3oko

Ahojte
Astralne cestovanie trenujem uz asi zhruba pol roka
a este som nevycestoval a posledne tyzdne si myslim ze som dost daleko uvolnenie absolutne som v tranze a uplna sustredenost na to co robim a sem tam citim aj vibracie. A vzdy uz citim ze je ta chvila aj viem pohnut astralnym telom ale len o kustek max 1-2 cm niakou castou alebo celym telom. A potom uz skusam brajake techniky vykutalenie, levitovanie,rotacia. A som uplne v klude nerozbucha sa mi srdce a aj poprosim sprievodcu nech mi uz pomoze von ale stale nic
Poradte prosim co mam spravit.

možno Ťa zaťažuje Tvoja túžba dostať sa tam. Skús sa uvoĺniť po tejto stránke, dostať sa do astrálu je omnoho jednoduchšie, prirodzenejšie a bežnejšie, než si ľudia uvedomujú, nie je to nič výnimočné.

Keď sa cítiš zaseknutý a nevieš ako pristúpiť iným spôsobom k dostávaniu sa z tela, môžeš sa skúsiť v AC rozvíjať pasívnejšie - dáš tak svojim nevedomým zložkám priestor pôsobiť a postupne uhladzovať to, čo Ťa blokuje. Môžeš napríklad pred spánkom venovať pár minút meditácii a uvoĺnenému zámeru zažiť vedomé AC, naučiť sa doň dostávať, pomoci od sprievodcov... a netlačiť to na to, aby sa to udialo hneď, či tú noc - to príde, keď k tomu v sebe budeš mať vhodné podmienky. Možno Ti aj doklapne počas toho, že na čom stojíš a čo by si mal zmeniť.

Asi to bude tym na ac myslim stale musim to zvolnit trochu

Ahojte musim sa podelit o moju skusenost co som zazil dnes rano ale myslim ze to bolo ac. Kazdy vecer trenujem priame techniky a po prebudeni rano nepriame - hned ked sa zodudim sa snazim opustit telo a dnes rano sa mi podarilo zacal som si predstavovat rotovanie a zacalo byt realisticke videl som cez zavrete oci okolo setko a tocil som sa a zrazu som vyskocil z postele na zem a zacalo ma ihned niekde tahat preletel som cez stenu a siel som v niakom tuneli niekde nevidel som to moc lebo zrak bol nekvalitny videl som len malo a tmavo potom som si zmyslel na sprievodcu ze sa s nim chcem zhovarat a bol som v tele a prebral som sa a skusal som sa opet dostat s5 do ac ale bolo to falosne predudenie a uvedomil som si ze je to ld a spravil som rc .... Myslite ze to prve bolo ac ja si myslim ze hej.

Pekne, takže máš zážitok opustenia tela, ktorý si vedome vnímal.

bol som v tele a prebral som sa a skusal som sa opet dostat s5 do ac ale bolo to falosne predudenie a uvedomil som si ze je to ld a spravil som rc .... Myslite ze to prve bolo ac ja si myslim ze hej.

Podľa mňa sa nefixuj na dichotómiu AC vs LD. Skopírujem Ti, čo som písala na túto tému inde, nech sa neopakujem:

Podľa mňa je to to isté, pretože ako riešiť spor o rozlišovaní AC od LD? - Dojmom? Tým, že sa bezprosterdne potom ocitneš v izbe? Videné priestory sú rovnako rozložené ako fyzické? Ani techniky nejde oddeliť na dva tábory a sú stále o tom istom.

Je zavádzajúce na základe tých faktorov oddeľovať AC a LD. Snaha oddeliť a vytvoriť kritéria na to, iba vytvárajú vnútorný spor, ktorý požiera a rozkladá obsah zážitkov a niekedy vedie k neuznaniu a znehodnoteniu obsahov významných pre rozvoj (Tým, že ľudia často považujú AC za vyšší level, LD je "len tak v hlave" a nerozoberajú významy a kontexty diania LD). Človek by podľa mňa nemal určovať hranice AC, že kopíruje fyzickú realitu, pokiaľ chce hovoriť o tomto zážitku ako o spirituálnom. Pokiaľ o tejto skúsenosti nechce hovoriť ako o spirituálnej, je tu k dispozícii pojem práve LD, ktorý je vedecký, neosobný, nemystifykujúci a racionálny.

Z môjho hľadiska je ohniskom osobná skúsenosť, zážitok a nie kategória. Dávam rovnkú váhu fyzickej skúsenosti ako nefyzickej, či by sa to dalo dať pod označenie sen, lucídny sen mimotelový zážitok, alebo halucinácia. Takýmto spôsobom sa vyvarovávam brať zážitky ako "cennejšie" a "menejcenné" a nerozožieram zážitky tým, či sa "dejú reálne".

Keď niečo zažívam, cítim to, je to reálne pre mňa v tejto chvíli - či je to len myšlinka, daydreaming, alebo sen, AC. Sú v tom kontexty, obsahy, ktoré niečo odzrkadľujú, k niečomu vyzývajú a stále sú hodné sledovania a robeniu sebareflexie na základe nich.

Definície a "pracovne brané" kategórie sú dôležité, ale treba uvažovať nad ich dôsledkami. Pojmy modelujú prežívanie a možnosti konania/prežívania, ktoré nám sú v tej chvíli k dispozícii.


Pokiaľ uznáme, že astrálne cestovať môžeme kamkoľvek po svete, môžeme cestovať aj do vnútra seba. Tým (minimálne) je možné považovať sen a LD za formu AC, pretože je to cesta za hranice fyzických možností/mimo fyzický priestor/bez použitia tela na pohyb, ale je vykonaná smerom dnu, do vnútornej reality - v ktorej je opäť mnoho podnetov na reflexiu a rast po všetkých stránkach (len vlastne neuznávam pod pojmom sen/LD len cestu dnu, ale vo svojom ponímaní neurčujem miesto, môže to byť rôzne...)


A pridávam ešte odkaz k tomuto topicu.. viewtopic.php?f=26&t=2277

Dufam ze to nebude teraz tak ze budem cestovat raz za niekolko tyzdnov musim sa pri najblizsom zazitku bud spytat sprievodcu ako zacat cestovat castejsie az nakoniec pravidelne alebo najst tam sposob alebo premna vhodnu techniku. A tak isto vediet sa tam dlhsie udrzat a zlepsit zrak a ostatne vnemy.
A co sa tyka ld predtymto zazitkom som ich mal asi 10 ale nikdy mi neslo nic poriadne ovladat vzdy som sa tam len niak motal ale nikdy mi neslo nieco zmenit presunut sa skusit.

Dakujem za odpoved a nerozlisovst teda LD/AC obe su dobre.

Rado sa stalo.
To sa postupne vyvinie, nemáš sa kam ponáhĺať... všetko s kľudom.

Tak to ma teší, že sa ti podľa všetkého v celku darí opustiť telo, postupne. Ja som od toho zatiaľ veľmi ďaleko.

Samotné AC má výhodu, že tam človek prijme dosť veľa pozitívnej energie, aj čakry sa tam dosť nabíjajú energiou. To má aj veľkú výhodu v zmenšení utrpenia - náš život projektujú čakry a čím sú čistejšie tým menej má človek utrpenia, takže to je niečo veľmi praktické. (Ak má človek úplne čisté čakry, tak utrpenie nemá vôbec).

Ale nie všetko je len o opustení tela. Ešte veľmi ťažká práca je schopnosť vedieť sa vôbec orientovať v iných svetoch a dimenziách, vedieť sa tam vôbec pohybovať. Údajne je to dosť ťažké. Veľké umenie je aj pohybovať sa v tomto samotnom svete po planéte zemi, je to ťažšie ako sa pohybovať astrálnym svetom, kde to človeka vytláča ako bublinu nad vodnú hladinu, vytláča to do vyšších svetov.

Samozrejme ja nie som nejaký odborník, ja mám vedomosti len z rozprávania iných, ale mám obavu, že aj drvivá väčšina (teda nie úplne všetci) ľudí na tomto fóre dokáže ovládať AC len naozaj minimálne. Potom ako sa naučia vytelesniť, zrejme nasleduje sklamanie a frustrácia, nakoľko v astrálnych svetoch sú viacmenej dezorientovaní a nič im to nedáva.

Plnohodnotne ovládajú AC až šamani, resp. človek ktorý má za sebou kompletný a celý šamanský výcvik. Tento výcvik je extrémne ťažký a náročný a trvá 10-15 rokov, môže sa to robiť povedzme v Peru, kde sú najvýznamnejší šamani na tejto planéte.

Samozrejme v dneštnej dobe má málokto motiváciu na sebe viac pracovať, dnes ľudia netúžia po ničom inom ako po podohlí (hovorí sa tomu hedomizmus) a málokomu sa chce na sebe pracovať s veľkou námahou a drinou na duchovnom raste aj vo forme naučiť sa ovládať AC, naučiť sa komunikovať a čo najviac komunikovať s najvyššími "anjelskými" bytosťami, ktoré sa v južnej Amerike nazývajú "apu" a podobne. (Aj to je súčasť šamanského výcviku.)
Aj vrcholový športovec ak chce byť úspešný musí na sebe pracovať s veľkou drinou, aby dosiahol medailu, alebo aby aspoň skončil na dobrom umiestnení. Podobne je potrebné pracovať aj na čo najlepšom ovládaní AC.

V prípade liečiteľstva šamanovi posielajú veľmi silnú a vysokú energiu priamo od Absolútna práve tieto bytosti apu.

Telepaticky je možné kontaktovať aj mimozemské civilizácie, čo šamani veľmi dobre ovládajú.

Skúsenejší šamani dokážu mnoho nadprirodzených vecí, ako
-materializácia a dematerializácia (zhmotnenenie alebo odhmotnenie) predmetov
-breathariánstvo (žiadna potreba prijímať potravu)
-bilokácia (byť hmotne fyzicky prítomný na dvoch miestach v tomto hmotnom svete)
-teleportácia (premiestnenie fyzického tela z jedného miesta na druhé v rámci zlomku sekundy v tomto fyzickom svete)
-schopnosť premiestniť sa do minulosti a byť a zhmotniť sa aj do situácie niekoľko tisíc rokov dozadu
-a samozrejme aj liečenie aj smrteľne chorých ľudí, aj najťažšie prípady v rámci veľmi krátkeho času, povedzme 10 minút.
Úplne najlepší šamani ktorí tu boli ešte pred pár rokmi (teraz už na tejto planéte nie sú) dokážu liečiť údajne aj samotným dotykom

To má aj veľkú výhodu v zmenšení utrpenia - náš život projektujú čakry a čím sú čistejšie tým menej má človek utrpenia, takže to je niečo veľmi praktické.

Netuším na čo je lepšie sa snažiť o menšie utrpenie. Predpokladá to, že človek nejaké dianie, ktoré je vo svojej podstate neutrálne berie ako utrpenie. Aj keby to bral ako utrpenie, nech je dianie aké je, je mu prostriedkom sebatranscendencie. To, že niečo nie je utrpenie, je rovnako ilúzia, ako že to utrpením je. Nie je to dôležité. Nie je dôležité lipnúť na pohode a na živote, šťastie (jeho podoba) je len zdanlivá hodnota.

Plnohodnotne ovládajú AC až šamani, resp. človek ktorý má za sebou kompletný a celý šamanský výcvik. Tento výcvik je extrémne ťažký a náročný a trvá 10-15 rokov, môže sa to robiť povedzme v Peru, kde sú najvýznamnejší šamani na tejto planéte.

Šamani sa môžu aj autoiniciovať. Z termínu šaman nevyplýva, že by musel absolvovať nejaký vonkajší výcvik, spojenci si ho vycvičia tak či tak. Okrem Peru sú aj iné miesta, ktoré sú považované za "kolísku šamanizmu". Nie je dôležité snažiť sa pripodobniť nejakým veľkým šamanom, trebárz napodobňovaním ich kultúry a byť veľký...

Samozrejme v dneštnej dobe má málokto motiváciu na sebe viac pracovať, dnes ľudia netúžia po ničom inom ako po podohlí (hovorí sa tomu hedomizmus) a málokomu sa chce na sebe pracovať s veľkou námahou a drinou na duchovnom raste

Podľa mňa sa ľudia nemenia v charaktere. Naša doba je voči predošlým iná možno tým, ako vysoko je položený individualizmus, ale aj to prejde. Spiritualita vždy bola menšinovou záležitosťou aj bude. Nie je to nič zlé, je to prirodzené a v poriadku. Radšej byť človek zdravého "sedliackého" rozumu ako nejaký okrasný preduchovnelý umelo pozitívny snob.

Skúsenejší šamani dokážu mnoho nadprirodzených vecí, ako

to je na nič dôležité. Na nič je byť nejakým komixovým superhrdinom a spasiteľom ľudí.

TheDreamingDead ďakujem ti za odlišné uhly pohľadu, rozhodne sú veľmi inšpiratívne.

K tomu utrpeniu:
Máš zaujímavý uhoľ pohľadu. To rozhodne je pravda ako hovoríš, že utrpenie je pre človeka aj ako prostriedok duchovného rastu.
Tiež súhlasím s tým, že nie je dobre lipnúť na pohodlnosti života, pretože pri pohodlnosti duchovne človek nerastie, stagnuje, prípadne ho to v duchovnom raste posunie vyložene dozadu.

Aj u niektorých detí a mladých ľudí si všímam, že hoci sa v jadre zdajú byť duchovne veľmi vyspelí a čistí, na druhej strane im chýba určitá hĺbka a vážnosť. Nezažili v živote ešte veľa utrpenia (ešte sa im nestihli znečistiť čakry, tak utrpenia veľa nemajú, rodičia sa o nich po všetkých stránkach postarajú) ktoré by ich v duchovnom raste malo dosť posilniť.

Na druhej strane pozorujem aj určitú časť takých ľudí, ktorí sú duchovne tak veľmi nízky, že ani utrpenie ich nedokáže v duchovnom raste posunúť dopredu, ale častokrát žiaľ ešte opačne smerom dozadu.
Môžem uviesť aj príklad: Nemusí ísť len o náboženských ľudí, ale v prípade náboženských ľudí si títo ľudia interpretujú utrpenie ako nedostatočnú vieru a nedostatočnu vernosť k ich "Bohu" a k náboženským dogmám. Utrpenie ich teda len silnejše a silnejšie privádza k otroctvu dogmatického náboženstva, na miesto toho, aby si aj v súvislosti s utrpením uvedomili, že náboženstvo im nič (dobré) dať nemôže a nič (dobré) nedáva. Utrpenie by ich po správnosti malo od náboženstva odradiť.
(Tiež aj cirkev dokáže veľmi cynicky zneužiť utrpenie ľudí na vymývanie mozgov, napr. v nemocniciach pobehujú katolícki kňazi a dávajú ľuďom pomazanie chorých a spovedajú ich. Ak takýto človek potom zomrie, v astrálnom svete bude mať kvôli takýmto obradom zbytočne veľa utrpenia po takom náboženskom zaklínaní z ktorého ide len negatívna energia)

Ale teraz by som to zobral z toho uhľu pohľadu, prečo netrpieť, resp. prečo trpieť čo najmenej:
Dobré by bolo aj zadefinovať si, čo to vlastne utrpenie je. Je to dosť abstraktný a veľmi široký pojem, pod ktorým sa toho myslí veľmi veľa:
ide o finančné problémy,
najrôznejšie negatívne "náhody" v živote, najrôznejšie komplikácie a prekážky v živote,
rôzne spoločnenské problémy v medziľudských vzťahoch, nepríjemní ľudia, rodinné problémy,
zdravotné problémy.
Utrpenie tiež človeka obmedzuje v osobnej slobode, napr. nakoľko je človek časovo silne zaneprádzený pretože musí veľa pracovať, nemôže si nájsť čas na meditáciu alebo rozijímanie. V takomto prípade utrpenie človeka brzdí aj v duchovnom raste.

Takže teraz keď som zadefinoval utrpenie už asi chápeš, prečo utrpeniu hovorím "nie".
V budhizme sa veľmi nezozumiem veľmi som ho neštudoval, ale pokiaľ viem aj celé budhistická filozofia sa viac menej točí len o odstránení utrpenia, čo je pochopiteľne rozumná a múdra filozofia.
****************************

TheDreamingDead napísal:Šamani sa môžu aj autoiniciovať.

Tak áno, to môžem v mnohom súhlasiť, samozrejme čo ja viem z počutia, tak astrálnych dimenziách je veľa učiteľských bytostí a bytostí ktoré sú veľmi ochotné a schopné človeku napomáhať k duchovnému rastu.
A pokiaľ to človek myslí so svojim duchovným rastom naozaj veľmi úprimne, vážne a chce na sebe pracovať aj s veľkou drinou, verím že môže sa stať z neho šaman aj bez pomoci druhého šamana.
Na druhej strane aj živý šaman na tejto planéte má zasa zrejme svoje určité výhody v porovnaní s učiteľskými bytosťami.
*****************************

TheDreamingDead napísal:Nie je dôležité snažiť sa pripodobniť nejakým veľkým šamanom, trebárz napodobňovaním ich kultúry a byť veľký...

Radšej byť človek zdravého "sedliackého" rozumu ako nejaký okrasný preduchovnelý umelo pozitívny snob.

Na nič je byť nejakým komixovým superhrdinom a spasiteľom ľudí.

Tak toto sú s tvojej strany veľmi zaujímavé postrehy. Iste viem na čo mieriš. Presne tieto vety sa týkajú ľudí, aj sa o duchovný rast silou mocou pokúša človek, ktorý je potom v jadre duchovne nízky.
Tiež môže ísť o človeka trpiaceho svojou vlastnou dôležitosťou, namyslenosťou a "silným" egom (aj psychiatria má na to svoj pojem napr. "blud megalománie" https://cs.wikipedia.org/wiki/Blud)
Falošne "preduchovnelí" alebo falošne "duchovný" ľudia môžu byť často krát kadejakí trápni exhibicionisti, ktorí potrebujú na seba upozorňovať.
Počul som, že niektorí ľudia, ktorí sa domnievajú, že sú osvietení, sa predvázadjú a upozorňujú na seba s roztrhaným otrhaným oblečením.

Naopak počul som, že ľudia ktorí sú na tom skutočne duchovne vysoko sú veľmi skromní, utiahnutí, nikdy na seba neupozorňujú, v žiadnom prípade sa nedávajú uctievať (ako je to typické u indických guruov) atď.
Veľkou pokorou sú známi aj Amazonskí či Andskí šamani. Ak sa niekto pokúša týchto šamanov obdivovať alebo uctievať, zasypú daného človeka čiernym humorom a sarkastickými poznámkami, aby ho od uctievania odradili.
**************************
Ale čo sa týka "nadprirodzených" schopností šamanov, tak si myslím, že užitočné predsa len sú.
Liečením chorôb dokážu človeka významne zbaviť utrpenia.

Tiež šamani sami majú natoľko čisté čakry že sú schopní vidieť aury, podrobne vidieť činnosť čakier a mieru ich znečistenia. Za relatívne krátku chvíľu dokážu šamani čiastočne danému človeku prečistiť čakry, resp. odstrániť z čakier určité negatívne "kódy" a "programy" ktoré človeka zväzujú obmedzujú a spôsobujú mu utrpenie.
Šamani dokážu danému človeku podstatne zmenšiť utrpenie v jeho živote. A to je veľmi významné a veľmi praktické takto pomáhať ľuďom