3oko

Vcera som mal (pre mna) zaujimavu skusenost s AC. Nejak velmi ma AC nezaujimalo, ale kdesi - pravdepodobne tu,alebo na stranke cloveka menom Marlitan - som stiahol pomerne nekomplikovany navod na AC. Kedze s LD som vela stastia nemal, (ale poctivo zapisujem sny a snazim sa robit reality check) povedal som si, ze skusim toto. Vecer som si lahol a zacal som zhlboka dychat a uvolnovat sa. Po nejakom case som uz mal telo pomerne uvolnene, citil som ze ho mam, ale bolo velmi tazke, akoby fixovane. Taktiez som citil hucanie v usiach. ked som mal pocit, ze som uz dostatocne uvolneny, zacal som skusat metodu vizualizacie schodov, pripadne rebrika. V materialoch, ktore som mal bolo napisane, ze clovek ma schadzat smerom dolu, ale to sa mi akosi nezdalo prijemne, skor sa mi vybavila akasi chodba. predstavoval som si ako postupne chodbou prechadzam a dostavam sa von z tela. Na konci chodby bol zvlastny priestor, pozostavajuci z farieb, zvacsa bielej,modrej a zelenej. Prekvapilo ma, ze to bol velmi hmotny pocit, skoro ako by som bol ponoreny do tychto farieb, ziadne "vyssie sfery". Postupne sa z farieb stali plamene (stale biele, modre a zelene) ktore nadobudli podobu draka, ktory otvoril papulu a "zozral" ma. Pocitil som pomerne hnusny strach a otvoril som oci a lapal po dychu. Urcita cast mojho vedomia vedela, ze to je len prelud, ale napriek tomu som sa bal. Po prebrati som bol stale v tom istom relaxovanom stave, ale citil som sa ovela pohodlnejsie, hucanie v usiach prestalo, telo bolo namiesto tazoby naopak lahke, tak som sa skusil vratit k experimentovaniu. Hned ako som zavrel oci, mal som rozne vizualne obrazy rychlo nasledujuce po sebe, vsetky boli viac-menej o velkych priestoroch a budovach. Tento stav bol takmer zhodny so stavom, aky ma clovek po uziti travy - ked otvorite oci vsetko je ok, akonahle ich zavriete je tam kino . Chvilu som sa tym nechal unasat, ale po case ma to znudilo a znechutilo -citil som se su obrazy,ktore su sice ok, ale su len klam, ktory mi odvadzal pozornost. Mal som este jednu vyraznu myslienku pochadzajucu odniekal "zvonku" bola akoby vycitkou: neurcil som si ziadny ciel, ktory chcem dosiahnut.

Nemyslim si, ze som opustil telo, ale bol to urcite zmeneny stav vedomia. Zaroven mam pocit, akoby som narazil na akusi vnutornu hranicu, ktoru neviem (podvedome nechcem) prekrocit.

Ocenim akychkolvek postrehy od skusenejsich. Ospravedlnujem sa za sedliacku terminologiu.

subp napísal:neurcil som si ziadny ciel, ktory chcem dosiahnut.

Ďakujem Ti za krásny opis. Myslím, že svoj zásadný problém si pomenoval, ja som ho len zvýraznil. Vždy maj jasne na mysli cieľ, ktorý chceš dosiahnúť. Nemusí to byť vždy niečo extra mimoriadne, ale vždy by si si mal byť vedomý prečo lezieš tam kam lezieš.