Kerky,
Páči sa mi tvoj nápad podeliť sa o skúsenosti a praktiky.
Kedysi na začiatku mojej, už teraz rozbehnutejšej, cesty poznávaním a osobného rastu, som začal s nahrávkami solfegio tónov na harmonizáciu čakier. Prvé OBE som zažil po otvorení sa možnosti takémuto niečomu, keď som si pozrel videá s návodmi z lucidology. Bolo to vtedy, keď som začal s čakrami. Mojim cieľom bolo ich nejako cítiť - nejako zistiť či čakry sú skutočné a vytvoriť si teda vlastnú nesprostredkovanú skúsenosť. Kto vie, možno som sa naozaj nevedomky snažil "prečistiť čakry"
.
Potom som prešiel na binaurálne tóny. Tvoril som si vlastné, zohnal som si ich asi 200 GB a skúšal som. Začal som sa zaoberať aj viac teóriou meditácie, pričom niektoré binaurálne a/alebo isochrnonické nahrávky boli aj priamo náukou meditácie. Bolo tam viacero druhov meditácií.
Neskôr, asi po roku som našiel Toma Campbella v (pre mňa) epickom videu, kde si s Brucom Liptonom porovnali svoje modely reality a zistili že prišli v podstate k rovnakým pohľadom na našu realitu a princípy ktoré v nej vládnu. Lipton zo smeru biológie a genetiky, Campbell zo smeru fyziky a výskumu zmenených stavov vedomia s Monroom. Pôvodne som hľadal nejaké nové videá Liptona a Campbell tam bol ako druhý diskutér.
Okamžite ma zaujalo to čo hovoril Campbell, lebo krásne spájal moje niektoré zážitky bez dogmy a rituálov s praktickým, vedeckým, objektívnym pohľadom na svet. Zakomponoval tam aj rôzne poznatky z fyziky a kvantovej fyziky. Používa metafory ktoré mne osobne pomáhajú pekne pochopiť podstatu vecí, o ktorých hovorí.
Potom som sa začal zaoberať najlepšou metódou ako sa dostať do stavy, ktorý sa nazýva v rôznych mystických smeroch rôzne: samadhi, nirvana, plávajúca bodka vedomia v prázdnote, ...
Sústredil som sa na nástroje - ako som písal v tom druhom vlákne Dobroslavovi, myslel som si že ak nájdem tú správnu techniku "ako mávať" rukami, konečne sa mi podarí "vzlietnuť". Intelektuálne som chápal že nie je žiadna jedna správna technika, ale vnútorne som nevidel žiadnu inú možnosť akcie. Pričom to čo sa žiadalo a žiada je zmena vnútra - nie nejaké vonkajšie rituály. Avšak mi si nevieme s našim pohľadom na svet predstaviť že zmena vnútra môže prísť len presmerovaním zámeru. Máme dojem že treba robiť "niečo" a keďže zmena vnútra je taká ťažká, treba na tom pracovať veľmi dlho. Tu sú ďalšie 2 viery, ktoré sú veľmi obmedzujúce - zmena je ťažká len ak si bránime a treba pracovať na dosiahnutí nefyzického cieľa veľmi dlho, len ak sme sa tak rozhodli = ak máme takú vieru a očakávania.
Takže teraz sa venujem tréningu meditácie Mojim cieľom je postupne púšťať nejakú rutinu a rituály vďaka možnosti presmerovať vedomie a v okamihu sa dostať tam, kde chcem byť. Rituály sú len pomôcka/barlička ktorou si dovolíme opatrné krôčiky tým smerom. Ak príde raz väčšia istota, nebude barlička potrebná a budem vedieť "skočiť" do "cieľa".
Na začiatok rád používam dych. Sú tam rôzne aspekty ako na príklad:
- 4 fázy dychy: nádych, strop nádychu, výdych, spodok výdychu
- pozorovanie ako telo samo dýcha, s vedomým odstupom a nezasahovaním do dýchania: čakám kedy sa telo nadýchne v spodku a potom pozorujem ako príde strop výdychu. Pri tom vnímam aj pocit relaxácie pri výdychu
- potom je celkom príjemné na utíšenie mysle vnímať práve len výdychy čo najpozornejšie. Len ten pocit relaxácie z výdychu - je to príjemné a preto je ľahké vracať sa odbiehajúcim vedomím stále späť
- občas sa sústredím na tú priehlbinku pod nosom nad hornou perou: je to maličký priestor, do ktorého chcem akoby vložiť čo najviac vedomia - čo najviac precítiť to miesto. To vie veľmi pekne vyostriť zmysly a utíšiť myseľ.
Občas používam mantry:
Mantra je akoby výplň - vata pre vedomie, kde touto vatou nahradíme všetky tie víriace myšlienky v hlave a utíšime ich. Potom ako ich utíšime, treba mantru postupne púšťať. Hovoríme slabiky s čoraz väčšími odstupmi a sústredíme sa čoraz viac na priestor medzi nimi - na ticho, na prázdnotu.
- mantrou rozumiem akékoľvek 2-5 slabičné spojenie, ktoré v ideálnom prípade nemá dávať nášmu intelektu žiaden význam, aby sa tam intelekt nemiešal.
Dá sa spraviť aj mantra zo slo "čer-ve-ný-ko-cúr", ale ak dávajú slová význam, intelekt bude možno vytvárať obraz - obraz je už škatuľka pre danú vec. Je dobré mať len nejaké 2-3 slabiky, končiace na rezonujúce hlásky napr. "sí - ríng", alebo čokoľvek iné. Podľa mňa neexistujú nejaké magické spojenia, ktoré by boli efektívnejšie ako iné - jedine ak tomu niekto verí, tak si spraví tie "iné" menej efektívne = je to efekt placebo/nocebo.
Týmto dáme vedomie do toho stavu nazývaného aj samadhi alebo nirvána. Dajú sa použiť aj vizuálne mantry vo forme nejakých geometrických pohybujúcich sa obrazov, ktoré sa stávajú čoraz menej komplexné. Alebo sa dá preciťovať vnem jemného saténu a naplniť ním vedomie. Prípadne sa dá použiť aj čuch alebo chuť - každý z nás je iný a ak nefunguje pre niekoho jeden nástroj, treba nájsť funkčný, pri ktorom cítime radosť a jednoduchosť pri jeho používaní.
V poslednej dobe sa snažím popri objavovaní vlastných limitujúcich vier, noriem, očakávaní a strachov nájsť aj odpoveď na otázku "kto som". Vyskúšal som si teda spraviť mantru "kto - som", ktorá je zároveň aj afirmáciou pred spaním, aby som tým mal naplnené vedomie.
Najčastejšie sa teraz po krátkom prehlbovaní úrovne vedomia sústredím vedomím veľmi široko a hľadám niečo príjemné. To príjemné je kotva, ktorá zároveň vie ustáliť vedomie.
Potom rýchlo prichádzajú obrazce a koncepčné vnemy. Koncepčné vnemy sa dajú inak nazvať aj telepetickými - je to vnímanie obsahu nejakej scény, neraz najskôr bez vizuálnych vnemov. Alebo je to chápanie/cítenie nejakej histórie za nejakým vizuálnym vnemom.
Tieto vnemy sú na začiatku také priesvitné ako akákoľvek predstava s otvorenými očami v tejto realite a s pozorovaním sa často ich detaily a kvalita sama zlepší. Nemám záujem nasledovať nejakú kvalitu, len sa snažím naučiť "reči" v novej krajine. Princípy reči už chápem - viem že sa mám sústrediť na koncepčné dojmy a nie len na nejaké obrazy alebo dynamické scény. Avšak nuanse reči s jej detailmi mi ešte stále unikajú - nemám vycibrený "sluch" na jemné detaily. Stále mám tendenciu zamerať väčšiu časť pozornosti na vizuálne vnemy, ktoré sú nám v tejto realite také osožné, a zabúdam pozorovať čo je ZA tým - je tam obvykle oveľa viac informácií, ktoré mi unikajú.
Nemám nejaký konkrétny cieľ pri tejto aktivite - nemám očakávania. Jednoducho je to príjemný stav, kde pozorujem rôzne zaujímavé a neraz aj nádherné veci. Snažím sa byť otvorený a učiť sa niečo, čo cítim ako osožné pre svoju vnútornú zmenu a dospievanie. Viem dávať aj otázky, ale obvykle sa nepotrebujem pýtať otázky "tam" - viem si na ne zodpovedať aj tu.
Pomerne často sa mi už darí vnoriť do scén v skorých ranných hodinách, so zachovaním si vedomia pozorovateľa. Potom tam môžem robiť nejaké experimenty, spoznávať sa alebo zažívať čo sa "prihodí".
Takto mám spestrený takmer každý jeden deň, kde vďaka uvedomeniam a poznaniu mám štastnejší a vyrovnanejší život aj v tejto "fyzickej" realite. Vnímam oveľa viac detailov a súvislostí, ktoré mi umožňujú reagovať bez strachu - bez potreby útočiť alebo obraňovať sa. Keď sa spoznávam, dostávam stabilitu a prehľad o sebe a o svete ktorý som schopný vnímať.
, možno to tam niekde bude, aj keď 23.6 idem asi do Brna na jeho meditáciu tak sa dozviem na vlastnej koži 