3oko

V rámci tohto fóra (ale aj inde) sa častokrát stretávam s mylným názorom, že to čo sa nám sníva je výplod nášho mozgu a nič viac. Ak by to bola pravda, ako by boli možné zdieľané sny či prorocké sny? Je to tým, že náš mozog niečo vie, tuší a tým predvída budúcnosť? Nie.

Ako je to teda so snami (vedomými alebo nevedomymi), astrálnym cestovaním a naším mozgom?
Musíme si uvedomiť, že mozog v skutočnosti len INTERPRETUJE to, čo sa nachádza v snovej realite (astrále). Mozog dopredu nič NEVIE a nemôže nič predvídať. Počas sna (alebo meditácie) sa dokážeme naladiť na snovú realitu, prijímať informácie z nej a až následne tieto informácie môže mozog INTERPRETOVAŤ, čiže previesť do viac menej zmysluplnej formy. Náš mozog interpretuje zachytené informácie na základe prežitých skúseností a presvedčení. Preto dvaja ľudia môžu rovnakú informáciu snovej reality interpretovať odlišne.

Je to tak, ako keď mikroprocesor v počítači INTERPETUJE beh programu. Program však existuje nezávisle od mikroprocesora. Iné prirovnanie hovorí, že mozog je ako rádioprijímač, ktorý keď správne naladíme na nejakú rozhlasovú stanicu, dokáže nám sprostredkovať informačný tok (hudbu, zábavu či hovorené slovo) stanice.

Je teda dobré uvedomovať si, že sny nie sú individuálna záležitosť (výplod) niečoho čo nám "vytvára mozog", ale sú súčasťou (väčšej) kolektívnej záležitosti.

To áno, s tým by som určite mohol súhlasiť.
Čo sa týka vlastných skúseností, tak zažil som vedomejšie prežitie a zapamätanie snov, LD sa mi ešte nepodaril.
Pri vedomejšom prežití sna, som to vnímal tak akoby som bol v inej realite a musel som aj podliehať všetkým zákonom tej reality, (podobne ako je to aj v bežnej realite). Sen mi nepripadal o nič menej skutočný ako bežná realita.
Len dej a zákony reality v tom sne boli dosť divné a bizardné, ale inak som to vnímal ako rovnako skutočné ako bežnú realitu.
A neuvedomoval som si v tom stave že sním, že moje skutočné telo spí. (Ani existenciu nejakého svojho druhého snového tela som si nejak neuvedomoval).
A hoci som v snoch sledoval pestrý dej a podliehal rôznym pravidlám, najčastejšie si v snoch pripadám ako nejak napoly neviditeľný - ľudia akoby ma nevideli (i keď v niektorých snoch som sa niekedy aj s ľuďmi rozpával).

Tak toľko len moje subjektívne skúsenosti.

A opakujem, že to čo som zažil neboli ani LD, ani AC, ale len bežné sny, len trochu vedomejšie prežité.

A teda na záver: určite súhlasím s tým, že sen nie je len o mozgu, ale aj o naladení vedomia na nejaké paralelné reality a podobne

Snáď len dodám, že živé uvedomovanie si toho, že sny a rôzne jemnejšie dojmy nás presahujú je dôležitý kameň spirituálneho rozvoja. Pretože sa tým človek stáva prístupnejším, otvára sa vnímaniu a "počúvaniu" správ z jemnejšej reality. Keď už človek počúva a uvedomuje si úskalia toho, že je v roli interpretátora, môže s tým pracovať.
Zároveň, ak tomu človek vnútorne nedôveruje, aj priznanie si tohto aktuálneho stavu je bod, v ktorom sa otvárajú možnosti práce s tým.

Takéto živé uvedomovanie si toho nepadne zo dňa na deň a nestačí len rozumový záver, ale je to niečo k čomu človek prichádza postupne skrze sledovanie snov a prácu s nimi... alebo prácu s rôznymi inými oblasťami - skrze prežívanie/zažívanie a opakovanú sebareflexiu/interpretáciu.
Možno to nikdy nebude dokonalé, lebo možno žiaden ideálny stav neexistuje - netreba sa za takým niečim hnať.