o AC som prvy krat pocul asi 10 rokov dozadu. Bolo to cele velmi tajomne a neuveritelne a ja som to hned chcel skusat. Problem bol v tom ze vsetky techniky ku ktorym som sa dostal cez net vyzadovali dobru imaginaciu. A tu mam priznavam viac nez biednu. V tom case som nedokazal udrzat v predstave ani jeden predmet alebo obraz.Ani staticky ani dynamicky. Na druhej strane som sa pomerne rychlo naucil aj minutu udrzat mysel uplne prazdnu. Preto si myslim ze hlavny problem nebol v koncentracii ale imaginacii. Potom po dlhsom case som na nete narazil na metodu snury alebo lana. A ta mi naozaj sadla. Nepredstavoval som si nijaky obraz lana alebo ruk. Predstavoval som si, ze v uplnej tme som naciahol ruku pred seba a tam nahnatal hrube lano. Chytil som ho oboma rukami a zacal sa po nom vytahovat. Vsetku svoju pozornost som sustredil na hmat, na to ze som lano sice nevidel ale citil. Kvoli tomuto som si realne aj zavesil lano v zahrade na konar stromu a zacal po nom so zavretymi ocami splhat a koncentrovat sa na to co citia ruky a cele telo. Po niekolkych tyzdnoch ma to prestalo bavit, pretoze napriek tomu ze mi metoda sadla, vysledky sa nedostavili a tak som sa o AC prestal vedome snazit. V priebehu dalsich par tyzdnov ale prisiel zazitok, na ktory som nebol pripraveny. Casto a rad si davam kratke poobedne slofiky cca 30-60 min. Jedneho krasneho dna som sa preberal k vedomiu s pocitom ze mi nieco/niekto tlaci na hrudnik a ja nemozem dychat.Bol to sok. Bola to faza preberania sa, oci som mal zavrete a celkom jasne som citil obrovsky tlak na hrudniku. Panika, otvoril som oci a prve co som uvidel bolo ako sa perina nadvihla ked som sa konecne prvy krat nadychol. Nebolo to nic prijemne, ale z nejakeho dovodu som si tento zazitok dal do suvisu a mojou snahou o AC a obnovil som teda treningy. V priebehu nasledujucich par mesiacov sa mi 5-6 krat zopakoval zazitok s nasledujucim scenarom, upresnim ze niekedy islo o vedomu snahu o AC a niekedy sa to stalo pocas nocneho spanku. Uvolnil som sa, zacal som cvicenie so snurou, ziadny vysledok, zaspal som. Zrazu som sa zacal preberat s tym, ze citim dost velky tlak a jeho nasledkom som bol doslova vymrsteny, inak povedane zacal som sa velkou rychlostou pohybovat z oblasti hlavy do oblasti bruha a tam ma to vyvrhlo von. Nic som nevidel, citil som sa ako neviditelna castica alebo atom bez tvaru vznasajuci sa uprostred absolutnej tmy a ticha. Napriek tomu som jasne citil, ze telo je podomnou a ja sa vznasam nad nim. Nic sa nedialo, nic som nevidel, ani som sa o nieco ako vedomy pohyb nesnazil. Po chvili som sam zacal klesat, navrat a splynutie s telom uz nebol taky dramaticky ako pri vymrsteni, hned ako som zacal citit ze som v tele, som otvoril oci a velmi dlho premyslal o tom o sa stalo. Vsetky zazitky v serii boli navlas rovnake. Ja som sa na AC vrhol iba preto, aby som si dokazal ze vobec nieco take existuje, ze vedomie sa da oddelit od tela. Je to pre mna taky maly prislub, ze smrt by naozaj nemusela byt konecna stanica. Myslim si, ze prave preto moj zazitok bol taky aky bol. Netuzil som po cestovani v astralnych krajinach, navstevach znamych atd. Dostal som presne to to co som chcel, mal som niekolkokrat zazitok v ktorom som zazil opustenie tela a kratky pobyt mimo. Je to uz par rokov a odvtedy az doteraz som sa o nic ohladom AC uz nepokusal a nemal ani ziadne zazitky. Az teraz uplne spontanne som zacal hladat co je v suvislosti s AC nove na nete a nasiel som aj toto forum. Asi pred tyzdnom som zacal opet trenovat uvolnenie, o chvilu pridam snuru a viem ze vysledok sa dostavi. Chcem to zazit znovu
Gulover.
