazdym chcela podelit. Zohnala som postupne zopar lekarov, vsetko im vyrozpravala, no najzvlastnejsie na tom bolo, ako mi vobec nechceli uverit. Presviedcali ma ze to je hlupost, vraj samozrejme ze toto nie je sen a snazili sa ma upokojit. Ja som vsak stale neskryvala nadsenie, lebo som o tom uz bola na 100% presvedcena. Jednoducho som dokonale vedela ze som vo sne. A vtedy niekedy som sa zobudila. Cely sen som si velmi dobre pamatala, ale bohuzial som si ho nezapisala. No a teraz si uz vlastne pamatam len ten prechod do LD a samotny LD. Na druhy den som tym bola absolutne fascinovana. Kaznemu som o nom rozpravala...zdalo sa mi to a stale zda ako neuveritelne zaujimava skusenost...jedinecny zazitok. Cele roky som sa k tomu vracala, popripade som to rozpravala dalsim ludom. No a prednedavnom som sa konecne dozvedela o LD. Zacala som sa tomu blizsie venovat a zacala som tuzit po tom, si to este niekedy zopakovat. Jeden vecer som bola dlho do noci tu na fore, citala som si prispevky a rozmyslala som nad tym. Ked som sa rano zobudila, spomenula som si na velmi zvlastny sen. Viem, ze sa mi nieco snivalo, zrazu som si uvedomila ze som vo sne, velmi ma to nadchlo, a tak som rychlo skusila z niekadial skocit, lebo som to velmi chcela vyskusat. RT ma ani len nenapadli. Skocila som, pocitila som zvlastny pocit v zaludku a sen sa skoncil. Otazka znie:bol to LD? Ja si skor myslim ze nie. Myslim si, ze sa mi len snivalo, ze to je LD. Bol tam sice aj ten pocit vzrusenia, no ten predsa moze nastat aj v normalnom sne. Myslim si, ze na jednej strane bol uspech ze som si uvedomila ze je to sen, no zaroven si myslim, ze som ani z daleka nemala tak cistu mysel, ako pri sne, ktory sa mi snival pred rokmi. Som v tomto len uplny novacik, a tak by ma zaujimal nazor vas, skusenejsich. Boli oba moje sny LD? Staci ak si vo sne uvedomim ze snivam, alebo k tomu treba aj bdelu mysel, tak ak to bolo pri prvom sne? No a tu som urcite tento krat nemala. Uz len preto, ze keby ano, tak aspon vyskusam ten test reality. No vtedy ma to vobec nenapadlo. V kazdom pripade sa vsak o to budem aj nadalej pokusat. Zacalo ma to teraz dost zaujimat, a tak dufam, ze sa takychto snov este v buducnosti dockam...

mno, podla mna mozes oba svoje sny povazovat za LD, pretoze ide o "vedome sny" cize aj ten druhy bol LD pretoze si vedela ze to je sen... v sne je to ine ako v realy, mozes cely den mysliet ze v LD budes lietat a v noci ked budes mat LD si ani len nespomenies ze si na nieco take myslela... dalej sa LD "delia" na lepsie, horsie alebo ako by som to nazval, ide o to ze niekedy mas uplne krasny realny, ostry, cisty LD a niekedy je to take skor horsie, nejasnejsie... da sa to porovnat s tvojim prvym a druhym snom, ten prvy bol pekny cisty jasny realny LD a ten druhy bol taky menej kvalitny ale stale LD, nie vzdy je to super...

a neboj, ak budes trenovat TR a vazne sa o to zaujimat tak uspech sa dostavy po kratkom case...

No kazdemu zabera nieco ine, niekomu zaberu TR, niekomu MILD popripade ine techniky. Je to len na tebe vyskusat co tebe zaberie najviac. Odporucam si nastudovat j techniky na vyostrenie a predlzenie LD nech to stoji za to ked uz LD dosiahneme.

Dakujem za odpovede, ste ma potesili vtedy Ja viem, ze odpisujem poriadne neskoro, no ma to suvis aj s tym, ze som tu dlho nebola a hlavne nemala som cas sa tomu odvtedy moc venovat...co ma mrzi, lebo sa mi uz ziaden LD nepodaril je to nespravodlive, bo napr. moja teta mi vravela ze u nej je to vraj uplne bezne take sny...a ze do nich ani vobec nezasahuje, nic...ale proste ze ked sniva, tak vzdy vie ze sniva. A pritom ja o to tak stojim a chcem vyskusat tolko veci a nic holt, to ma niekto smolu...

azizi >
viem o dvoch sposoboch ako zit:
1. netlacit na pilu
3. tlacit na pilu

azizi a ja odporucam netlacit na pilu a nechat to plynut.
Ked uz dojde k LD treba na tom pravidelne pracovat ale nesilit.

RedHawk: No ono ten problem bude asi taky, ze ja na tom pravidelne nepracujem... Teda ako niekedy sa snazim, ale som presvedcena ze to nestaci. Ked je toho tak strasne vela, co musim stale riesit, vybavovat, ehm aj ucit sa dakedy (aspon cez skuskove, vsakze ) no a potom akosi nezostava cas na to ostatne Asi netreba vysvetlovat ze co napriklad... mno ale ja sa nevzdavam, nie, nie, nie

Azizi napísal:RedHawk: No ono ten problem bude asi taky, ze ja na tom pravidelne nepracujem... Teda ako niekedy sa snazim, ale som presvedcena ze to nestaci. Ked je toho tak strasne vela, co musim stale riesit, vybavovat, ehm aj ucit sa dakedy (aspon cez skuskove, vsakze ) no a potom akosi nezostava cas na to ostatne Asi netreba vysvetlovat ze co napriklad... mno ale ja sa nevzdavam, nie, nie, nie

Skus meditovat,
nemyslim teraz len sediet ale upratovat v mysli. pomaly ale isto si upraces na tolko ze LD ak budu budu jasnejsie.

Tak dnes mi strach z tranzu a AC zabránil v tom, aby som mala LD a pritom som už bola tak blízko! Vlastne som ho aj akoby mala, ale premrhala som ho snahou zobudiť sa. To už asi bude moja tradícia Aj keď ten prvý krát to bolo skôr tým prekvapením a vzrušením. Zaspávala som teraz cez deň a pri každom malom prebudení som sa ani nehýbala, len premýšľala, bolo to vlastne také polobdenie. V tom som sa dostala akoby do tranzu, akoby mi celým telom prešla taká bezbolestná elektrina, také chvenie, neviem to lepšie opísať. Takmer určite to však nebol skutočný tranz, ale ja som sa v spánku zľakla, že je. Prvé čo mi napadlo, že by som mohla skúsiť opustiť telo, ale to som okamžite zavrhla. Ja sa totiž AC bojím a už len preto som to nikdy nechcela skúšať. Tak som si povedala, že zatiaľ je to len tranz, ale keď opustím telo, tak to už bude ozaj prúser. Potom mi preblesklo hlavou, že by som mohla ísť do LD, jednucho sa kamkoľvek premiestniť a robiť čokoľvek, ale to som bohužiaľ rovnako zavrhla, lebo že však ešte je tu ten problém s tranzom Tak som spanikárila a snažila sa zobudiť zo všetkých síl, hýbať sa, otvoriť oči, úplne si pamätám ako som sa snažila otvoriť viečka, vyvinúť tlak, aby som ich zdvihla a hlavne som sa snažila kričať, vychádzalo zo mňa však len akési jemné šepkanie “Prosím, pomoc! Prosím pomoc!...“, ktoré sa mi aj tak zdalo, že počujem len ja. Bolo to až neuveriteľné, že som pri vedomí a napriek tomu sa nedokážem ani pohnúť.

No a potom to už prešlo do sna (falošné prebudenie). Tam sa mi len ukázalo, akú robím chybu, že nepoužívam testy reality. Išla som totiž sem na 3oko o tom napísať a ani mi nenapadlo použiť test reality.

RedHawk: Ďakujem za radu, viem že máš pravdu. Ale akosi mi to teraz nejde, nejak sa mi život divne skomplikoval a akosi som stratila takú tú moju duševnú rovnováhu, ktorú som vždy mala. Ale verím, musím veriť, že sa to zas napraví. Alebo skôr veriť, že to čo je okolo nás, čo sa nám v živote deje je vedľajšie oproti stavu našej mysle a nemalo by nás to vnútorne tak ovplyvňovať. To ostatné príde s tým.

Ak máš priveľký strach z toho čo sa bude diať, tak by si mala najprv zapracovať na jeho odstránení alebo aspoň ho trochu zmierniť . Je normálne že človek sa bojí neznáma ale netreba mu dovoliť aby ti pokazil celý zážitok. Keď raz zažiješ či už vedomý sen alebo aj astrálne cestovanie zistíš že v skutočnosti sa naozaj nemáš čoho báť, len vlastného strachu Vieš čo by si mohla vyskúšať? Poznám jedno cvičenie ktoré mne osobne veľmi pomáha: ľahneš si a zavrieš oči, predstavíš si presne to čoho sa bojíš, v tomto prípade to bol strach z tranzu. Takže predstav si všetky tie pocity ktoré si mala keď si to zažívala, úplne to precíť znovu (strach, panika, negativita...) a potom si predstav ako by si to chcela mať (príjemné, s odvahou a radosťou a pozitívne...). Ak si to občas takto predstavíš tak pomaly sa ti bude ten strach nahrádzať s odvahou.
Neraz mi toto cvičenie pomohlo, ide hlavne o to aby si si predstavila to čoho sa bojíš a zmenila to na niečo príjemné. Je to ako postaviť sa strachu, hlavne to musíš všetko precítiť akoby sa to práve dialo a tým sa ti to dostane do podvedomia

Fontaine: Ďakujem ti veľmi pekne za reakciu aj za radu! No ja dúfam, že do tranzu, hoci aj toho imaginárneho sa už nedostanem To cvičenie však určite vyskúšam, mňa strach dosť ovláda v niektorých situáciách.
Ale tak nevadí, aspoň niečo, ten pocit, že som pri vedomí a napriek tomu a veškerej snahe sa nemôžem ani pohnúť bol tiež v istom zmysle zážitok. A bol to vlastne môj prvý LD po 7 rokoch

Ak sa smiem spýtať, tak čoho sa najviac bojíš? Že sa ti v tom tranze niečo stane? Že sa nebudeš môcť vrátiť do tela a zostaneš niekde uväznená? alebo sa zblázniš? Toto všetko sú len zbytočné obavy to je iba strach, on ti to hádže to hlavy. V skutočnosti má tranz liečivé účinky aj na telo aj na psychiku, znižuje stres a krvní tlak, dostáva ťa do vyrovnaného stavu... ak chceš môžeš si dať za cieľ dostať sa do tranzu, môžeš to len skúsiť a ak sa aj tak budeš báť, nevadí, aspoň si to skúsila. nemáš čo stratiť a nemáš sa čoho báť, vážne , vždy sa vrátiš do svojho tela. ale je to na tebe ja ťa nútiť nebudem .

Pred chvíľkou som zažila dosť dlhú spánkovú paralýzu (tranz?)! Ani neviem kde začať, som z toho úplne rozrušená. V prvom rade sa chcem spýtať, neviete mi niekto povedať, aký je rozdiel medzi spánkovou paralýzou a tranzom? Laicky mi napadá, že tranz vzniká za bdenia a spánková paralýza pri zaspávaní alebo v spánku. Zbežne som pozrela na nete, ale odpoveď som zatiaľ nenašla a musím sa s vami najskôr podeliť o svojom zážitku!

Takže po mojej minulej príhode s “imaginárnym“ tranzom som si na jednom fóre prečítala zážitok jednej dievčiny, ktorá zažila takmer presne to isté. Preto som začala veriť, že to nebol iba sen, ale možno skutočný tranz. Niečo som si o tom teda pohľadala a našla som termín ako spánková paralýza a boli tam rozpísané okolnosti vzniku (spánok počas dňa, stres...), čo na mňa dosť sedelo. Časom som však na to už aj prestala myslieť, ale dnes sa to stalo znova!

Mám dnes voľno, takže som doma. Začalo to tým, že som večer zaspala v obývačke pri telke skoro ráno som sa zobudila dolámaná z gauča, išla sa na raňajkovať, pozrela maily a vtedy ma znova prepadla únava. Ani som nešla do postele, ale znova zaspala na gauči. No a po chvíli zistím, že sa nemôžem ani hnúť. Zľakla som sa, ale ani zďaleka nie tak, ako minule. Napadlo mi, že to bude tá spánková paralýza. Snažila som sa pohnúť, no jediným výsledkom bolo veľmi jemné chvenie (hlavne v oblasti chrbtice) a nepríjemné pocity až bolesť miechy (najmä v spodnej polovici chrbtice). Vtedy som si spomenula z toho málo čo som čítala o spánkovej paralýze, že sa nemáme pokúšať hýbať končatinami, ale len viečkami. Preto som skúsila pomaly otvoriť viečka a neuveriteľné, fakt to išlo, ale telo bolo stále nehybné. Normálne som sa mohla pozerať pred seba, ale nedalo sa hýbať! Medzi tým som to samozrejme chcela aj využiť a prejsť do LD. Snažila som sa lietať, plávať v mori, ale chýbala tomu akosi tá úžasná LD imaginácia. Bolo to takmer akoby som teraz zavrela oči a predstavovala som si to. Takže LD som po pár pokusoch zavrhla. Niekoľko krát som sa aj snažila uvoľniť, samu seba som totiž ubezpečovala, že to nie je nebezpečné. Vždy keď sa mi to podarilo, tak chvenie aj nepríjemné pocity ustúpili, dokonca sa mi zdá, že som potom vždy na malú chvíľku zaspala. Celé to trvalo (otváranie viečok, pokusy pohnúť sa, pokusy o LD, premýšľanie o SP...) minimálne niekoľko minút! Myslím, že práve po jednom z tých uvoľnení a následných zaspaní som sa normálne prebudila.

Jasne, nebolo to nič príjemné, ale tak trochu som si to aj istým spôsobom vážila. Len som akosi nevedela ako to využiť. (EDIT: teraz ako si o tom čítam, pripomína mi to metódu WILD, až na to, že mne sa nepodarilo prejsť do LD, ale len do SP, pravdu povediac, omnoho viac by som si priala LD) Možno by šlo dostať sa z takejto paralýzy do AC? Ja sa v AC absolútne nevyznám, nikdy som to nechcela skúšať, bála som sa toho. Ale teraz by som veľmi chcela tieto moje zážitky nejak využiť, ak sa to teda ešte niekedy zopakuje. Hlavne keď už sa toho teraz tak nebojím.

Ešte by som doplnila, že mám teraz dosť zlé obdobie a odnáša si to najmä moja psychika, som často v strese, neuvoľnená. Paradoxne sa mi zdá, že práve to mohlo oba razy pri zaspávaní vyvolať tú SP.

Fontaine: Áno, vlastne presne tých vecí sa bojím, že sa nedokážem už nikdy pohnúť alebo v AC že sa nedokážem vrátiť. Ale ďakujem moc aj za tvoju reakciu a link, ktorý si mi poslal správou, ešte som si to zatiaľ nepozerala, ale teraz už sa k tomu určite dostanem. A ako vravím, už sa tak nebojím. Tým, že sa mi to stalo už druhý krát, prestáva to byť pre mňa tak neznáme.

Ja som paralyzu nezažil takže ti neviem poradiť ale kedže je to veľmi podobne tranzu do ktorého som sa dostal tak ti poviem takto.Pre niektoré kultúry to bolo veľmi vzácne že sa ľudia do týchto stavov vedeli dostať ba ich aj uctievali určite sa toho neboj , v tomto stave skús (čo mi vyšlo najlepšie) sa ponárať do seba čo nahlbšie do najnižšej meditačnej hladiny do akej dokážeš problem vetšinou je poznáte pojem vedľajšia myšlienka?To vetšinou poznajú liečitelia keď sa snažia dávať do niekoho lásku a na sekundičku mihnu na nejakú negatívnu myšlienku to býva problem v takejto meditácii skús sa z toho najviac posíliť poradím ti častejšie medituj meditacia je taký slabší odvar ale dokáže ta na takéto situacie pripraviť okrem toho v takejto situacii sa mozog menej sústredí na teľo tak dokáže divy ja som vtedy dokopi nespravil nič pretože som sa začal báť citil som sa divne ale viem že som sa snažil sústrediť na rastlinku (mal som tri rovnakého druhu rastliny vedľa seba) neviem teraz ale mne to pripadalo ako 15 minút ale zatiaľ prešli vyše 2 hodiny čo som len tak kukal na rastlinku.Teraz ma udivuje že pri 10 cm rastlinkách oná má 15 takže poviem ti takto skús sa toho nebáť nauč sa prekonávať strach cvič si myseľ napríklad choď do najvetšej tmy doma tam kde sa fakt bojíš a skús to ako keby pohltiť do seba že si časť tej tmy , uvidíš po pár takýchto cvičeniach to pôjde lepšie

Vlčok to pekne povedal.

Ja by som dodal že spánková paralýza sa zdá byť fyziologickým reflexom, ktorý v minulosti bol životne dôležitý - predstav si opicu na strome vo výške 20 metrov ktorej sa sníva že uteká pred predátorom a následne padne z konára.

Zo spánkovej paralýzy sa vraj dá ľahko dostať vedomým zrýchlením dýchania. Podobne ako očné viečka, ovládame vedome aj dýchanie. Keď niekto zažíva v tomto stave hrôzu, obvykle vyletí aj tep/dych a paralýza povolí.

Veľmi odporúčam pozrieť sa na knihu zdarma a informácie v českom jazyku o "fáze" a všetko čo s tým súvisí. Sú tam aj veľmi jednoduché a účinné praktiky.
http://www.czech.obe4u.com/

Dodal by som ešte, čítajúc aj tvoj prvý príspevok pred veľa rokmi Azizi, že práve tvoj LD o tom že všetko je ilúzia je veľmi trefný. Ono je to veľmi obšírna téma, ktorá by trvala pri pive veľa hodín, tobôž takto cez fórum.

V skratke - kvantová fyzika, východné aj západné .... vlastne všetký mystické a šamanistické kultúry hovoria jasne: táto realita je ilúzia.

Zdá sa že si mala hyper-realistický Lucid Dream. Ako sa líšia zážitky a vnemy v ňom od tejto reality? Asi boli dokonca ešte intenzívnejšie/reálnejšie. Žijeme v geniálnom systéme, ktorý je určený na samo-vzdelávanie a mi sme individualizované kúsky celku, teda všetkého.

Znova pripomínam že aj kvantová fyzika ako aj iné modernejšie experimenty odhaľujú čoraz viac tie staré abstraktné pravdy že "všetci sme jedno".

Takže v náväznosti na tvoje zážitky ako aj tvoj strach - dostávaš postrčenie od systému, aby si sa vybrala čo najlepšou cestou pre svoje učenie. Utrpenie a strach sú niečo, čo si mi sami vytvárame, keď máme očakávania a snahu kontrolovať nekontrolovateľné. Zmyslom života je "shit happens a ty sa s tým máš vysporiadať" - záleží na spôsobe riešenia, ktoré zvolíš, či sa učíš, alebo degeneruješ/de-evolvuješ.

Ak si v akejkoľvek situácii vyberieš konanie v zmysle lásky/kooperácie/súcitu/... znamená to s veľkou pravdepodobnosťou že dostaneš spätnú väzbu vo forme subjektívneho osobného šťastia. Čím viac ideš týmto smerom a čím via ignoruješ tvojim egom subjektívne vytvorený strach a sústredíš sa na pozitívny potenciál situácií, o to viac dobrých vecí sa ti prihodí.

Nemať očakávania = nemať sklamanie ... to neznamená že nemáme sa snažiť niečo dosiahnuť a že sa nemôžeme tešiť z dobrého výsledku
- len keď máme postavené naše šťastie na nejakom konkrétnom výsledku, nastavujeme sa vo väčšine prípadov na sklamanie a nešťastie/zármutok

Nemanipulovať/neovládať = nevytvárať si falošnú ilúziu že bez nás by všetko prestalo fungovať, a teda že musíme veci riadiť a manipulovať. S tým sú spojené tie očakávanie ako aj veľa tvrdých lekcií, ktoré nás učia že namiesto silového ovplyvňovania/manipulovania, treba ponúknuť pomoc s láskou a tam kde nie je žiadaná ju nevnucovať. Subjektívne utrpenie blízkych je ťažké ignorovať, ale silou sa učiť nedá .. len skúsenosťami/zážitkami. Treba mať stále pomocnú ruku nastrčenú ich smerom a dúfať so slzami empatického smútku že ju konečne vezmú a dovolia tak sami sebe odstrániť svoje utrpenie.

Aj keď som asi použil slovník nejakého pastora, som praktik a hovorím z vlastnej skúsenosti ako aj z odpozorovaných skúseností/zážitkov veľa iných ľudí čo žijú alebo žili.

Ak hovoríš po anglicky, pozri si videá od Toma Campbella na youtube - napísal knihu o veľkej teórii všetkého a vo svojich videách pekne popisuje pravidlá "hry" v ktorej sa všetci nachádzame - naša realita.
Pravidlá sú veľmi jednoduché a máme ich takpovediac pod nosom, avšak ako obvykle sú pre nás tak jednoduché, že ich zavrhujeme a vytvárame iluzórnu komplexitu a tým utrpenie.

Rada, ako si zlepšiť život a zistiť akou cestou sa v ňom uberať:
Pozorovať, prípadne zapisovať si hodnotenie dní v daný deň - ak je viac negatívnych, alebo neutrálnych dní, znamená to že sa neuberáme najoptimálnejším smerom. Ak je viac dní naplnených radosťou, znamená to že pravdepodobne ideme dobre.
POZOR: Pre niekoho kto sa panicky bojí zubárov, je deň s bolesťami zuba neutrálny - jeho ego filter nedovolí priznať že treba prekonať strach. Takže treba si uvedomiť čo nás robí šťastnými/nešťastnými v hore popisovanom postupe a hlavne PREČO.

Ak ideme zlým smerom - zažívame viac negatívnych, nenaplnených a "šedých" dní, stačí niečo zmeniť, počkať nejakú dobu a vyhodnotiť rovnakým spôsobom či je to lepšie alebo nie. Ak sa to zhoršilo, vieme že sme spravili zmenu na zlú stranu.
Najhoršie čo ľudia robia na svete je ostať paralyzovaný strachom z možných negatívnych následkov akejkoľvek zmeny, s racionalizáciou že by to mohlo byť horšie. To potom vidíme okolo seba ten trpiaci svet, v ktorom si svoje utrpenie ľudia vybíjajú na okolí. Netreba sa báť negatívneho následku zmeny, z toho sa ľahko pohneme preč, keďže sme len nedávno prekonali sami seba a vytvorili si tak referenčný bod. Krok správnym smerom, po predchádzajúcom nesprávnom je automatický - ako pustiť sa horúcej pokrývky hrnca, po tom ako nás popálila a vziať vzápätí nejakú chňapku.

Jedno prastaré príslovie vraj hovorí "ak si nevieš nájsť čas na 20 minút meditácie denne, je riešením meditovať hodinu" - dnes som pochopil nový aspekt toho čo meditácia je = prevzatie kontroly a zodpovednosti za to čo robíme, tým že to robíme s plným vedomím a nenechávame naše automatické programy (podvedomie) prevziať kontrolu. Meditácia je prvý krok k tomuto, kde máme len veľmi málo podnetov, na ktoré sa máme sústrediť. Pridanie akýchkoľvek je už príliš veľký dátový tok a nestíhame ich vnímať. Ak sa niekto zlepší v meditačnom sústredení sa na dych/mantru/pocity v tele/... mal by prejsť do praktického života a vysávať s čo naväčším vnímaním diania. Teda nie so slúchadkami v ušiach a automaticky, ale posiťovať tlak rúk na rúčku vysávača, vánok z otvoreného okna, zvuky v pozadí, za silným zvukom vysávača a čo najdôslednejšie vykonávať úkon vysávania, bez sústredenia sa na výsledok - len na činnosť. To je tiež meditačná praktika. Potom človek zistí že sa cíti byť šťastnejší, vyrovnanejší, rozvážnejší a dokonca má aj super kvalitne povysávaný byt . To isté sa dá robiť na prechádzke a sústrediť sa na pocit chôdze a všetko čo sa dá poňať ... alebo len tak pri sedení na balkóne/záhrade. Tam kde odoberieme moc podvedomiu, zväčšíme vedomie a to je jedným z cieľov ktoré by sme mali mať, aby sme sa učili efektívnejšie a rýchlejšie v tejto realite.