Stalo sa mi to niekoľko krát, ale z tej druhej strany. Napríklad, že som sedela za počítačom a prešiel poza mňa brat, videla som ho, tak som sa za ním otočila a nebol tam, šla som sa pozrieť do jeho izby, ale spokojne hovel za stolom, vraj nikde nebol. Na strednej som si čítavala na zemi na chodbe, často okolo mňa niekto chodil, videla som len nohy. Sem tam sa mi stávalo, že som sa obzrela za tým človekom, z ktorého som práve videla nohy, ale chodba bola prázdna.
Ľudia sa vedomím podľa mňa bežne rozdvojujú, cestujú, vôbec o tom nemusia vedieť - patrí to k životu. Môžeš to vedome rozvíjať cez techniky astrálneho cestovania.
Spätne som si uvedomila, že vo viacerých tých zážitkoch bolo veľa hluku, ale ten už teraz nezvyknem zažívať, aj keď tie chvíle majú svoju špeciálnu atmosféru. Raz sa mi ju aj podarilo vyvolať - identifikovala som niečo v priestore a s pokojom som si v mysli vyslovila zámer, aby sa mi to zviditeľnilo - čo sa aj začalo plniť, začala som vidieť kontúry, osoba naberala tvary, ale zrovna som bola na hodine nemčiny a zľakla som sa, že budem nevhodná do spoločnosti, keď tú chvíľu podržím, že neviem, ako na to fyzicky zareagujem
Tak som rýchlo vycúvala z toho stavu a požiadala spojenca, aby dotyčného "upratal" a tak sa aj stalo. A už jeho vplyvov nebolo niet a niet ich nie je ani na ďalších hodinách.
Nech to vysvetlím - bola to personifikovaná zložka "mňa"/ vzorec v myslení, ktoré sa práve niekoľkokrát prejavili na tých hodinách. Keď som rozpoznala, že napriek tomu, že tie myšlienky a predstavy sa tvária veľmi prirodzene, všedne a ospravedlniteľne, že nie sú v súlade s mojím vnútrom, nepatria tam a v hĺbke ich nechcem. V tejto náhlej odkrytosti som získala moc rozhodnúť nad tým, resp. nad svojou väzbou k tomu, keďže predtým prebiehala len v nevedomí. V tomto odhalení a strate dovtedajšej pozície sa to mierne chaoticky ocitlo predomnou, čo som zavnímala a rozvinula a napokon "vyslovila" rozhodnutie o tom, nech ho zoberie spojenec/vyššie ja kde to bude prospešné, ale u mňa nemá domov, náš vzťah bol na úkor mňa.
Teraz som si spomenula, že sa mi to raz stalo aj s WW6
Bola som na Prechode bránou 1, zrovna nám niečo vysvetľoval na začiatku kurzu a zadíval sa na stenu vedľa, videla som ako sa zo stoličky rozdvojil a buchol do tej steny - bolo to na sekundu len. V zápätí to spravil aj fyzicky, myslím, že sme rozoberali zrovna niečo o prechádzaní cez hmotu pri cestovaní, preto tá stena.
