posledný LD
Napísané: St Jan 11, 2012 15:46
Dnes ráno som mal najkrajší LD, aký som kedy mal.
Prvá časť začala na nejakej ulici, okolo pokojne chodili starší ľudia a ulica vyzerala akoby niekde zo stredomoria, taká biela akoby z vápenca a okolo boli historické budovy. V pozadí hrala až taká mystická hudba Nejaký muž spieval a pripomínalo mi to "muezzina" (zvoláva moslimov k motlitbe) + v pozadí hrali bubny. Keď som tam tak stál v strede cesty som videl nejakú škvrnu, tak som na ňu pozrel ukázal na ňu rukou a akoby zdvyhol do vzduchu a zrazu z te škvrny začal do výšky rásť mramorový múr asi meter široký a dalo sa po ňom liezť do výšky tak som liezol. Po nejakom čase lezenia nastala na chvíľu tma a zmenilo sa prostredie a začala druhá časť.
Druhá časť začala akoby na nejakej veľmi vysokej tribúne a podomnou bola krásna zelená krajina, ktorá mi pripadala nekonečná, ale nie jednoliata, ale rôzne odtiene zelene a krajiná vrstvovaná. Stále v pozadí bol počuť spievajúci muž a bubny. Postavil som sa a spravil som jedinú vec, ktorá mi napadla. Skočil som do vzduchu a plachtil som nad tou krajinou. Po chvíli som cítil, že musím pristáť na zemi. Tak som začal klesať a po pristátí na zem som sa zobudil s takým pocitom, aký som ešte nemal. Akoby do mňa udrel blesk a kompletne ma dobil energiou. A už asi hodinu mám husiu kožu, ale nie takú negatívnu, ale pozitívnu a mám pocit, že by som teraz mohol zabehnúť aj maratón
Prvá časť začala na nejakej ulici, okolo pokojne chodili starší ľudia a ulica vyzerala akoby niekde zo stredomoria, taká biela akoby z vápenca a okolo boli historické budovy. V pozadí hrala až taká mystická hudba Nejaký muž spieval a pripomínalo mi to "muezzina" (zvoláva moslimov k motlitbe) + v pozadí hrali bubny. Keď som tam tak stál v strede cesty som videl nejakú škvrnu, tak som na ňu pozrel ukázal na ňu rukou a akoby zdvyhol do vzduchu a zrazu z te škvrny začal do výšky rásť mramorový múr asi meter široký a dalo sa po ňom liezť do výšky tak som liezol. Po nejakom čase lezenia nastala na chvíľu tma a zmenilo sa prostredie a začala druhá časť.
Druhá časť začala akoby na nejakej veľmi vysokej tribúne a podomnou bola krásna zelená krajina, ktorá mi pripadala nekonečná, ale nie jednoliata, ale rôzne odtiene zelene a krajiná vrstvovaná. Stále v pozadí bol počuť spievajúci muž a bubny. Postavil som sa a spravil som jedinú vec, ktorá mi napadla. Skočil som do vzduchu a plachtil som nad tou krajinou. Po chvíli som cítil, že musím pristáť na zemi. Tak som začal klesať a po pristátí na zem som sa zobudil s takým pocitom, aký som ešte nemal. Akoby do mňa udrel blesk a kompletne ma dobil energiou. A už asi hodinu mám husiu kožu, ale nie takú negatívnu, ale pozitívnu a mám pocit, že by som teraz mohol zabehnúť aj maratón
