Prvý LD po 17-tich dňoch snaženia

[lucidhawk]

Ahojte.

Dlhú dobu som sa LD nevenoval a tak som ich prestal úplne mávať. Obnovil som svoj záujem a rozhodol som sa znova sniť, ale novým spôsobom. Nie pre zábavu. Chcem rozvíjať luciditu podľa brán snívania Carlosa Castanedu. Prvá brána spočíva v stabilizácii snu prostredníctvom pohľadu na ruky a následne na časť snového okolia. Nie príliš pozorne, aby sa okolie nezmenilo. Iba natoľko, aby som si ho bol vedomý a znova rýchlo vrátiť pohľad na ruky. Cieľom tejto techniky by mala byť schopnosť "ukotviť sa" v nemeniacej sa snovej scenérii s možnosťou byť lucidný "neobmedzene" dlho.

Tak že 30.11.2020 som sa začal snažiť. Začal som si zapisovať sny (moja snová pamäť bola 0-ová), začal som si zakreslovať miesta zo snov do snovej mapy (vraj to dosť pomáha), začal som robiť testy reality, meditáciu, sugesciu a uvoľňovacie techniky pred spaním. Ako doplnok som si písal "denník" - deň za dňom ako sa mi darí, začal som písať blog: "LD podľa Carlosa Castanedu" a komunikovať s ľudmí, ktorí majú s LD nejaké skúsenosti.

Po 17-tich dňoch prišiel prvý lucidný sen (to je skôr ako som čakal).

Som v dome mojej mami kde som vyrastal. V obývačke. Je tu so mnou dedo. Nejako zápasíme. Ja mu vyskakujem zo zadu na ramená a tlčem ho do chrbtice, krku, záhlavia. Ozýva sa to, ako keby som bil do dreveného konára. Mám z toho zlý pocit a hovorím dedovi aby sme sa na to vykašľali, že sa ešte niečo zlé stane. On ide nejaký malátny k dverám a zrazu padá k zemi. Mňa chytí zúfalstvo. Kričím: "Nie, dedo! Sakra!". A v tom si hovorím že toto je moc zlé na to aby to bola pravda a tak sa pozerám na svoje ruky v nádeji, že je to len sen a nič z toho sa v skutočnosti nestalo. Chvíľu sa pozerám a s úľavou prichádzam k presvedčeniu, že je to sen. Som prekvapený, lebo všetko vyzerá tak reálne. Pozerám sa na svoje ruky a rozmýšľam, čo je na nich také zvláštne, že mi prezradili že snívam. Všimol som si, že posledné tri prsty ľavej ruky sú nejaké zakrpatené a podivne skrútené. Prechádzam teda skrz stôl, stenu s oknom (akoby tam ani neboli) a vyskakujem na strechu susedov súbežnú s naším domom. Začínam sa po nej ale šmýkať dolu, ako po nejakom sypkom piesku. Neviem sa na nej udržať. Vravím: "Vznes ma hore!", pustím sa a fakt sa vznášam, až na špic strechy kde si sadám.

Neviem ako, ale zrazu som na našej záhrade za naším domom a hovorím si: "Som tu, aby som stabilizoval sen a precvičoval techniku." Pozriem sa teda na ruky (posledné tri prsty ľavej ruky sú stále nejaké divné, čo ma potešilo / pobavilo). Potom sa pozriem na časť scenérie smerom k plotu so susedmi a cez neho až na ich pozemok so záhradou. Zrazu je všetko nesmierne detailné a ostré. Vidím krásnu zeleň, tmavozelené lístie broskyne, ktorú máme na záhrade, pavučinu na ktorej sa trbliecu kvapky rosy, textúru a ryhy tmavohnedého dreveného plotu. Potom opäť pozriem na svoje ruky, vidím ich veľmi ostro a detailne. V zápätí pozerám na druhú stranu záhrady kde sú kríky, stena domu druhej susedy, starý drevený plot, zasa na ruky a dopredu. Vidím cestičku z kameňov zapustených do zeme, nejaké stromy a zelené paradajky, ktoré sa ťahajú po drevených paliciach zarazených v čiernej kypristej zemi. Hovorím si: "Je to možné, že všetko je to "len" sen?". Všetko je tak krásne a ja mám z toho veľkú radosť. Hovorím si: "Tak toto je zmysel tej techniky, preto to pomáha lucidite, lebo ma to nabíja radosťou a šťastím. Tak preto to don Juan takto učil Carlosa."

V tom na záhradu prichádza mama a vešia tam nejaké uteráky. Som prekvapený kde sa tam vzala. Zrazu som opäť vnútri na pomedzí obývačky (kde sa predtým sklátil dedo) a chodby vedúcej do kuchyne. Mama ide okolo mňa a hovorí svojím spoločníkom: "Nieje voľno, dole sa spí". Ja idem popri nej smerom k jej spálni na poschodí a hovorím jej: "Ja tam spím". Zrazu vidím že sú s ňou nejakí dvaja úplne cudzí ľudia. Chudý chlap sa vyvalil v obývačke pri stole a niečo si ťuká do notebooku a žena, nie príliš výrazná, ani zvlášť pekná s dlhými vlasmi a okuliarmi si vybaluje kufor v maminej spálni. Ja dostávam strach, že pôjdu cez moju izbu (kde údajne spím) von na záhradu a zobudia ma. V tom sa zobúdzam skutočne. Šťastný že prvý LD po tak dlhej dobe nenechal na seba dlho čakať.