Uz dlhsi cas si vsimam zvlastnych stavov, do ktorych sa sem tam dostanem. Ide o stav, ktory zazivam len raz za cas, povedzme raz za pol roka, ale vzdy je pre mna taky zvlastny a tajomny, ze sa nad nim musim zamyslat. Ako to len popisat. Pride kedykolvek. Trva par sekund. Maximalne cca 10 sekund. V tomto stave zazivam neskutocne zvlastny pocit. Som zahladeny na nejaky bod, na ktory niesom vobec zaostreny. Vnimam len rozmazane svoje okolie a realitu. Cim dlhsie som v tomto stave, tym intenzivnejsi pocit zazivam. Ide o uvedomovanie si reality okolo seba a ako celku, co robime, preco zijeme, plynutie casu. Mam pocit ako keby realita bola iba sen a cim dlhsie v tom stave som, tym viac mam pocit ze sa "zobudim". V hlave sa mi honia otazky na co tu som? Co tu robim? apod. Je to neskutocne silne! Niekedy mam pocit ze ma to "ťahá" z reality niekam inam. Vtedy sa toho bojím a nejako sa to prerusi a som spat. Naozaj zazivam pocit ako keby som mal opustit svoje telo.
Skusal som sa vedomne do tohoto stavu dostat a naozaj sa mi to sem tam podarilo. Prebieha to uplne rovnako. Som v klude, zahladim sa na miesto ale nezaostrim. Vnimam vsetko okolo seba, som v klude, nehybem sa. Uvedomujem si realitu a vsetko okolo seba. Zacnem si v duchu klast otazku co sa to okolo mna deje, o com to tu cele je, na co tu som, co tu robim. Pri dobrej koncetracii a uvolnenosti sa mi podari dostat do toho stavu. Zrazu ako keby opustam realitu a svoje telo a taha ma to do skutocnosti. V tom stave sa mi uz automaticky vynaraju tie otazky a len zintenzivnuju ten stav a posuvaju ma dalej do toho stavu. Potom je to velmi silne a ja sa bojim co bude dalej, alebo ztratim sustredenie a cely stav konci. Pocity po nom su zvlastne. Mam pocit ako keby som zil sen a nepodarilo sa mi zobudit sa. To ale len par minut kym sa dostanem zase do klasickeho naseho realneho zivota.
Co si o tom myslite? Mate niekto podobnu skusenost? Mam s tym experimentovat a skusat kam sa vlastne dostanem?
