3oko

Po dlhšom čase som si sadla do tureckého sedu a všetko bolo ok. Po skončení som bola ešte taká mierne vedľa.. potom som zaspala na vyše hodinu a ešte teraz (po hodine čo som hore) sa cítim oťapene. Viem, že aj predtým sa mi to stávalo, ale keďže to prišlo po dlhej dobe, tak to na mňa tvrdšie dopadlo.

cítite sa tiež po meditácii unavení?
Rada by som sa toho zbavila, myslím, že to je pretože niečo nerobím celkom správne.. eh, je to nieco bežné, alebo robím niečo zle?
Dá sa tomu predchádzať?

Nie som si istá, prečo som z činnosti, ktorá má napĺňať energiou unavená. Moja teória je, že o silu prichádzam koncentráciou.. napadajú ma aj iné, ale to je skôr konšpirácia, ktorej sa trochu smejem.

nieco nebolo dobre, po meditacii nema byt clovek vycerpany

ved prave, ale co?

Čoho sa týkala meditácia?

uvolnenie sa, citila som sa dlhodobo napata... takze len nejake to hlboke dychanie a "znizovanie" urovne myslenia. Neslo mi to prilis, neviem potlacit prud myslienok tak ako mi to slo predtym, stale som ho musela umlcovat. Potom som sa sustedila na precitenie energie okolo seba a v sebe a prijimania jej (nie z okolia, z univerzu).

Pokiaľ si bola dostatočne negatívne naladená tak si sa mohla napojiť pri meditácii takmer na čokoľvek a preto ti bolo tak blbo. Ono vždy ide o vnútorné naladenie keď človek pracuje s akýmikoľvek energiami. Skús najprv trénovať ukludnenie mysle a tela a následne začni pracovať s nejakými energiami.

hmm, moja trpezlivosť asi nie je dostatočná

Problémom je, že akákoľvek aktivita v oblasti duchovna (tento pojem používam celkovo pre akúkoľvek prax, či magickú mystickú, šamanskú alebo inú) je trpezlivosť potrebná. Je to beh na dlhé trate a práve preto veľa osôb začne tak rýchlo, že rýchlo aj skončí. V akejkoľvek duchovnej praxi platí, že pomaly ďalej zájdeš.

TheDreamingDead napísal:uvolnenie sa, citila som sa dlhodobo napata... takze len nejake to hlboke dychanie a "znizovanie" urovne myslenia. Neslo mi to prilis, neviem potlacit prud myslienok tak ako mi to slo predtym, stale som ho musela umlcovat. Potom som sa sustedila na precitenie energie okolo seba a v sebe a prijimania jej (nie z okolia, z univerzu).

ak si napata, musis sa v prvom rade vyprazdnit (zneutralizovat) a potom cerpat.

pokial nejde utlmit prud myslienok, treba prerusit meditaciu

Muze to byt zpusobeno i spatnym "uzemnenim". Taky se mi to stava - proberu se z meditace a jsem unavena a malatna, jakoby spatne probrana. Rozebirala jsem to s jednim "zkusenejsim" - odpoved znela, ze cast moji duse, meho ja, se porad jeste nevratila, nekde si poletuje a ze to chvilku trva... staci se pry uzemnit - dela se to nekolika zpusoby - napr. zadupat silne nohama do zeme, celkove si uvedomit, ze se chci vratit, taky jsem slysela jistou zadost vyrcenou smerem k andelum, ale na to po pravde moc nejsem :-Da

Stefi je rozdiel ked ta pri meditke vytiahne niekam von a ked meditujes nad sebou a ponaras sa do seba samej. Pri ceste ktora sa udeje pocas meditacie este som schopny pochopit nejaku tu unavu aj ked ani to by sa nemalo stavat pretoze telo by malo byt na cestu pripravene. Pokial je to meditacia "vnutorna" tak by sa v cloveku mali skor aktivovat skryte energeticke rezervy mal by sa citit odrelaxovany a nie jak vyzmykany citron.