Sen sa zacina vo franczusku, kde sa pripravuju na odstrel rakiet proti nemcom. Vsade je chaos, zuri vojna, padaju bomby. Schovaval som sa pred nemcami, utekal som pred nimi. Objavil som dom plnych ludi, mozno aj 20 ich tam bolo. Domaci pan mi povedal, ze tu som v bezpeci, tu sa skryvaju pred nimi. Bol som tam iba chvilu a drakovi co bol namalovany na stene sa rozblikali oci. Vsetci sa bleskurychle schovali, aj mna kamsi strcili, ale nebola tam celkom tma. Naozaj prisli nemci a kontrovali dom. Potom sme vsetci ktory sme tam boli odisli z mesta. Teraz si nieco nepametam a ocitam sa v koncentracnom tabore, sam. Napadlo ma, ze sa stadial musim dostat prec. Cely dalsi dlhy dej bol o tom, ako sme sa spolu s kamosmi snazili ujst prec (co sa nam napokon aj podarilo). Raz sme utekali, raz sme sa schovavali, ale nikdy sme nebojovali. Ked to s nami vyzeralo uz velmi zle a boli sme si isty, ze je po nas, trklo mi, ze toto je len sen. Pre istotu som chcel strcit ruku cez zabradlie. Na prvy pokus sa to nepodarilo, ale potom som sa nato sustredil a podarilo sa. Hned sa zacala show a razom sme boli volny
. No nie nadlho. Nacistov som sice odzbrojil a zbrane odhodil velmi daleko, no spustili poplach a ja som stratil luciditu. Zase sme sa museli schovavat a utekat. Raz nas objavil jeden nemec (aspon tak vyzeral. mal uniformu ako general). Chceli sme sa rozprchnut, no on nam povedal, ze sa ho nemusime bat, ze on nas zavedie na slobodu. Nasledovali sme ho a doviedol nas az k hlavnemu vchodu. Bolo nemozne cezen prejst. Tak zobral zbran podobnu bazuke, odstrelil 2 strazne veze popri brane a nastal chaos, my sme toho vyuzili, utekali ako o zivot cez branu. O nas sa dalej uz nikto nezaujimal. Boli sme sami v mokrej pustatine. Ale volny.V sne som videl vela zverstiev pachanych na cloveka. Na niektore obrazy by som najradsej zabudol. A ozaj, cez cely sen prsalo.
