(len tak akoze) a fakt, bol uplne paralyzovany. v tom moment som si uvedomil, ze je to sen, vyskocil som a vzlietol vyssie a vyssie. rozhodol som sa, ze zaletim pozriet jednu babenku. tak som letel zo sidliska do mesta, bolo krasne rano, slnko nadherne osvetlovalo krajinu podo mnou. mal som obrovsku radost. hrozne ma to tahalo letiet za slnkom, nejak pocitovo, no ja som si uzmyslel, ze chcem letiet za tou holkou. tak som letel smerom, ktory bol medzi tymi dvoma smermi uplne mimo oboch cielov. sen sa zacal pomaly rozplyvat a prebudil som sa. bolo to uzasne, aj ked to trvalo len zopar sekund. zacinam makat na tom, aby sa mi to stavalo castejsie. ciel je 60 LD za mesiac (je to vobec mozne?)
ked som rano vstal a tak nad tym rozmyslal, tak som zistil, ze zrejme aj v zivote sa snazim ist inym smerom, nez ma to taha a nakoniec idem cestou, ktora je medzi tym a nevedie nikam (lebo vacsinou sa mi nic nedari). a to preto, ze svoje pocity nevnimam, alebo im neverim.
