3oko

Pekný ďeň prajem všetkým pravdepodobne mne podobným divným ľuďom . Najprv sa trocha predstavím.

Volám sa Patrik a mám 23 rokov. Už nejakú dobu, presnejšie pár rokov ( neviem presne kedy to začalo, asi tak 10 rokov dozadu) sa mi často stáva, že niekde som a zrazu zistím, že doprdele toto som už presne absolvoval! Vtipné su najme konverzácie, keď sedíte napríklad v krčme s kamarátmi, kecáte a zrazu sa to zvrtne na tému sex a ja si v tichosti uvedomím,že doprdele zase je to tu (Dejavu...) a poznám priebeh nasledujúcej debaty presne na chlp minimálne 5 minút dopredu, všetky vety kto čo povie, čo urobí, gestá i čo kto objedná proste všetko! Poviem vám je to sila a niekedy mi to pekne lezie na nervy pretože tomu nerozumiem a veľmi rád by som to pochopil. A takto to začalo.

Jedného pekného dňa po podobnom zážitku som si povedal a dosť! Mám internet idem si o tom niečo nájsť. Veľa som čítal a narazil som na lucídne sny a astrálne cestovanie o ktorých som dovtedy nemal ani tušenie. Pravdupovediac ma to veľmi zaujalo a dosť som sa do toho zažral lebo je toho plný internet... Prečítal som si metódy ako na to. Skúšal som asi týžden pravidelne každý deň nejaké cvičenie, žiaľ všetko bez úspechu. Buď som zaspal alebo som to proste vzdal, nevydžal som. Avšak nevzdal som to nadobro. Prestal som to však robiť pravidelne každý deň. Niekedy som sa k tomu samovoľne vrátil, medzitým som si trocha prečítal o meditácii a skúšal praktikovať aj tu (kúpil som si aj vonne tyčinky a stiahol nejakú hudbu na relax ). V tej dobe som už začal mať prvé úspechy. Nedostal som sa síce do astrálu ale podľa toho čo som čítal tak som už bol na hranici prechodu. Jediné čo ma tam nepustilo bol môj strach. Poviem vám nikdy predtým som sa tak necítil. Ležal som v posteli a skúšal techniku lezenia po lane.

Mám takú vlastnú. Predstavím si mrakodrap a že pred ním stojím. Zo strechy až dole na chodník vysí lano, je noc a všade pokoj. Len sem tam niekde zamraučí mačka alebo vdialke zahučí klaksón auta. Začujem hlas kričí na mňa z hora zo strechy po mene aby som ju nasledoval (predstavujem si svoje vyššie ja že je hore a volá ma), postava mizne a ja chcem ísť za ňou. Najprv si vždy lano otestujem (všetko v predstave samozrejme), parkát ho potiahnem a potom sa naň zavesím a odrazím sa od steny či ma udrží. Samozrejme udrží, musí! Pozriem teda hore a mozog mi povie:" tebe to musí pekne j**ať, ma chceš zabiť?" trocha si odfúknem a poviem si: "hovno! toto bude malina!". Presne tak začína moje cvičenie, ležím v posteli na chrbte a toto si vizualizujem, vždy rovnaké intro a potom samotná technika lezenia po lane popri stene mrakodrapu. Popritom si kľudne predstavte, že leziete hore popri oknách ale sústredte sa len na lano a na ruky ako nimi pendlujete hore. Ľavá ruka potiahnuť sa hore, v mysli posunte nohy vyššie a istite sa nimi, potom pravá ruka hore potiahnuť sa hore, nohy a takto ďalej. Blížite sa k cieľu, ale pomaly, mrakodrap je dosť vysoký a máte stále dosť času kým dosiahnete strechu kde vás už čaká astrál. (Podľa mňa je dôležité si toto stanoviť už pred samotným cvičením, že keď dosiahnete strechu vlastne opustíte svoje fyzické telo) Aspoň ja to teda takto robím a už som sa veľakrát dostal do stavu, keď som začal pociťovať eufóriu, vibrácie v celom tele, oči sa mi začali neskutočne rýchlo pohybovať, začalo v nich preblikávať svetlo, na sekundu niekedy dokonca niečo zazriem a snažím sa stále pokračovať vizualizovať si, že už som skoro hore, že mi už chýbajú len 2 metre a prehupnúť sa cez okraj. Začenm počuť bzučanie, potom pískanie, zhluky hlasov, hrozný tlak na hrudník, nehovoriac o srdci kotré búši ako splašené a vtedy je to v háji. Mňa toto všetko dokopy tak vždy vyľaká že niečo z tohoto zoseriem a buď otvorím oči alebo mnou tak prudko trhne že sa mi stane že aj drbnem s postele... Minule mi tak prudko šklblo hlavou a následne ma spichalo v krku, som si hádam skoro zlomil väz ty vole ma krk bolel ešte hádam 2 dni.

Sú to silné pocity, emócie a neskutočné nutkanie a zvedavosť dokončiť to, čo som začal pred necelým rokom. A presne to ma ženie ku predu. Skúšam stále ale nepravidelne aby som sa tým zase moc nezaťažoval. Nechávam tomu taký voľnejší priebeh a verím že raz sa to podarí!!!

Mimochodom začal som mávať lucidné sny, dosť často a dejavu sa mi vracia ešte častejšie. Len za posledné 2 mesiace myslím že už 4 krát!!!
Nevzdávajte to a budte trpezlivý a vytrvalý, myslím že každý to môže zvládnuť len treba chcieť a mať motiváciu. Ja chcem vidieť seba o 10 rokov v budúcnosti a navštíviť astrálnu knižnicu, kde chcem nájisť pre mňa dôležité odpovede. Ak ste vydržali čítať až sem, ďakujem vám pekne, som rád že som sa niekomu mohol zdôveriť o týchto veciach, doma či kamarátom to nemá zmysel vysvetľovať, všetci vieme aká je teraz doba a spoločnosť, ktorá vás buď vysmeje alebo vás označí za úplného magora. Dejavu ešte nejak prekusli ale už tam mali sproste reči že si vymýšľam.

S pozdravom Isil, nádejný astrálny cestovateľ

P.S.: Rady ako prekonať ten strach uvítam veľmi rád!

Pekny prispevok. Ta tvoja technika je v podstate technika lana, cital som uz o nej a je aj tu na fore v niektorych prispevkoch uz spomenuta. Prve vysunutie z tela byva obtiazne, dalsie by uz mali byt lahsie, ale to ti pisem len teoreticke znalosti, nakolko sam mam len AC zazitky na pokraji medzi realnym svetom a LD.

Klasika, strach. Viem o čom hovoríš. Zažil som ten pocit milion krát. Mám pocit, že som dostal nejaký epileptický záchvat, srdce ide vyskočiť z hrude a dychčím akoby som zabehol maratón Následujucích pár meditácii zabudni na astrálne cestovanie a pracuj na samotnom strachu. Skús to takto: predstav si niečo, čo bude predstavovať tvoje podvedomie. Nejakú krabicu, miestnosť alebo hocičo, čo Ti bude vyhovovať. Pozrieš/vstúpiš do nej a tvojou úlohou bude strach lokalizovať, vybrať ho von a poslať niekde do hája. Mne sa podobným spôsobom podarilo úspešne zbaviť sa iného strachu. Na astrálne cestovanie nemám už toľko času a pri meditáciach robím stále niečo iné, čo považujem za dôležitejšie, tak neviem povedať nakoľko som bol pri tomto tu strachu úspešný. Držím palce

tak tá tvoja metóda sa mi páči,hneď dnes ju vyskúšam.. je to tak pekne obalená metóda lana ako už bolo spomenuté nado mnou a mohla by urýchliť vstup do tranzu a výstup z tela.. tak uvidíme,každopádne sa mi takýto pozitívny prístup k AC páči.. a k tomu strachu ti môžem ja kus poradiť z mojej skúsenosti

..moje podvedomie mi posúva strach takým spôsobom,že pri vstupe do tranzu počujem hlas akejsi (neviditelnej) bytosti,ktorá na mňa pôsobí dosť negatívne - napr. dnešnú noc som počul jeho/jej škodoradostný smiech.. a tento strach sa učím prekonávať - dnes v noci celkom zabralo to,že som tej bytosti povedal,že nech drží hubu a že nemá čo v mojej blízkosti robiť pretože sa musím sústrediť na vycestovanie .. a hneď potom ten smiech prestal.. toľko moja skúsenosť

prajem ti veľa štastia a trpezlivosti

Ďakujem, že sa vám moja metóda páči. Áno je to metóda lana trocha poupravená podľa môjho gusta zjednodušilo mi to priebeh akým sa snážím o vycestovanie.

Dnes v noci sa však stalo premňa niečo veľmi zaújimavé. Neviem či to patrí presne sem asi nie ale som lenivý zakladať nový topic tak to šupnem sem.

Niečo pred polnocou som si pustil FL Studio (trocha tvorím hudbu, moje hobby), hodne som sa do toho zažral. Neviem prečo ale vždy v takýchto nočných hodinách ma to najviac strhne... Hral som sa asi do 3:20 rána a potom som šiel spať. Ak by niekoho zaújimalo čo som vytvoril tak tu je link: http://soundcloud.com/x3em/beat-instead-of-sleep

Bol som už dosť unavený takže nemalo cenu skúšať vycestovať, zaspal som asi do 10 minút. Avšak v noci som sa asi tak na 5 sekúnd zobudil, len som sa otočil a spal som ďalej ale pamatám si to.
A potom to prišlo, mal som sen, ktorý som reálne prežíval. Ten sen však vôbec nebol pekný... Dosť som bol ráno rozrušený pretože bol v určitom zmysle apokaliptycký...

Bol som s kamarátmi vonku ako normálne, to som ešte nevedel že snívam. Všetko sa však zmenilo keď som začul silný elektrický výboj a v diaľke predsebou zbadal nekonečný oblak tiahnuci sa do diaľky, z ktorého nešľahali blesky ale bolo zjavne vidieť modré elektrické napätie ktoré z neho len tak vystrelovalo, slnko bolo obzvlášť silné a vôbec sa naň nedalo pozerať. Zdiaľky bolo počuť krik a zbadal som prvých ľudí bežať smerom k nám, kamarát ktorý bol asi pol kiláka pred nami na bicykli skričal a zvalil sa na zem. Nenapadlo ma nič iné ako sa rozbehnúť na opačnú stranu, kamaráti bežali za mnou. Bežal som dole cestou no oblak nás doháňal a na zadnej strane hlavy som zacítil ostrú pálčivú bolasť, rýchlo som si hodil cez hlavu kapucňu a schoval sa pod drevenným prístreškom. To však nebolo riešenie boli sme tam myslím traja ale slnko bolo také silné že presvietilo drevennú strechu, v živote som niečo také nevidel rýchlo sme prebehli do nejakej pivnice chalupy čo bola nablízku a tam sme čakali kým to skončí. Vonku bolo počuť sirény aj s okolitých dedín a odvšadiaľ krik. Poviem vám dosť nepríjemné. Boli sme tam asi hodinu a pol a keď sme vyšli na uliciach, záhradách bolo mnoho tiel s prepálenými čaťami tela, bolo to vrcholne nechutné, naživo toto by som nikdy nechcel vidieť. Nefungovala telka, rádia ani nič. Toto sa opakovalo asi 3 dni a potom odniekial z mesta prišiel pán a povedal nám že na celom svete umreli milióny ľudí. Ževraj sa slnko zbláznilo a nastala na ňom nejaká veľká erupcia... V tom vo mne ožil pocit že sa mi to sníva lebo som o slnečných erupciách nedávno čítal. Chcel som sa pozrieť nahodiny, no nikde som ich nemohol nájisť a zobudil som sa.

Mal som len pár takýchto živých snov. V jednom som sedel s nejakou slečnou na lúke a i bez slov sme si neskutočne rozumeli a komunikovali spolu, no myslím že ma chcela pred niečím varovať ale nestihla to lebo ma niečo zobudilo, myslím že mi volal kolega vtedy. V druhom som bežal lesom pred hadmi, no neunikol som obkľúčili ma a ten najvačší sa mi zahryzol do krku. A teraz toto. Nemám s toho absolutne dobrý pocit, idem si nájisť niečo v snári aj keď neverím že mi to objasní niečo. Po tomto sne som ešte zaspal a mal som sen na to nadvezujúci, schovaný v pivnici aj tam prenikalo slnečné svetlo tak jasne že nás chcelo spáliť ale tu som si to nejak zmenil na hru a behal som dokola po izbe a zbieral som nejake sprostosti ako supermário aby som prežil

Hrozne divná noc, vypustím ju z hlavy radšej. Pekný deň.

ten link,ktorý si sem hodil je nefunkčný..

a k tomu snu - myslím si,že to bol jeden z klasických snov bez hlavy a päty, teda aspoň podľa toho,ako si to popísal,takže si myslím,že sa nemáš čoho báť.. takéto sny som mával tiež,len časom som sa naučil uvedomiť si že je to sen a využiť to vo svoj prospech,pretože keď si plne uvedomuješ,že práve snívaš môžeš zmeniť úplne všetko bez akýchkoľvek zábran,všetko je len na tvojej vlastnej fantázii.. napr. ja som mal sen v ktorom ma naháňali akýsi vojaci a akonáhle som si uvedomil,že je to sen zmenil som všetko,od miesta,cez osoby v sne až po počasie a čas..

a inak,mám nápad k vylepšeniu tej tvojej metódy lezenia po mrakodrape.. keď už budeš cítiť takmer úplné uvoľnenie skús to "doraziť" tým,že si predstavíš,že už len tak visíš skoro pri streche mrakodrapu a zrazu ide zo od zeme k tebe modrý oblak,ktorý ťa začína celého "obaľovať" od nôh až po hlavu.. potom tento oblak prejde a ty môžeš ísť za ním až na strechu (astrál) .. príp. po tom,ako ťa tento oblak už prejde a stúpne až na mrakodrap a za ním ( pod tebou ) ostane len tma.. a ty sa začneš posúvať opäť dole - do tmy.. to by malo teoreticky tvoju myseľ donútiť prejsť do stavu tranzu ( spojil by si tým metódu lana a klesania resp. rebríku )

ja to všetko dnes dneska skúsim a uvidíme po dákom týždni,či je to efektívne

a mohol by to skúsiť ešte aj niekto iný

Ok dík , vyskúšam to s tým oblakom Zaujímavý nápad, inak ten link je už opravený a funkčný nešiel lebo som to tam updatoval.

Mysťo napísal:tak tá tvoja metóda sa mi páči,hneď dnes ju vyskúšam.. je to tak pekne obalená metóda lana ako už bolo spomenuté nado mnou a mohla by urýchliť vstup do tranzu a výstup z tela.. tak uvidíme,každopádne sa mi takýto pozitívny prístup k AC páči.. a k tomu strachu ti môžem ja kus poradiť z mojej skúsenosti

..moje podvedomie mi posúva strach takým spôsobom,že pri vstupe do tranzu počujem hlas akejsi (neviditelnej) bytosti,ktorá na mňa pôsobí dosť negatívne - napr. dnešnú noc som počul jeho/jej škodoradostný smiech.. a tento strach sa učím prekonávať - dnes v noci celkom zabralo to,že som tej bytosti povedal,že nech drží hubu a že nemá čo v mojej blízkosti robiť pretože sa musím sústrediť na vycestovanie .. a hneď potom ten smiech prestal.. toľko moja skúsenosť

prajem ti veľa štastia a trpezlivosti

ten skodoradostny smiech som tiez parkrat pocul

madagaskar ja som si to vysvetlil tak,že je to "stelesnenie" vnútorného strachu z neznáma .. nemyslím,že je to bytosť..

ja tiez nehovorim, ze je to bytost, len ze som ten hlas tiez pocul, konkretne to bol zensky hlas. a pocul som ho viackrat a nebol to len smiech, ale aj nieco hovoril.