Niečo ako LD
Napísané: So Dec 12, 2020 17:15
Nejaké obdobie som sa venoval meditácii, takej podľa seba, že som ležal na chrbte na posteli bez pohybu (pretože viem že na chrbte nezaspím). Najprv ma vždy hlava presviedčala nech sa na to vykašlem. Potom som zas cítil veľmi nekomfortné emócie ktoré ma nútili skončiť a napokon prišlo silné nutkanie prevaliť sa na bok a zaspať. Nikdy sa mi túto poslednú fázu nepodarilo prekonať a o to väčšia výzva to pre mňa bola. Raz sa mi to konečne podarilo.
No a čo prišlo po tom... Jak v tom filme Počátek s DiCapriom alebo úplne jak snení po Castanedovsku.
Bol som vo svojej izbe, na svojej posteli, v polohe na chrbte, len v nejakej divnej, temnejšej realite. Mal som zapnutú telku a išli tam nejaké hlboko spirituálne programy. Počul som čisto a jasne prednášky o Bohu a povahe duchovných záležitostí. Počúval som ich dlho. Bol som pri vedomí.
Potom som bol opäť vo svojej izbe, na svojej posteli, ležiac na chrbte a zasa bolo okolie akosi iné. Zaznamenal som dokopy tri takéto úrovne. V každej som bol akoby hore, v každej sa niečo dialo. Až naraz som sa ocitol na ulici a mal som veľmi ťažké nohy. Cítil som ťažobu svojho tela což pri lucidných snoch nemávam. Odovzdal som tú ťažobu Bohu, proste som ju striasol, vyskočil na najbližší stĺp s nejakou tabulou a ohmatával som písmenká, ryhy, preciťoval som povrch tabule dlaňou ako som po ňom šúchal atď. Bolo to nesmierne reálne. Za chvíľku som bol stiahnutý späť "k telu" a ten pocit keď môj "duch" vchádzal do tela, bol tiež úplne nepopísateľný, nový, dychberúci.
Haluz je že keď som sa zobudil z tretej reality/snu o izbe kde som ležal v meditácii a myslel som, že už som hore, načež som sa znova "zobudil" do izby kde ležím v meditácii s tým že som zobudený, ale stále nebol. Potom som precitol do skutočnej reality, ktorú som hneď jasne rozoznal, potešil som sa čo zažívam a znova som sa vsníval späť, o úroveň hlbšie kde som ďalej spočíval a nejako nasával atmosféru "paralely" svojej izby, seba atď.
No a čo prišlo po tom... Jak v tom filme Počátek s DiCapriom alebo úplne jak snení po Castanedovsku.
Bol som vo svojej izbe, na svojej posteli, v polohe na chrbte, len v nejakej divnej, temnejšej realite. Mal som zapnutú telku a išli tam nejaké hlboko spirituálne programy. Počul som čisto a jasne prednášky o Bohu a povahe duchovných záležitostí. Počúval som ich dlho. Bol som pri vedomí.
Potom som bol opäť vo svojej izbe, na svojej posteli, ležiac na chrbte a zasa bolo okolie akosi iné. Zaznamenal som dokopy tri takéto úrovne. V každej som bol akoby hore, v každej sa niečo dialo. Až naraz som sa ocitol na ulici a mal som veľmi ťažké nohy. Cítil som ťažobu svojho tela což pri lucidných snoch nemávam. Odovzdal som tú ťažobu Bohu, proste som ju striasol, vyskočil na najbližší stĺp s nejakou tabulou a ohmatával som písmenká, ryhy, preciťoval som povrch tabule dlaňou ako som po ňom šúchal atď. Bolo to nesmierne reálne. Za chvíľku som bol stiahnutý späť "k telu" a ten pocit keď môj "duch" vchádzal do tela, bol tiež úplne nepopísateľný, nový, dychberúci.
Haluz je že keď som sa zobudil z tretej reality/snu o izbe kde som ležal v meditácii a myslel som, že už som hore, načež som sa znova "zobudil" do izby kde ležím v meditácii s tým že som zobudený, ale stále nebol. Potom som precitol do skutočnej reality, ktorú som hneď jasne rozoznal, potešil som sa čo zažívam a znova som sa vsníval späť, o úroveň hlbšie kde som ďalej spočíval a nejako nasával atmosféru "paralely" svojej izby, seba atď.