3oko

Ahojte, som tu nový a a LD sa venujem asi 2 týždne. Chcel by som získať od vas nejake rady. Hned ako som zistil že niečo take ako LD existuje, začal som o tom zbierať všemožne informácie, prečital som aj knihu od S. LaBerge, proste začalo ma to veľmi fascinovať, a tak dávam do toho kopu usilia ale LD nie a nie prísť. Začal som si viesť snový dennik a super to funguje..pamatám si každy den aspon 2 sny a už ich mávam aj celkom detailne. Ale proste ako náhle sa ráno zobudim, tak sa normálne chýtam za hlavu čo všetko možne a nezmyselne sa mi snívalo a ja nie a nie si uvedomiť že to je sen. Proste čo je ten klučovy bod si že si uvedomím že som v sne ? Asi je to aj u každého inak, ale čo pomohlo vám aby ste si uvedomili že to je sen. Ja viem že aj keď ho dostanem tak mi vraj nevydrži dlho, ale mne by stačilo aj tak sekunda len pre osobné presvedčenie a lepšiu motiváciu. Asi tu nejaku presnu radu ani nedostanem, ale bol by som rád keby ste napísali aspon ako ste si prvý krát vy uvedomili že ste v sne U mňa jedine čo funguje tak je ten snový dennik. Ten sa naozaj osvedčil, lenže ten sam o sebe nieje cesta k LD. Autosugescia mi vobec nepomáha a testy reality...niekedy ma to už psychický ničí ..neviem niečo asi robím zle...alebo mi chýba len trpezlivosť ? Ktovie. Ale aj tak budem rád za každu radu alebo zážitok z pravej skusenosti LD Vopred dik

LD nepatrí medzi môj hlavný záber, ale skúsim Ti odpovedať zo svojho hľadiska.
Myslím si, že kľúčové je vytvárať si návyky, ktoré sa z každodenného života prenášajú do nočného snového diania. Nejde priamo o prenesenie nejakých ritualizovaných vzorcov typu test reality. Ide skôr o prenesenie bdelosti k prítomnej chvíli - čiže o spôsob prežívania rôznych vzorcov konania - pozorovanie prítomného okamihu. Seba v tom okamihu a taktiež okolia v ňom. Netreba byť jogín a dokázať to absolútne, ale aspoň čiastočne a postupne budovať túto pozornosť a postupne budovať pozornosť k čoraz jemnejším odtieňom vnímaného.
Kde začať... trebárz skrze to, že chvíľu denne budeš pozorný k okamihu, či napr. stanoviť si činnosť, ktorú budeš robiť bdelo - napríklad jedenie, chôdza. Môžeš to doplniť o prianie, aby sa táto Tvoja bdelosť v tomto okamihu preniesla aj do noci.
Aspoň takto to vidím predovšetkým pokiaľ hovoríme o nadobudnutí schopnosti lucidity v sne a nie jednorázového zážitku LD. Pod nadobudnutím schopnosti LD rozumiem dosahovanie LD prirdzene, pomerne pravidelne, spontánne, kým pod jednorazovým zážitkom LD, ktoré je vyvolané vykonaním nejakej techniky, ktorá má mať platnosť pre konkrétnu noc.

Snový denník je veľmi dobrá vec ako píšeš, ale v prvom rade, aby si si vôbec pamätal sny. Je to spôsob budovania pozornosti k nim a určite to napomáha aj na ceste k LD.

Čo sa týka toho, že koľko Ti to LD vydrží, je to individuálne a závisí od momentu koľko potvá. Nemusíš sa fixovať na to, že bude krátke, lebo vôbec nemusí - býva také aj také.

O svojom prvom LD viem tak zo svojich 7-8 rokov. V TV bolo interview s nejakou ženou, ktorá farbisto rozprávala o svojich snoch a LD. Nadchlo ma to a priala som si zažiť to tiež, tak tú noc sa akosi zadarilo Kto vie, možno práve vďaka tej detskej nevedomosti, v ktorej mi chýbala znalosť techník, bola som oslobodená od očakávaní a racionalizovaných postupov, keďže som vedela len minimum o tom. Medzičasom mi vyfučala z hlavy téma LD a až o niekoľko rokov neskôr som sa k AC/LD dostala viac, keď sme získali pripojenie k internetu. Som z prostredia, kde sa o takých veciach nehovorí. LD inak mávam zriedkakedy a prevažne spontánne - nie je to niečo čo trénujem, alebo čomu venujem pozornosť. Občas viem, že som mala LD, ale chýbajú mi z neho spomienky.

Začiatok je dobrý - prečítať si teóriu, zapisovať si sny... Ale očakávať výsledky po pár týždňoch je unáhlené. Chce to veľkú trpezlivosť. Môžeš celé mesiace denne robiť testy reality a sugesciu bez úspechu. (u mňa cca 5 mesiacov) Ale stojí to za tú námahu. Akonáhle si pripustíš, že všetko čo vnímaš ako fyzickú realitu môže byť sen, testy reality sa stanú zvykom, nad ktorým nemusíš premýšľať a nemusíš si ich pripomínať.
Mne sa najlepšie osvedčilo robiť testy reality vždy keď vidím niečo aspoň trošku neobvyklé - nemusí to byť hneď ružový slon na trojkolke - stačí vypálená žiarovka, drahé auto alebo tak... Proste veci čo sa občas stávajú, ale nie každý deň.
Je dosť pravdepodobné, že čoskoro v snoch budeš robiť testy reality, a nebudú fungovať, alebo sa prebudíš... Ale to už je posledné štádium pred vyvolaním lucidného sna.
Jediná možnosť ako neuspieť, je vzdať tréning po pár mesiacoch bez úspechu. Vydrž. Nepreháňaj to s tréningom. Náročný tréning vydržíš pár týždňov a potom to vzdáš.
Zmeň spôsob akým vnímaš svet. Pripusti že všetko môže byť sen. Keď sa to stane súčasťou tvojho života, nadobudnutie lucidity v sne bude neodvratné.

Testy reality, konkretne citat napisy, odvratit zrak, znovu precitat ci sa text zmenil. Alebo test reality s hodinkami, pokus o zmenu farby predmetov. Tieto asi mne najviac zaberali. Ale ako pisu spociatku ich v sne aj spravis ale neuvedomis si ze sa test vydaril, resp. nezdaril Ale ked vytrvas uspech sa dostavi.

Necital som to tu cele, ale mne osobne testy reality vobec nepomohli. Dopadlo to presne ako pise sorer, urobil som si test v sne a siel dalej ako nic, bez realneho uvedomenia. Ale asi si tym kazdy musi prejst a mozno to niektorym ludom aj pomohlo.

Ja som si uvedomil že za všetkými zlyhaniami je vždy aspoň jedna z týchto vecí (a občas aj obe):

1. Nie je to možné spraviť/dosiahnuť podľa pravidiel danej reality.

2. Mám zlý prístup k danej veci (motív pre zámer) a sabotujem zámer, ktorý prejavujem rôznymi:
. a.) emóciami
. b.) myšlienkami (vizualizácie, afirmácie, ...)
. c.) slovami (afirmácie, komunikácia, ...)
. d.) činmi (všetky aktivity ako aj prehľadávanie webu, robenie jógy alebo cvičení/rituálov/tanečkov, kreslenie, zapaľovanie sviečok/vonných tyčiniek, .... )

Zlý prístup alebo zlý motív je taký, kde niečo odmietame, pred niečím utekáme alebo s niečím bojujeme.

Príklad:
1. Chcem ísť do meditatívneho stavu.
- Preklad: nepáči sa mi súčasný stav vedomia, chcem zažiť niečo krajšie/lepšie, chcem vykopnúť myšlienky z mysle a mať ticho

2. Chcem zažiť LD.
- Preklad: Táto realita ma neuspokojuje- nedarí sa mi a vzdávam sa skôr ako by som mal. Nepovažujem sa za dosť dobrého - a preto chcem ujsť a hrať sa v LD. Chcem zažiť niečo nové, krásne, lebo toto čo zažívam nepovažujem za dosť dobré. Chcem si overiť a získať istotu že LD je možné a potom sa budem cítiť ako schopnejší/znalejší vo svojom okolí - aj keď tí chalani z triedy sú silnejší, krajší, múdrejší, nevedia to čo viem ja .. ja si viem tvoriť svety a viem sexovať s hociktorou babou a viem ich v tom LD všetkých vymlátiť .. hajzlov

Dobrý prístup začína podľa mňa na príklad slovami:
"aj toto je dobré",
"aj takto mi je fajn",
"som vďačný za toto čo mám/zažívam",
"som otvorený všetkému čo sa mi ponúkne a využijem to najlepšie ako viem na spoznanie svojich strachov a bariér - myslím že LD by mi v tom pomohlo"
.
.
.

Aká je tvoja motivácia na dosiahnutie Lucidných snov, VonVein?
Chceš utiecť pred niečím, alebo zo zvedavosti ísť v ústrety nepoznanému?

Ešte sa mi žiada dodať že nie je vôbec jednoduché spoznať v sebe motiváciu pre veci, ktoré nás zaujímajú.
Prvá reakcia na otázku "mám dobrý prístup?" je obvykle od intelektu v područí strachov = teda od nášho ega, ktorého práca je neustále nám potvrdzovať aký sme úžasní a dobrí.
Práca ega je vytvoriť krátkozraké riešenie na naše vnímanie negativity:
- Nie ja som chybný, ale ten k****, ktorý ma skoro zrazil. No a čo že bola červená, bol som na prechode a videl ma.
- To je ale krava, že sa hnevá keď jej ponúkam pomoc. Ja viem že viem lepšie čo si myslí a cíti ako ona sama - veď je taká sprostá a bez mojej pomoci by nič nezvládla. A ona má tú drzosť odmietnuť moju "pomoc"?

Keď som sa snažil zistiť svoje motivácie v istých veciach, ako na príklad potrebu "pomáhať", pozoroval som čo by to mohlo byť. Pozoroval som to takto v sebe niekoľko týždňov a zapísal som si všetky možné motivácie čo mi prišli a skúšal som sa na ne pozerať čo najotvorenejšie - viem že sa mám vo zvyku klamať, tak som chcel odhaliť kde by to klamstvo mohlo brániť poznaniu pravdy.
.. obvykle som po pár dňoch mal niekoľko správnych nápadov, ktoré sa častom ešte mierne pozmenili

A ešte jedna vec.
Nastavenie si vhodného prístupu, kde akceptujem čo mám a čo sa deje, nie je len nejaká ezoterická hlúposť. V momente kedy mám voči niečomu potrebu bojovať, kedy som paralyzovaný a "nechce" sa mi meniť, alebo keď chcem od niečoho utekať, je to vplyvom podliehajúceho strachu. Strach má prejavy útek, útok, paralýza.
Ak som v strachu, ale skúšam si vytvoriť viac akceptujúci prístup, v zásade hovorím že nebudem utekať, útočiť ani stáť paralyzovaný. Aj keď vo mne všetko kričí "chcem niečo iné" alebo "toto nie je dosť dobré", rozhodujem sa nereagovať zo strachu. Tomuto sa hovorí odvaha - nereagovať na podnet strachu a postaviť sa zoči voči danej veci/situácii/bytosti/človeku.

Keď si skúsime afirmáciami vytvoriť lepší prístup (ďakujem, akceptujem, aj takto je fajn, ...), môže to priniesť trošku väčšie uvoľnenie a akceptáciu.
Tam kde sa klameme vzniká vnútorný tlak - aj keď si neuvedomujeme že sa klameme = to sa nazýva kognitívna disonancia. Kde vzniká tlak/stres, tam je utrpenie. To utrpenie nie je vo význame slova fyzickej bolesti. Je to psychická bolesť, ktorá sa prejavuje väčšou uzatvorenosťou a defenzívnym postojom. A s utrpením/bolesťou sme akoby nútení okolnosťami do role obete = máme potrebu útočiť, utekať, byť paralyzovaní.
- toto je podľa mňa najbežnejší psychologický mechanizmus, ktorý vytvára problém v porozumení a spolupráci na celom svete

Len keď sa zastavíme a umožníme si z aspoň trochu akceptujúceho stavu pozerať na veci, môžeme prísť k poznaniu. Pri útoku, úteku a paralýze (stojím so zatvorenými očami), sa toho naozaj veľa nenaučím. Napokon sa naučím aj pri tom, ale chce to veľa opakovaného zlyhania, kým vnútorne pocítim že takto to jednoducho nefunguje. Vtedy sa dostaneme do stavu rezignácie, ktorý je viac akceptujúci = a vtedy príde poznanie. A s poznaním príde posun a/alebo riešenie.

Toto je cesta intelektu:
stanoviť cieľ -> stanoviť proces -> skúšať (často s nesprávnym zámerom/prístupom) -> budovanie frustrácie -> rezignácia -> uvoľnenie/akceptácia -> poznanie -> nadšenie -> stanoviť cieľ -> .... kruh sa uzatvára

Z vaších príspevkov som pochopil že mi asi naozaj chyba jedine trpezlivosť. Ďakujem všetkým za rady a inšpiráciu Vo svojom okolí nemám nikoho s kým by som si o tomto pokecal a hlavne je to tažke niekomu vysvetliť keď som to sám nezažil, tak sa snažim odpovede hladať aspon tu

Aiy napísal:Zmeň spôsob akým vnímaš svet. Pripusti že všetko môže byť sen. Keď sa to stane súčasťou tvojho života, nadobudnutie lucidity v sne bude neodvratné.

Na toto sa dosť zamerám. Dik za tip

Aiy moja motívacia je jednoznačne zažiť luciditu, je to pre mňa niečo nové čo ma fascinuje, čo by som chcel zažiť. Som si istý že potencial ľudskej mysle je obrovský a lucidné sny sú dobra cesta aspoň časť z neho odkryť. Nemyslím si že by som pred niečim v živote utekal, aj keď je tu jedna vec ktorú v realnom živote nezažijem a tužim po nej ale v lucidnom sne by ta možnosť bola. Ale nechcem o tom moc rozprávať. Skor je to o tom zažiť niečo nove

Inak je možne že by som luciditu nedosiahol nikdy z nejakých pričin čo sa nedajú prekonať treningom ?
A chcem sa tiež spýtať niekto koho ma LD už pravdidelne. Robievate ešte testy reality, alebo už je to pre vás jednoduché si to v tom sne uvedomiť ?

Ja mávam OBE/LD v poslednej dobe dosť pravidelne.
Nerobím a ani som nikdy nerobieval ako hlavnú metódu testy reality. Je veľa spôsobov ako prejavovať svoj zámer a ja na to používam meditáciu. Zároveň som si vedome vytvoril dojem/nastavenie že LD mám vlastne skoro vždy, len sa rozhodujem nemeniť scénu, lebo je pre mňa obvykle nejako užitočná.
- vytvoril som si dojem že už mám čo chcem a teda som pokojnejší = nemám vnútorné pnutie, ktoré by mi bránilo v prežívaní OBE/LD

Jednoducho meditujem na pozorovanie svojho postoja/prístupu k meditácii. Prídu rôzne dojmy, scény, vnemy a emócie - občas sa v nich trocha pohrám, ale väčšinou je to o udržaní si odstupu. Akoby som sa pozeral na dianie a zostal sa pozerať s rukami vo vačkoch a pokojom vo vnútri.

A potom buď vojdem do nejakej scény a odpojím sa od tela - viem že mám telo v posteli a hrám sa v scéne. Dalo by sa to nazvať aj WILD. Inokedy využijem ten "správny stav" a jednoducho vyjdem z tela, pričom začínam vo svojej izbe. Obvykle rovno idem niekam von cez okno alebo cez balkón a premiestňujem sa do nejakej inej scény. Môj zámer je obvykle robiť pokusy s napodobňovaním pozemských vnemov - chuť zákuskov, nápojov, hmat, pocit letu, pocit byť vo vode, občas sex, zmena alebo tvorenie prostredia/scény. A keď si spomeniem, tak si zažiadam o lekciu a oddám sa tomu "čo je pre mňa dobré". Niekedy rovno po vyjdení z tela alebo po ocitnutí sa v scéne požiadam o lekciu a hrám sa na tom, čo má pre môj vývoj zmysel.

Inak ak by bol ešte niekto ochotný mi poradiť. Z počiatku so myslel že LD sa dá navodiť len uvedomením si v sne, ale ako som sa začal viac zaujímať o tieto veci, tak viem že sú aj iné možnosti, ako napríklad prejsť do LD priamo, že sa snažíme telo uspať a pri tom ostať bdelý. Včera som to prvý krát skúšal, zatvoril som oči a snažil som sa nepohnuť a sustrediť sa na obrazy a zvuky. Po chvílke prišli vybrácie do ruk a noh a viem že už som bol dosť blízko pri niečom, čo som ešte nezažil. Ale v tom momente ma strach a tlkot srdca nepustili ďalej, alebo teda ma prebrali z tohto stavu. Opakoval som to viac krát a vždy ten istý scenár, ako keby mi strach nedovolil isť ešte hlbšie. Je tento strach a tlkot srdca normálny ak v tejto technike nemám žiadne skúsenosti ? A myslíte že by som sa mal venovať aj tejto technike, alebo je lepšie sa plne zamerať nato čo som skúšal predtým (uvedomenie sa v sne) a venovať sa iba tomu pokiaľ sa v tom nezlepším.

Ahoj VonVein

Ak si o tomto ešte budeš viac čítať, zistíš že to čo si zažil je úplne normálne a neškodné.

Pýtaš sa čo by si mal?

Ja ti poviem čo by si mal - mal by si robiť veci, ktoré nevieš nerobiť. Ak ťa niečo láka, tak si to preskúmaj. Ak sa zľakneš, rozhodni sa či všetko stopneš, alebo či budeš skúmať ďalej. Ak sa popáliš, zisti či si sa popálil lebo si sa chytil niečoho horúceho, alebo máš popáleninu vplyvom tvojej viery že si sa chytil niečoho horúceho - pričom daná vec bola naozaj studená.

Predstav si niekoho, kto sa cíti byť neohrozený, kto seba samého vo vnútri vníma ako pevného - niekoho, ktorý všetko nejako zvládne. Vcíť sa do takéhoto niekoho nebojácneho, uvoľneného, slobodného a radostného.

S takýmto prístupom, zvedavosťou a vytrvalosťou všetko zvládneš.

Dôverujem ti na 100% že si vieš nájsť vlastné odpovede, keď pochopíš prečo sa naozaj pýtaš otázku.
Dôverujem ti že si nájdeš cestu, keď pochopíš prečo ju vôbec hľadáš.

Prajem ti príjemnú zábavu a radostné skúšanie.