3oko

uz sa Vam stalo ze ste zistili ze mate sen a nedokazali ste sa zobudit ? mam takyto zazitok, a bol v celku neprijemny.... jednoducho za kazdym pokusom sa zobudit, som sa ocitla na posteli ale stale len v sne... az asi na desiaty pokus, po veciach ako vyskocenie z okna, sustredenie sa na svoje telo aj so zavretymi ocami, sa mi podarilo sa zobudit...

Mne sa raz stalo, že som mal tiež niekoľko vrstvový sen. A nemohol som sa z neho dostať Bolo to pred 7 rokmi. Myslím, že sa dosť pod tým podpísalo vyčerpanie. Totiž celú noc som bol na akcii a cez deň na futbalovom zápase. Tak som si poobede zdriemol akurát tesne predtým mam odišla k starým rodičom...
V tom "zobúdzam" všetko je akoby reálne. Počujem buchnúť dvere ako mama odchádza a hovorím si, že som spal nejak krátko. Ešte počujem zvonku krik detí a hukot áut, proste normálka. Nastáva však problém chcem sa postaviť, ale všetko sa mi pred očami krúti nevládzem udržať stabilitu a v tom sa "zobúdzam". Opäť sa deje to isté s tým rozdielom, že sa mi podarí vstať s postele, ale opäť sa "zobudím". Uvedomujem si niečo nie je v poriadku a snažím sa dostať k telefónu a zavolať k starkej, kde je mama. Lenže, kým sa dostanem k telefónu tak minimálne 6x prebudím vždy v novom sne, ale vždy sa dostanem o niečo ďalej - vždy je to sprevádzané krútením hlavy. Keď sa už konečne dostávam k telefónu a idem vytočiť číslo nastáva prekvapenie - totiž posledná číslica telefónneho čísla končí 5ťkou. Lenže na telefóne je miesto 5ky Otáznik (?). Samozrejme na to sa zobúdzam v ďalšom sne a tu sa už snažím dostať k dverám. Kým sa k nim dostanem ešte sa asi 2x takto prebudím do ďalšieho sna. Keď už som pri dverách tak zisťujem, že chýba kľučka - v tom sa vyčerpaný zobúdzam do skutočného sveta spotení a s revom. Mal som 18 rokov, ale reval som ako malý chlapec. Dodnes si tento snový "zážitok" pamätám takmer zreteľne a asi naň nikdy nezabudnem. Boli to pocity zúfalstva. Vtedy som si vážne myslel, že sa už nikdy nezobudím...

mne sa to stalo tiez
"zobudil" som sa na posteli a uvedomil som si sen. Citil som ze ho stracam a zobudil som sa lenze opät len do uvedomeneho sna... Prvych 5 prebudeni som bral asi tak ze "super 5ld za jednu noc nieje zle" ale 12-15krat som bol uz v tom ze som bud mrtvy alebo minimálne v kóme. Budil som sa uz naschval ale vzdy len do dalsieho LD. Nakoniec som sa dost vystraseny zobudil

ako viete ze ste sa zobudily?

Ja som mal raz podobný problém. Tiež som bol v ld a vedel som o ňom, ale nedokázal som nič urobiť a akokoľvek som sa snažil zobudiť nešlo to, plus som k tomu v tom sne prežíval isté stresujúce veci. Neviem či to bolo nepripravenosťou alebo slabou vôľou. Odvtedy som už však taký problém nemal.

Každopádne prebúdzať sa x krát do sna zrejme nie je nič príjemné.

ahoj: niečo ako keby telo povedalo hlave "nechaj ma spat?"... zaujimave

No tak dnes som zazila fakt LD nocnu moru.Nie som nejak skusena v oblasti LD, preto radsej si precitam aj nazory inych,budem rada.. .. No tak teda podme na to: Zacal sa mi snivat sen.Bol dost realisticky..nevidela som tam skoro nic take,co by nebolo realne ... snivalo sa mi to dost dlho,musim povedat..uz pri polke som zistila,ze tu nieco nie je dobre...sak preboha si hovorim: nemal sa tento sen uz davno skoncit? ..a postupne ma to zacalo viest do zufalstva..boze toto je len sen,tak nech uz,preboha skonci ... zdala sa mi ako cela vecnost,kym som tam bola...da sa to porovnat-akoby som tam bola jeden cely den .. no ale pri konci som uz bola fakt mimo z toho,nastali neprijemne pocity, okolo mna sa odohravalo dost vela zvukov naraz,ja som mala pocit,ze citim mravencenie v celej hlave...to com uz zacala pomaly kricat,chytala som sa za tvar,vsetko mozne,proste sialenstvo ... uz ani neviem jak to skoncilo,ale viem ze som sa zobudila s tym,ze ma trhlo od zlaknutia,busilo mi srdce.. ak ste dosli az sem tak dakujem...rada si precitam vase nazory,lebo ja fakt neviem,co mam robit ked sa mi taky sen prihodi znova- co uz zazit nechcem... ..

Ahoj Forte,

Neviem či pre teba bude moja odpoveď postačujúca a akceptovateľná, ale toto je podľa mňa jednoduchá a najpravdivejšia pravda:

Tvoj vlastný strach ti vytvoril to čo si potrebovala zažiť.


Dlhšie vysvetlenie, v prípade že krátka odpoveď nestačí :
Sny, LD, OBE, fyzická realita - všetko sú to prostredia kde sa učíme. Ak nechápeme že je všetko učenie a že veci netreba brať tak tragicky, vytvárame si očakávania, súdime (nálepky "dobré" a "zlé"), strach a s nimi aj patričnú dávku utrpenia.

Mal som za posledné mesiace viacero LD a OBE, pričom len pri poslednom som zažil manifestovanie strachu: intelektuálne som dávnejšie pochopil že sa človek musí mať pod kontrolou vo fyzickej realite a o to viac v nefyzických realitách ako sny, LD a OBE.
Môj zážitok bol taký, že som sa z pozmenenej verzie mojej izby, po vedomom a starostlivo sledovanom prechode vibráciami dostal do nefyzickej reality, následne teleportoval do nejakého iného prostredia. Mal som dojem akoby som bol v korune stromu, avšak nevidel som veľmi listy, skôr také nejaké liany. Najskôr som so záujmom na ne pozeral a snažil som sa zaostriť/zosilniť zmysly, aby som to vnímal viac ako fyzickú realitu. Potom ma napadlo že to vyzerá možno trochu ako chápadlá. S chápadlami sa mi asociovalo niečo živé a čo robia chápadlá? .. no predsa chytajú veci. Takže samozrejme sa tie "živé" chápadlá začali hýbať. To vo mne začalo vytvárať strach, ktorý spôsobil že chápadlá ma začali chytať za ruky a zväzovať mi ich. Potom som sa začal odtiaľ ťahať. Nebol som v panike, len som skúšal nejako utiecť. Bol tam mierny strach a ja som skúšal vytvoriť nejaký "energetický štít". Ten sa mi nepodaril z nejakého dôvodu - asi sa mi zdalo že by ten štít mal preseknúť chápadlá ktoré ma už držia a to sa mi zdalo nejako nepravdepodobné. Takže som sa začal odtiaľ ťahať a ťahať, až kým som nakoniec nebol vonku z koruny stromu a chápadlá po istej dobe extrémneho natiahnutia strelili späť do koruny, keď ma pustili. To bol len začiatok diania v sérii OBE - nejaké 2-3 razy som sa vrátil do tejto reality kvôli suchu v ústach, ale to som sa rozhodol ignorovať a cez vibrácie som sa opätovne vracal, lebo som si užíval túto formu učenia sa.

Až spätne keď som bol vedomím v tejto realite som si uvedomil aká parádna lekcia to bola - priame vytvorenie niečoho strachom. Obvykle som si v LD alebo OBE snažil vytvárať priane prostredie a dianie. To nešlo tak ľahko ako toto, ktoré sa vytvorilo strachom. Možno to bolo preto, lebo moje tvorenie bolo viac intelektuálne a toto strachové bola čistejšia incencia/úmysel bez väčšieho intelektuálneho komponentu.

Treba si strážiť a uvážene voliť čo:
- robíme
- hovoríme
- myslíme
- cítime

Toto nás od malička neučia. Obvykle implicitne chápeme, ak nám to niekto priamo tak nepovedal, že len naše činy majú následky. To je však totálny nezmysel. Ešte nikdy nikto nič nespravil/nevynašiel/nenapísal/... bez toho, aby ho to najskôr napadlo. Teda logicky všetko dianie v tejto fyzickej realite začína v mysli. A emócie obvykle do veľkej miery ovplyvňujú čo si myslíme - zvládnuť emócie sa zdá byť pre bežného človeka nemožné. Avšak keď vieme v bežnom živote kontrolovať naše emócie a rozhodovať sa na čo sa sústrediť a na čo nie, ukazuje to že máme tú schopnosť. Len ju musíme cielene rozvíjať. Čo sa týka hovorenia - znova je to produkt toho čo cítime a myslíme. Je to len akoby umocnenie danej veci. Prenesenie z vnútorného sveta jedinca do tejto fyzickej reality. Nie nevyhnutne ako čin, zanechávajúci trvalé alebo menej trvalé následky, ale ako vibrácia ktorú je možné objektívnejšie zaznamenať v tejto realite.

Takže odporúčam ti porozmýšlať o tomto mnou ponúknutom koncepte. Sleduj sa a uvažuj čo všetko si si vytvorila vo svojich svetoch v minulosti a pozoruj čo si vytváraš naďalej.
Ja som tento koncept akceptoval za svoj už dávnejšie tak hlboko, že som o ňom v OBE ani LD neuvažoval vedome. Len som vždy začal tvoriť. Prvý krát som si to uvedomil tak priamejšie po tom mojom "chápadlovom" zážitku. A som zaň vďačný, aj keď nebol 2x príjemný. Bolo to však veľmi zaujímavé a náučné. Vôbec sa neobávam že sa dostanem do podobnej situácie. Práve naopak, som zvedavý či si včas uvedomím čo sa deje a vytvorím dianie, ktoré preferujem. A neobávam sa ani zlyhania, lebo viem že sa nič vážne nemôže stať - nie som ovládaný strachom.

Tak isto ako keď si uvedomujem že som zažil niekedy príbehy/dianie, ktoré zjavne trvalo dlhšie, ako ukazuje čas v tejto realite po návrate do nej na hodinkách.
Skús si nájsť to zaujímavé na veciach ktoré zažívaš - nesúď či sú dobré alebo zlé. Ak sú zaujímavé, nauč sa z nich a následne tvor to, čo ti je príjemnejšie a čo spestruje tvoje učenie v pozitívnom smere. Vieš koľko ľudí by chcelo zažiť LD a nepodarí sa im to? Ty si v tomto možno požehnaná .. nenechaj jeden zážitok dominovať tvoje vedomie. Praj si vyskúšať tvorenie v nefyzickej realite a tým uvedomenie si vlastnej moci vo všetkých realitách.

Bez práce nie sú koláče - takže ťažšie zážitky robia ich zvládnutie o to hodnotnejšie a radostnejšie.
Všetko to učenie parádna zábava ... len to tak treba brať

PS: Samozrejme že trénovanie úmyslu a preberanie kontroly všetkých štyroch tvorivých činiteľov je možné aj tuto vedome trénovať - cez tréning mozgu, kde si vyberieš na čo sa chceš sústrediť a zostaneš pri tom tak dlho ako to ide. Ak ti ujde myseľ, čo najskôr si to uvedom a bez rozrušenia alebo karhania sa, sa vrátiš naspäť k tomu, čo si si zvolila ako objekt sústredenia sa. To môže byť v zmysle klasickej meditácie dych po sediačky s vystretým chrbtom a zavretými očami. Ale môže to byť aj vedomé riadenie auta, kde by bola snaha zostať maximálne vedomý pri riadení a nemať vnútorné monológy, prípadne prežívanie minulosti a plánovanie budúcnosti. Najlepšie sú na to rutinné práce ako domáce upratovanie, alebo aj činnosti v práci. Tým trénuješ svoj mozog, ale zároveň aj intenciu, ktorú používaš v iných realitách. Cieľom nie je byť dokonalý, ale čo najviac sa ovládať a učiť sa z toho. Voliť si vedome to čo chceš vnímať, tak ako to chceš vnímať a nepreberať automatické hodnotenie/vnímanie situácií zo spoločnosti na dianie okolo seba vo svojom živote.
- Na príklad, ujdený autobus už svojou frustráciou nevrátim. Prídem na zvolené miesto presne vtedy, kedy prídem - hnev ani negativita neurýchlia veci. Takže si pekne počkám v kľude na ďalší autobus a snažím sa potlačiť vnútorné monológy. Všímať si dianie a veci okolo cez oči dieťaťa. Svet vtedy akoby dostane viac farieb, všimnem si zaujímavé detaily. Príde pocit kľudu, vyrovnania a mieru. A samozrejme že mi tam skáču myšlienky a plány ... tým sa však s úsmevom bez reakcie prizerám a ako prilietajú, tak ich sledujem odlietať a vraciam sa k prežívaniu "prítomného okamihu", ktorý je tak krásny. Potom sa sám seba pýtam: "prečo to nerobievam častejšie?". Nabudúce, keď budem utekať na autobus, budem už vopred vedieť že je pri jeho ujdení zažijem znova tieto príjemné chvíle. A to eliminuje akúkoľvek frustráciu z následného nestíhania - veď mi to aj tak nijako nepomôže, keď pocítim v sebe negativitu. Tak si zvolím pozitivitu - tvorím si vlastnú realitu.

Oh Pali,dakujem za zdlhavu odpoved.. si sa mi postaral o to aby som mala co citat ..ale ne ne ...
Takze ak som to dobre pochopila,tak by som mala ten svoj strach vyuzit na nieco dobre.Trebars,skumat ho,coho sa bojim..a zamysliet sa a mozno pridem na to,ze to ani nie je take strasne,coho som sa tak bala.
Z coho som mala teda strach: pripadalo mi to velmi zvlastne, ze som bola tak uviaznuta tam. Nechapala som,ako moze trvat nieco tak dlho. Ved v LD staci povedat co clovek chce,a ma niekolko percentnu sancu ,ze uspeje. Tu mam pocit ze ma svoj vlastny strach tam blokoval.Druhy dovod je,ze sa mi este take v sne nikdy nestalo,takze ten strach bol este celkom logicky...ale takto..chcem sa opytat.. vcera som mala dost mizernu naladu .. a tiez tam bol aj strach..mohlo to sposobit aj to,ze som zazila tuto nocnu moru? ja si myslim,ze aj hej ...
Hmm a co sa tyka toho vnimania,vyuzila som tam nieco a na chvilu som zabudla na strach...totizto ked pri konci nastali tie rozne zvuky, vsimala som si ich. Vlastne islo mi o to,ze skusim vnimat,ci sa zvuky v LD ozyvaju,alebo nie.. pretoze vo vacsine snov sa mi zvuky neozyvaju...ale tam-bolo to zvlastne.Raz sa ozyvali,raz nie.Proste sa to tam tak prehadzovalo .. no a potom kebyze sa moj strach nevrati a nejdem sa zblaznit, tak by som moznoze daco este vykonala .. takze tolko k tomu asi .. aa som velmi rada,ze si si dal tu namahu napisat mi taku dlhu spravu,vazim si to ..
Neviem ci by ti nebolo lepsie pisat si do sprav,ale kludne mozme aj tu,podla toho ako ti to vyhovuje...pretoze potrebujem rady skusenejsich,nech je ich radsej viac ako menej..
Pekny den teda...

Ahoj Forte,

Ja som poctený tým, že považuješ moju odpoveď v istom zmysle za užitočnú/hodnotnú .

Snažím sa naďalej adoptovať si zvyk nachádzať stále nové spôsoby pozitívneho pohľadu na okolnosti a situácie, ktoré sa mi núkajú. Tým mám za cieľ naďalej si vytvárať osobné subjektívne šťastie. A to je vlastne znova tréning sústredenia vedomia na to čo chcem, ktorý sa dá využiť na veľa vecí, vo všetkých realitách.
Písal som ti odpoveď bez očakávania že si ju niekto prečíta, avšak dúfajúc že bude niekomu niekedy na niečo dobrá. Pri tom som si užíval proces písania, pri ktorom sa mi samému kryštalizujú myšlienky do nových uvedomení.
Takže vlastne ja ďakujem tebe za možnosť dostať nové vhľady a uvedomenia plynúce z vlastných, už prežitých, zážitkov .

Čo sa týka písania si - ak si ochotná podeliť sa o svoje najsúkromnejšie myšlienky a zážitky aj s inými ľuďmi na tomto fóre, môže to byť pre ich osoh. Ja sa veľmi rád podelím o svoj názor aj zážitky takto "verejne" . Samozrejme mi môžeš napísať aj súkromnú správu, na ktorú rád súkromne odpoviem .

Pýtaš sa či pocity pred spaním môžu mať niečo spoločné s náladou v sne alebo LD? Ja by som povedal že logicky áno. Poznám to z vlastnej skúsenosti, keď mi po zobudení sa z neveľmi príjemného sna ide prasknúť močový mechúr.

Zoberme si to takto:
Keď je človek v strese kvôli akýmkoľvek vonkajším okolnostiam, je to fyziologicky pre telo utrpenie. Stres znamená že sa telu spomalí tráviaci a vylučovací systém, lebo sa namiesto neho prekrvia svaly. Spomalený tráviaci systém hromadí toxíny v tele (hniloblé procesy sú najhoršie u mäsa, lebo produkujú veľmi sile toxické látky), ktoré telu odoberajú antioxidanty a vynakladá teda na bunkovej úrovni energiu na boj s toxicitou. Túto energiu by za optimálnejších okolností, kedy si relaxuješ na tráve s pivkom v ruke, použilo telo na rast a vylepšovanie. Zároveň sa pri strese odkrvia časti tela súvisejúce s imunitným systémom. Odkrví sa aj prefrontálny kortex - predné laloky mozgu v čelnej oblasti lebky. V nich sídli racionálne uvažovanie, kontrola emócií, kreativita a teda všeobecne inteligencia. Tam sa to odkrví na úkor lymbického systému (jašterčí mozok), ktorý je evolučne najstaršia časť nášho mozgu a elektrická aktivita v ňom je spájaná s negatívnymi pocitmi, prudkými reakciami a reflexmi. Teda inak povedané, človek v strese je impulzívnejši a reaktívnejší, často v spektre podráždenosti a iritácie.
Táto stresová reakcia tela bola kedisy veľmi užitočná, keď sme boli skôr zvieratá bez vedomia. Ak ma naháňal predátor, nepotreboval som trávenie, imunitu ani inteligenciu - trebalo rýchle reakcie v zmysle "utekaj alebo bojuj" a potlačenie irelevantných vnemov ako: "jéj, aké pekné farby má tá kvetinka", počas utekania pred tigrom.

Ak ti angličtina nerobí problém, odporúčam toto video, ktoré vysvetluje hore popísané efekty lepšie a zároveň tam vyvracia mýtus že sme otrokmi našej zdedenej DNA:
http://www.youtube.com/watch?feature=pl ... jj0xVM4x1I
- Dr. Bruce Lipton má aj knihy preložené do češtiny a slovenčiny. Tie som nečítal, lebo som si pozrel jeho prednášky po anglicky.

Naše telo teda na základe externých stimulov vytvára fyziologickú reakciu, ktorá vytvára pocity. Telo a pocity sú teda previazané spolu s myšlienkami, ktoré sa nám obvykle nekontrolovane preháňajú väčšinu dňa v hlave.

K tvojmu poslednému odstavcu by som povedal že si teraz asi sama v kľudne uvedomuješ všeličo zaujímavé, čo si predtým v tom strachu akosi prehliadla.
Pochopil som že si si uvedomila ako so sústredením sa na nejaký aspekt, zrazu iný aspekt diania utíchol, alebo šiel do úzadia. Možno tá ozvena ktorá prichádzala a mizla bol tvoj výtvor. Z nejakého dôvodu si dostala dojem že je to tam teraz iné a porovnávala si. Keď si chcela porovnávať, musela si si vybrať aspekt zvuku, s ktorým môžeš porovnávať. A potom to možno na základe toho oscilovalo medzi ozvenou a bez ozveny. Skús si teda predstaviť že by si sa vedela cielenejšie sústrediť na inú myšlienku .. na príklad nejaké pekné miesto na tropickej pláži. Alebo jednoduchšie na chuť nejakého jedla ktoré máš rada.
Kto vie? Možno by sa ti to zmaterializovalo v nejakej forme. Možno by si sa akoby premiestnila do iného prostredia kde bude to, čo si si vytvorila svojim sústredením úplne správne a logické.
- Ak by to bolo jedlo, tak napr. do reštaurácie, ktorá sa ti s tým jedlom spája. Možno aj so spoločnosťou ktorá sa spája s tou reštauráciou.

... a ako dodatok by som odporučil mrknúť na túto stránku, kde sú popísané veľmi jednoduché a funkčné techniky ako vyvolať LD alebo OBE s troškou snaženia už behom 1-2 týždňov. Navyše sú tam popisované všelijaké možnosti, na čo je takéto niečo aj prakticky využiteľné.
http://www.czech.obe4u.com/

Dovolím si nesúhlasiť s autorom Radugom v jeho chápaní reality a pôvode toho stavu "fázy". Ja som presvedčený že cieľom je učiť sa. Takže ak je ním popisované hranie v smere učenia, ktoré potrebujeme, je všetko fajn.
Akonáhle však zabudneme na primárny cieľ našej existencie, môžeme byť prekvapený, prečo sa nám tam stávajú aj "nepríjemné/zlé" veci. A "nepríjemné/zlé" je len to, čomu dáme takú nálepku, namiesto nálepky "zaujímavé".
Strach je náš priateľ - je to prirodzená bariéra pri pokusoch v "tvárnejších" realitách. Ak by sme tu vedeli len prchkou myšlienkou vytvoriť niečo čo nám ublíži, bolo by to ako dať bábätku do rúk vysielačkový detonátor na výbušniny, na ktorých leží. Taký pekný čierny s červeným gombíkom. Nebol by to asi taký dobrý nápad.
Ak strach prekonáme v tých iných realitách, asi sa ho zbavíme aj v tejto realite - znamená to šťastnejší život, menej ovládaný strachom vo forme zúfalého budovania si "zabezpečenia" a snahe mať stále veci "pod kontrolou".

PS: Ak ťa zaujala myšlienka že naša existencia je tu na učenie sa, viem ti racionálne vysvetliť ako som k tomu došiel ... teda nechválim sa vynájdením tohto poznania. Adoptoval som si ho spolu s inými užitočnými názormi a vhľadmi od Toma Campbella. A nič nechcem veriť, chcem si overovať - takže práve jeho spôsob výkladu k zaujímavým témam bez zbytočnej dogmy a rituálov je podľa mňa extrémne zaujímavy. Svet je oveľa krajší a funkčnejší ako by sa zdalo zo správ a školy, ktoré nás tak silne ovplyvňujú ...

Mala som zopár takýchto snov, keď som s LD začínala - dostala som sa do akejsi akoby paralelnej reality. Popravde, doteraz si to netrúfam nazvať ako obyčajný sen no ani ako LD.. Všetko v ňom bolo úplne ako v tejto realite. Chodila som do školy, mala som priateľa, bývala som tam kde teraz, všetko vyzeralo na vlas rovnako. Žiadna vec ako nereálny čas a tak podobne sa tam neobjavila, dokonca čas ktorý bol v sne bol rovnaký ako v realite. Jediné čo bolo iné, boli moje zážitky, spomienky. A vďaka nim som si nejak spomenula na realitu. V tom ako som si to uvedomila, pokúšala som sa prebrať lebo sen sa nedal nijak ovplyvniť. Ľudia (v realite mne blízky) si všimli moje divné správanie a po tom, že zistili čo robím ma začali presviedčať že nesnívam. Neviem pochopiť prečo, strach ani nič iné som nemala. Prebudiť sa mi nepodarilo ale nakoniec som šla v tom sne spať a prebudila som sa do ďalšieho a zas ďalšieho sna. Po prekonaní niekoľkých "vrstiev" ma to už naozaj psychicky vyčerpalo a aj vydesilo. Keď sa mi podarilo prebrať sa, vydesená som bola ešte celý nasledujúci deň. Doteraz neviem pochopiť, kde som sa ocitla.

S inými snami v ktorých som sa ďalej budila som sa samozrejme stretla ale ani zďaleka to nebolo nič tak silné ako tento zážitok..

Ahoj Evalyse,

To čo popisuješ celkom dobre sfilmovali: http://www.csfd.cz/film/13227-snim-ci-bdim/

Zároveň tuto pekne hovorí o svojich zážitkoch - možno si tam niečo nájdeš:
http://www.youtube.com/watch?v=HAo7ScuD_nQ

Strach je len nami vytvorený, lebo niečo nespĺňa naše očakávania a mi sa dostávame do stavu bezmocnosti. Teda je to len zdanlivá bezmocnosť, ktorej realita sa umocňuje a/alebo rozširuje so sústredením sa na ňu.

Hra sa stane pôžitkom, keď chápeme jej pravidlá a vieme sa zahĺbiť do jej nuansí. Ako keď som minule pozoroval debatu chlapov, čo s nadšením pozorovali tour de France. Začali tam hovoriť o bodovom systéme, dopĺňali sa v popisovaní krkolomných komplikovaných pravidiel a zdanlivo sa v tom nesmierne vyžívali. Ja som len krútil hlavou nad tým aké nadšenie z nich bolo cítiť a zároveň som videl že sa odmietajú pozrieť detailnejšie na pravidlá hry menom "život" - a namiesto užívania si tejto krásnej hry, radšej slepo opakujú hlúposti ktoré opakujú všetci a krútia sa bezcieľne všelijako. Je len logické že často pociťujú strach z rôznych smiešnych vecí, ktoré si oni postavili na piedestál symbolizujúci "ich" cieľ/zmysel života. A ten "ich" je takmer vždy založený na materialistických presvedčeniach a cieľoch našej chorej spoločnosti.
Toľko zbytočného utrpenia, tam kde mala byť radosť a pôžitok z pozorovania a hrania hry.

Tak isto ako pri tom športe to má byť podľa mňa aj s týmto životom - v tejto "realite".
Ale ak si neuvedomujeme pravidlá hry, ku ktorým v prvom rade patrí cieľ hry, neraz sme zaskočení dianím a cítime bezmocnosť - a následne strach.
Aký je ten cieľ? Veľmi jednoduchý a zjavný - ako som už v príspevkoch hore napísal. Cieľ je učiť sa.

To čo si popísala som ja vedome nezažil, ale ak to raz zažijem a uvedomím si to podobne ako ty, s úsmevom a pôžitkom by som sa vnoril do danej reality a snažil by som sa pozorovať rozdiely s tou druhou, ktorú považujem za "svoju".

Samozrejme žiadna realita nie je moja. Nepatríme nikam a zároveň patríme všade. Sme vedomie a máme prístup kam len chceme. Mi sme jediní, ktorí si ten prístup vieme obmedziť.

Dosť pravdepodobne by taký zážitok mal byť lekcia a možnosť prežiť časť "cudzieho" života, alebo prípadne sa to dá nazvať životom v paralelnej realite. Ide však len o prístup k informáciám za istým cieľom. Aký je cieľ a kto umožní, alebo vykoná takýto presun vedomia do inej reality?
To sú tie otázky ktoré si treba v kľudne položiť, a treba predpokladať že to bol hodnotný dar = lekcia.

Pa.

Ahoj Pali,
odpisujem už s odstupom času ale s viac skúsenosťami. Iste, túto skúsenosť musím brať ako naozaj hodnotný dar. Ukázala mi niečo, čo nieje tak bežné a s časom ktorý som mala, som naozaj pochopila čo to bolo, prečo a načo sa mi to udialo. Nemôžem to priamo pokladať ani ako LD ani ako AC (i keď tieto dva fenomény sú svojím spôsobom to isté). No ani sa s tým nemusím zaťažovať, pretože moja cesta tu, v tomto čase a priestore ešte nieje ani zďaleka na takej úrovni. A ani nemusí byť, predsa máme sa učiť stále ďalej a moja duša má zjavne s týmto skúsenosti. No teraz to je úplne nepodstatné. Treba sa učiť a objavovať zabudnuté ďalej a osud ma raz za čas drgne a dá vedieť či idem práve tou správnou cestou