Ahoj Vlčok,
Z viacerých tvojich príspevkov som nadobudol dojem, že vnímaš celú existenciu ako nedostatkovú. Myslím tým tvoje viaceré vyjadrenia, kde nastoľuješ stav nedostatku alebo obmedzenia energie, ktorá nám je k dispozícii.
Mám pre teba inú hypotézu - videl si niekedy film s Robinom Williamsom,
http://www.csfd.cz/film/13009-jak-prichazeji-sny/ ?
Je tam pekne sfilmovaná jedna myšlienka, opakujúca sa v rôznych formách a metaforách v mnohých starých aj nových spirituálnych konceptoch/modeloch reality.
- Vytvárame si všetko sami. Akékoľvek limitácie si vytvoríme, také sa nám zhmotnia v našej verzii reality.
Zamysli sa nad tým - prečo by mal byť nedostatok nejakej energie?
Ale hlavne by mňa na tvojom mieste zaujímala otázka čo je tá energia, ktorej by mohol byť nedostatok? A odkiaľ pochádza tá energia? Odkiaľ pochádzame mi? Aký je súvis medzi nejakou tou energiou a nami .. a všetkým ostatným?
Nemám pochybnosti že máš, alebo si vieš vytvoriť teóriu, ktorá všetko zodpovie a je v súlade s tvojimi zaužívanými predstavami/konceptmi/modelmi reality.
V zásade sa ti snažím povedať že akékoľvek myšlienkové formy a koncepty si vytvoríš, to budeš väčšinou následne aj zažívať. Vytvoríš si samo-splňujúce sa proroctvá o tom ako svet funguje, aký je a kam smeruje.
Ak však povolíš uzdy a pustíš svoje obľúbené seba-obmedzujúce koncepty, možno budeš prekvapený čo sa dozvieš.
Ak sa dozvieš niečo podobné, ako ja, uvidíš okolo seba nádherný systém pre učenie sa.
Sme na tomto svete v "zábavnom parku", kde sa máme hrať a užívať si. Mi sme však zabudli kde sme a kto naozaj sme. Začali sme si vytvárať všelijaké pravidlá a obmedzujúce koncepty, plynúce zo strachu a obáv. Avšak aj to sú len hry - môžeš sa ich hrať, ale aj nemusíš. Keď sa však pozrieš na ten zábavný park "z vonku", spomenieš si. Možno najskôr len trošku, ale aj to stačí na vytvorenie si iného pohľadu na život tuto, čo následne vyvoláva nové otázky, uvedomenia a rast/učenie sa.
Zrazu všetko dáva zmysel a všetko to utrpenie tu nie je také "zlé" ako kedysi. Utrpenie si totiž vždy vytvárajú samotní trpiaci. Okolnosti im často dávajú tú možnosť a oni sa ňou ponúknu. Zodpovednosť za tvorbu však nesie len a len ten, kto sa ponúkol - samotný trpiaci.
S týmto uvedomením, pochopením rozsahu kontroly, ktorú naozaj máme, ako aj jednoduchosti a interaktívnosti systému v ktorom žijeme, sa stáva svet zrazu nádherným. Každá "zlá vec" je zrazu len "vec" - prívlastok zlá už nie je potrebný ... už si vyberám netrpieť, nehnevať sa. Už som mal dosť húsenkovej dráhy, s jej vrcholmi a pádmi - pochopil som a môžem ísť ďalej.
Už viem že si môžem vybrať a vyberám si šťastie a s ním hry, ktoré ma bavia.